Pečenie domáceho chleba a pečiva sa stáva čoraz populárnejším, nielen vďaka jeho vôni a čerstvosti, ale aj kvôli možnosti prispôsobiť si chute podľa vlastných predstáv. Bylinky sú ideálnym doplnkom, ktorý dodá chlebu nielen jedinečnú chuť a arómu, ale môže tiež zlepšiť jeho stráviteľnosť. Mnohé z nich majú antibakteriálne a protizápalové účinky, podporujú trávenie a dopĺňajú pečivo o dôležité vitamíny a minerály.
Každý druh chleba alebo pečiva si vyžaduje trochu inú kombináciu byliniek. Čerstvé bylinky je vhodné pred varením najemno nasekať a pridať ich priamo do cesta počas miešania. Ak chcete vytvoriť skutočne aromatický chlieb alebo pečivo, môžete si pripraviť vlastnú bylinkovú zmes.
Okrem pridávania byliniek do cesta môžete pečivo posypať bylinkami aj tesne pred pečením. Takto ošetrené pečivo získa nielen krásny vzhľad, ale aj výraznejšiu arómu. A ak chcete svoj chlieb doplniť ešte o niečo špeciálne, pripravte si domáce bylinkové maslo. Stačí zmiešať zmäknuté maslo s nasekanými bylinkami, trochou soli a prípadne cesnakom.
Najlepšie bylinky sú tie čerstvé, vlastnoručne vypestované. Na okennom parapete alebo balkóne môžete ľahko vypestovať bazalku, pažítku, petržlen alebo tymián. Použitie byliniek na pečenie chleba a pečiva prináša nekonečné možnosti, ako obohatiť klasické recepty o nové chute a vône. Každá bylinka dodá pečivu iný charakter, či už hľadáte rustikálnu, stredomorskú alebo tradične slovenskú chuť.
Výber byliniek do chleba
Existuje mnoho druhov byliniek, ktoré môžete použiť na dochutenie chleba. Každá z nich prináša jedinečnú chuť a arómu:
Bazalka
Bazalka je veľmi aromatická jednoročná bylina, používaná ako korenina. Vyžaduje veľa slnka a tepla. Rastlinu v kvetináči môžeme zberať celoročne pred rozkvetom a počas kvitnutia. Opakovane nasadí nové výhonky. Používajú sa listové čepele s tenkými stopkami, mladé konce výhonkov a kvety. Na dlhé varenie v jedle sa bazalka nehodí. Sušenú bazalku treba pred použitím rozdrobiť alebo pomrviť. Je vhodná do bylinkových zmesí, na zabaione, do octu a oleja. Čistí krv, podporuje trávenie, pôsobí antisepticky, upokojuje a zároveň povzbudzuje. Kuchynská bylinka dorastajúca až do výšky 40 cm.

Tymián
V záhradách sa pestujú vyšľachtené kultivary tymianu s rôznou vôňou, napríklad aj zlatý tymian. Listy sa zberajú pred rozkvitnutím a počas kvitnutia, kvety sa používajú ako ozdoba jedál. Sušená vňať je aromatickejšia ako čerstvá. Tymián je vhodný na špagety a paštéty. Vhodná je na nakladanie do octu, do marinád a do bylinkových zmesí na voňavé vrecúška.
Šalvia lekárska
Šalvia lekárska je vždyzelený okrasný ker, používaný ako korenina. Listy alebo mladé výhonky sa zberajú pred rozkvitnutím. Je výborná na rezeň so šunkou, ktorému dodáva typickú príchuť. Sušená bylinka má výraznejšiu vôňu ako čerstvá, stačí použiť nepatrné množstvo. Zo sušenej šalvie sa pripravuje čaj, ktorý podporuje trávenie, je žlčopudný a potopudný.
Oregano (Dobromyseľ obecná)
Oregano je trváca, silná, 30 - 60 cm vysoká rastlina, vhodná do záhrady. Listy sa zberajú pred rozkvitnutím a počas kvitnutia. Má jemnú vôňu, ktorá sa výrazne odlišuje od menej voňavého domáceho oregana. Rozlišujú sa jednoročné a viacročné odrody. Čerstvé listy sa zberajú pred rozkvitnutím a počas kvitnutia. Je vhodná do marinád. Najlepšie koreniace účinky má sušená, rozdrobená alebo pomletá vňať. Bylinka do kuchyne, bez ktorej sa nezaobídete.

Kôpor
Kôpor je 50 - 110 cm vysoká záhradná bylina s jemne perovitými listami. Chutí jemne sladkasto až aromaticky, je jednoročnou bylinou a väčšinou sa rozmnožuje samovoľným výsevom. Zberá sa zelená vňať pred rozkvitnutím a počas kvitnutia. Okolíky s dozretými semenami sa zberajú v lete. Rastlina okrem koreňov sa používa najčastejšie čerstvá, môžu sa však nakladať a sušiť. Pri sušení výrazne strácajú vôňu. Je vhodný do polievok, omáčok, k rybám, do bylinkového masla, tvarohu alebo na nátierky. Celá rastlina je vhodná na marinovanie, najmä kôpor pridávaný do nálevu nakladaných uhoriek.
Pažítka
Pažítka je nenáročná na pestovanie a chuťovo veľmi príjemná. V sušenom stave sa pridáva pri varení až tesne pred jeho koncom, napríklad do omáčok z koreňovej zeleniny alebo do zeleninových vývarov. Pažítka sa chuťovo dopĺňa s petržlenovou vňaťou, majoránom, medvedím cesnakom a rascou.

Petržlen
Petržlen je u nás známa pestovaná rastlina, ktorá sa používa ako korenina. Naťová petržel je královnou a stálicou našich kuchýň. Na záhrade sa pestuje veľmi jednoducho, a to ako dvojročná. Jeden rok ju vysejeme do riadkov, necháme ju prezimovať, ďalší rok na jar nám poskytne ešte bohatú úrodu, ale ako sa blíži leto, rastlina začne vybiehať do kvetu. Ak ju nechceme na semeno, tak ju už zo záhonu odstránime. Zelené okolíky kvetov dorastajú do výšky až 80cm. Čerstvá vňať má mnohostranné použitie a hodí sa do polievok, omáčok, k rybám, do bylinkového masla, tvarohu a húb. Je vhodná takmer do všetkých bylinkových zmesí a možno ju práve tak sušiť, ako zmrazovať. Petržlen obsahuje veľké množstvo vitamínu C a podporuje trávenie.
Rozmarín
Rozmarín je vždyzelená, silne aromatická trváca rastlina, používaná ako korenina. 2 - 3 m, u nás jej pestovaná forma dosahuje len 40 - 80 cm. Listy pripomínajú jedľové ihličie a zberajú sa celoročne. Je vynikajúci na rybacie a zemiakové jedlá a používa sa aj na ochutenie sladkých jedál. Rozmarín je bylinka prekvapivo pestrej škály možností. Snítku čerstvého rozmarínu sa oplatí prihodiť ku grilovanej zelenine alebo pár jeho ihličiek nakrájať na drobné kúsky a primiešať k hubám pri ich tepelnej úprave. Prekvapivo sa odporúča pridávať rozmarín aj do nápojov, najlepšie čerstvých ovocných štiav. Ak máte však rozmarín doma len sušený, posypte si s ním zemiaky pri ich zapekaní, polievky či napríklad šošovicu.

Majorán
Majorán je v kuchyni klasickou bylinkou na ochutenie rôznych mäsitých jedál, polievok, omáčok či receptov zo zemiakov. Keďže táto teplomilná rastlina neznáša mráz, v našich klimatických podmienkach sa pestuje len ako letnička, prípadne celoročne v interiéri. Majorán má vajcovité, sivasto-zelené listy a nevýrazné kvety, ktoré však priťahujú včely a iných opeľovačov ako magnet. Sušením nestráca svoje vlastnosti, preto aj po usušení má plnú chuť, bez ktorej by sa nezaobišiel žiadny zemiak, či iné vyprážané placky, napríklad z repy alebo cukety. Nemusíte sa obávať ju pri príprave jedla pridávať už na samom začiatku, pretože majorán je ako stvorený na teplú kuchňu.
Trelička
Trebuľka je až 70 cm vysoká záhradná bylina používaná ako korenina, s delenými listami podobne ako petržlen. V auguste sa na stonke rozvíjajú biele kvety v okolíkoch. Chutí mierne po aníze. Vňať sa zberá pred rozkvitnutím. Vhodná je do svetlých omáčok, šalátov, do bylinkových masiel a do tvarohu. Má jemnú vôňu, ktorá sa výrazne odlišuje od menej voňavého domáceho oregana, preto by sa nemala dlho variť. Trebuľka je významnou súčasťou zmesi Jemné bylinky.
Koriander
Koriander je jednoročná rastlina s jemne delenými listami. Kvitne od júna do augusta bielo až červenkasto. Na dozretie semien potrebuje koriander veľa slnka. Vňať koriandra je čoraz obľúbenejšia a známejšia. Vňať koriandra by sa mala zberať pred rozkvitnutím. Je vhodný na inému mäsu a do exotických korenín a korenených omáčok čatní. Semená dozrievajú na konci leta. Sušené semená sa môžu rozdrviť v mažiari alebo pomlieť na mlynčeku ako čierne korenie. Orientálnym a ázijským jedlám dodávajú typickú arómu.

Mäta
Rod mäta je veľmi bohatý na rôzne druhy a formy. Existujú druhy mäty s vysokým obsahom mentolu, niektoré nie sú ušľachtilé. Mätu si spolu s bazalkou môžete zasadiť do kvetináča a umiestniť priamo v kuchyni. Sú nenáročné na pestovanie a zároveň vám prinesú benefit v podobe izbovej rastliny. Mäta je viac než len samozrejmá súčasť letných nápojov, dezertov a čajov. V sušenom stave sa mäta odporúča skôr na prípravu čajov, či už samostatne alebo v zmesi. Zaujímavejšie použitie má ako čerstvá rastlinka. Je absolútnou jednotkou ako jedlá osviežujúca dekorácia dezertov či na výrobu sirupov, čokolád a ďalších sladkých dobrôt. Pri varení sa hodí do zálievok, grilovacích marinád a na ochutenie zeleniny ako je baklažán, mrkva, paradajky či cuketa. Vynikajúci je tiež tabouleh, svieža bulgurová špecialita, ktorá by sa bez mäty nezaobišla. Vňať mäty je aromatická, pretože má aromatické listy, ktoré sú vajcovité alebo kopijovité, vrúbkované a niekedy plstnaté. Z divo rastúcich druhov možno odporučiť len mätu piepornú a mätu vodnú. Listy a vrcholky výhonkov sa zberajú pred rozkvitnutím a počas kvitnutia.
Saturejka
Saturejka je mohutná črepníková i záhradná bylina krovitého vzhľadu, vysoká 20 až 25 cm. Drobné kvety voňajú po čiernom korení. Pestuje sa ako jednoročná alebo sa rozmnožuje samovoľným výsevom. Zberá sa v lete pred rozkvitnutím a počas kvitnutia. Na varenie spolu s pokrmom a na nakladanie sa používajú celé stonky. Vňať je vhodná aj na zmrazovanie. Je vhodná do šalátov, strukovín, do zemiakových a fazuľových jedál. Saturejka horská a jej príbuzná saturejka záhradná sú vynikajúce, aromatické bylinky do kuchyne s antibakteriálnymi a antifungálnymi účinkami. Intenzívna, korenistá chuť saturejky sa hodí na ochutenie rýb, strukovín či hydiny a často sa využíva aj na ochutenie rôznych likérov a aromatických nápojov.
Fenikel
Fenikel je veľmi aromatická bylinka tvarom pripomínajúca kôpor, ktorá však chuťou viac pripomína jemnú škoricu či aníz, s ktorým tvoria hlavnú prísadu absintu. Na ochucovanie jedál sa využívajú jeho listy, semená, no aj cibuľky fenikla si nájdu svoje uplatnenie, pretože sa môžu jesť tepelne upravené aj surové. Listy sa zberajú pred rozkvitnutím a počas kvitnutia, celé stonky po dozretí semien. Fenikel povzbudzuje chuť do jedla, podporuje trávenie a pôsobí proti plynatosti.

Ako správne kombinovať bylinky v chlebe
Vôňa byliniek dokáže pretvoriť jednoduché jedlo na gurmánsky zážitok, ale kľúčom k úspechu je umenie ich kombinácie. Viete, ktorá bylinka sa hodí k mäsu a ktorá k zemiakom?
Bylinky nielenže dodávajú jedlu vôňu, chuť a sviežosť, ale zároveň sú zdrojom vitamínov a antioxidantov. Sú nenahraditeľné v zdravom varení, pretože môžu znížiť potrebu soli a iných dochucovadiel. Navyše, čerstvé bylinky dokážu oživiť nielen chuť pokrmu, ale aj jeho estetiku - posypané listy bazalky, petržlenovej vňate či kôpru vždy pridajú jedlu na atraktivite.
Menej je viac
S bylinkami sa oplatí pracovať opatrne. Hoci ich vône a chute sú neodolateľné, príliš veľa druhov v jednom pokrme môže spôsobiť, že sa chute navzájom „bijú“ a jedlo stratí svoju rovnováhu. Držte sa pravidla dvoch až troch byliniek na jedno jedlo, aby každá z nich mohla vyniknúť. Napríklad kombinácia bazalky a oregana v talianskej kuchyni je dokonalým príkladom toho, ako si dve bylinky môžu vzájomne dopĺňať chuť. Ak máte chuť experimentovať, pridajte k nim jemnejší akcent, ako je petržlenová vňať, ktorá podporí ostatné chute bez toho, aby ich prebila.
Čerstvé alebo sušené bylinky?
Rozdiel medzi čerstvými a sušenými bylinkami je významný, nielen v chuti, ale aj v ich použití. Čerstvé bylinky majú jemnejšiu a sviežejšiu chuť, preto ich pridávajte až na koniec varenia alebo priamo na hotové jedlo. Napríklad lístky čerstvej bazalky na cestovinách alebo čerstvý koriander na ázijských pokrmoch vytvoria dokonalý finiš.
Zo sušených byliniek si môžete urobiť aj dokonalé bylinkové maslo, ktoré sa výborne hodí k mäsu či rybám.
Sušené bylinky sú intenzívnejšie, preto ich stačí použiť v menšom množstve. Tiež sa pridávajú na začiatok varenia, aby mali dostatok času uvoľniť svoje chute do pokrmu. Sušené oregano v paradajkovej omáčke alebo sušený tymian v dusenom mäse je skvelým príkladom toho, ako si môžu bylinky „sadnúť“ počas varenia. Pamätajte, že pri sušených bylinkách platí pravidlo „menej je viac“ ešte viac ako pri čerstvých.
Typické bylinky pre rôzne kuchyne sveta
- Talianska kuchyňa: Kombinácia bazalky, oregana a tymianu je základom väčšiny talianskych receptov. Používajú sa v omáčkach, na pizze aj v marinádach.
- Francúzska kuchyňa: Tymian, rozmarín a estragón dominujú francúzskym pokrmom, najmä polievkam, duseným jedlám a rybám. Francúzska zmes „Herbes de Provence“ je skvelým príkladom kombinácie typických byliniek.
- Ázijská kuchyňa: Koriander, thajská bazalka a citrónová tráva sú neoddeliteľnou súčasťou ázijskych jedál. Dodávajú im exotickú, sviežu arómu.
- Stredoeurópska kuchyňa: Majoránka, kôpor a petržlenová vňať sú základom tradičných slovenských a českých receptov, ako sú polievky, omáčky či jedlá z kysnutého cesta.
Ktorá bylinka sa hodí k mäsu a ktorá k zemiakom?
Správna kombinácia byliniek dokáže pozdvihnúť chuť každého pokrmu. Či už pripravujete mäso, ryby, zeleninu, polievky alebo cestoviny, bylinky sú tým tajným trikom, ktorý z jednoduchého jedla urobí gurmánsky zážitok.
- K mäsu: Rozmarín, tymian a šalvia patria medzi najlepšie bylinky na dochutenie mäsa v akejkoľvek forme.
- K rybám: Ryby majú jemnú chuť, ktorá si vyžaduje bylinky, ktoré ju neprebijú, ale naopak zvýraznia. Kôpor je klasikou, ktorá sa používa najmä pri lososovi, treske alebo pstruhovi.
- K zelenine: Bylinky dokážu zeleninu povýšiť na kulinársky zážitok. Bazalka je perfektná k paradajkám - stačí čerstvé lístky natrhať na plátky paradajok s mozzarellou, olivovým olejom a balzamikom a vznikne klasický šalát Caprese.
- Do polievok: Polievky bez byliniek by boli nudné a bez života. Majoránka je neoddeliteľnou súčasťou tradičných slovenských a českých polievok, ako sú fazuľová alebo zemiaková.
- K cestovinám: Talianska kuchyňa je synonymom bylinkovej dokonalosti. Bazalka je hviezdou, ktorá hrá hlavnú rolu v paradajkových omáčkach, pestách a je ozdobou snáď každej pizze.
Tipy na pečenie chleba s bylinkami
Pečenie domáceho chleba môže byť trochu náročné, najmä ak s tým začínate. Každý pečie trochu inak, ale existuje niekoľko osvedčených trikov, ktoré vám môžu pomôcť získať dokonalý chlieb:
- Pridajte vodu do rúry: Ak túžite po chrumkavej kôrke, jeden z najlepších trikov je pridať do rúry vodu. Vlhké prostredie počas pečenia pomáha chlebíku získať chrumkavú kôrku.
- Pridajte semienka: Chlieb si môžete vylepšiť rôznymi druhmi semienok, ktoré mu dodajú nielen príjemnú textúru, ale aj množstvo zdraviu prospešných látok.
- Skúste pivo: Pivo je zaujímavá prísada, ktorá môže nahradiť časť vody v ceste a pridať chlebu plnšiu chuť.
- Používajte kvalitné múky: Múka má obrovský vplyv na výslednú textúru a chuť chleba. Pre lepší výsledok je vhodné používať kvalitné múky, ktoré majú dostatočný obsah lepku.
- Cesto prekladajte: Prekladanie cesta počas kysnutia pomáha vytvárať lepšiu štruktúru a lepší objem chleba.
- Vyskúšajte predpečenie v hrnci: Pečenie chleba v liatinovom hrnci alebo na kameni dodáva chlebu špeciálnu chuť a štruktúru.
- Skontrolujte, či je chlieb upečený: Aby ste dosiahli perfektný výsledok, je dôležité skontrolovať, či je chlieb upečený správne. Poklepte chlieb po upečení zospodu - ak počujete dutý zvuk, je upečený.
- Nechajte chlieb vychladnúť: Je lákavé začať krájať chlieb hneď po vytiahnutí z rúry, ale pre dokonalú chuť a textúru je dôležité nechať ho najprv vychladnúť.
Ako piecť chlieb aj keď chodím do práce / How to bake bread when I go to work
Hotový pokrm si zaslúži pred podávaním ozdobiť, bude potom oveľa lákavejší pre oči a chutnejší na jedenie. Navyše doplnený cennými látkami pre naše zdravie. Najjednoduchšou ozdobou je využitie zelených lístkov, či už z byliniek alebo z rôznej zeleniny, najlepšie z vlastnej záhrady.
Bylinky môžeme pestovať buď v kvetináči na parapete či na balkóne, ale úplne najlepšie sa im bude dariť priamo na záhonoch v záhrade. Niektoré pestujeme ako trvalky, iné iba ako jednoročky. Niektoré druhy nájdeme v každej kuchyni a k niektorým jedlám patria takmer nerozlučne, iné druhy sú menej známe a zďaleka nie každý ich používa.
Použitie byliniek na pečenie chleba a pečiva prináša nekonečné možnosti, ako obohatiť klasické recepty o nové chute a vône. Každá bylinka dodá pečivu iný charakter, či už hľadáte rustikálnu, stredomorskú alebo tradične českú chuť.

Nutričné hodnoty chleba
Kalórie a výživová hodnota chleba závisí od druhu chleba, pre ktorý sa rozhodnete. Všeobecne v chlebe nájdete predovšetkým sacharidy, bielkoviny, vitamíny skupiny B a minerálne látky, ako napríklad draslík, zinok, železo.
| Druh chleba | Energia (kJ) | Energia (kcal) |
|---|---|---|
| Chlieb kváskový žitný | 522 | 125 |
| Chlieb celozrnný pšenično-žitný | 576 | 138 |
| Chlieb pohánkový | 565 | 135 |
| Chlieb konzumný rascový | 612 | 146 |
| Chlieb toastový biely | 782 | 187 |
| Chlieb toastový celozrnný | 618 | 148 |
| Chlieb viaczrnný | 635 | 152 |
Ak sa snažíte o redukciu telesného tuku, chleba môžete jesť v rozumnej miere a maximálne raz denne. Ideálne však iba kváskový alebo kvasový.