Uhorky v Maďarsku: Pestovanie, tradície a trh

Pestovanie a predaj zeleniny boli dlhé roky tradičným koloritom obcí na južnom Slovensku. Podobná situácia je aj v susednom Maďarsku, kde má poľnohospodárstvo dlhú históriu a významné postavenie v ekonomike. V Maďarsku sa pestuje široká škála plodín, vrátane zeleniny a ovocia. Najpestovanejšími plodinami sú obilie, kukurica, koreninová paprika, zelenina a ovocie.

V posledných rokoch sa Maďarsko stáva významným hráčom v oblasti pestovania zeleniny, najmä uhoriek a paradajok. Tento rozvoj je výsledkom kombinácie štátnej podpory, inovatívnych technológií a silnej spolupráce medzi pestovateľmi.

Tradičné pestovanie zeleniny v Maďarsku

K pestovaniu zeleniny sa Zoltán Takáč dostal už v mladom veku. Neskôr sa rozhodol v tejto rodinnej tradícii pokračovať a produkciou zeleniny sa živiť. Produkoval ju v 10 fóliovníkoch s celkovou rozlohou približne 0,5 hektára. Nosnou plodinou v portfóliu pána Takáča bola paprika, ktorú podľa voľných kapacít dopĺňali šalátové uhorky. Uhorky sú pestované len vo fóliovníkoch, časť paprík okrem fóliovníkov vysádza aj na pôdu bez krytu.

Pri fóliovníkoch ide o klasické poloblúkové konštrukcie, kde sú rastliny vysádzané do pôdy s kvapkovou závlahou a vrchným rosením. V plnej produkcii pestoval približne 12-tisíc rastlín paprík a 4- až 5-tisíc rastlín uhoriek. Dobre zvládnutá a rokmi overená pestovateľská technológia prinášala uspokojivé úrody. To znamená, že na jednej rastline papriky dokázal dopestovať 8 až 10 kg plodov. Pri uhorkách to bolo 12 až 15 kg.

Jedným z faktorov, ktorý mu spôsoboval problémy s efektivitou práce bol ten, že jeho kryté plochy sú roztrúsené na troch lokalitách v obci a v jej širšom okolí. Avšak hlavnou príčinou, ktorá vedie pána Takáča k ukončeniu produkcie zeleniny je situácia na trhu. Predaj produkcie za rozumnú cenu bol neprekonateľný problém. Stále veril, že situácia sa zlepší, no nezlepšila sa. Aj v tomto roku je výkupná cena papriky prvej triedy na úrovni 60 až 70 centov za kilo. Na pestovaní sa okrem pána Takáča a jeho manželky podieľali tiež dvaja brigádnici.

Je pravdou, že dokáže dopestovať papriku za danú cenu, no nezohľadňuje mu jeho prácu a čas, čo predstavuje každodenné starosti 11 mesiacov v roku. Na druhej strane, pestovatelia dobre vidia, aké marže majú na zelenine obchodníci. „Každému, kto chce začať pestovať zeleninu to odporúčam vyskúšať. Keď v prvom roku dosiahne stav, že sa im vráti kapitál, ktorý im umožní aspoň začať novú sezónu, bude to úspech. Stále však bude čas rozhodnúť sa, či iné zamestnanie nebude vhodnejším živobytím.

Príbeh ďalšieho pestovateľa je podobný. Zoltán Palágyi je súkromne hospodáriaci roľník z obce Žihárec v okrese Šaľa. Pochádza z rodiny, kde boli tradičnou súčasťou obytného domu záhrady aj väčšie fóliovníky. Po určitom období, kedy pracoval ako agronóm v poľnohospodárskom podniku, zameranom na zeleninu sa rozhodol skúsiť postaviť sa na vlastné nohy a začať pestovať zeleninu na väčších plochách. Nosnou plodinou sa stala paprika, ktorú pestuje na ploche 0,7 hektára. Získané skúsenosti s intenzívnym pestovaním poľnej zeleniny pretavil aj na svoje polia.

Porasty pestované s úrovňou nákladov viac ako 20-tisíc eur na hektár sa tak odvďačovali slušnými úrodami. Veľkoobchodné ceny zeleniny absolútne nezohľadňovali náklady, ktoré je na produkciu potrebné vynaložiť. „Predávať elitnú papriku za 70 centov, keď na pultoch je cena bežne viac ako 2 eurá, pôsobí na pestovateľa veľmi demotivačne. Samostatnú kapitolu predstavuje tiež problém so sezónnymi pracovníkmi. „Dnes nikto nechce pracovať na poli, keď niekoho zoženiete, musíte pri ňom celý deň stáť a dávať pozor, či to robí správne. Zároveň však za neho platíte plné odvody. O znížení odvodového zaťaženia sezónnych prác pritom počúvame roky. Na konci sezóny zistíte, že ste dali zarobiť všetkým naokolo a vy si na založenie novej úrody musíte zas požičať. To nehovorím o tom, že musíte z niečoho žiť a ideálne aj investovať do ďalšieho rozvoja. V Žihárci tak od budúceho roka ostane pre lokálnych spotrebiteľov iba menšia produkcia melónov a uhorky vo fólii nahradí stolové hrozno.

Realita ostatných rokov je však na Slovensku taká, že pestovateľov poľnej zeleniny postupne ubúda. Do redakcie sa nám dostala informácia o tom, že s pestovaním zeleniny končia v tomto roku ďalšie tri subjekty.

Štátna podpora a moderné technológie v Maďarsku

Keď v roku 2013 maďarská vláda oznámila, že bude podporovať rozšírenie produkcie v oblasti pestovania zeleniny výhodnými úvermi, trinásť malých pestovateľov v okolí Szentesu sa spojilo do jedného celku a vypracovalo spoločný projekt na výstavbu skleníkov. Najprv postavili skleník na 3,5 hektára a prvé paradajky zasadili na jar roku 2014. Na konci toho istého roku začali stavať nový skleník a dotiahli to na šesť hektárov.

Štát im pomohol skleníky postaviť, ale o úspech podnikania sa pričinili sami zeleninári, združení v organizácii výrobcov Délkertész. "Keby nebolo zvýhodneného úveru, s bežným bankovým úverom by sme do toho nešli, bolo by to nerentabilné," povedala M. Výstavbu z 50 percent realizovali z projektových zdrojov, zo 40 percent z úveru a 10 percent mali z vlastných zdrojov.

Podobne, ako Délkertész, zabezpečujú odbyt a technickú podporu členom. Na Slovensku dve veľké družstvá Greencoop a Ovozela vznikli okolo pestovateľov paradajok a obe združujú jednomiestny počet väčších členov. Oba modely sú životaschopné.

Je to vôbec prvá investícia, ktorá rozširuje sortiment pestovania zeleniny. Členovia GreenCoopu ju budú realizovať v maďarskom Ácsi, keďže u našich južných susedov sa dokážu uchádzať o investičnú podporu v prepočte vo výške 8-miliónov eur. Okrem toho tamojšie úvery sú nastavené na 15-ročnú splatnosť s fixným úrokom 0,5 percenta. GreenCoop je tak v súčasnosti na Slovensku prvou medzinárodnou organizáciou výrobcov.

V modernom skleníku sú malé rastlinky paradajok zasadené do kokosového matraca, ktorý je schopný absorbovať obrovské množstvo podporných živín, hnojiva a vody po celý rok.

Slovenskí pestovatelia paradajok výrazne zvyšujú našu poľnohospodársku produkciu z hektára, ktorá patrí podľa štatistík Eurostatu k najnižším v Európskej únii. Pestovatelia paradajok dosahujú 700-násobne vyššie tržby z hektára, ako je priemer Slovenska. Podobne je to so zamestnanosťou. Z hľadiska produkcie, ale aj výkonu, sú naši „paradajkári“ porovnateľní s európskou špičkou, ktorej trend udáva najmä zeleninárska veľmoc Holandsko.

Moderné technológie v pestovaní

"Snažíme sa maximálne optimalizovať náklady a preto sme investovali do umelej inteligencie. Máme softvér, ktorý dokáže na základe meteorologických údajov nastaviť podmienky na maximalizovanie produkcie," hovorí európskym agronovinárom M.

Na umytie strechy využívajú drony a na zabezpečenie elektrickej energie solárne panely, ktorých výstavbu pre svojich členom podporuje družstvo Délkertész. Používajú iba rezistentné odrody a paradajky opeľujú čmeliaky z Belgicka. Kúrenie zabezpečuje geotermálna energia, rovnako ako pri podobných projektoch na Slovensku. Iný spôsob vykurovania sa ukázal v naši podmienkach ako nerentabilný.

Využívanie solárnych článkov je na Slovensku taktiež bežné, rovnako, ako biologická ochrana rastlín. „Teraz učíme jeden stroj na rozoznávanie chorôb na báze umelej inteligencie.

V Slnečných záhradách v Sľažanoch sa v sezóne vyprodukuje približne 1,6 milióna kilogramov paradajok a 700 tisíc kilogramov uhoriek. „V zime pri nižšej intenzite skracujeme strapce a pestovanie aj na 6 paradajok. To je okrem iného aj jeden z dôvodov, prečo sú paradajky v zime drahšie. V modernom skleníku sú malé rastlinky paradajok zasadené do kokosového matraca, ktorý je schopný absorbovať obrovské množstvo podporných živín, hnojiva a vody po celý rok. V Sľažanoch majú vlastných čmeliakov, ktorí opeľujú rastliny.

Organizácie výrobcov a ich význam

"Byť členom Délkertész je pre naše podnikanie nevyhnutné. Technologicky sú na tom maďarskí i slovenskí pestovatelia paradajok približne na rovnakej úrovni. Aj Slováci už pestujú celoročne sladké paradajky a chrumkavé uhorky vďaka moderným skleníkom.

GreenCoop združuje šiestich väčších partnerov, ktorí spolu zamestnávajú takmer 400 ľudí, pričom spolu s centrálou je to asi 500 ľudí. Ovozela má sedem členov, z nich päť pestuje paradajky. Kým Greencoop využíva na vyhrievanie skleníkov geotermálnu energiu, Ovozela má aj iné obnoviteľné zdroje.

Ing. GreenCoop je medzinárodné družstvo so sídlom na Slovensku, ktoré sa venuje pestovaniu skleníkových paradajok a uhoriek. Naša ročná produkcia je 10 tisíc ton paradajok a 12 miliónov šalátových uhoriek. Environmentálne povedomie je základom filozofie našej spoločnosti. Naše družstvo združuje členov, ktorých filozofiou je pestovať chutnú a zdravú zeleninu s čo najmenším negatívnym vplyvom na životné prostredie.

V našich šiestich skleníkoch a v našom baliacom a skladovacom centre v Zlatnej na Ostrove pracuje celkovo 500 zamestnancov, ktorí sa starajú o to, aby sa naša zelenina dostala čo najrýchlejšie z farmy na obchodné pulty. Našou vlastnou značkou je Veselá paradajka zo Žitného ostrova, ktorú naši zákazníci dobre poznajú. Nie náhodou sme si vybrali za centrum našich aktivít región Žitný ostrov. Je to nielen najúrodnejší poľnohospodársky región na Slovensku, ale nachádza sa tu aj množstvo geotermálnych prameňov, ktoré vyhrievajú naše skleníky. Na zavlažovanie používame zachytenú dažďovú vodu a namiesto chemikálií používame biologickú ochranu rastlín.

Najväčší slovenskí pestovatelia rajčín sa chystajú kupovať v Maďarsku ďalšie skleníky. Najväčší domáci pestovateľ paradajok GreenCoop pred dvoma rokmi oznámil, že si chce ďalšiu produkčnú základňu vybudovať v Maďarsku. Rozšírenie do cudziny pritom zvyknú zvládnuť väčšinou len oveľa väčší investori na úrovni finančných skupín. Je to drahé, no i právne náročné. Slovenským rajčinárom z dunajskostredského regiónu sa to však podarilo. A to nie je všetko. Okrem Maďarska sa GreenCoop pozerá na prvé akvizície aj v Česku.

GreenCoop je s 10-tisíc tonami paradajok pestovaných na ploche iba 20 hektárov skleníkov jednou z najefektívnejších slovenských farmárskych spoločností. Paradajky sú na Slovensku vôbec najviac konzumovanou zeleninou. Ekonomiku pestovania si vylepšuje tým, že svoje skleníky má len na termálnych prameňoch. Realitou však je, že ani GreenCoop dodnes sám netvorí vyššie zisky. Aj predvlani pri tržbách vyše 22 miliónov eur skončil v drobnej strate osemtisíc eur. Nevýrazné výsledky firmy sú podľa Bindicsa dôsledkom neustálych nových investícií.

Širšie možnosti na preberanie iných paradajkárov pritom on sám vidí hlavne v Maďarsku. Pestovanie je tam značne rozdrobené na množstvo malých hráčov, ktorí budú skôr načúvať akvizičným ponukám. Zsolt Bindics. Dvojkou tuzemského trhu s približne polovičným objemom vypestovaných paradajok, ako má GreenCoop, je Ovozela. Viaceré paradajkové firmy sa nevenujú iba paradajkám. Zabezpečujú aj predaj pre ďalších slovenských zeleninárov s inou produkciou. GreenCoop zaujal aj silnejších investorov. Spolumajitelia GreenCoop začínali po prelome milénia najskôr s dovozom ovocia a zeleniny z cudziny.

Výzvy a budúcnosť pestovania

Skôr ako kúrenie predstavujú v posledných rokoch problém náklady na letné chladenie. „Čo sa týka pestovania zeleniny v skleníkoch a fóliovníkoch, na juhu Maďarska je tá klíma subtropická. V posledných dvoch rokoch museli v mnohých likvidovať porast, lebo bol kvôli horúčavám poškodený.

V posledných piatich rokoch trápia skleníky a pestovateľov choroby. Všeobecne je to problém na celom svete, no v súčasnosti najmä v Európe. Po nákaze je veľmi náročné chorobu zo skleníka dostať a pokračovať v pestovaní.

Pri inom ako vlastnom alternatívnom zdroji energie sa skleníková zelenina jednoducho pri aktuálnych cenách energií nevyplatí.

Na trhu išli májové jahody (5. mája Trnavské Mýto, Bratislava) po 12 aj 14 eur za kilo, čo môže byť pre pestovateľa lákadlo, byť na trhu s jahodami ako prvý. 18. mája bola cena sťabydomácich „maďarských“ na tržniciach v Bratislave už 10 eur za kilo, hrášok stál 12 eur. Počas samozberov sa cena zníži na 2,50 až 3 eurá za kilo. Bonifructi vo svojom e-shope predával jahody 10. mája po 9,90 eura za kilo.

„Jahody sa pestujú sa vo fóliových tuneloch, alebo sú proti chladu chránené netkanou textíliou. V medziriadkoch je nastielaná slama. V každom riadku je pod mulčovacou fóliou uložené zavlažovacie potrubie na presné dávkovanie živín priamo ku koreňom každej jahodovej sadenice.

Keď to ide v Maďarsku, ide to aj na Slovensku - lenže v Maďarsku to robia inak. Skleníkový geotermálny raj „V Maďarsku je veľa prevádzok, kde skleníky vykurujú geotermálnou energiou. Aj tých termálnych prameňov majú viac. U nás v skleníkoch pestujeme hlavne paradajky, ale už to skúšajú aj s jahodami. V Maďarsku už majú uhorky, hrášok, tekvice, zelenú fazuľku, novú kapustu aj kel,“ hovorí majiteľ malého zelovocu v Bratislave. Presviedčam sa o tom v jeho ponuke, všade je prívlastok „domáce, maďarské“.

„Voľne pestované tento rok ešte nie je nič. Všetko mešká. Chceli by ste počuť, že to je domáce, v pôde vypestované? My radšej povieme pravdu. Zeleninu vozíme z Maďarska čerstvú, jeden deň sa oberie a na druhý ju máme na pulte. Buďme radi, že túto možnosť máme, alebo by ste chceli radšej zeleninu a jahody z Talianska?“ hovorí majiteľ obchodu.

Ak Vám záleží na tom, aby ste kupovali slovenskú zeleninu, značka domáceho veľkoproducenta nemusí byť zárukou, treba si prečítať krajinu pôvodu. Majú totiž zaregistrovanú aj obchodnú činnosť a aby mohli splniť odberné množstvá pre supermarkety, často pod svojou značkou balia zahraničný tovar. Takto som videla v máji mrkvu z Izraela, zemiaky z Francúzska a jahody z Belgicka. Máj ešte naozaj nie je sezóna jahôd ani vonku pestovanej zeleniny. Ak sa objavia na trhu, niektoré druhy môžu byť slovenské z fóliovníka, pár z vykurovaných skleníkov či fóliovníkov, ale ak to nie je u pestovateľa, ktorému dôverujete, ich pôvodu sa nedopátrate. Medzi domácou a maďarskou zeleninou naozaj nie je zásadný rozdiel, iba ak ten, že v Maďarsku jej vyprodukujú oveľa viac. Je však rozdiel medzi skleníkovou zeleninou takou a skleníkovou zeleninou, ktorá sa pestuje hydroponicky, preto možno adresujte predajcovi takúto otázku. Keď počkáte pár týždňov, začnú sa samozbery jahôd a skutočná sezóna voľne pestovanej zeleniny. Od júna bude trvať až do októbra. Ak chcete ísť na istotu, môžete nakupovať aj priamo u pestovateľa z dvora. Kontakty nájdete na internetových tržniciach. Od júna teda už kúpite sezónnu zeleninu i jahody a ich cena sa výrazne zníži.

Príprava nálevu na uhorky

Pripravíme si nálev z vody, octu, cukru, soli a konzervačného prášku. Všetko za studena necháme dobre rozpustiť za stáleho miešania. 10% ocot bol kúpený v Maďarsku - ak nemáte, stačí aj 8-9%.

Uhorky, alebo aj ďalšiu zeleninu, ktoré chceme nakladať poumývame. A necháme dôkladne vysušiť. Pripravíme si čisté poháre (dá sa nakladať aj do plastových fliaš, ale ja mám radšej klasické poháre zo skla).

Najprv do nich dáme koreniny (zrniečka, bobkový list). Natlačíme dnu uhorky (prípadne aj s inou zeleninou). Robíme to tak, aby poháre boli plné. Z uhoriek nemusíte odkrajovať končeky, ale ja to zvyknem robiť.

Zalejeme studeným nálevom, zavrieme viečkom, dáme do tmavej komory a necháme tam. To je všetko, po pár dňoch môžete ochutnať. Prajeme vám dobrú chuť!

tags: #c #stja #uhorky #v #madarsku