Francúzske odborové zväzy a ich aktivity

Francúzsko je krajina s bohatou históriou odborových hnutí, ktoré hrajú významnú úlohu v sociálnom a ekonomickom živote krajiny. Odborové zväzy vo Francúzsku sa angažujú v rôznych formách protestov a štrajkov, aby presadzovali práva zamestnancov, bojovali proti nekalým obchodným praktikám a vyjadrovali nesúhlas s vládnymi opatreniami.

Protesty farmárov proti obchodnej dohode

Stovky francúzskych poľnohospodárov sa vo štvrtok ráno vydali na protestný pochod k ikonám Paríža, aby zastavili chystanú obchodnú dohodu medzi EÚ a juhoamerickým združením Mercosur. Farmári sa obávajú prívalu lacného tovaru z Brazílie či Argentíny, ktorý môže zlikvidovať domáce farmy. Protestujúci francúzski farmári sa vo štvrtok ráno začali presúvať k Eiffelovej veži a Víťaznému oblúku v Paríži, aby vyjadrili nesúhlas s uzavretím obchodnej dohody medzi EÚ a združením juhoamerických krajín Mercosur.

Hlavným dôvodom nespokojnosti je plánovaná dohoda EÚ s Mercosurom. Farmári kritizujú nízke ceny juhoamerických produktov, ktoré podľa nich znevýhodňujú ich vlastnú produkciu. Odborový zväz Coordination rurale (CR) vyzval na protesty proti plánovanému uzavretiu dohody so združením Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj), čo podľa CR znevýhodní ich produkciu prívalom lacnejšieho tovaru.

Okrem obchodnej dohody farmári kritizujú aj prístup francúzskej vlády k riešeniu vírusového ochorenia nodulárna dermatitída hovädzieho dobytka (LSD) systematickým utrácaním nakazených zvierat. Poľnohospodári preferujú vakcináciu.

„Prídeme za každú cenu, aby sme vyjadrili naše požiadavky,“ uviedol pre AFP prezident CR v regióne Okcitánia Eloi Nespoulous na čele sprievodu približne 40 traktorov. Podľa denníka Le Figaro platí do centra Paríža zákaz vjazdu traktorov, čo mnohým farmárom bráni protestovať v centre mesta. Podobný protest prebieha aj v meste Bordeaux.

Štrajky a protesty v Louvri

Parížske múzeum Louvre zostalo v pondelok zatvorené z dôvodu štrajku svojich zamestnancov, ktorí protestujú proti zhoršujúcim sa pracovným podmienkam. Došlo k nemu necelé dva mesiace po tom, ako boli z tohto múzea ukradnuté klenoty z 19. storočia v hodnote 88 miliónov eur, po ktorých sa doteraz pátra.

Zamestnanci parížskeho múzea Louvre sa v stredu rozhodli pokračovať v štrajku, ktorým vyjadrujú protest proti chronickému nedostatku personálu, zhoršujúcemu sa stavu budov aj rozhodnutiam vedenia. Odbory odsúdili „zhoršujúce sa pracovné podmienky“ a „nedostatočné zdroje“.

K štrajku došlo necelé dva mesiace po tom, ako boli z Louvru ukradnuté klenoty z 19. storočia v hodnote 88 miliónov eur, po ktorých sa doteraz pátra, ako aj po nedávnom poškodení starovekých kníh zatekajúcou vodou. Predstavitelia ministerstva kultúry v pondelok viedli s odborármi krízové rokovania, na ktorých navrhli zrušiť plánované miliónové škrty v rozpočte na rok 2026, otvoriť nové výberové konanie na pozície strážcov galérie a pracovníkov služieb pre návštevníkov a zvýšiť odmeňovanie zamestnancov.

Asi 400 zamestnanci Louvru sa zišli na valnom zhromaždení, aby hlasovali o výzve odborov na „obnoviteľný štrajk“ na protest proti „stále sa zhoršujúcim pracovným podmienkam“ a klesajúcej spokojnosti návštevníkov múzea, ktoré je jedným z najnavštevovanejších na svete. Štrajk bol jednomyseľne schválený, oznámili neskôr odbory CGT a CFDT. Vo svojom oznámení o štrajku odbory uviedli, že zamestnanci trpia „stále rastúcou pracovnou záťažou“ a „protirečivými pokynmi“, ktoré im bránia v riadnom vykonávaní svojich povinností.

Medzi požiadavky odborov je prijatie väčšieho počtu stálych zamestnancov, najmä v oblasti bezpečnosti a služieb pre návštevníkov, a zlepšenie pracovných podmienok. Odbory tiež nesúhlasia so 45-percentným zvýšením cien vstupeniek pre turistov z krajín mimo EÚ od polovice januára. Zvýšenie cien vstupného pre časť návštevníkov má pomôcť financovať rekonštrukcie objektu.

Web BFM doplnil, ako sa nedostatočné zdroje financovania prejavujú na stave budovy: v novembri napr. z technických dôvodov museli zatvoriť jednu z výstavných siení a pred dvoma týždňami únik vody poškodil niekoľko stoviek kníh v knižnici v expozícii starovekého Egypta.

V snahe vyhnúť sa zatvoreniu múzea pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami sa minulý týždeň konali stretnutia na ministerstve kultúry s odbormi vrátane jedného so samotnou ministerkou Rachidou Datiovou. Ministerka sľúbila zvrátiť škrty vo verejnom financovaní Louvru o 5,7 milióna eur plánované v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026. V roku 2024 múzeum dostalo štátne dotácie vo výške 98,2 milióna eur.

Po vlámaní a krádeži šperkov, ku ktorej došlo 19. októbra, Louvre čaká aj rozsiahla reorganizácia. Riaditeľka Louvru Laurence des Cars na nej bude musieť niekoľko mesiacov spolupracovať s Philippom Jostom, ktorý je zodpovedný za projekt rekonštrukcie parížskej katedrály Notre-Dame. Datiová minulý piatok Jostovi zverila úlohu „zásadnej reorganizácie múzea“.

Odbory a Olympijské hry

Francúzsky odborový zväz CGT dnes oznámil, že vyhlásil štrajk štátnych zamestnancov na obdobie od 15. apríla do 15. septembra, teda aj na obdobie letných olympijských hier (26. júla až 11. augusta) a paralympijských hier (28. augusta až 8. septembra). "Nebude žiadne olympijské prímerie," varoval v tlačovom vyhlásení odborový zväz. Francúzsky minister pre štátnu službu Stanislas Guerini na začiatku marca zdôraznil, že "celá krajina by si priala, aby sa počas olympijských hier neštrajkovalo".

Francúzske odbory využívajú tohtoročné letné olympijské hry v Paríži ako sliepku znášajúcu zlaté vajcia, napísal denník Le Figaro. Verejnosť sa podľa neho zhodne, že za nadmieru náročnú prácu v čase hier si niektoré profesie zaslúžia zvláštne odmeny. Francúzsky prezident Emmanuel Macron si v prejave na konci minulého roka pochvaľoval zodpovednosť odborov, ktoré budú usporiadateľom oporou.

Olympijské hry budú sledovať miliardy televíznych divákov po celom svete a sú otázkou prestíže nielen pre Francúzsko, ale aj pre samotného Macrona. „Odbory dobre vedia, že pomer síl môže byť vďaka olympiáde iba v ich prospech,“ uviedol sociológ z výskumného centra Sciences Po Guy Groux.

Policajti a žandári za službu v čase olympiády dostanú jednorazovú odmenu 1 900 eur, zamestnanci na dráhe až 1 777 eur hrubého a vodiči metra až 2 500 eur. Štátni úradníci dostanú na odmenách 500 až 1 500 eur, priemerná čistá mesačná mzda vo Francúzsku je zhruba 2 500 eur.

Po týždňoch hlučných sporov, ktoré mali veľkú mediálnu pozornosť, si veľkorysé odmeny vydobyli policajti a zamestnanci parížskej hromadnej dopravy, železničiari dosiahli dohodu o predčasných odchodoch do dôchodku a letoví dispečeri si zabezpečili vyššie platy. Predstaviteľ policajných odborov Éric Henry priznáva, že hry sú „priaznivé pre kategorické požiadavky“.

O niečo menej ako verejný sektor boli v snahe o dodatočné odmeny úspešní zamestnanci v súkromnom sektore. Pracovníci firmy Sodexo, ktorá bude zabezpečovať stravovanie v olympijskej dedine, dostanú 15 až 30 eur navyše za každý deň odpracovaný v čase konania hier. Francúzsky prevádzkovateľ letiska ADP sľúbil 70 až 100 eur za deň.

Vo Francúzsku ale tiež existujú profesie, na ktoré síce kvôli športovému sviatku dopadne viac povinností, výhody im z toho ale neplynú. Zdravotníci, ktorí majú povinnosť slúžiť, svoj nesúhlas namiesto štrajku vyjadria nasadením protestnej pásky na ramene.

Odbory CGT dúfajú, že z ústupkov pred olympijskými hrami sa stane „trvalé spoločenské dedičstvo“. Denník Le Figaro pripomína, že francúzske odbory nie sú rozhodne prvé, ktoré by veľké športové udalosti využili vo vlastný prospech. Podobná situácia bola aj v Británii pred olympijskými hrami v Londýne v roku 2012, kde ťaženie viedli vodiči metra. O štyri roky neskôr pred hrami v Riu de Janeiro hlasno žiadali lepšie pracovné podmienky policajti a hasiči.

Paríž bude hostiť olympijské hry od 26. júla do 11. augusta. Paralympijské hry na ne nadviažu od 28. augusta do 8. septembra).

Francúzsky systém vysokoškolského vzdelávania a odbory

Francúzsko je známe svojou kultúrou, históriou a jedinečnou krajinou a je poprednou svetovou turistickou destináciou už desaťročia. Okrem toho je Francúzsko jednou z najobľúbenejších krajín pre zahraničných študentov. Jej univerzity sú bezplatné, medzinárodne uznávané a náklady na štúdium hradí štát: študenti neplatia takmer nič. Okrem toho jeho sociálny systém je jedným z najvyspelejších na svete.

Štúdium vo Francúzsku nie je len o získaní kvalitného vzdelania, ale aj o živote „à la française“ v multikultúrnom prostredí, ktoré je otvorené svetu. Okrem toho budete mať možnosť cestovať po nádhernej krajine.

Tí, ktorí neovládajú francúzštinu, by mali vedieť, že viac ako 1400 programov sa vyučuje v angličtine, a to vo všetkých odboroch. Väčšina magisterských programov sa vyučuje v malých triedach, čo umožňuje individuálnu podporu študentov, a mnohé programy zahŕňajú povinnú stáž na konci štúdia.

Francúzsky systém vysokoškolského vzdelávania je organizovaný podľa európskeho systému Licence - Master - Doctorat (bakalárske, magisterské/inžinierske a doktorandské štúdium) ale má širokú škálu zariadení.

Prehľad významných univerzít a inštitúcií:

• Univerzita Paris 1 Panthéon-Sorbonne: Špecializuje sa na ekonomiku a manažment, umenie, humanitné vedy, politológiu a právo.
• Univerzita Paris 8: Riadi sa duchom demokratizácie vedomostí a pochopenia súčasného sveta. Oblasti výskumu, ako aj pedagogické postupy, ktoré sa tu rozvíjajú, sú inovatívne a v niektorých prípadoch vo Francúzsku jedinečné. Vyučovanie v malých skupinách je veľmi obľúbené.
• Univerzita v Štrasburgu: Vyniká v oblastiach ako biológia, biotechnológie, medicína, chémia či fyzika materiálov a zohráva významnú úlohu aj v rozvoji výskumu v humanitných a spoločenských vedách.
• Univerzita Côte d’Azur: Na Univerzite Côte d’Azur študuje takmer 30 000 študentov v počiatočnom a ďalšom vzdelávaní, z ktorých 20 % tvoria zahraniční študenti, a osem univerzitných a výskumných škôl.
• Univerzita v Bordeaux: Je medzinárodná multidisciplinárna inštitúcia zameraná na výskum. Zaradila sa medzi 11 najlepších francúzskych univerzít z hľadiska kvality výučby a výskumu a v roku 2011 jej francúzska vláda udelila značku excelentnosti. Má viac ako 57 000 študentov vrátane takmer 2 000 doktorandov a 7 200 zahraničných študentov.
• ENS de Paris: Ponúka štúdium humanitných a spoločenských vied, ako aj prírodných vied pre študentov, ktorí sa venujú neskôr výskumu a výučbe, ale aj zamestnaniu pre vyššiu administratívu alebo súkromný sektor.
• ENS Lyon: Ponúka odbory v oblasti prírodných, matematických, humanitných a spoločenských vied. Hoci jej hlavným poslaním je pripravovať študentov na výskum a výučbu, približne 40 % študentov si vyberá iné cesty, v administratíve alebo súkromnom sektore.
• Polytechnický inštitút: V súčasnosti na prestížnom Polytechnickom inštitúte pôsobí 1 000 výskumníkov a 8 000 študentov, z ktorých 34 % je zahraničných.
• Sciences Po Paris: Podľa rebríčka QS je na druhom mieste na svete v oblasti medzinárodných vzťahov a politických vied, hneď po Harvarde a pred Princetonom.
• IEP (Instituts d’Etudes Politiques): Desať inštitútov IEP (Instituts d’Etudes Politiques) sú menšie pracoviská politológie a medzinárodných vzťahov, ktoré ponúkajú rôzne odbory a nachádzajú sa vo veľkých francúzskych mestách.

Tieto univerzity a inštitúcie ponúkajú širokú škálu študijných programov a sú známe svojou kvalitou a medzinárodným zameraním.

Masové protesty proti úsporným opatreniam

Na masových protestoch proti úsporným opatreniam vlády vo Francúzsku sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Odborový zväz Všeobecná konfederácia práce (CGT) uviedol, že do ulíc vyšlo viac než milión ľudí, podľa bilancie ministerstva vnútra ich bolo okolo 500-tisíc. Informoval o tom denník Le Monde.

V hlavnom meste Paríž sa na štrajkoch, pochodoch a zhromaždeniach zišlo asi 55-tisíc ľudí, doplnil Le Monde s odvolaním sa na parížsku policajnú prefektúru.

Ministerstvo vnútra vo svojom vyhlásení informovalo, že k 18.00 h SELČ bolo zadržaných 181 osôb, pričom 31 z nich v Paríži. Pri fyzických potýčkach a iných incidentoch bolo zranených 11 príslušníkov bezpečnostných zložiek a 11 ďalších osôb, medzi ktorými je aj jeden novinár. Ministerstvo dodalo, že počas protestov hasiči zasahovali pri 29 požiaroch.

Pokiaľ ide o zraneného novinára, išlo o televízneho reportéra, na ktorého batoh dopadol projektil a ten explodoval. Muž utrpel popáleniny na chrbte a poškodenie sluchu. Podľa redakcie France Télévisions, kde novinár pracuje, je „zrejmé, že projektil vzhľadom na svoju trajektóriu pochádzal od bezpečnostných síl“.

Ministerstvo dopravy vo štvrtok večer vydalo komuniké, v ktorom konštatovalo, že verejná doprava počas protestov bola „narušená, ale nie zablokovaná“. Zároveň ocenilo aj zlepšenie situácie v prevádzke parížskeho metra.

Štvrtkové protesty mali vyvinúť tlak na nového premiéra Sébastiena Lecornua, ktorý rokuje o novom úspornom rozpočte po páde predchádzajúcej vlády začiatkom tohto mesiaca.

Štrajky zorganizovala aliancia odborových zväzov, podľa ktorých vládne opatrenia môžu ohroziť príjmy zamestnancov, dôchodcov i nízkopríjmových domácností. Zvlášť kritizovaný bol návrh na zrušenie voľna počas dvoch štátnych sviatkov, hoci Lecornu už oznámil, že od tohto kroku sa upustí.

Poslankyňa Európskeho parlamentu za ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) Manon Aubryová vo štvrtok vo vysielaní televízie BFM oznámila ďalšiu vlnu protestov, ktoré sa v rámci iniciatívy Zablokujme všetko uskutočnia v nedeľu 21.

Dva veľké farmárske odborové zväzy vo Francúzsku Mladí farmári a FNSEA sa rozhodli pozastaviť svoje protesty a zrušiť blokády na cestách po tom, čo premiér predstavil nové opatrenia, ktoré považujú za „skutočný pokrok“. Farmári sedia na diaľnici po tom, čo v utorok 30. januára 2024 strávili noc na barikáde v Aix-en-Provence v južnom Francúzsku.

Francúzsky premiér Gabriel Attal oznámil, že medzi opatreniami, ktoré sa pridávajú k ďalším z predošlých dní, bude aj to, že nezakážu pesticídy bez riešenia a že nezakážu pesticídy, ktoré sú inde v Európskej únii (EÚ) povolené. Týmto reagoval na požiadavky farmárov, ktorí sa sťažujú, že Francúzsko má prísnejšie pravidlá pre pesticídne produkty ako susedné krajiny. Attal tiež oznámil pomoc v hodnote 150 miliónov eur pre farmárov s hospodárskymi zvieratami a zníženie daní pre farmy, ktoré prechádzajú zo starších generácií na mladšie. Francúzsko tiež navrhne vytvorenie európskych kontrolných síl, ktoré by bojovali proti podvodom obzvlášť vzhľadom na zdravotné predpisy a boj proti dovozu potravín, ktoré sú v rozpore s európskymi a francúzskymi zdravotnými normami.

tags: #francuzske #odborove #zvazy