Figovník (Ficus carica), rastlina známa tiež ako figa, je jednou z najstarších kultivovaných rastlín na svete. Tento strom, ktorý pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, je cenený pre svoje sladké, chutné plody a jedinečný vzhľad. Figovník sa v posledných rokoch opäť dostáva do centra pozornosti záhradkárov. Ide o nenáročný subtropický ovocný ker, ktorý v našich podmienkach výborne rastie a zároveň pôsobí mimoriadne dekoratívne. Veľké laločnaté listy, krehká silueta a sladké, zdravé plody dodávajú každej záhrade nádych Stredomoria. Plody - figy - sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík aj vápnik a predstavujú cenný doplnok výživy.
Figovník je opadavý vyšší ker. Dorastá do výšky aj 3 m. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku. Listy majú zaujímavý tvar a pôsobí v záhone dekoratívne aj bez plodov. Figovník obyčajný je subtropický strom, resp. Figovník rodí ovocie jedlé figy, ktoré patrí medzi jedny z prvých pestovaných kultúrnych rastlín. Z archeologických nálezov existujú dôkazy o pestovaní figovníkov 9000 p.n.l. Figovník pochádza z oblasti blízkeho východu a západnej Ázie. Figovník je opadavý ker alebo malý strom rastúci zvyčajne do výšky 3 až 5 m, v prirodzených podmienkach niekedy aj 10 m. Koruna je u starších stromov väčšinou veľmi široká a nízka, zvyčajne nepravidelná. Konáre vyrastajú zo skrúteného alebo ohnutého kmeňa už nízko nad zemou. Sú rovnako ako kmeň veľmi masívne a často skrútené. Kôra figovníka je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s málo zreteľným čiarkovitým alebo sieťovitým vzorom. Listy sú tuhé a kožovité, veľké asi 10 až 30 cm. Sú zhruba rovnako široké, striedavé, dlaňovito členené do 3-7 nerovnako veľkých lalokov. Laloky sú zaokrúhlené a tupo zubaté, na líci tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Na jednej rastline sa môžu vyskytovať listy rôzneho tvaru, sú veľmi variabilné. Listy majú zhrubnutú stopku (dlhú 5-8 cm) a silnú základňu.
V našich podmienkach zvláda mrazy do - 18°C. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach.
Podmienky pre pestovanie figovníka
Figovník vyžaduje teplé a slnečné miesto, najlepšie orientované na juh alebo juhozápad. Figovník ocení priepustnú, neutrálne až mierne zásaditú pôdu. Figa je rastlina, ktorá potrebuje dostatok slnečného svetla a tepla, aby mohla plodiť. Preto je dôležité vybrať pre ňu správne miesto. Ideálnym miestom pre pestovanie figy je slnečné stanovisko, kde rastlina dostane aspoň 6-8 hodín priameho slnka denne. V prípade pestovania v interiéri je dôležité umiestniť figu na najviac osvetlené miesto v dome, napríklad blízko veľkého okna orientovaného na juh. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal.
V prípade pestovania figy vonku je dôležité zabezpečiť dobre priepustnú pôdu, ideálne s mierne kyslým pH (okolo 6,0 - 6,5). Figovníky nie sú náročné na pôdu. Stačí im bežná záhradná zemina - ideálne slabo alkalická. Dobrou vlastnosťou je aj ich tolerancia voči suchu.
Výsadba a presádzanie
Výsadbová jama: min. Od apríla do júla: mesačne pridajte NPK hnojivá s vyšším podielom draslíka (napr. Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Rastlinu umiestnite do jamy tak, aby bola vo výške, v akej rástla v kvetináči.
Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú min. Figovníky pestované dlhodobo v kvetináčoch presádzame každé 4 roky. V kvetináčoch sa dajú pestovať aj špeciálne figovníky, určené pre pestovanie len ako izbové rastliny. Patria sem figovník lesklý, figovník kaučukový alebo figovník lýrovitolistý. Je pre ne typické, že nemajú radi zmenu prostredia a hneď po prenesení na iné miesto začnú zhadzovať listy.
Zálievka a hnojenie
Figa v nádobe potrebuje pravidelné zalievanie, ale dávajte pozor, aby substrát medzi zálievkami vyschol. Figa potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období rastu a kvitnutia. Je však dôležité, aby pôda medzi zalievaním trochu preschla, pretože figa neznáša premokrenie. V prípade pestovania v nádobe je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa voda v nádobe nehromadila. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Doplnkovú zálievku ocenia najmä počas rastu plodov, ale v období ich dozrievania už polievanie obmedzte, inak môže dôjsť k praskaniu plodov.
Figa je rastlina, ktorá dobre reaguje na hnojenie. V období rastu je vhodné pridávať hnojivo bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporuje kvitnutie a tvorbu plodov. Hnojivo aplikujte každé dva až tri týždne od jari do leta. Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Hnojenie nie je nevyhnutné, ale v čase intenzívneho rastu a tvorby plodov reagujú figovníky na prísun živín veľmi dobre.
Prerezávanie figovníkov
Prerezávanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o figu, najmä ak ju pestujete v nádobe. Najlepší čas na prerezávanie figy je na jar, pred začiatkom rastu. Odstráňte všetky suché, poškodené alebo prekrížené konáre. Figovníky rez nevyžadujú ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 - 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody.
Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode.
Plody a ich dozrievanie
Na jar sa v pazuchách listov na minuloročnom dreve tvoria malé hruškovité plody, preto je dôležité, aby tieto výhonky nenamrzli počas zimy alebo skoro na jar. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. V priaznivých podmienkach figovník kvitne a rodí dvakrát ročne. Prvá úroda sa tvorí z jarného kvitnutia a dozrieva už v lete. Druhá vlna vzniká na jeseň, no plody zvyčajne nestihnú úplne dozrieť. Ak sa na figovníku vytvoria plody, no ešte zelené opadnú, dôvodom môžete byť to, že u nás nemajú špeciálnych hmyzích opeľovačov, ktorých potrebujú. Tento problém je preto častý pri výpestkoch dovezených napríklad z dovoleniek vo forme odrezkov.
Zazimovanie figovníka
Figovníky zvyknú v zime uschnúť, lebo nie sú polievané a zimy bez snehu sú suché. Pri silnejších mrazoch môžu konce výhonkov zmrznúť, počas veľmi chladných zím môže rastlina celá vymrznúť až po zem. Počas zimy sa odporúča ochrana figovníkov prihrnutím pôdy, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. U mladých rastlín spojte výhony do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom. Niekedy však figovník po zime nezačne pučať vôbec. Dajte mu však ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom.
Pre úspešné pestovanie figovníka je zásadné správne zazimovanie. Rastliny pestované v nádobách treba preniesť do svetlej miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. alebo výhony ohnite k zemi a prikryte (napr. Dobre zazimované figovníky na jar rýchlo rašia a prinášajú bohatú úrodu.
Odrody a rozmnožovanie
Je to jednodomá alebo dvojdomá rastlina. Do našich podmienok vyberajte len druhy, ktoré nie sú závislé na opeľovači. Minimálna teplota, ktorú daná odroda znesie. Opeľovanie figovníkov zabezpečuje drobná osička, ktorá sa u nás nevyskytuje, preto je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie.
Zárukou dobrej odrody figovníka a bohatej úrody je zasadenie novej rastlinky z odrezkov kra figovníka, ktorý sa už týmito vlastnosťami vyznačuje. Najlepšie v januári pri plusových teplotách. Z koruny kríka odrežte dvojročné výhonky. Rez ošetrite stimulátorom rastu a nechajte vysušiť pri teplote 10 °C.
Choroby a škodcovia
Figovníky netrpia žiadnymi chorobami ani škodcami. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejší škodca figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka a to začiatkom leta a na jeseň. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje.
Hniloba koreňov je závažný problém, ktorý môže viesť až k úhynu rastliny. Je spôsobená nadmernou vlhkosťou v pôde, ktorá podporuje rast hubových patogénov. Figa môže byť napadnutá rôznymi škodcami, ako sú roztoče, vošky alebo červce. Títo škodcovia môžu spôsobiť žltnutie a opadávanie listov, ako aj oslabenie rastliny.
Opadávanie plodov je častým problémom pri pestovaní figy. Príčinou môže byť nedostatok vody, živín alebo nevhodné podmienky prostredia. Plody môžu opadávať aj v dôsledku stresu spôsobeného zmenou teploty alebo presádzaním.
Historický a symbolický význam
Figa je jednou z najstarších kultivovaných rastlín na svete. Symbolika: V mnohých kultúrach je figa symbolom plodnosti a hojnosti. Nutričná hodnota: Figa je bohatá na vlákninu, vitamíny a minerály. Neobyčajný spôsob opelenia: Figa má jedinečný spôsob opelenia, ktorý sa nazýva kaprifikácia. Figy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy.
Ako sa správne starať o figu (NOVÁ ZÁHRADA)
tags: #figa #ovocie #pestovanie