Mlieko je pre teľatá v prvých týždňoch života prirodzeným primárnym zdrojom výživy. Mlieko z matkinho vemena začnú teľatá sať do troch hodín po pôrode. Vo veku 3-4 dni sajú mlieko priemerne 7-krát denne, pričom jedno dojčenie trvá 8-10 minút. Počet dojčení sa s vekom teliat znižuje.
Pre výživu teliat je najvhodnejšie a najprirodzenejšie kŕmenie plnotučným materským mliekom. V prípade, že nie je možné zvýšiť frekvenciu kŕmenia, by mali byť dodržiavané 12 a 12 hodín. Teľatá by mali mať umožnené mliečny nápoj sať, aby bol uspokojený ich prirodzený sací reflex. Satie mliečneho nápoja totiž znižuje pravdepodobnosť jeho vtoku do bachora (namiesto slezu), a tak vzniku nadúvania a hnačiek, ku ktorým môže dochádzať pri pití z otvorených kýblikov (voľnej hladiny). Hlava teľaťa pri pití mlieka z otvorených kýblikov totiž nie je vo fyziologickej polohe - zdvihnutá, ale sklonená dolu.
V konvenčných chovoch sú teľatá mliečnymi nápojmi najčastejšie napájané 2-krát denne, a to objemom, ktorý činí 10-15 % z ich aktuálnej telesnej hmotnosti. V niektorých chovoch je však ešte stále uplatňovaný systém reštriktívnej výživy, kedy sú teľatá v priebehu celého odchovu kŕmené mliečnym nápojom o konštantnom objeme 4-6 l/deň, a to v priebehu celého obdobia mliečnej výživy.
Čo sa týka dennej frekvencie kŕmení, povzbudzujeme chovateľov, aby teľatá mliečnym nápojom kŕmili aspoň 3-krát denne. Pravidelnejší prísun energie je dôležitý predovšetkým v zime, kedy sú požiadavky na energiu vyššie. Okrem toho častejšie napájanie priaznivo pôsobí na trávenie.
Metóda kŕmenia okysleným mliekom je vhodná hlavne pre chovy so slabšími zoohygienickými podmienkami, pretože je vhodnou prevenciou hnačkových ochorení. V českých chovoch sa stále častejšie netržné mlieko upravuje pasterizáciou. Pri mliečnych kŕmnych zmesiach treba dbať na správny postup ich prípravy, a to presne podľa návodu výrobcu.
Jednou zo zásadných chýb chovateľov je úplné vynechávanie kŕmenia mliekom u teliat s výskytom hnačiek (rehydratačné nápoje majú malý obsah energie a neobsahujú základné živiny pre regeneráciu organizmu a rast teliat). Chovatelia by aspoň raz denne mali skontrolovať reálnu spotrebu mliečneho nápoja u každého teľaťa.
Čo sa týka odstavu teliat, tak európski chovatelia ho buď spájajú s presunom do nového ustajnenia alebo teľatá po odstave ponechajú v pôvodnom ustajnení 7-10 dní. Českí chovatelia odstav väčšinou spájajú s presunom do skupiny. Odstav českí chovatelia spájajú s presunom do skupiny, čo v praxi znamená, že teľatá sa musia súčasne vyrovnať minimálne s dvomi zmenami - zmenou výživy i ustajnenia.
Odchov jahniat
Prvých 5 dní sa jahniatka kŕmia materským mliekom. Stáva sa, že ovce počas pôrodu uhynú, potom sú siroty samy kŕmené kravským mliekom alebo vložené do inej maternice. Novorodené jahňacie mäso je fľaškou kŕmené cumlíkom 5-krát denne.
Materské mlieko je najvýznamnejším zdrojom výživy prvých pár týždňov, väčšinou 2-3 týždne po narodení jahniatok. Materské mlieko obsahuje pre jahniatka veľmi veľa bielkovín, tukov, cukrov, ale tiež minerálne látky, vitamíny, enzýmy a ochranné látky. Je najideálnejším štartovacím prostriedkom výživy pre jahniatka.
V prípade, že mláďa začne prijímať náhradu materského mlieka, táto potrava pre jahniatka sa podáva prostredníctvom napájacích vedier alebo napájacích fliaš s cumlíkmi, v ktorých sa pripravuje potrava a následne sa im podáva v podobe kŕmenia cez tieto druhy napájadiel. Veľmi dôležitým krokom je označovanie jahniatok od mala, v prípade ak máte viac mláďat a to prostredníctvom označovacích ušných čísiel, farieb na označovanie či už v podobe spreja alebo označovacej kriedy poprípade v domácom odchove označovacími obojkami.
Spôsoby odstavu jahniat
Podľa spôsobu výživy jahniat v praxi rozlišujeme tri spôsoby odstavu jahniat:
- Tradičný odstav: Jahňatá sa od bahníc odstavujú približne vo veku 90-100 dní, keď dosahujú živú hmotnosť okolo 20-25 kg. Pri tomto spôsobe odchovu sa počíta na jedno jahňa do odstavu so spotrebou 15-18 kg jadrovej zmesi a 15-20 kg sena. Jahňatá sa škôlkujú. Tento systém odchovu nie je náročný na chovateľskú úroveň (vyžaduje ale škôlkovanie), v minulosti sa používal u väčších chovov.
- Skorý odstav: Jahňatá sa od bahníc odstavujú na 35-40 dní, v niektorých prípadoch až na 50-60 dní. Jahňatá škôlkujeme od 10-12 dňa a navykáme ich na konzumáciu jadrových zmesí a sena. V prvých dvoch, troch dňoch návykového obdobia sa uzatvárajú v škôlkach na 4-5 hodín. Ovce sa môžu podojiť raz denne. V ďalších 3-4 dňoch sa uzatvárajú jahňatá na 6-8 hodín a ovce sa môžu podojiť dva krát denne. Neskôr sa jahňatá ponechajú v škôlkach celú noc.
- Veľmi skorý odstav: Jahňatá sa od bahníc odstavujú po mledzivovom období, t.j. najneskôr na 5. deň po narodení. Ovčie mlieko sa nahradzuje mliečnou zmesou a to už od 2 až 4 dňa. Mliečna zmes sa v teplom stave nalieva do napájačiek, alebo vedier, kde sa namontujú gumové cumle. Jahňatá sa od bahníc odstavia večer, aby ráno mali hlad a chuť do žrania. Prvý deň sa jahňatá kŕmia 3-krát. Na jedno kŕmenie je dávka 0,05 -0,10 l. Za 3-4 dni sa jahňatá naučia prijímať mliečnu zmes. Neskoršie sa mliečna zmes podáva adlibitne. Od 7-10 dňa sa podáva kvalitné lúčne seno. Tento systém si vyžaduje veľkú starostlivosť a hygienu, preto sa v praxi málo používa.
Záver: Odstav jahniat sa musí robiť postupne, a to len vtedy, ak sú jahňatá popri saní mlieka, resp. mliečnej zmesi naučené prijímať jadrové a objemové krmivo. Za tým účelom sa musia jahňatá škôlkovať. Najčastejší spôsob odstavu, z hľadiska výhodného odpredaja jahniat pred Veľkou nocou, je tzv. skorý odstav.
Bahnenie oviec a ošetrovanie narodených jahniat
Obdobie bahnenia a následne na to odchov jahniat, rozhodujú do značnej miery o ďalšej perspektíve tohto odvetvia živočíšnej výroby v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch. V našich podmienkach, podľa tzv. “karpatského” systému, bahnenie oviec pripadá prevažne na mesiace január, február, poťažne začiatok marca. Z ohľadu na ekonomiku chovu je hneď v úvode treba zvýrazniť, že bahnenie už len viac menej “sumarizuje” predtým vynaloženú, resp. zanedbanú úroveň chovateľskej práce, ktorá sa vykonávala v období pripúšťania oviec, resp. počas ich gravidity.
V našich klimatických podmienkach bahnenie oviec prebieha v zimných mesiacoch, v ovčínoch. Na tento úkon je treba ovčín náležito pripraviť. Jasle, lesice, používané náradie a vnútorné steny ovčínov je treba vydezinfikovať. Optimálna teplota vzduchu v ovčíne by mala byť okolo 12-14 °C, nemala by klesnúť pod 7 °C. V ovčíne by nemal byť prievan, resp. vysoká vlhkosť vzduchu, t.j. nad 65-70 %, na čo sú zvlášť veľmi citlivé narodené jahňatá. Ak sa ovce chovajú na hlbokej podstielke, túto obnovujeme tak, aby ovce, ale najmä jahňatá ležali na suchej slame, čím do značnej miery predchádzame infekcii jahniat po narodení.
Približne 10 až 14 dní pred očakávaným termínom pôrodu, zhotovujeme “osobitné koterce” pre individuálne ustajnenie oviec a jahniat. Koterce majú mať rozmery 1,0 x 1,5 m, v kapacitne menších ovčínoch by tieto mali dosahovať rozmery 1,0 x 1,0 m a umiestnené by mali byť v najteplejšej časti ovčína. Na 100 bahníc sa doporučuje vytvoriť okolo 25 kotercov.
Bahnice sa do týchto kotercov umiestňujú tesne pred obahnením, týka sa to najmä prvôstok, resp. po obahnení, aby si bahnica osvojila jahňatá. Je nevyhnutné, aby bahnica mala po obahnení viachodinový nepretržitý kontakt s jahňatami, aby sa medzi nimi vytvorilo “pevné puto”. V tomto zariadení sú bahnice s jahňatami približne 3-5 až viac dní (záleží to od počtu rodiacich sa bahníc) až dovtedy, kým sa jahňatá naučia prijímať mlieko a dokedy nie je vytvorený kontakt medzi bahnicou a jej potomstvom.
Koterce by mali byť zhotovené tak, aby zamedzili jahňatám opúšťať vytvorený priestor. V kotercoch, popri objemovom a jadrovom krmive, ktoré by mali dostávať do jasiel a válovčekov, vytvorených k tomu účelu, by sa nemalo zabúdať na napájanie bahníc v čistou, nezávadnou, nie však studenou vodou. Vodu bahnice potrebujú nevyhnutne na tvorbu mlieka. Prístup k vode by mali mať taktiež jahňatá, pretože inak “trpia smädom” (vysoký obsah tuku, až 7 % v ovčom mlieku), čo má za následok pitie moču, čím následne dochádza k hnačkám, resp. k iným nežiaducim zdravotným prejavom. Taktiež zo zdravotných dôvodov by sa mala bahniciam ostrihať vlna v blízkosti vemena, čím sa preventívne predchádza cicaniu znečistenej vlny jahňatami a s tým súvisiacim zdravotným problémom.
Vlastné bahnenie bahníc prebieha spravidla veľmi ľahko a jeho dĺžka závisí od počtu narodených jahniat. Pôrod má tri fázy: otváraciu (trvá 2-3 hodiny), vypudzovaciu (1-2 hodiny, u jedináčikov trvá 30-40 minút) a pôrodnú (2-3 hodiny). Pôrod končí až vyvrhnutím lôžka. Pokiaľ sa lôžko neuvoľní do 6 hodín po pôrode, je potrebné zavolať veterinárneho lekára, aby sa predišlo úhynu bahnice.
Ak je pôrod ťažší, snažíme sa bahnici pomôcť a to tak, že najprv zistíme polohu plodu a podľa potreby ho narovnáme tak, aby predné končatiny, s voľne položenou hlavou smerovali k východu rodidiel. Predné končatiny uchopíme pravou rukou a ťaháme ich smerom k vemenu ovce, ľavou rukou upravujeme otvor na uvoľnenie hlavy. Po uvoľnení hlavy, vyťahujeme aj ostatnú časť tela. Jahňatá ťaháme len vtedy, keď ovca tlačí, čím sa bahnenie veľmi uľahčuje. Počas obdobia bahnenia musí byť v ovčíne stála služba počas celých 24 hodín.
Po narodení jahniat ošetrovateľ týmto očistí nozdry a papuľku čistou utierkou, telo zbaví plodových blán a prestrihne pupočnú šnúru (má dosahovať 8-10 cm) a dezinfekčným prostriedkom ju zastrieka. Na tento účel sa veľmi dobre osvedčila ľahko dostupná jódová tinktúra, do ktorej sa pupočný pahýľ ponorí. Bahniciam sa má umyť vemeno teplou vodou a do osobitnej nádobky by sa malo vydojiť malé množstvo mledziva z obidvoch ceckov. Po týchto úkonoch je treba k bahnici priložiť jahňa aby ho “olízala”, čo má veľký význam z hľadiska vytvárania vzájomného kontaktu.
Ak bahnica porodí viac jahniat, je zvlášť potrebné vytvoriť takýto kontakt medzi bahnicou a jahňatami, aby prijala všetky jahňatá. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy bahnica najmä pri viacpočetnom vrhu neprijme niektoré z jahniat a preto je nevyhnutné vyhľadať “náhradnú matku”. Obyčajne na tento účel sa hodia bahnice, ktoré porodili jedináčika približne v rovnakom časovom slede, alebo bahnice, ktorým jahňa uhynulo, resp. sa narodilo mŕtve. Ak takáto bahnica príjme jahňa odpadá veľa problémov s fixáciou bahnice, aby sa jahňa mohlo čím skôr napiť mledziva. V praxi je dokázané, že jahňa musí prijať mledzivo najneskôr do 3-4 hodín, inak je ohrozený zdravotný stav, ako aj vývoj jahňaťa. Dávka mledziva v prvý deň života je minimálne 8 g na 1 kg živej hmotnosti, pri 3-4 cicaniach by jahňa malo vypiť aspoň 200 gramov.
V KÚ je nutné venovať pozornosť tomu, aby sa presne evidoval “pôvod” jahniat, najmä ak sú odchované náhradnými bahnicami, aby sa predišlo neskorším problémom pri zisťovaní paternity jedincov. Týka sa to najmä šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálnych, ale aj rozmnožovacích chovov, kde sa odchovávajú plemenné zvieratá.
O hmotnosti, životaschopnosti, často aj zvýšenej mortalite jahniat sa rozhoduje už počas gravidity oviec a tieto ukazovatele závisia do značnej miery od výživy bahníc počas uvedeného obdobia, najmä však od výživy, ktorú poskytujeme bahniciam v poslednej fáze gravidity. Od 4 mesiaca gravidity sa doporučuje kŕmiť bahnice okrem objemového krmiva aj jadrovými zmeskami, v dávke najmenej 0,3-0,4 kg na kus a deň. Bahnice kŕmené plnohodnotnou kŕmnou dávkou majú ťažšie jahňatá (3,5-4,5 kg), tieto sú životaschopné a ďaleko odolnejšie voči rôznym ochoreniam. Takéto bahnice produkujú dostatočné množstvo mlieka, ktoré zaručuje dobrý vývin jahniat aj z viacpočetných vrhov. Je len samozrejmé, že výžive bahníc sa musí venovať pozornosť aj v čase kojenia jahniat, kedy sa dávka jadrového krmiva má pohybovať na úrovni 0,5-0,7 kg na kus a deň, pričom u bahníc, ktoré mali viacpočetný vrh sa dávka jadrového krmiva má ešte zvýšiť.
Záver: Bahnenie vyžaduje od ošetrovateľa veľké pracovné úsilie, počas celých 24 hodín. Ovcu a jahňa po pôrode ošetríme a snažíme sa, aby sa jahňa čím skôr napilo mledziva, najneskôr do troch hodín. Ak ovca jahňa neprijme, musíme ho dať náhradnej matke, resp. prikrmovať cumľom. V ovčíne vytvárame vhodnú klímu.
