Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako polovicu svetovej populácie. Je to plodina, ktorá prešla mnohými procesmi, aby bola konzumovateľná a mohli sme si z nej vychutnať dobroty ako rizoto, sushi či mnoho iných domácich receptov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Hovorí sa, že ryža vyriešila nejednu potravinovú krízu a toto tvrdenie nie je vôbec prehnané. Ryžu konzumuje pravidelne viac ako 3 miliardy ľudí a je neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál. Ryža je jednou z najrozšírenejších plodín na svete. No nie je ryža ako ryža. Jednotlivé druhy ryže sa líšia tvarom, farbou, veľkosťou, vôňou a v neposlednom rade chuťou. Ryža je veľmi univerzálnou potravinou. Je vhodná ako príloha, predjedlo, ale aj ako hlavný chod.
História a pôvod pestovania ryže
Pestovanie ryže má na ázijskom kontinente veľmi dlhú tradíciu. Dôkazy o pestovaní tejto plodiny v Thajsku pochádzajú už z obdobia 5 000 rokov pred naším letopočtom, čím sa môže ryža hrdo zaradiť medzi prvé poľnohospodárske plodiny cielene pestované človekom. Iné historické zdroje uvádzajú, že ryža bola pestovaná na území dnešnej Číny ešte približne o 3 000 rokov skôr. V Ázii, ktorá jej jej hlavným domovom, má pestovanie ryže bohatú tradíciu. Ryža sa totiž v minulosti používala na uchovávanie rybacieho mäsa. V dávnych dobách nebol skladovací systém tak sofistikovaný ako je tomu dnes a bolo potrebné, aby mäso z rýb vydržalo čerstvé dlhší čas. Na to sa používala ryža a oblé kamene, ktorých tlak spôsoboval, že sa mäso nepokazilo. Ryža však vďaka tomu získavala kyslú chuť a nebola vhodná na konzumáciu.
Ryža siata (lat. Oryza sativa L., 1753) je bylina z rodu ryža, čeľade lipnicovitých, pôvodom z tropickej a subtropickej juhovýchodnej Ázie, kde rastie v barinách. Dnes poznáme vyše 10 000 kultivarov ryže siatej.
Rôzne druhy ryže a ich charakteristika
V svete sa pestujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. U nás je najznámejšia biela ryža, ktorá ale svojmu sfarbeniu a vlastnostiam vďačí predovšetkým dodatočnému spracovaniu. Najmä v ázijských krajinách sa veľmi často využíva aj príjemne chrumkavá červená ryža alebo čierna ryža, ktorá je zas bohatá na antioxidanty a bielkoviny.
Typy ryže podľa spracovania a zafarbenia:
- Biela ryža: Veľmi obľúbená a používaná azda najčastejšie. Počas spracovania sa zbavuje šupky, otrúb a klíčkov. Tým získava snehobielu farbu. Má jemnú, neutrálnu chuť.
- Hnedá ryža (natural): Obsahuje viac živín ako biela ryža. Varí sa o niečo dlhšie, no vďaka svojmu zloženiu je zdravšia a hodnotnejšia. Natural ryža je veľmi dobre stráviteľná, prirodzene bezlepková a vhodná pre ľudí s celiakiou, či intoleranciami. Má nízky glykemický index. Natural ryža alebo aj celozrnná (pololúpaná) sa získava čiastočným lúpaním ryžového zrna. Počas tohto procesu sa odstráni zo surovej ryže vrchný obal, ktorý chráni zrno. Je teda čiastočne obalená tenkou šupkou. Ryža natural nie je leštená, ani brúsená. Na rozdiel od klasickej bielej ryže neobsahuje len škrob, ale aj podstatnú časť šupky a klíčku, ktoré obsahujú všetky dôležité živiny. V porovnaní s bielou ryžou má vyššiu biologickú hodnotu a viac vlákniny. Obsahuje minerály - mangán a selén, ktoré chránia bunky pred voľnými radikálmi, horčík a meď a tiež vitamíny skupiny B a E. Má protizápalové účinky. Beta-glukány v natural ryži podporujú imunitu. Pri kúpe ryže natural uprednostňujte ryžu z ekologického poľnohospodárstva, pretože vonkajší obal ryže môže obsahovať pesticídy.
- Červená ryža: Celozrnná sýtejšej farby. Majú väčšiu výživovú hodnotu a výraznú orechovú chuť.
- Čierna ryža: Celozrnná sýtejšej farby. Majú väčšiu výživovú hodnotu a výraznú orechovú chuť. Tento druh ryže je známy aj ako „zakázaná ryža“, pretože v minulosti bol určený len pre čínskych cisárov. Obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, najmä antokyánov, ktoré podporujú zdravie srdca a mozgu. Je považovaná za superpotravinu, ktorá môže prispievať k lepšiemu fungovaniu organizmu.
Typy ryže podľa tvaru zrna:
- Dlhozrnná ryža: Dĺžka zrna: 6 - 8 mm. Najčastejšie sa používa ako príloha k rôznym omáčkam či mäsu. Po uvarení zostáva sypká a nelepí sa.
- Stredne dlhá ryža: Dĺžka zrna: 5 - 6 mm. Zrno je o niečo kratšie a hrubšie v porovnaní s dlhozrnnou ryžou.
- Krátkozrnná alebo guľatozrnná ryža: Dĺžka zrna: 4 - 5 mm. Využíva sa pri príprave pokrmov, kde sa vyžaduje lepkavá konzistencia, napríklad sushi alebo rizoto. Guľatozrnná ryža sa vyznačuje malými a guľatými zrnkami. Je malá a kyprá a po uvarení je mäkká, mierne lepkavá a krásne krémová. Počas varenia absorbuje veľké množstvo vody a perfektne absorbuje dochucovadlá. Guľatozrnná ryža sa vďaka svojmu tvaru a vysokému obsahu škrobu najlepšie hodí na prípravu talianskych krémových rizôt.
Špecifické druhy ryže:
- Basmati: Jedna z najkvalitnejších druhov nelúpanej dlhozrnnej ryže. Je veľmi obľúbená a považovaná za „kráľovnú“ medzi ryžami. Pestuje sa hlavne v Indii a Pakistane. Je veľmi jemná a ľahko stráviteľná. Po uvarení je ľahká a sypká. Charakteristická svojou jemne orieškovou chuťou a vôňou. Basmati získala názov vďaka svojej špecifickej vôni - v čínštine znamená „voňavá“. Má nízky glykemický index, obsahuje vitamín B, meď, horčík. Najčastejšie sa používa ako príloha, či do šalátov a rôznych korenistých indických jedál.
- Jazmínová ryža: Vôňou podobná basmati. Má však o niečo lepkavejšiu štruktúru. Môže byť biela, ale aj hnedá. Pestovaná je najmä v Thajsku, Kambodži, Laose a Vietname. Rovnako ako Basmati má nízky glykemický index, je bez tuku, obsahuje vitamín B, železo, fosfor a draslík. Obidva druhy obsahujú veľa škrobu. Pri varení sa stávajú krémové.
- Arborio: Guľatozrnná, perličkovitá ryža po uvarení vytvára krémovitú hmotu. Vstrebáva veľa vody. Využíva sa hlavne na talianske rizoto.
- Carnaroli: Veľmi podobná ryži Arborio. Jej zrnká sú masívnejšie a oblé, porcelánovo-biele. Používa sa najmä v Taliansku a Španielsku. Pripravujú z nej vynikajúce rizotá so zeleninou a plodmi mora.
- Divoká ryža: Nie je ryžou v pravom zmysle slova. Sú to čierno-hnedé semená vodnej trávy. Zvykne sa primiešavať k iným druhom ryže, najmä basmati. Vznikne tak zaujímavá svetlo-tmavá kombinácia. Dostať ju samostatne, ale aj ako mix rôznych druhov. Je o niečo drahšia, nakoľko sa zbiera ručne. Obsahuje esenciálne aminokyseliny, vitamín B, horčík aj železo. Jej oriešková chuť perfektne obohatí chuť šalátov a morských plodov.
- Parboiled ryža: Niekedy nazývaná aj „predparená“ ryža. Po zbere sa zrná namočia, následne sa sparia a vysušia. Po týchto krokoch sa už spracúva podobne ako bežná biela ryža. Táto úprava zaručuje, že časť živín z obalu prenikne priamo do zrna.
- Vialone Nano: Talianska odroda ryže, ktoré patria k poddruhu japonica, s chráneným zemepisným označením. Je to jedna z najobľúbenejších odrôd ryže na výrobu rizota.
Spôsoby pestovania ryže
Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi: v zaplavených ryžových poliach, na suchých poliach a v terasovitých poliach na svahoch hôr.
Zaplavené ryžové polia
Hoci výnosnosť je v porovnaní s horskými oblasťami omnoho vyššia, takýto spôsob pestovania si vyžaduje aj omnoho viac námahy. Za jednu z najúrodnejších oblastí je považované údolie rieky Mekong, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka. Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku. Polia sú zámerne zaplavené vodou, čo pomáha kontrolovať burinu a zabezpečuje rastlinám dostatok vlahy.
Suché pestovanie ryže
Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody. Ryža sa pestuje ako bežná plodina na suchých poliach.
Terasové ryžové polia
Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu. Na terasovitých políčkach sa ryža v Himalájach pestuje aj v polohách s výškou 3 000 metrov. Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru. Pestovanie na terasách umožňuje využívať svahy hôr a efektívne hospodáriť s vodou.
Pestovanie ryže na Slovensku
Ryža sa pestovala aj na Slovensku. V minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Podľa historických záznamov bola ryža na Slovensku pestovaná v 17. storočí v období tureckých nájazdov, neskôr mali snahy v pestovaní tejto plodiny pokračovať, no bez väčších úspechov. Pozoruhodný je pokus z roku 1948, kedy sa v okolí Želiezoviec, južných oblastiach okolo Zlatnej na Ostrove a Dediny Mládeže začalo s pestovaním ryže s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Hoci išlo o smelé plány, výnosnosť nebola dostatočná a od pestovania sa postupne upúšťalo. Prvé pokusy s pestovaním ryže na Slovensku sa uskutočnili v 18. storočí za Márie Terézie. Neskôr sa pokusne pestovala v roku 1948 na juhozápadnom Slovensku v Kolárove a na východnom Slovensku, v roku 1956 bolo vysiatych 15 ha. V rámci zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ktorá bola prioritou vtedajšej komunistickej vlády. Boli toho plné noviny. „Ryžu, ktorú sme vždy dovážali z ďalekého zámoria, ktorú sme za vojny takmer nevideli a ktorá najmä po týchto ,chudobnejších' rokoch je pre nás naozaj vzácnosťou, budeme odteraz pestovať sami! Tohto roku jej bude len niekoľko vagónov - na ochutnanie, o niekoľko rokov jej budú desiatky a možno i stovky vagónov. Vtedajší stranícki činovníci usúdili, že na pestovanie ryže máme vhodné podmienky. Nevyužitých močarísk popri riekach na južnom Slovensku bolo dosť. Želiezovce sa nachádzajú pri Hrone, rozhodujúcou však bola riečka Sikenička. „Nebola regulovaná, tak sa vylievala a na veľkej nížine boli močariská, ktoré chceli využiť. Keď ich máte, tak sovietski a čínski odborníci vám dajú nejaké materiály a budete pestovať ryžu. Ľudia, čo sa rozumeli poľnohospodárstvu, sa nad tým len usmievali a hovorili, kto mohol vymyslieť takúto hlúposť. Samozrejme, len medzi sebou a tak, aby ich nikto nepovolaný nepočul. Problémy s pestovaním ryže v okolí Želiezoviec nedali na seba dlho čakať. „Nebolo to vôbec domyslené. Nastali ťažkosti s výdatnosťou riečky, s počasím, so škodcami, ale na príkaz ,zhora' sa to muselo realizovať. Trvalo asi päť rokov, kým prišli na to, že vo všetkom nemusíme kopírovať súdruhov zo Sovietskeho zväzu. Pestovanie ryže bolo u nás nerentabilné a veľmi stratové, dovozová ryža bola podstatne lacnejšia,“ dodáva vedúci múzea. O tom, že išlo skutočne o vážny projekt, svedčia aj dobové materiály z roku 1952 pre lokalitu Zalaba pri Želiezovciach, ktoré má Pavel Polka v archíve múzea. Pestovanie ryže malo veľkú podporu ministerstva pôdohospodárstva a povereníctva pôdohospodárstva. Ryžové polia sa budovali na viacerých miestach juhozápadného a východného Slovenska. Prví sa do pestovania ryže pustili v Kolárove. V Dedine Mládeže dosiahli v roku 1950 úrodu 56 metrických centov z hektára. „Opojení týmito úspechmi spojili sme sa s JRD Kolárovo a založili sme ryžovisko o výmere 80 hektárov, teda v tej dobe najväčšie ryžovisko na Slovensku. Vtedy sme však urobili najväčšiu chybu v histórii nášho ryžiarstva, lebo sa nám ryžovisko zaburinilo, takže v roku 1951 sme mali priemerný výnos 37 metrických centov z hektára, a v roku 1952 sme dosiahli výnos už len 18 metrických centov z hektára. „Nebolo to celkom tak, pretože prvý pokus tu bol ešte za Márie Terézie. Oba dopadli rovnako. Propaganda však robila svoje. Materiály označovali ako dôverné alebo tajné. Ide napríklad o sťažnosť na nedostatok ťažkej mechanizácie z hospodárstva Zalaba z októbra 1952, ktorému nariadili rozšíriť ryžoviská o päť hektárov. V júni 1953 Štátny majetok Želiezovce upozorňuje povereníctvo pôdohospodárstva, že „ryžu napadol neznámy škodca, ktorý má vzhľad žubrienky, je 2 až 6 mm dĺžky“. Štátne majetky, kde pestovali ryžu, v roku 1955 oznámili Trustu štátnych majetkov v Nitre, že „následkom studeného počasia v máji ryža nevyklíčila a plochy boli zaorané. Ryžový projekt zastavili a viac sa o ňom nehovorilo. Posplietať jeho príbeh možno len od žijúcich svedkov, a najmä v odtajnených archívoch. „Od začiatku to bolo odsúdené na neúspech. U nás pre pestovanie ryže neboli primerané podmienky ani zodpovedajúce podnebie.
Nároky na pestovanie a spotreba vody
Pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Samotnú starostlivosť to však celkom sťažuje, pretože do mnohých oblastí sa technika vôbec nedostane, prípadne je pre miestnych pestovateľov finančne nedostupná. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Odhaduje sa, že na dopestovanie 1 kilogramu ryže je potrebných až 5 000 litrov vody.
Akvakultúra na ryžových poliach
Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Okrem samotného pestovania ryže sa na týchto poliach chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, ktoré vytvárajú veľmi zaujímavé prírodné prostredie. Týmto spôsobom pestovania ryže sa darí účinne potláčať škodcov a tým dosiahnuť vyššiu úrodnosť.
Najväčší producenti a spotrebitelia ryže
Najviac ryže sa dopestuje v Číne. Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Napriek tomu, Čína nie je v pestovaní ryže sebestačná a potrebuje ju dovážať z iných krajín, predovšetkým z Indie, ktorej v rebríčku svetových producentov patrí druhé miesto a tiež z Indonézie umiestnenej na tretej pozícii. Mimochodom, práve India je najväčším svetovým exportérom ryže.
Ročná spotreba ryže na celom svete stále rastie. Fakt, že ryža je treťou najviac pestovanou plodinou na celom svete asi neprekvapí, čo však určite prekvapí je fakt, že ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %. Dopyt po ryži teda nepoľavuje a v najbližších rokoch sa očakáva jeho ďalší nárast.
Ročne sa spotrebuje približne 680 miliónov ton ryže, čo je naozaj obdivuhodné číslo. Portugalsko je podľa štatistík najväčším európskym spotrebiteľom ryže - ryža je v krajine obľúbenou prílohou. Je až však štvrtým najväčším európskym producentom, hneď po Taliansku, Španielsku a Grécku.
Využitie ryže
Hodí sa nielen na tanier. Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu k jedlám, vo svete má však táto plodina omnoho širšie využitie. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Veľmi dobre sa dajú zužitkovať aj stonky tejto plodiny, a to najmä na výrobu oblečenia a ďalších doplnkov.
Ryža vo výrobe alkoholických nápojov
Saké: Japonský alkoholický nápoj z ryže. Saké, tradičný japonský alkoholický nápoj z fermentovanej ryže, má bohatú históriu, ktorá siaha viac ako 2 000 rokov do minulosti. Saké vzniklo počas obdobia Yayoi (približne 300 pred n. l. - 300 n. l.), keď sa do Japonska dostalo pestovanie ryže z Číny a Kórey. V období Edo (1603-1868) sa výroba saké výrazne rozšírila a stala sa súčasťou každodenného života. V 20. storočí sa výroba saké modernizovala zavedením vedeckých prístupov a technológií, ako je napríklad identifikácia kvasiniek Saccharomyces sake YABE v roku 1895 a založenie Národného výskumného ústavu pre fermentáciu v roku 1904. V decembri 2024 bolo tradičné japonské umenie výroby saké pomocou koji oficiálne zaradené na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Hoci domáca spotreba saké v Japonsku od 70. rokov 20. storočia klesá, jeho popularita v zahraničí rastie. Export saké sa za posledné tri roky zvýšil o 70 %, pričom záujem rastie najmä v Európe a Severnej Amerike. Moderné saké sa vyrába v rôznych štýloch, ako sú junmai, honjozo, ginjo a daiginjo, ktoré sa líšia stupňom leštenia ryže a pridaním alkoholu. Saké je viac než len nápoj; je to živý odkaz japonskej kultúry, ktorý spája tradíciu s moderným svetom. Saké je mimoriadne univerzálny nápoj, ktorý si môžete vychutnať teplý aj studený, v závislosti od jeho typu, ročného obdobia či osobných preferencií.
Ryža pri výrobe sushi
Jednou z prvých japonských pochúťok, ktorá prenikla do sveta bolo sushi. Obľuba sushi bola natoľko výrazná, že postupom času začali vznikať celé podniky zamerané len na predaj tejto delikatesy a dnes dokonca sushi preniklo i do oblasti rýchleho občerstvenia. Hoci zloženie sushi je známe širokej vrstve ľudí, len málo z nich tuší, že pri výrobe obľúbenej delikatesy je používaný špeciálny druh ryže. Poznávacím znamením ryže, ktorá je určená na sushi je oproti tej bežnej, je zvýšená lepivosť. Len vďaka nej je možné sushi pripravovať tak, aby sa dobre tvarovalo a držalo svoj tvar ako má. Počas celých rokov je kladený dôraz na to, aby bola zachovaná jej naturálna chuť. Na začiatku éry ryže nebola táto plodina určená na konzum ale používala sa z praktického hľadiska. Ryža spolu s kameňmi bola používaná na to, aby rybie mäso vydržalo dlhšie čerstvé. Na začiatku sú semená ryže namočené a zasedené pod krytom. Až sa ujmú a trochu vyrastú sú presádzané do ryžových polí, ktoré sa vyznačujú vysokou vlhkosťou. Dĺžka jednej rastliny môže dosiahnuť jeden meter. Po vyrastení je ryža zberaná a sušená. Výsledkom je ryža v tvrdom obale, ktorý je pri sushi ryži odstraňovaný, pretože inak by zamedzoval vytvoreniu lepivej ryže. Ak vás zaujímajú odrody ryže, sushi ryža je odroda s názvom Japonica.
ako pripraviť sushi
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity ryže natural
Natural ryža má nižší glykemický index ako biela ryža a je vhodnou potravinou pre diabetikov a pre ľudí, ktorí chcú schudnúť. Biela ryža predstavuje len čistý a biologicky málo hodnotný škrob. Celozrnná ryža (natural) obsahuje podstatnú časť šupky a klíčku, kde sú schované všetky dôležité látky - vitamíny skupiny B, minerály horčík, železo, selén, mangán, esenciálne mastné kyseliny a fenoly - kyselina ferulová so silným antioxidačným účinkom. Jedna šálka uvarenej celozrnnej ryže vám dodá až 88% mangánu, 20% selénu, 20% horčíka, 10% medi z odporúčanej dennej dávky. Aj preto vám odporúčame v kuchyni vymeniť bielu ryžu za ryžu natural (celozrnnú).
Natural ryža je veľmi dobre stráviteľná, prirodzene bezlepková a vhodná pre ľudí s celiakiou, či intoleranciami. Má nízky glykemický index. Vďaka vysokému obsahu vlákniny môže konzumácia natural ryže znižovať riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky 2. typu a niektorých druhov rakoviny. Podpora imunity: Beta-glukány v natural ryži podporujú imunitný systém. Vhodná pri diétach: Natural ryža má nízky obsah tukov a vysoký obsah vlákniny, čo prispieva k pocitu sýtosti a pomáha pri regulácii hmotnosti.
Nutričné hodnoty ryže Vialone Nano Natural na 100g: Výživová hodnota Množstvo Energia 1518 kJ (357 kcal) Tuky 2,8 g z toho nasýtené 0,6 g Sacharidy 81,3 g z toho cukry 1,3 g Vláknina 3,8 g Bielkoviny 6,7 g Soľ 0,0075 g
Ryža je skvelým zdrojom energie, ľahko stráviteľná a vhodná pre rôzne typy stravovania. Suchá ryža obsahuje približne 350-370 kcal na 100 g, ale po uvarení sa jej energetická hodnota výrazne zníži, pretože nasaje vodu. Bežná porcia varenej ryže má približne 110-140 kcal na 100 g. Natural ryža vďaka vláknine udrží dlhšie pocit sýtosti. Nutrične najbohatšia je natural ryža vďaka vyššiemu obsahu vlákniny a minerálov.
Príprava ryže
Každý má doma ten svoj super recept, ktorého sa drží a ktorý mu najviac vyhovuje. Ryžu môžeš pripraviť ako cestovinu, bez tuku, bez prísad, uvariť ju vo vode len s trochou soli. Iná alternatíva - s olejom je o niečo kalorickejšia a myslím, že aj chutnejšia.
Základom je pred každou prípravou ryžu dôkladne opláchnuť vlažnou vodou. Ideálne ti k tomu poslúži sitko. Následne ryžu opraž na troche olivového oleja a zalej vodou. Čo sa týka množstva vody, je to dosť diskutabilné. Niekto zalieva len tak od oka, na 2 prsty nad ryžu. Ja sa držím pomeru 1 diel ryže, 2 diely vody. Napríklad ak chcem variť 200 g ryže, pridám 400 ml vody. Do ryže pridaj soľ a ak chceš jej chuť vylepšiť, alebo skôr ozvláštniť, pridaj vegetu, nesoldík, alebo bylinky. Skvelou voľbou je pridať očistenú cibuľu vcelku (po uvarení ju z ryže vyber). Ak do cibule napicháš pár klinčekov, bude ryža o to chutnejšia. Ryžu prikry a na miernom plameni dus do mäkka.
Ryžový odvar je známym liekom pri hnačke, zápche aj iných tráviacich ťažkostiach. Ideálny tiež pri horúčke a zápaloch.
