Nástup do materskej školy je prvým veľkým míľnikom v živote dieťaťa. Podľa psychologičky Mgr. Učí sa správnej interakcii s prvou autoritou vo svojom živote - pani učiteľkou. Učí sa aj to, ako sa jej nebáť, ak má zvučnejší hlas ako rodičia, ako ju o niečo poprosiť, vyjadriť svoje obavy.
Často je veľmi ťažké sa s dieťaťom ráno rozlúčiť, ak už do škôlky chodí. Proces lúčenia zbytočne nepredlžujte a ak si aj dieťa ťažko zvyká, dochádzku neprerušujte, ak to nie je nutné z dôvodu choroby.
Pripraviť sa na nástup do škôlky môže byť pre deti ale aj rodičov stresujúcim obdobím. Ide o veľmi dôležitý krok, príprava by sa preto nemala podceniť. Príprava na samotný nástup do MŠ začína už doma, rodičia by sa mali s deťmi o materskej škole veľa rozprávať, čítať rôzne knihy a príbehy z prostredia MŠ, chodiť sa okolo škôlky prechádzať a podobne.
Príprava dieťaťa na škôlku
Je dobré, ak sa o škôlke s dieťaťom rozprávame, aby malo približnú predstavu, čo ho čaká. Pomáha, ak sa idete pozrieť na deti, ktoré sa hrajú na dvore škôlky, dobré je navštíviť škôlku počas dňa otvorených dverí. Všetky tieto veci by sa mali niesť v pozitívnom duchu, nakoľko rodič chce u dieťaťa vzbudiť zvedavosť a záujem, nie strach a odpor. Môžu sa zamerať na kamarátov z ihriska, ktorí tiež budú navštevovať rovnakú MŠ.
Dôležité je prispôsobiť režim tomu, ktorý býva v škôlke. Dôležité je tiež, aby dieťa zvládalo základné zručnosti samostatne. Je preto vhodné, ak pred nástupom do škôlky necháte svoje dieťa objavovať a skúšať nové veci. Každá MŠ má istý režim dňa a pravidlá. Porozprávajte sa o nich s vašim dieťaťom a skúste nový režim pár mesiacov pred nástupom nacvičiť. Pobyt vonku, hygienické návyky, pravidelné stravovanie či spánok.
Dieťa by malo vedieť používať toaletu, nebáť sa sadnúť si na záchod. Aj počas obedného spánku by malo ostať suché. Malo by sa samostatne obliecť a vyzliecť. Pani učiteľka mu pritom pomôže, ale základ by už dieťa malo dokázať. Samostatne jesť, zatiaľ aspoň lyžicou, piť z pohára, zostať sedieť pri stole v jedálni.
Malo by vedieť pozdraviť, vyjadriť svoje potreby. Vedieť používať vreckovky a vyprázdniť si nos, umyť si ruky. Poznať svoje veci, nájsť skrinku, svoje topánky, vetrovku.
Reč ešte nemusí byť dokonalá, musí však vyjadriť svoje potreby a dorozumieť sa s pani učiteľkou a rovesníkmi.
Dieťa by malo cítiť, že my sami sme v poriadku. Malo by pociťovať našu dôveru v jeho vlastné sily, že to zvládne. Zároveň ho treba ubezpečiť, že sme tu preň, ak bude potrebovať našu pomoc.
Rodičovský vplyv na adaptáciu dieťaťa
Problém je, že ak sú rodičia úzkostnejší, majú obavy a sústredia sa na možné problémy a úskalia, prenášajú takéto obavy a prežívanie na dieťa. Špeciálne dieťa a matka sú ako prepojené nádoby. Ak je matka z nástupu dieťaťa do škôlky úzkostná, dieťa horšie prežíva adaptačnú fázu. Ak naopak rodičia dieťaťu s úsmevom dôverujú že to zvládne, prenáša sa to aj na dieťa.
Buďte pozitívne naladení, sami potrebujete byť v dobom psychickom stave. Vôbec by sme nemali škôlkou dieťa strašiť, ale ani ju nadmerne chváliť.
V MŠ pracujú kvalifikovaní ľudia, ktorí vedia ako dieťa ukľudniť či zaujať. V tomto prípade sa bremeno presúva skôr na rodičov, ktorí častokrát plačú pri odchode alebo rozmýšľajú nad tým, že sa pre dieťa do triedy vrátia. URČITE NEODPORÚČAM.
Tak ako dospelý potrebuje čas na zmenu, tak ju potrebuje aj dieťa. Môžeme mu byť nápomocný tým, že v procese adaptácie mu doprajeme čas, pochopenie, čas na oddych, čas na ventiláciu, budeme sa snažiť chápať jeho city ALE nepreukážeme obavy či strach z toho, či to zvládne. Každé jedno dieťa, ktoré nastúpilo do MŠ to vždy zvládlo či už s menšou alebo väčšou pomocou.
Niekedy sú na tom naozaj horšie samotní rodičia.
Pravdivo. Sami nevieme presne, čo sa bude diať a aké to bude.
Praktické rady pre rodičov
Ďalšia zásadná vec je adaptácia, ktorú má každá MŠ inú. Niektoré povoľujú rodičom vstup na pár hodín a postupné odlučovanie, iné preferujú odovzdanie dieťaťa a žiaden rodič v triede. Hovorte dieťaťu o tom, čo môže byť v škôlke, akých bude kamarátov, ako sa budú hrať a čo budú počas dňa robiť. Dieťa vďaka tomu získa obraz o tom, čo ho čaká a môže sa na to psychicky pripraviť. Rozprávajte o pozitívnych veciach - noví kamaráti, nové hračky, nové vedomosti a zážitky.
Ak je to možné, navštívte škôlku ešte pred tým, ako tam začne dieťa chodiť.
Odlúčenie môže byť ťažké tak pre vás, ako pre vaše dieťa. Skúste preto trénovať ešte pred škôlkou. V tomto vám pomôžu aj krátke odlúčenia. Vydrží vaše dieťa samé so starými rodičmi? Pôjde na prechádzku s tetou? Deti sú spoločenské, radi vyhľadávajú spoločnosť iných, hlavne svojich rovesníkov. Je preto dobré, aby dieťa vedelo, že aj v MŠ sa nachádzajú jeho kamaráti a deti, s ktorými sa môže hrať, s ktorými ho čakajú nové zážitky a dobrodružstvá.
Ak poznáte iné deti, ktoré pôjdu do tej istej škôlky, stretnite sa s nimi a umožnite im tak nadviazať priateľstvo ešte pred škôlkou.
V škôlke je potrebné, aby deti zvládali základné zručnosti samostatne. To znamená, že by malo vedieť zostať už pred nástupom do škôlky s niekým iným ako s matkou. Najprv na kratší čas - pol hodinu, hodinu, potom aj na noc. Musí vedieť, že je bezpečné sa od matky odlúčiť.
Častá chorobnosť dieťaťa po nástupe do škôlky, keď sa buduje jeho imunitný systém a zhoršená adaptácia môžu byť prepojené. Dieťa je pár dní v škôlke, začína si zvykať, ochorie, týždeň dva je doma a začína si zvykať znova. Nejaký čas teda môže trvať, kým sa zníži chorobnosť dieťaťa.
Keď sa dieťa na škôlku neteší - čo môže pomôcť? Môžeme mu pomôcť sa skamarátiť s dieťaťom z triedy, pozvať ho k nám na návštevu, aby malo dieťa v škôlke oporný bod. Pomáha aj vziať si so sebou do škôlky obľúbenú hračku.
Pri komunikácii s pani učiteľkou sa snažíme zistiť, ako sa dieťa prejavuje v triede, či plače aj po odchode rodiča. Deti väčšinou plačú pred triedou pri rodičovi, v triede už nie.
Prvé týždne sú deti v roli pozorovateľov, do spoločných aktivít sa možno zapájajú menej.
Plač dieťaťa pri nástupe do škôlky | Teleráno
Ide o praktické schopnosti aj psychické predpoklady - emocionálne zvládanie záťažovej situácie odlúčenia od rodičov.
Väčšina škôlok prijme dieťa až potom, ako je „odplienkované“. Dieťa by malo vedieť používať toaletu, nebáť sa sadnúť si na záchod.
Musí byť bez cumľa a plienok.
Pani učiteľka mu pritom pomôže, ale základ by už dieťa malo dokázať.
Samostatne jesť, zatiaľ aspoň lyžicou, piť z pohára, zostať sedieť pri stole v jedálni.
Poznať svoje veci, nájsť skrinku, svoje topánky, vetrovku.
A ako sme hovorili, psychicky sa musí vedieť odpútať od rodičov.
Malo by vedieť komunikovať s okolím.
Všetky deti majú schopnosť vybudovať si duševnú silu a rovnováhu.
Zodpovednosťou rodiča je naučiť ich, ako na to.
Jedna z najdôležitejších úloh rodiča je pripraviť svoje dieťa na reálny svet.
Naučiť ho, ako byť mentálne silné je nutnosťou k vypestovaniu odolnosti voči strastiam života.
Hoci máme sklon svoje deti chrániť po celý život, je potrebné aby sa naučili čeliť problémom samé.
Musia zistiť, ako riešiť neľahké situácie bez pomoci rodiča.
Táto vlastnosť im pomôže v dosiahnutí cieľov a k plnému využitiu potenciálu.
Byť mentálne silnou osobou znamená byť silným vo vnútri, nie nepríjemným a tvrdým navonok.
Psychicky silný človek sa nenechá položiť nepriaznivými situáciami a negatívnymi ľuďmi.
Bez podporujúcej rodičovskej základne nejde vybudovať mentálne silné dieťa.
Budovať psychickú odolnosť je rovnaké ako spevňovať svaly.
Taktiež nedvíhate sto kíl hneď prvý deň v posilňovni; idete postupne, krôčik po krôčiku.
Ak by vám niekto nadával alebo vysmieval sa, že nedvihnete takú záťaž ihneď, ťažko by vám to pomohlo tých sto kíl zvládnuť.
Rovnako je to aj s deťmi a podporou ich mentálnej sily.
Musí sa budovať postupne a s ohľadom na to, čo zvládnu.
1. Psychická vyrovnanosť začína stabilným domovom
Istota a láska - dva piliere, bez ktorých nemožno vychovať psychicky zdravú osobnosť.
Všetky problémy, ktoré si so sebou dospelí odnášajú z detstva, pramenia z neistého domova a nelásky rodičov.
Je tomu tak z toho dôvodu, pretože domov predstavuje pre deti celý ich svet.
Podľa toho, akým spôsobom fungujú v rodine a ako sa tam cítia, sa bude odvíjať ich pohľad na svet a fungovanie v ňom.
Pokiaľ je domov synonymom strachu a neistoty, dieťa sa bude obávať celého sveta.
Láskavá starostlivosť a podpora rodiča pomáha deťom v psychickej vyrovnanosti.
Spoľahlivý rodič, ktorý vybuduje stabilný domov, pomôže dieťaťu cítiť duševnú istotu, ktorá je základom pre budúce zvládanie životných nepríjemností.
2. Domácnosť je ich malý svet; dbajte, aby si plnili povinnosti
Vzhľadom na ich vek a schopnosti podporujte deti v tom, aby zvládali povinnosti okolo domu.
Učte ich zvládať ťažšie veci (napríklad varenie), ale nekritizujte výsledok.
Z chýb sa treba poučiť, nie trestať ich za ne.
3. Učte ich rozumieť emóciám, nepotláčajte ich
Mnoho výskumov preukázalo, že potlačenie emócie nevedie k jej vymiznutiu, ale k psychosomatickým poruchám.
Potlačením emócie sa ju nenaučíme zvládať, práve naopak; necháme sa ovládať hnevom, nevraživosťou a smútkom, pretože sme sa nenaučili, ako ich spracovať.
Povoľte deťom cítiť.
Pomáhajte im chápať, čo cítia, pomenujte emócie - pomôže im to vyznať sa v pocitoch, čím sa naučia rýchlejšie a lepšie s nimi pracovať.
Namiesto popretia a bagatelizovania pocitov (Veď to nič nie je, čo plačeš?!) reagujte empatiou.
Dbajte na to, aby vedeli, že ich pocity chápete, viete ako sa cítia a cíti ich každý človek.
4. Opravujte správanie, nie pocity
Je dôležité, aby deti vedeli, že cítiť hnev je v poriadku.
Rovnako nutné je však vedomie, že biť ostatných a rozbíjať veci v hneve, v poriadku nie je.
Zamerajte svoju výchovu na učenie rozdielov medzi správaním a emóciou.
Pocity sú v poriadku a prežíva ich každý z nás.
Aké správanie v nás daný pocit vyvoláva, sa však dá spravovať a ovládať.
Podstatou psychicky silného a odolného človeka je práve uvedomenie si, že dokážeme svoje pocity ovládať, nie sme ich otrokmi.
Rovnako dôležité je vedieť, že reagovať v afekte dokáže spôsobiť problémy.
Deti potrebujú vidieť dôsledky chovania, nie emócií.
5. Nechajte ich chybovať
Chyby robí každý z nás a deti by to mali vedieť.
Strach z chýb nás dostal do nudného, stereotypného života, v ktorom sa bojíme skúšať niečo nové.
Psychická odolnosť značí, že chyby očakávame, vieme, že ich budeme robiť ale zároveň si uvedomujeme ich nutnosť aby sme sa neustále posúvali.
Podporujte deti, aby skúšali a chybovali.
Nech sa chyba stane zdrojom vedomostí, nie trestu.
6. Nechráňte ich pred neúspechmi
Je pochopiteľné, že nechceme aby sa deti trápili.
Chránime ich pred neúspechmi, priskakujeme a riešime všetko za ne.
Ale ako sa majú naučiť zvládať neúspech, ak sa to nenaučili v detstve?
Ochrana pred nepríjemnými vlastnosťami života neznamená, že s pätnástym/osemnástym rokom to automaticky budú vedieť.
Deti sa to nenaučia ani v tridsiatke pokiaľ ich to nenaučíme my v detstve.
Čím skôr si deti prejdú neúspešnými pokusmi, tým lepšie budú pripravené na život.
7. Povoľte im, nech zápasia a riešia vlastné problémy
Pre každého rodiča je prirodzené, že priskočí akonáhle jeho dieťa zápasí s problémom.
Chrániť ich a pomáhať je rodičovská potreba, ktorá nevymizne ani v dospelosti dieťaťa.
Avšak pozrime sa na to z iného hľadiska.
Ak sa dieťa naučí, že všetko za neho riešia rodičia, v staršom veku nebude schopné čeliť im na vlastnú zodpovednosť.
V dospelosti mu budú problémy bežného sveta spôsobovať úzkosť, pretože detstvo malo prakticky bez ťažkostí.
Na reálny svet nie je pripravené.
Nechajte deti, nech problém riešia samé.
Buďte oporou a istotou, na ktoré sa môžu v prípade potreby obrátiť - ale vždy ich veďte k tomu, nech prídu samé na riešenie nepríjemností.
8. Učte ich čeliť dôsledkom ich rozhodnutí
Mnoho rodičov vedie svoje deti spôsobom, že im za nevhodné správanie vynadá, ale dôsledky porieši za nich.
Deti nevidia priame dôsledky svojho konania a rozhodnutia, čím neprichádza k ponaučeniu.
Aby sa človek poučil, musí stáť tvárou v tvár tomu, čo spôsobil.
Dbajte na to aj u detí, „neupratujte“ čo si oni nadrobili.
Veďte ich k tomu nech akceptujú dôsledky svojho správania; pomôžete im tým k budúcej schopnosti rozhodovať sa správne s ohľadom na dôsledok.
Týmto učíte deti samostatnosti, vyriešia vzniknutý problém bez vás a navyše, ľavou zadnou budú čeliť ťažším situáciám.
9. Podporujte ich v skúšaní nových vecí
Viete, čo ľutujú ľudia na smrteľnej posteli?
Že si neužili život viac, nestihli čo chceli, pretože sa obávali odsudzovania a neúspechu.
Nerobte tú istú chybu a naučte deti už dnes, že skúšanie sa bez pádu nezaobíde, ale zároveň nás obohacuje a posúva ďalej.
Vychádzať pravidelne z našej komfortnej zóny je pre väčšinu ľudí obrovský problém, ale práve tam začína život a dejú sa zázraky - a ležia tie najfantastickejšie príležitosti, s ktorými by sme nikdy neprišli do styku v našom bezpečnom prostredí.
Preto podporte deti, aby skúšali i to, z čoho majú strach.
Podstatou výstupu z komfortnej zóny nie je odstrániť strach, ale upevniť odvahu k jeho prekonávaniu.
10. Upravte ich vnútorný hlas
Uvedomili ste si niekedy, ako sa sami so sebou zhovárate?
Nenadávate si do hlúpych, ak sa vám niečo nepodarí?
Alebo nemyslíte si o sebe, že ste neschopní pokiaľ spravíte chybu?
Negative self-talk (negatívny spôsob, akým sa so sebou zhovárame) má väčšina z nás, a nie je práve najlepším prostriedkom, ako sa podporiť k výkonu a netrestať sa za chyby.
Pokiaľ si všimnete, že sa deti o sebe vyjadrujú negatívne, pozhovárajte sa o tom.
Pýtajte sa, čo ich vedie k tomu myslieť si to, a veďte ich k reálnemu náhľadu na situáciu.
Neznačí to neustále ich chváliť, ale skôr podporovať, aby sa nevzdávali.
To, že majú trojky z matematiky nutne nemusí znamenať, že sú hlúpe.
Dávajte taktiež pozor, ako sa o nich vyjadrujete vy.
Najdôležitejšou radou, ktorú ste už pravdepodobne počuli stokrát je ísť deťom príkladom.
Ponorte sa do seba a spýtajte sa úprimne: Chcem, aby sa moje dieťa cítilo ako ja, a žilo podobný život?
Pokiaľ je odpoveď nie, pracujte na sebe.
Zvládanie stresu a úzkosti
Mária Tóthová Šimčáková radí vytriasť zo seba stres malými telesnými cvičeniami, uvedomovať si svoje myšlienky, hoci na to v dnešnom svete nie je veľmi čas ani priestor alebo nebyť na seba taký prísny.
Dovoľte si doslova vytriasť zo seba napätie a stres
Postavte sa a vytraste si ruky, akoby ste zo seba striasli stres.
Alebo sa poriadne ponaťahujte, urobte si malý nenápadný strečing.
Je fajn doplniť to hlbokým nádychom a pomalým výdychom.
Prečo ten nádych?
Pretože aktivujete vo svojom tele nervový systém (parasympatikus), ktorý hovorí o uvoľnení a upokojení.
Cielené spomaľte seba a venujte sa vnútornému hlasu
Vnútorný hlas či vnútorný kritik je veľmi veľký nahlodávač nášho pokoja a rozmýšľania.
Prvým krokom k tomu je, uvedomiť si to.
V dnešnej dobe máme toto veľa na riešenie, a tak nemáme čas reflektovať svoje pocity, myšlienky, ale aj správanie.
Preto je dôležité cielene si vytvoriť priestor (časový aj myšlienkový) k tomu, aby sme sa zamysleli, upokojili, dali si odstup.
Doplňte si to o myšlienkový konštrukt, ktorý vás má posilniť, potešiť, upokojiť (podľa situácie).
Skúste to a efekt sa dostaví.
Buďte k sebe láskavý a doprajte si dobré chvíle
Znamená to uvedomenie si svojich blízkych, ktorých máte teraz denne okolo seba, svojich emócií, hlavne toho, čo môžete urobiť pre svoje (aj aj iných ľudí) pozitívne emócie, ako sú radosť, pomoc, pochopenie, vzájomná láska.
Nastavte si tiež pravidlá a určite si hranice či schopnosť povedať nie.
Koncentrovanie sa na spoločné momenty v živote a ich hlbšie prežívanie nám pomáha budovať v sebe odolnosť a lepšie mentálne zdravie.
Skúste myslieť optimisticky
Vedieť vnímať svet okolo seba optimisticky, aj napriek problémom, je výzva.
V dnešnej dobe určite.
No nevzdávajte sa.
Nebojujte s negatívnym, nechajte to „odznieť“.
Ak treba, prijmite aj negatívne emócie, nevytláčajte ich.
Patria k životu.
Sústreďte sa na pozitívne, optimistické momenty, situácie dňa, týždňa, života.
Byť optimistom neznamená, že ste naivný.
Naopak ste veľmi reálny.
Vidíte veci okolo seba tak, ako sú.
No máte nádej, odvahu a ste psychicky odolný.
Zaujímajte sa o každého v domácnosti, komunikujte s nimi, smejte sa s nimi.
Záujem sa vám tisíckrát vráti.
Deti vám „dobijú baterky“ presne vtedy, keď to budete potrebovať.
Nezabúdajte na všetko to, čo vám prinesie radosť, hoci to musíte prispôsobiť terajším podmienkach domáceho života.
Či už je to dobrá káva, maľovanie, čítanie kníh, pokec s priateľmi cez mobil či chat alebo čokoľvek, z čoho naberáte silu.
Komunikujte s inými rodičmi, vymeňte si dobre rady aj si posťažujte.
Budovanie psychickej odolnosti u detí
Psychická odolnosť je kľúčová pre úspešné zvládanie životných výziev.
Rodičia zohrávajú zásadnú úlohu pri budovaní tejto odolnosti u svojich detí.
Vzorové správanie rodičov
Napodobňovanie rodičov je v budovaní psychickej odolnosti kľúčové.
Dieťa vidí, ako sa mama či otec správajú počas záťaže.
Keď sa potom dostanú do podobnej situácie, majú tendenciu napodobniť rodičovský vzor.
Každodenné situácie sú cenným zdrojom vzorového správania sa a dieťa by v nich malo byť prítomné.
Rodičia často na potomka nevedomky prenášajú svoje obavy, a tak mu bránia lepšie sa vyrovnať s náročnými momentmi.
Dieťa veľmi citlivo vníma nielen správanie sa a slová rodiča, ale tiež nevyjadrené obavy, neverbálne signály, výraz tváre.
Potomkovi najviac pomôžete zbaviť sa strachu tak, že sa sami popasujete s vlastnou úzkosťou.
Ak sa dieťa napríklad obáva odberu krvi, návštevy zubára alebo náročných skúšok v škole, zásadné je, ako sa k situácii postavia rodičia.
Posilňovanie vedomia schopností
Rodičia by ďalej mali v deťoch posilňovať vedomie, že sú schopné nároky a skúšky života zvládnuť.
Na to mnoho súčasných rodičov zabúda a radšej sa sústredí na ochranu potomka pred najrôznejšími, často len domnelými nebezpečenstvami.
Dôležité je posúvať hranice detí a pestovať v nich samostatnosť a schopnosť sám sa rozhodovať.
Ak sú už vo veku, že to zvládnu, pošlite ich do obchodu, niečo niekam vybaviť, môžu sa tiež postarať o mladších súrodencov.
Ak uspejú, získajú neoceniteľné vedomie, že vlastným konaním dokážu pozitívne ovplyvňovať skutočnosť.
Práca s neúspechom
Dostalo dieťa v škole svoju prvú štvorku?
Výborne!
Nemusíte mu k nej práve gratulovať, ale je to veľmi dobrá príležitosť sadnúť si spolu a prebrať, prečo má v živote význam aj to, čo sa nepodarí.
Že to dieťa niekam posunie a pomôže mu to získať nadhľad a vyrovnaný prístup.
Porážka je matkou úspechu, hovorí čínske príslovie.
S neúspechom sa deti budú vo svojom živote stretávať pravdepodobne častejšie ako s úspechom.
Čím skôr sa naučia, ako s ním zdravo vyrovnať, tým lepšie pre ne.
Pocity úspechu
Na druhej strane by ale deti samozrejme mali zažívať aj pocity úspechu, či už v škole, krúžkoch alebo pri nadväzovaní priateľstiev.
Ak máte pocit, že dieťaťu sa práve v niektorej oblasti nedarí, premýšľajte spolu s ním, ako sa k úspechu dopracovať.
Dieťa však potrebuje nielen zažiť úspech a neúspech, ale tiež vašu správnu reakciu na ne.
Asi najlepšia rada znie, abyste ani jedno nepreceňovali.
Pochváľte dieťa aj vyjadrite nespokojnosť, ale s hodnotením narábajte skôr opatrne.
Na vašom postoji jeho sebahodnotenie závisieť nemá.
S úspechom i neúspechom by sa postupne malo naučiť „pracovať“ samo.
Nie je dobré, ak konanie dieťaťa vedie snaha vás potešiť alebo naopak nenahnevať.
