Diskusia o obedoch v školskej jedálni na Slovensku: Nárok, kvalita a financovanie

Školské jedálne sú dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému, poskytujú deťom teplé a výživné jedlo počas vyučovania.

Medzi rodičmi je táto dotácia známa ako „obedy zadarmo.“ Problematiku tzv. obedov zadarmo (dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa) upravuje zákon č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v platnom znení.

Zaviedli sa opätovne od 1.mája 2023.

Kto má na „obedy zadarmo“ nárok?

Nárok na dotáciu na stravovanie majú:

• Dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu a zúčastnilo sa vyučovania.
• Dieťa, ktoré má na základnej škole individuálne štúdium, avšak je potrebné doplniť, že nárok na dotáciu na stravovanie je vtedy, keď dieťa súčasne odoberie stravu v školskej jedálni.

Za vyučovanie v základnej škole sa považuje aj individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v základnej škole.

Ak máte predškoláka, máte možnosť požiadať o „obedy zadarmo“ pre neho. Ostávam Vám aj daňový bonus na dieťa (za predpokladu, že na DB na dieťa spĺňate podmienky).

Obedy zadarmo môže mať aj taký predškolák, ktorý je v predškolskej triede už druhý rok, pretože mu rodičia dali tzv. Viacerí ste sa na to pýtali.

Dôležité upozornenie: Rodič, ktorý chce, aby malo jeho dieťa „obedy zadarmo“ písomne POŽIADA!!! školskú jedáleň o poskytnutie dotácie na stravovanie - t.j., že chce „obedy zadarmo“ pre dieťa. Teda nie je to automaticky, je potrebná písomná žiadosť rodiča. Obvykle sa to realizuje formou „návratky“ /papierová forma, elektronická, napríklad aj cez Edupage/.

Výška dotácie

Výška dotácie na stravovanie je stanovená nasledovne:

• 1,40 eur na dieťa v poslednom ročníku materskej školy / za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti.
• 2,30 eur na dieťa na druhom stupni základnej školy / deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo vyučovania v základnej škole na druhom stupni, vyučovania v prvom ročníku až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole alebo vyučovania v prvom ročníku päťročného vzdelávacieho programu v strednej škole po prijatí na vzdelávanie v strednej škole z ôsmeho ročníka základnej školy a odobralo stravu.

Kvalita a cena obedov v školskej jedálni: Diskusia rodičov

Kvalita a cena obedov v školskej jedálni sú častou témou diskusií medzi rodičmi. V poslednom období, s rastúcimi cenami potravín, sa táto diskusia ešte viac zintenzívnila.

Zvyšovanie cien obedov a reakcie rodičov

V mnohých školách došlo k zvýšeniu cien obedov, niekedy až o 15 € na dieťa mesačne. Rodičia často vyjadrujú nespokojnosť s tým, že porcie sú menšie ako v minulosti, a kvalita jedla nie je vždy uspokojivá. Niektorí rodičia sa sťažujú na jedlá ako špagety s kečupom alebo párkový perkelt z najlacnejších párkov. V dôsledku toho sa časť detí odhlasuje zo stravy v školskej jedálni a radšej chodia domov na obed.

Kvalita stravy v školskej jedálni

Kvalita stravy v školskej jedálni je veľmi rôznorodá. Niektorí rodičia sú s kvalitou spokojní, iní majú výhrady. Sú rodičia, ktorí si pochvaľujú pestrý jedálniček, zaraďovanie nových jedál a prídavky ako ovocie alebo cereálne tyčinky. Na druhej strane, iní rodičia sa sťažujú na nízku kvalitu surovín, prehnané používanie polotovarov a nedostatok zeleniny.

Výhody a nevýhody stravovania v školskej jedálni

Medzi výhody stravovania v školskej jedálni patrí:

• Úspora času pre rodičov, ktorí nemusia variť obed.
• Teplé jedlo pre dieťa v pravidelnom čase.
• Spoločné stravovanie s deťmi v kolektíve.
• Cenová dostupnosť v porovnaní s reštauráciami.
• Pestrý jedálniček.

Medzi nevýhody patrí:

• Nízka kvalita surovín (v niektorých jedálňach).
• Opakujúce sa jedlá a obmedzený výber.
• Nedostatočná flexibilita pri alergiách a intoleranciách.
• Niekedy nezdravé jedlá (príliš veľa tuku, soli, cukru).

Legislatívne zmeny a normy v školskom stravovaní

Školské jedálne sú povinné dodržiavať prísne normy a predpisy. V roku 2015 ministerstvo školstva zaviedlo 68 nových receptov so zdravšími surovinami ako bulgur, batáty, tofu, losos a sezónne produkty. Školám sa umožnilo ponúkať viac zeleniny, rýb, používať bylinky a ovocné šťavy.

Od septembra 2021 vstúpila do platnosti ďalšia legislatívna zmena, ktorá obmedzila údeniny, vyprážané jedlá a podávanie sladených nápojov. Zároveň sa zvýšilo množstvo používanej zeleniny a zaviedlo sa zeleninové jedlo raz týždenne.

Súčasná skladba jedálnička by mala obsahovať 2 mäsité jedlá, 1 jedlo so zníženou dávkou mäsa, 1 múčne jedlo a 1 zeleninové jedlo týždenne. Pribudli nové receptúry ako batátový krém, zeleninové nátierky, mrkvovo-zázvorová polievka, ragú z daniela a cviklový krém. Školy majú možnosť piecť si vlastný chlieb.

Recepty s hviezdičkou

Ministerstvo školstva vytvorilo zoznam 134 receptov s hviezdičkou, ktoré môžu mať negatívny vplyv na zdravie a mali by sa podávať maximálne štyrikrát do mesiaca. Medzi tieto jedlá patria napríklad vajcová nátierka s oškvarkami, polievky s párkami, vyprážané rezne, jedlá z bravčovej pečienky, langoše a polotovary ako palacinky s džemom.

Názory rodičov na stravovanie v školských jedálňach

Názory rodičov na stravovanie v školských jedálňach sa rôznia. Niektorí rodičia majú pozitívne skúsenosti a tvrdia, že ich deti v jedálni zjedia aj to, čo by doma odmietali. Iní rodičia sa sťažujú na nedostatok zeleniny, prevahu múčnych a sladkých jedál a nízku kvalitu surovín.

Niektorí rodičia sú spokojní a nemajú žiadne výhrady. Iní sa snažia aktívne ovplyvňovať jedálniček a kvalitu stravy v školskej jedálni. Rodičia navrhujú zlepšiť kvalitu surovín, zvýšiť podiel zeleniny a ovocia, a variť zdravšie a chutnejšie jedlá. Dôležité je tiež zohľadňovať stravovacie potreby detí s alergiami a intoleranciami.

Problémy a možnosti riešenia

Školské jedálne musia spĺňať záväznú vyhlášku o školskom stravovaní, ktorá však podľa niektorých názorov nekladie dostatočný dôraz na kvalitu a zloženie jedál. Vyhláška umožňuje používanie polotovarov, sladených nápojov a nadmerné množstvo živočíšnych bielkovín a cukru. Deti s diétnymi obmedzeniami si často v jedálni nenájdu vhodnú alternatívu.

Ak má rodič pocit, že sa predpisy v školskom stravovaní nedodržiavajú, môže sa obrátiť na:

• Okresný úrad, odbor školstva
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva, odbor hygieny detí a mládeže
• Združenie Skutočne zdravá škola

Pri výbere školy alebo škôlky by sa rodičia mali informovať o kvalite jedálne a jej ochote komunikovať s rodičmi. Kvalitná jedáleň by mala byť transparentná, nemala by používať zbytočné aditíva a mala by rozpisovať suroviny, ktoré jedlo obsahuje.

Inovatívne prístupy k školskému stravovaniu

Niektoré školské jedálne sa snažia o inovatívny prístup k stravovaniu a ponúkajú zdravšie a chutnejšie jedlá. Príkladom je školská jedáleň na Tilgnerovej v Bratislave, kde sa nepoužíva cukor ani múka na zahusťovanie a uprednostňuje sa biomäso.

Snahy o zníženie plytvania jedlom v školských jedálňach

V niektorých školách sa snažia znížiť množstvo vyhodeného jedla. V školskej jedálni skúsili znížiť množstvo vyhodeného jedla - lepšie opísali menu, krajšie servírovali a upravili receptúry tak, aby sa zmestili do noriem. Viac ako 90 percent potravín museli vyhodiť preto, že žiaci nedojedli obed alebo si ho vôbec nevyzdvihli a neodhlásili. Žiaci si často obedy predplatia na celý mesiac, a keď na obed prísť nemôžu alebo nechcú, mali by to jedálni nahlásiť a objednávku zrušiť. To však skôr nerobia, ako robia.

Z dotazníkového prieskumu medzi žiakmi pritom vyšlo, že veľká časť z nich si uvedomuje, že jedlom plytvá, keď sa z obeda neodhlásia. Polovicu potravinového odpadu tvoria zvyšky nedojedeného jedla. Ako dôvody pre Free Food uviedli, že im jednoducho niekedy nechutí, ale takisto, že porcie či prílohy sú príliš veľké či to, že nestíhajú jedlo zjesť v na to vymedzenom čase.

Zásadne pomohli obedára. Nevzhľadné omáčky známe aj pod skratkou UHO (univerzálna hnedá omáčka) či nepopulárny granadír alebo koložvársku kapustu sa v projekte pokúsili nahradiť modernejšími receptami. Ďalšie odporúčania boli trochu pozmeniť prípravu jedla, servírovať ho vábivejšie na pohľad.

Trochu petržlenovej vňate alebo pažítky v omáčke spraví úplne iný efekt. Ako jeden z dôvodov, prečo žiaci nejdú na obed, sa ukázal aj jazyk používaný v jedálnom lístku. Keď si žiaci prečítajú jedálny lístok a nevedia, čo za jedlo to je, tak ich to môže odradiť.

Rola vedúcej školskej jedálne

Vedúca školskej jedálne zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvalitnej a vyváženej stravy pre deti. Cieľom školského stravovania nie je žiakov či študentov len zasýtiť, ale predovšetkým ponúkať pestrú a vyváženú stravu. Pri tvorbe jedálneho lístka musím brať na vedomie hneď niekoľko aspektov. Vychádzam najmä z materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie. Musím sa držať metodických pokynov, ktoré hovoria napríklad o tom, ako často má byť v jedálnom lístku mäso či jednotlivé druhy príloh. Dávam pozor na to, aby sa jedlá neopakovali aspoň 6 týždňov.

Je dôležité, aby vedúca jedálne mala dobrý prehľad o stravovacích návykoch detí a preferenciách rodičov.

V školských jedálňach sa môžu pripravovať 3 typy diét - bezlepková, šetriaca a diabetická, avšak príprava takýchto jedál si vyžaduje úpravu prevádzkového poriadku, doplnenie materiálno-technického vybavenia a odborné školenie zamestnancov.

Legislatívny rámec školského stravovania a financovanie

Právny základ pre fungovanie školských jedální tvorí zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (§ 139 až § 142a). Tento zákon definuje školskú jedáleň ako zariadenie, ktoré slúži na prípravu, výdaj a konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov počas ich pobytu v škole alebo školskom zariadení. Stravníkmi sú predovšetkým deti, žiaci a zamestnanci škôl a školských zariadení. Za určitých podmienok, so súhlasom zriaďovateľa a RÚVZ, môže byť stravníkom aj iná fyzická osoba.

Zariadenia školského stravovania sú financované predovšetkým z rozpočtu obce alebo samosprávneho kraja, v závislosti od zriaďovateľa. Do rozpočtov týchto územných celkov plynie výnos dane z príjmov fyzických osôb (s výnimkou dane vyberanej zrážkou) podľa zákona č. 564/2004 Z. z. a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. Zabezpečenie školského stravovania patrí pod originálne školské kompetencie.

Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka prispieva na úhradu nákladov na stravovanie. Zriaďovateľ môže určiť aj príspevok na úhradu režijných nákladov. S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení zákona č. 375/2018 Z. z. v z. n. p. poskytujú dotácie na stravovanie.

Účtovanie školskej jedálne - zmeny po roku 2018

Do konca roka 2017 existovala možnosť evidovať príjmy a výdavky školskej jedálne mimo rozpočtu organizácie, teda na samostatnom bankovom účte. To znamenalo, že príjem za stravné a réžiu sa označoval rozpočtovými položkami 223003 (za stravné) a 223001 (za predaj výrobkov, tovarov a služieb) a výdavky na nákup potravín a režijné náklady sa vykazovali na príslušných podpoložkách ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie.

Od roku 2018 však zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaviedol eliminovanie mimorozpočtového hospodárenia.

Klasifikácia príjmov a výdavkov

Podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie, sa príjem za stravné vykazuje na podpoložke ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie 223 003 - Za stravné a príjem za úhradu režijných nákladov na podpoložke 223 001 - Za predaj výrobkov, tovarov a služieb. Výdavky za nákup potravín sa vykazujú na podpoložke 633 011 - Potraviny a výdavky na režijné náklady na príslušnej podpoložke v kategórii 630 - Tovary a služby.

Povinnosti zamestnávateľa

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na plný úväzok je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa na Slovensku.

Diskusný príspevok k téme školského stravovania

Diskusný príspevok je formou písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Základné znaky diskusie a diskusného príspevku:

• Organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu.
• Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
• Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatným účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.

Kompozícia diskusného príspevku:

1. Oslovenie: ,,Vážení prítomní!“
2. Jadro - vyjadrenie vlastného názoru na daný problém: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“
3. Poďakovanie za pozornosť.

Pri hodnotení sa dôraz kladie na:

• Vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike.
• Subjektívno-objektívny prístup, použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov, použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky).
• Logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
• Syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).

Príklad diskusného príspevku na tému školského stravovania:

Vážení prítomní, členovia rady školy!

Chcela by som nadviazať na predchádzajúcu diskusiu o kvalite a dostupnosti školského stravovania. Ako iste viete, školské stravovanie je dôležitou súčasťou zdravého vývoja našich detí a žiakov.

Podľa mojej mienky by sme sa mali zamerať na niekoľko kľúčových oblastí. Po prvé, je nevyhnutné zabezpečiť, aby školské jedálne ponúkali vyváženú a nutrične hodnotnú stravu, ktorá spĺňa požiadavky na zdravú výživu detí a mládeže. To znamená, že by sme mali klásť dôraz na používanie kvalitných surovín, obmedzovanie pridaného cukru a soli, a zaraďovanie dostatočného množstva ovocia a zeleniny do jedálnička.

Po druhé, je dôležité zabezpečiť, aby bolo školské stravovanie dostupné pre všetky deti a žiakov, bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Dotácie na stravovanie sú krokom správnym smerom, ale mali by sme hľadať aj ďalšie možnosti, ako znížiť finančnú záťaž pre rodičov.

Po tretie, mali by sme klásť väčší dôraz na vzdelávanie detí a žiakov v oblasti zdravej výživy. Som presvedčená, že ak sa nám podarí zlepšiť kvalitu a dostupnosť školského stravovania, prispejeme k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu našich detí a žiakov.

Ďakujem za pozornosť.

Domáce vzdelávanie ako alternatíva

V kontexte diskusie o školskom stravovaní je dôležité spomenúť aj alternatívne formy vzdelávania, ako je napríklad domáce vzdelávanie. Domáce vzdelávanie prináša so sebou určité výhody aj nevýhody.

Výhody domáceho vzdelávania:

• Flexibilita: Možnosť prispôsobiť tempo a spôsob učenia individuálnym potrebám dieťaťa.
• Časová flexibilita: Sami si určujeme kedy sa budeme učiť a ako dlho. Učivo, ktoré dievčatá musia zvládnuť (keďže aj my sme viazané Štátnym vzdelávacím programom) majú hotové približne za hodinku.
• Individuálny prístup: Zohľadnenie učebných štýlov a potrieb každého dieťaťa. Jedna je silný vizuálny typ, učí sa najmä čítaním, či písaním. Druhá je čistý kinestetický typ. Doma sa preto snažíme na každú preberanú tému pozrieť z rôznych uhlov. Čítame si o nej, ak máme tú možnosť pozrieme si nejaké video, vždy zapojíme aj naše ruky, keď niečo vyrábame, prípadne ideme von, do prírody, či galérie, alebo na výlet.
• Eliminácia tlaku okolia: Deti sú oslobodené od tlaku spolužiakov, ako by mali vyzerať, čo by mali vlastniť, ako by mali rozprávať.
• Viac času na záujmy a aktivity: Učenie je všetko čo obohacuje deti, čo ich posúva ďalej, čo v nich zanecháva stopu. Sú to všetky tie ich aktivity, na ktoré majú teraz viac času, pretože povinné učivo je spravené raz-dva. Preto stíhame napríklad Leonarda da Vinci, či kadejaké pokusy a tvorivé aktivity. Alebo behať len tak po vonku a zbierať a študovať dážďovky či žaby, spolu variť, šiť, či vyšívať a hrať kopu spoločenských hier.
• Lepšie zvládanie emócií: Pomoc deťom prejsť cez búrku pocitov bez posudzovania, odsudzovania, či nebodaj trestov, za „nevhodné“ správanie.

Nevýhody domáceho vzdelávania:

• Náročnosť pre rodičov: Byť s deťmi 24/7.
• Pochybnosti: Či to všetko robím dobre, či niečo nezanedbám.
• Nedostatok poriadku: Všade sú papiere, fixy, lepidlá, bavlnky, kúsky látok, kocky, puzzle, hracie kocky a panáčiky z nejakej spoločenskej hry, knihy, deky a vankúše, ktoré ostali po stavbe bunkra. Tým, že sú deti stále doma, je takmer nemožné udržať dom v poriadku.
• Sociálna izolácia: Obmedzený kontakt s rovesníkmi.
• Náročnosť prípravy: Niektoré časti učiva si jednoducho sama nevysvetlím a rodičia tiež často nepochopia, o čo ide.

Analýza diskusie o dotácii na stravu

Tento rok rozpačito štartovala dotácia na stravu. Kompetentní totiž na jej propagovanie zvolili troška nešťastný názov obedy zadarmo. Výsledkom bola vlna nevôle. Dotácia totiž neznamená, že obedy v školách sú zadarmo alebo, že predškoláci jedia bezplatne. Práve o bezplatnosti sa hádala aj opozícia a koalícia. Väčšina hádok bola len slovičkárením o „bezplatnosti“ opatrenia. Podľa legislatívy sa však opatrenie volá dotácia na stravu. A tá má presne určenú sumu 1,20 eura. A nie všade pokryje zvýšené pásma na nákup potravín. Tie určuje ministerstvo školstva a hore išli práve od začiatku tohto školského roka. Preto bol aj prístup odlišný. Niektoré mestá prípadný doplatok rodičom odpustili, iné si ho pýtali spätne, niektoré zase dopredu.

"Keďže zriaďovateľmi škôl sú mestá a obce, je na nich, aby sa vyrovnali s ďalšími náležitosťami, teda aj režijnými nákladmi,“ vysvetľuje ministerstvo práce. Okrem doplatku sa totiž platí aj takzvaná réžia. Tá pokrýva ostatné náklady ako napríklad personál či obnovu zariadení. Koľko sa za réžiu platí, je na samotných obciach a mestách. Môžu ju rodičom odpustiť, ako to urobili napríklad Košice, ale aj každoročne zvyšovať. Niekde, tak ako v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, však vyjde aj na 20 eur mesačne, v Devínskej Novej Vsi na päť eur. Dotácia štátu totiž réžiu nepokrýva. Preto ak v minulosti rodičia platili za mesiac s 20 pracovnými dňami za obedy napríklad 29 eur, keďže okrem 5-eurovej réžie zaplatili aj 1,20 eura za každý z dvadsiatich obedov (24 eur), po novom platia len réžiu päť eur. Ak si teda odmyslíme nešťastný marketing, ide jednoznačne o pozitívnu zmenu.

Na obedy nechodí každé tretie dieťa, pričom väčšina z nich je zo sociálne slabých rodín. Príjmovou chudobou je totiž na Slovensku ohrozená podľa sociológov pätina detí. To znamená, že pre každé piate dieťa je školský obed, desiata, krúžok po škole či nové oblečenie luxus. Riziko rastie s počtom detí v domácnosti. Práve viacdetné rodiny najviac ohrozujú nedoplatky na hypotékach, úveroch, nájomnom či energiách. Doplácajú však na to hlavne deti. A áno, štát prispieval na stravu deťom zo sociálne slabých rodín aj pred dotáciou na stravu, no niektoré rodiny prísne kritériá aj napriek viac ako skromným podmienkam nespĺňali. Ďalším negatívom bolo separovanie dieťaťa z kolektívu. Ani argument o finančnej náročnosti pre samosprávy celkom neobstojí. V mnohých lokalitách existujú dlhoročné materiálne, personálne a kapacitné problémy jedální a kuchýň, nie je však korektné ich odrazu všetky spájať s dotáciou na stravu, hájilo opatrenie svojho času ministerstvo práce.

Mnohé obce si aj s týmto šikovne poradili a na záujem o stravovanie v školskej jedálni sa pýtali vopred. To sa stalo napríklad v Pezinku, kde nemuseli pre vopred zistený nezáujem veľmi rozširovať existujúcu sieť školských jedální. Upravovala sa len jedna - a to v škole, kde sa varí aj pre deti materskej školy a seniorov. Inde zase investovali do jedální státisíce eur. V Liptovskom Mikuláši dali približne 300-tisíc eur na rekonštrukciu a doplnenie vybavenia kuchýň v tamojších jedálňach. Mesto totiž počítalo s takmer raz takým nárastom stravníkov. Pravdou však je, že dotácia si vyžiadala investície do systému evidencie detí. Nárok na 1,20 eura má totiž len ten žiak, čo nielenže je na vyučovaní, ale obed aj odoberie. Aj preto viaceré školy zaviedli kauciu. Z nej sú hradené neodhlásené obedy. Práve tie však zvyšujú samosprávam aj náklady na likvidáciu biologického odpadu. Nezjedené obedy totiž putujú rovno do koša. Hlavu v smútku mali vedúce školských jedální aj pre nedostatok personálu.

Doplatok a spôsob jeho vyberania, ale aj režijné náklady určuje zriaďovateľ - teda mesto či obec. Výška doplatku vychádza z rozdielu medzi dotáciou na stravu 1,20 eura a finančným pásmom na nákup potravín. Po niekoľkých mesiacoch fungovania bude vyhodnotené, či dotácia postačuje, alebo nie. To, aké jedlá jedálne varia, vychádza zo stanovených receptúr, ktoré určuje ministerstvo školstva. To určuje aj tri finančné pásma na nákup potravín. Od septembra išli finančné pásma hore. Na prvom stupni sa pohybujú od 1,08 eura do 1,21 eura. V prípade, že je rodič nespokojný s obedmi v školskej jedálni, treba osloviť zriaďovateľa. Rovnako aj v prípade doplatku alebo réžie.

tags: #diskusny #prispevok #obedy #v #skolskej #jedalni