Ako zabrániť diviakom v ryjú zemiakov

Diviak lesný (Sus scrofa), hoci je neoddeliteľnou súčasťou našej fauny a zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme, predstavuje pre mnohých poľnohospodárov vážny problém. Čoraz častejšie preniká na polia a do záhrad, kde spôsobuje značné škody na úrode, najmä na zemiakoch. Tento článok sa venuje problematike škôd spôsobených diviakmi na poliach so zemiakmi, analyzuje príčiny tohto javu a ponúka možné riešenia na zmiernenie negatívnych dopadov.

Nie je žiadnym tajomstvom, že výskyt diviakov na Slovensku je z roka na rok vyšší, a to nielen v prírode ako takej, ale tiež na mnohých sídliskách či v prímestských častiach. Diviak lesný je inteligentné a prispôsobivé zviera, ktoré dokáže narobiť v záhrade poriadnu škodu. Diviaky spôsobujú každoročne obrovské škody na úrode. Ak sa chcete vyhnúť zničeným plodom, rytinám a ohrozeniu rastlín, táto sada je spoľahlivým riešením.

Spúšť na poliach a zúfalstvo pestovateľov

Drobní pestovatelia v dedinách čelia čoraz väčšiemu problému - čriedy diviakov im ničia úrodu zemiakov. Ich snaha o ochranu úrody, či už pomocou plašičiek alebo oplotenia, často zlyháva. Po nájazdoch diviakov ostáva na poliach spúšť a mnohí pestovatelia sú zúfalí a zvažujú, či sa im vôbec oplatí na jar opäť niečo sadiť.

Jozef Matiščík z Hýb má s diviakmi skúsenosti už od jari. Najprv mu začali prerývať čerstvo zasadené zemiaky, neskôr vyberali zo zeme celé rastliny. Podobné problémy hlásia aj ďalší pestovatelia v okolí. "Hľadajú mladé zemiaky, zelená vňať ostane ležať na poli a vyschne. Čriedy diviakov robia škody aj na susedných poliach. Poradili nám, že ich máme odplašiť plašiacim zariadením, polia si ohradiť drôtom alebo ich v noci strážiť. Niektorí to skúsili, ale veľmi to nepomohlo," povedal dôchodca.

Anna Rajniaková, ďalšia nespokojná pestovateľka, dodáva: "Nájazdy diviakov trápia ľudí z Hýb každoročne. Niektorí dokonca prestali pestovať zemiaky či iné plodiny na odľahlejších poliach za dedinou. Nepomohlo nám to." Tohtoročné škody ešte nepozná. „Rátať ich budem až na jeseň, ale už teraz viem že budú veľké a takmer nič nepestujem. Keď na jar zemiaky opäť nasadím, pole si určite ohradím," konštatovala nešťastná pestovateľka.

Ivan Čimbora pestuje zemiaky na ploche približne tridsať árov. "Nie som príliš optimistický, budem rád, ak mi z celkovej úrody ostane desať percent. Všetci hovoria že na úrodu chodia len diviaky, ale časť môjho poľa rozryla aj vysoká zver. Boli tam jelene, jelenice a asi aj srny. Šesť, sedem kusov tam vidím takmer každý deň," povedal pestovateľ z Hýb. Po tohtoročných skúsenostiach už I. Čimbor na budúci rok pravdepodobne nezasadí nič.

Príčiny škôd a faktory, ktoré ich ovplyvňujú

Škody spôsobené diviakmi na poliach so zemiakmi majú viacero príčin a sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Zmena poľnohospodárskej krajiny: V minulosti sa na poliach pestovala širšia škála plodín, vrátane zemiakov, ktoré slúžili ako prirodzená potrava pre diviaky. Dnes sa však poľnohospodárska krajina zmenila, pestujú sa najmä monokultúry, čo znižuje dostupnosť prirodzenej potravy pre diviaky a núti ich hľadať potravu na poliach so zemiakmi.
• Premnoženie diviačej zveri: V niektorých oblastiach Slovenska dochádza k premnoženiu diviačej zveri, čo zvyšuje tlak na poľnohospodárske plodiny. Príčinou premnoženia môže byť kombinácia faktorov, ako napríklad mierne zimy, dostatok potravy a nedostatočný odstrel.
• Blízkosť lesov a polí: Polia, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lesov, sú viac ohrozené nájazdmi diviakov. Diviaky sa v lesoch ukrývajú počas dňa a v noci vychádzajú hľadať potravu na polia.
• Nedostatočná ochrana: Mnoho pestovateľov nemá dostatočné prostriedky na účinnú ochranu svojich polí pred diviakmi. Plašiče, oplotenie a stráženie polí sú síce účinné metódy, ale sú nákladné a časovo náročné.
• Zmeny v poľovníckom hospodárení: Rozdrobenosť poľovných revírov na malé, niekedy len niečo cez 500ha veľké PZ, kde sa každý hrá na svojom malom pieskovisku, môže viesť k nekoordinovanému odstrelu a tým aj k premnoženiu diviačej zveri v niektorých oblastiach.

Diviak lesný (Sus scrofa) je veľký párnokopytník, ktorý dorastá do dĺžky 120 až 180 cm a v kohútiku môže mať 55 až 100 cm. Priemerná hmotnosť sa pohybuje okolo 50 až 90 kg v závislosti od konkrétneho poddruhu. Srsť tvoria husté štetiny sfarbené od červenkastej cez všetky odtiene hnedej až po čiernu. V zime je srsť oveľa hustejšia a tmavšia. Diviaky cez deň odpočívajú a aktívne sú najmä v noci. Pri behu sú schopné vyvinúť rýchlosť až 48 km. Vďaka dobre vyvinutým zmyslom sluchu a čuchu sa veľmi dobre vyhýbajú ľuďom.

Veľmi nápadným znakom diviaka sú jeho zuby, resp. štyri trojuholníkové kly, ktoré sa pri raste zakrivujú smerom nahor. Môžu dosahovať dĺžku až 20 cm. Diviaky sa môžu dožiť 10 až 12 rokov, ale vo voľnej prírode sa zvyčajne dožívajú jedného až dvoch rokov, pretože ich lovia poľovníci. Prirodzeným predátorom dospelých diviakov je vlk alebo medveď. Prasiatka sa naopak môžu dostať do hľadáčika rysov, líšok a dokonca aj takých dravcov, ako je orol skalný.

Diviaky žijú v priemere v skupinách pozostávajúcich z 20 jedincov, ale výnimočne ich môže byť až 50. Diviaky kedysi žili najmä na európskom a ázijskom kontinente, ale človek ich rozšíril aj na iné kontinenty (okrem Antarktídy), čím sa stali najrozšírenejším suchozemským cicavcom. Vždy slúžili ako zdroj mäsa a tuku.

Až do polovice 20. storočia boli diviaky na našom území takmer vyhubené, ale po druhej svetovej vojne sa tu opäť začali objavovať, a to buď z opustených obor, alebo migrovali z Poľska a Bavorska.

Diviaky väčšinou jedia rastlinnú stravu vrátane plodín, ovocia, orechov, koreňov a zelených rastlín. Je tiež známe, že konzumujú vtáčie vajcia, mŕtve zvieratá, hlodavce, hmyz a červy. Avšak menia svoju potravu tiež v závislosti od toho, čo je k dispozícii, čo sa mení v závislosti od ročného obdobia, poveternostných podmienok a lokality. Na jar a na jeseň, keď je potravy málo, sú diviaky schopné odhryznúť veľkú časť poľa, zničiť celú úrodu a spôsobiť vám státisícové škody. Žiaľ, nie vždy sa pestovateľom podarí získať náležitú finančnú náhradu.

Možnosti riešenia a prevencie škôd

Na zmiernenie škôd spôsobených diviakmi na poliach so zemiakmi existuje viacero možností, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín: preventívne opatrenia a opatrenia na zníženie stavu diviačej zveri.

Preventívne opatrenia

• Oplotenie polí: Oplotenie polí je jednou z najúčinnejších metód ochrany pred diviakmi. Pevné pletivo s výškou aspoň 150 cm a zakopaním do zeme (min. 30 cm) dokáže účinne zabrániť diviakom v prístupe na pole. Alternatívou sú elektrické ohradníky, ktoré sú obľúbené pre svoju účinnosť a relatívne nízku cenu.
• Pachové ohradníky: Pachové ohradníky sú ďalšou možnosťou ochrany polí pred diviakmi. Ide o špeciálne prípravky, ktoré obsahujú látky odpudzujúce diviaky. Pachové ohradníky sa aplikujú na okraj polí a vytvárajú tak bariéru, ktorú diviaky neprekonajú.
• Plašiče zveri: Plašiče zveri sú zariadenia, ktoré vydávajú zvukové alebo svetelné signály, ktoré majú diviaky odplašiť. Plašiče zveri sú účinné najmä v kombinácii s inými preventívnymi opatreniami.
• Výsev odpútavacích plodín: Výsev odpútavacích plodín, ako napríklad kukurica alebo repka, v blízkosti polí so zemiakmi môže znížiť tlak diviakov na zemiaky. Diviaky sa radšej zamerajú na odpútavacie plodiny, ktoré sú pre nich atraktívnejšie.
• Stráženie polí: Stráženie polí je tradičná metóda ochrany pred diviakmi. Pestovatelia strážia svoje polia v noci a odplašujú diviaky. Táto metóda je však časovo náročná a vyžaduje si veľkú obetavosť.

Diviak obyčajný plot nezastaví. Na ochranu pred diviakmi je vhodné postaviť plot, ktorý bude mať betónový základ zapustený do zeme. Zabránite tak tomu, aby sa prasa podhrabalo pod plot. Ďalej je vhodné zaobstarať si latky z pevného dreva, ktoré zviera neprerazí.

Jedným z najlepších spôsobov prevencie pred diviakmi je zaobstarať si ultrazvukový plašič. Ten totiž vysiela do okolia pre prasatá nepríjemné zvuky, čím ich odradzuje od návštevy vašej záhrady. Výhodou je veľmi jednoduchá inštalácia. Po inštalácii plašiča na vhodné miesto sa už nemusíte o nič starať.

Ďalšou možnosťou je použitie pachových odpudzovačov vo forme spreja alebo peny. Ich aplikácia je tiež veľmi jednoduchá, stačí okolo pozemku rozmiestniť tyče alebo koly, na ktoré sa aplikuje pena alebo sprej. Problém však nastáva vo chvíli, keď sú zlé poveternostné podmienky alebo prší.

PACHO-LEK® STOP Wild Boar - kompletný systém ochrany proti čiernej zveri. Špeciálne navrhnutá sada PACHO-LEK® STOP WILD BOAR kombinuje elektrickú ochranu s pachovým odpudzovačom, aby poskytla 100 % zabezpečenie vašich poľnohospodárskych plôch pred diviakmi a inou čiernou zverou. Ideálne riešenie pre vinice, ovocné sady, kukuričné polia, zemiaky, hrach či pastviny.

Aplikácia pachového koncentrátu PACHO-LEK® sa líši v závislosti od ročného obdobia a plodín, ktoré sa majú chrániť:

1. Kukurica v období výsevu: pachový koncentrát sa vstrekne do nosiča BIO10-S na 3 miesta na približne 1 sekundu, takto pripravený nosič sa rozprestrie po ploche poľa vo vzdialenosti 25 m od seba.
2. Kukurica na začiatku vegetačného obdobia: koncentrát pachovej látky sa aplikuje priamo do pazúch prvých dvoch listov na približne 1 sekundu vo vzdialenosti 25 m od seba.
3. Zemiaky: v období tvorby hľúz sa pole aromatizuje vstreknutím pachovej látky do biologicky odbúrateľného nosiča BIO10-S na 3 miesta približne na 1 sekundu, nosič sa rozprestrie po ploche poľa vo vzdialenosti 25 m od seba.
4. Hrach: na začiatku vegetačného obdobia sa do nosiča BIO10 nepravidelného tvaru vstrekne na 3 miesta na približne 1 sekundu pachová látka, nosič sa rozprestrie po ploche poľa vo vzdialenosti 30 m od seba.
5. Trávnaté plochy: pachový prostriedok sa vstrekne do nosiča BIO10 nepravidelného tvaru na 3 miesta približne na 1 sekundu, nosič sa rozprestrie po trávnatej ploche vo vzdialenosti 25 m od seba. Postupuje sa od okraja poľa do stredu a ďalej.
6. Africký mor ošípaných: koncentrát pachového ohradníka sa vstrekne do nosiča BIO10-PO na 3 miestach približne na 1 sekundu.

Ochranné opatrenie

Kunagone odpudzovače divej zveri sú zložené zo zmesi starostlivo vyberaných chlpov zo psích kaderníctiev viacerých plemien psov, ktoré sú následne tepelne ošetrené a obohatené o odpudivé pachy odstrašujúce divé zvieratá a rastlinný vosk pre zabezpečenie dlhšieho odpudzovania. Jedná sa o prípravok na prírodnej báze, ktorý nedovolí divej zveri zdržiavať sa v okolí umiestnenia pachového odpudzovača. Odpudzovač funguje na princípe odpudzovania pachom z iných zvierat, ktorých sa diviak bojí.

Jedno vrecúško Kunagonu zabezpečí ochranu na obdobie približne 3 mesiacov v závislosti od plochy a poveternostných podmienok. Umiestňuje sa do exteriéru na oplotenie, stromy, do záhrady, sadu a pod.

Odpudzovače zvierat Kunagone sú účinné nielen na odplašenie diviakov ale aj inej zveri ako sú kuny, veveričky, líšky, mačky, krtkovia, potkany a pod.

Opatrenia na zníženie stavu diviačej zveri

• Regulovaný odstrel: Regulovaný odstrel je dôležitý nástroj na udržanie optimálneho stavu diviačej zveri. Poľovníci by mali dodržiavať plány lovu a zamerať sa na odstrel lanštiakov a prasiec, čím sa zníži reprodukčná schopnosť populácie.
• Zlepšenie komunikácie medzi poľovníckymi združeniami: Efektívna komunikácia a spolupráca medzi poľovníckymi združeniami je kľúčová pre koordinovaný odstrel a manažment diviačej zveri.
• Podpora vzniku väčších chovateľských celkov: Vytvorenie väčších chovateľských celkov by mohlo prispieť k efektívnejšiemu manažmentu diviačej zveri.

Legislatívne a kompenzačné možnosti

V súčasnosti platný zákon č. 274/2009 o poľovníctve rieši zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škody, spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru v § 69, podľa ktorého je užívateľ poľovného revíru povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) stále apeluje na zníženie počtu premnoženej poľovnej zveri, ktorá spôsobuje miliónové škody. Najväčšia agropotravinárska samospráva na Slovensku vyzýva vládu SR a poslancov Národnej rady SR, aby prijali legislatívne zmeny, vďaka ktorým sa stavy poľovnej zveri znížia na únosný počet.

SPPK žiada, aby užívateľ poľovného revíru zodpovedal za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Aby dokázal vykryť škody spôsobené poľovnou zverou, mal by mať povinnosť vytvoriť finančné krytie. Užívateľ poľovného pozemku by mal byť povinný urobiť opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Poľnohospodári sú si vedomí, že užívateľ poľovného revíru nemôže rozkázať divej zveri, a preto žiadajú, aby užívateľ uhrádzal škody, ktoré presiahnu 3 percentá očakávanej úrody.

Škody spôsobené poľovnou zverou v rokoch 2017-2019

SPPK apeluje aj na dodržiavanie normovaných kmeňových stavov pri všetkých druhoch poľovnej zveri.

Napadnutie a vážne zranenie osôb pri strete s diviakom sú celkom iste raritou, ale nemôžeme smelo vyhlásiť, že sa tak nedeje. V súčasnosti kvôli veľkému premnoženiu diviakov dochádza k ich sťahovaniu bližšie k ľudským obydliam, kde si napríklad z odpadkov alebo prímestských záhradiek môžu veľmi ľahko opatriť potravu. Je teda veľkou otázkou, ako celú situáciu bude riešiť Ministerstvo pôdohospodárstva, či poľovnícki hospodári jednotlivých poľovníckych združení.

Ak máte aj vy čerstvú skúsenosť so škodami spôsobenými diviakmi, nezúfajte. Poradíme vám, ako ochrániť úrodu pred diviakmi.

Ak si nie ste istí, čo vám bude najviac vyhovovať, poraďte sa s odborníkom. Takýmito sú napríklad poľovníci, ktorí vedia o diviakoch takmer všetko. Je totiž nutné zohľadniť aj polohu vášho pozemku. Ak bývate v oblasti, kde sa diviaky vyskytujú častejšie, je vhodné zvážiť prevenciu skôr, ako sa vaša záhrada zmení na dreváreň. Pokiaľ ide o diviaky, neodporúča sa spoliehať na babské rady, ale radšej využiť jedno z profesionálnych riešení.

tags: #co #proti #diviakom #ked #nam #ryju