Chovateľské prostredie tvorí množstvo vonkajších faktorov, ktoré vytvárajú komplexný systém ovplyvňujúci život zvierat a rozhodujúci o dosiahnutí vytýčených cieľov chovu. Preto pri hospodárskych zvieratách musí byť chovateľské prostredie realizované tak, aby v nich dokázali naplno prejaviť svoje úžitkové vlastnosti. Chovateľské prostredie zahŕňa okrem výživy, techniky a organizácie chovu aj ustajňovací priestor, kde zvieratá žijú.
Voľné ustajnenie hovädzieho dobytka
Hovädzí dobytok je stádové zviera a potrebuje dostatočný priestor pre prirodzené správanie. Najvhodnejším typom ustajnenia je preto voľné ustajnenie. Pre kravy prichádzajú do úvahy dva typy voľného ustajnenia: boxové a kotercové. Vo voľnom ustajnení je nevyhnutné kravám zabezpečiť dostatočný priestor, vhodné ležovisko a bezpečné pohybové priestory.
Vhodnejším typom ustajnenia pre kravy s voľným pohybom je ustajnenie s ložiskovými boxami. Pri tomto ustajnení tvoria ustajňovací priestor boxy, ktoré slúžia ako ležovisko, kŕmisko a sú spojené pohybovými a spojovacími uličkami. Pri správne zvolených parametroch týchto priestorov, voľné boxové ustajnenie udržuje kravy čisté a poskytuje im dostatočné pohodlie pre odpočinok bez vyrušovania ostatnými kravami. Boxy môžu byť riešené s podstielaním, produkujúc maštaľný hnoj, alebo bez podstielania, produkujúc hnojovicu.
Parametre a dizajn ležiskových boxov
Prednosti ležiskových boxov je možné naplno využiť len pri správnej voľbe ich rozmerov podľa telesného rámca dobytka. Musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali maximálnu pohodu pri ležaní a súčasne umožňovali pohodlné a prirodzené vstávanie a líhanie. V opačnom prípade, ak boxy neposkytujú dojniciam dostatočné pohodlie, hľadajú si na ležanie iné miesta, napríklad v priestoroch kŕmiska alebo v hnojnej chodbe, čo vedie k ich nadmernému znečisteniu.
Ležanie je pre kravy najintenzívnejším spôsobom odpočinku. Kravy ležia 11-12 hodín denne, počas ktorých si ľahnú 10 až 15-krát, pričom perióda ležania trvá 60 až 80 minút, často aj dlhšie. Čas, v ktorom zvieratá odpočívajú, je závislý od času kŕmenia, dojenia a manipulácie s nimi.
Ležiskový box s prednou stenou pre 650 kg kravu by mal byť dlhý 2,5 metra. V prípade, že sú dva boxy umiestnené oproti sebe, alebo je box umiestnený prednou časťou pri pohybovej chodbe a má otvorenú prednú časť, kravy môžu využívať priestor protiľahlého boxu alebo chodby na manipuláciu s hlavou pri líhaní a vstávaní, čo umožňuje, aby box bol kratší.
Boxy musia byť dostatočne široké. Zábrany boxov nesmú kravy pri ležaní nijako obmedzovať. Šírka musí kravám umožniť pohodlne ležať s prirodzene uloženými končatinami. Na druhej strane nesmie byť box príliš široký, aby kravám neumožňoval ležať a stáť v boxe šikmo a menším kravám sa otáčať, čo by viedlo k znečisťovaniu boxov. Šírka boxu by mala byť pre 650 kg kravu 1,2 metra. Šírku boxov vymedzujú bočné zábrany. Veľmi vhodným riešením je, keď sú zábrany kotvené v prednej časti boxu, čo okrem zlepšených priestorových podmienok pre zviera predlžuje hlavne životnosť zábran.
Výška bočnej zábrany boxu pre dojnice s väčším telesným rámcom má byť od podlahy boxu minimálne 1100 mm. Táto výška je stanovená kvôli umiestneniu kohútikovej zábrany. Vzdialenosť spodnej tyče od podlahy v prednej časti boxu má byť maximálne 300 mm. To umožňuje kravám držať hlavu nad ňou pri ležaní a pohyb hlavy pri vstávaní alebo líhaní vo vedľajšom boxe. Aby kravy nemohli vstupovať hlboko do boxu a znečisťovať ho močom alebo výkalmi, na bočnú zábranu boxu sa montuje kohútiková zábrana, umiestnená 1900 mm uhlopriečne od zadnej hrany boxu. Do boxov bez steny v prednej časti a proti sebe umiestneným boxom sa inštaluje hlavová zábrana.
Podlaha ležiskového boxu býva vyvýšená oproti chodbe o 200 mm, aby sa do neho nedostával hnoj pri čistení chodby. V podstielanom prehĺbenom boxe tvorí podlahu podstielka ohraničená hrudnou doskou v prednej časti a stelivovým prahom v zadnej časti boxu.
Hnojné a spojovacie uličky
Hnojná chodba pri boxovom ustajnení musí umožniť kravám pohodlne vchádzať a vychádzať z boxov a obísť sa, keď sa stretnú. Ak sa hnoj vyhŕňa radlicou nesenou traktorom, musí byť šírka hnojnej chodby taká, aby mechanizmus mohol cez ňu prechádzať. Čím je hnojná chodba, ale i kŕmisko širšie, tým je koncentrácia výkalov na nej menšia a zdajú sa čistejšie.
V dvoj- a trojradových maštaliach s boxovým ustajnením je kŕmisko s hnojnou chodbou prepojené spojovacími uličkami. Sú vyvýšené oproti kŕmisku a hnojnej chodbe a majú byť na úrovni podlahy boxu, teda vo výške 200 mm oproti pohybovým chodbám. Čistenie týchto uličiek sa robí ručne, preto by mali byť navrhnuté tak, aby sa na nich udržovalo čo najmenej exkrementov.
V spojovacích uličkách sa umiestňujú napájacie žľaby tak, aby bol k nim čo najlepší prístup a aby sa pri nich mohlo napiť čo najviac zvierat. Obyčajne sa dávajú do stredu spojovacej uličky. Môžu byť priložené k boxom, vtedy je k nim prístup iba z jednej strany, alebo môžu byť umiestnené medzi dvomi sekciami s prístupom kráv z dvoch strán. Druhá alternatíva umožní znížiť počet napájacích žľabov. Pri pití nesmie byť zabránené pohybu cez uličku nepijúcich zvierat. Spojovacia ulička s napájacím žľabom môže umožniť pohyb v jednom smere, alebo aby sa dve zvieratá mohli obísť.
Ochorenie kryptosporidióza u hovädzieho dobytka
Ing. Črevné prvoky sú malé jednobunkové organizmy mikroskopických rozmerov, ktorých telo tvorí jedna bunka. V tráviacom systéme zvierat aj človeka je ich pomerne veľké množstvo. Mnohé z nich sú zdravotne neškodné, ale niektoré môžu zapríčiniť ochorenie. U zvierat sa najčastejšie diagnostikujú kokcídie, giardie, kryptosporídie.
Kryptosporídie sú veľmi malé, obligátne intracelulárne protozoárne organizmy, patriace medzi kokcídie. Do organizmu prenikajú oocysty (vajíčka) parazita fekálno-orálnou cestou. V tenkom čreve sa sporozoity uvoľnené z oocýst prichytia na membránu črevných epiteliálnych buniek. Spôsobujú zmeny mikroklkov hostiteľskej bunky a vytvorenie záhybu cytoplazmatickej membrány, ktorý postupne obrastá parazita a následne vytvára parazitoformný vak. Nedochádza ku skutočnému zanoreniu parazita pod cytoplazmatickú membránu hostiteľa, ani k vytvoreniu priameho kontaktu parazita s cytoplazmou hostiteľskej bunky. Parazit akoby bol obklopený hostiteľom v uzavretej krypte.
Vývoj parazita má viac štádií: sporozoity, trofozoity, merozoity, mikrogaméty, makrogaméty, zygoty a oocysty. Sporulované oocysty sú jediným štádiom, ktoré sa dostáva trusom do vonkajšieho prostredia. Oocysty obsahujú štyri sporozoity uzavreté v dvojitom obale, ktorý ich veľmi dobre chráni voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Oocysty kryptosporídií môžu prežiť v rôznych prostrediach aj niekoľko mesiacov, pri rôznych teplotách alebo pod bodom mrazu. Sú odolné voči chemickým dezinfekčným prostriedkom.
Môžu kontaminovať pitnú vodu a krmivo. Je ťažké ich odstrániť z pitnej vody, pretože sú odolné voči dezinfekčným prostriedkom na báze chlóru a nemusia byť účinne odstránené ani filtrami. Kryptosporidióza je zoonóza - infikovať sa môže aj človek. Jedným z najčastejších druhov kryptosporídií u cicavcov je Cryptosporidium parvum. U hovädzieho dobytka je kryptosporidióza veľmi častou endoparazitózou. V chovoch hovädzieho dobytka býva 25-100 % teliat infikovaných C. parvum.
Klinicky zjavný priebeh majú infekcie predovšetkým u teliat do 3. týždňa veku, často spojené s rotavírusovou, koronavírusovou či E.coli infekciou. Postihnuté bývajú aj jahňatá, prasiatka a žriebätá. Vylučovať oocysty parazita trusom môžu zvieratá v každom veku pri imunitnom oslabení organizmu. Prenos sa uskutočňuje hlavne znečistenou vodou, ale aj priamym kontaktom. Infekčná dávka je veľmi nízka, stačí približne 100 oocýst. Postihnuté teľa vylučuje v priemere 90 oocýst v 1 g trusu. Teľatá bývajú infikované už v prvých hodinách či dňoch života. Klinické príznaky sa môžu objaviť už za 3 až 6 dní. Prejavujú sa slabosťou, žltavou hnačkou, depresiou, bolesťami brucha, môže dôjsť aj k úhynu teľaťa.
Doposiaľ nie je známy liek, ktorý by mal kryptosporidocídne účinky. V popredí boja s kryptosporídiami preto stojí symptomatická terapia a manažment hygieny. Pre teľatá, ktoré ešte pijú mlieko a nemajú vyvinutý bachor, sú v EÚ povolené lieky na báze halofuginónu, ktorý má kryptosporidostatický účinok. Pôsobí hlavne na sporozoity a merozoity parazita, potláča jeho množenie v črevách, zmierňuje hnačky, významne znižuje množstvo oocýst v truse, a tak minimalizuje riziko vzniku nových infekcií a kontamináciu prostredia.
Prevencia je najdôležitejšia v boji proti infekcii. Infikované prostredie a následne pitná voda a krmivo sú najväčším zdrojom infekcie pre vnímavých jedincov - mláďatá a imunitne oslabených jedincov. Spôsob dezinfekcie je komplikovaný nakoľko prostriedky vhodné na dezinfekciu pitnej vody sú na oocysty kryptosporídií neúčinné. Preto prevencia spočíva hlavne v minimalizovaní možností kontaminácie prostredia, v kvalitnej zoohygiene, dôslednej asanácií a kompostovaní trusu zvierat, v podpore celkovej odolnosti zvierat, množenia symbiotických mikroorganizmov a dobrého trávenia. Pri laboratórnej diagnostike sa používa mikroskopické vyšetrenie trusu po špecifickej koncentračnej metóde MIFC. U hovädzieho dobytka sa odporúča ELISA vyšetrenie na detekciu C.parvum.
Bovinná babesióza
Bovinná babesióza sa chápe ako bežná patológia, ktorá má invazívny charakter. Nachádza sa v rôznych regiónoch a môže viesť k vážnym stratám a usmrteniu veľkého počtu hospodárskych zvierat. Preto je veľmi dôležité zaoberať sa prevenciou tohto ochorenia včas. Babezióza je nebezpečné invazívne ochorenie spojené s poškodením tkanív a orgánov zvierat protozoami. Parazitické babézie sa považujú za veľmi nebezpečné. Tieto mikroorganizmy sa rozšírili takmer po celej planéte, s výnimkou Antarktídy.
Ochorenie sa vyznačuje nejasnými príznakmi a často sa zamieňa s piroplazmózou. Pomerne veľké parazity, zvyčajne pyriformného tvaru, sú považované za pôvodcov patológie. Napádajú krvinky, čo vedie k hromadeniu silných toxických látok v tele a jeho otráveniu. Za hlavný vektor choroby sa považujú parazitické kliešte z rodu Ixodes, preto je ochorenie sezónne a súvisí s obdobím hromadného rozvoja kliešťov, najmä v júni až júli. Téměř všetci členovia rodu šíria špecifický patogén.
Choroba sa po prvýkrát prejavuje vo forme komplexných lézií nervového systému a dysfunkcií orgánov a systémov. Patogén je vysoko nákazlivý, preto je prevencia bez ročnej profylaxie nemožná. Na stanovenie diagnózy sa používa komplexný prístup, ktorý zahŕňa klinický obraz a výsledky mikroskopického vyšetrenia náterov. Sérologické diagnostické metódy sú tiež považované za informatívne.
Je dôležité vykonávať diferenciálnu diagnostiku s antraxom, pasteurelózou, chronickou hematúriou, ako aj s patológiami ako leptospiróza, anaplazmóza a intoxikácia minerálmi.
Liečba a prevencia babesiózy
Ak je babesia zistená v tele zvieraťa, je dôležité okamžite konať, pretože parazit spôsobuje rýchle poškodenie a negatívne zmeny v orgánoch a systémoch, čo často vedie k úhynu zvieraťa. Postihnuté zvieratá potrebujú pokoj a pohodlie, správne kŕmenie a antiparazitiká.
Zviera by malo byť izolované od ostatných zvierat a premiestnené do svetlej miestnosti s teplotou najmenej +15 stupňov Celzia a relatívnou vlhkosťou vzduchu nepresahujúcou 85%. Zvýšená aktivita a predĺžená fyzická námaha negatívne ovplyvňujú celkový stav zvieraťa a imunitný systém, čo vedie k nárastu invazívnych lézií.
Medzi hlavné lieky na liečbu babesiózy patria:
- Azidin-vet: podáva sa intramuskulárne alebo subkutánne jednorazovo. V prípade zlepšenia stavu sa druhá injekcia podá po 24-30 hodinách.
- Acaprin: používa sa na intramuskulárne alebo subkutánne injekcie vo forme vodného roztoku s koncentráciou 1%.
- Hemosporidín: vhodný na subkutánne alebo intramuskulárne podanie vo forme 1-2% vodného roztoku, 2-3 krát denne.
- Imidocarb: podáva sa intramuskulárne alebo subkutánne jednorazovo. V prípade zlepšenia stavu sa podávanie opakuje po 1-2 dňoch.
Medzi ďalšie látky používané na liečbu patria:
- Albargin: silné antiparazitické činidlo s komplexným účinkom, podávané jednorazovou intravenóznou injekciou.
- Vitamín B12: používa sa na stimuláciu krvotvorby, vhodný na injekciu (1-2 mg na zviera denne počas niekoľkých dní).
- Glauberova soľ: zlepšuje stav tela pri rozvoji atónie bachora, používa sa vo forme 1% roztoku s preplachom jazvy.
- Kofeín: používa sa na normalizáciu funkcií srdca a krvných ciev, vhodný na subkutánnu injekciu (5-10 ml na zviera denne).
- Chlorid sodný: používa sa na boj proti pretrvávajúcej atónii predžalúdkov, vo forme 10% vodného roztoku intravenózne (200-300 ml na zviera).
Na účinnú liečbu je dôležité poskytnúť dobytku správnu a zdravú stravu, bohatú na vitamíny, minerály a ďalšie užitočné prvky, ktoré aktivujú imunitný systém. Odporúča sa podávať nasekané seno z lúčnych tráv, zelenú trávu, čerstvé koreňové plodiny, čerstvé mlieko alebo odvar trikrát denne.
Na prevenciu rozvoja patológie sa odporúča dodržiavať nasledujúce pravidlá:
- Pasenie zvierat na overených pastvinách, ktoré sú chránené pred kliešťami.
- Držanie dobytka v čistých stajniach.
- Monitorovanie vzhľadu a udržiavanie zvierat v čistote.
- Počas hromadného vývoja kliešťov každých 10 dní ošetrovať vonkajšiu pokrývku akaricídmi (napr. Permethrin, Butoks).
- V regiónoch s nepriaznivou situáciou na začiatku hromadného rozvoja kliešťov podať zvieratám liek Azidin-vet alebo Hemosporidín.
Babezióza je nebezpečná aj pre ľudí, najmä pri oslabenom imunitnom systéme. V prípade normálnej imunity je choroba asymptomatická. Babezióza patrí medzi najkomplexnejšie parazitické nákazy u hovädzieho dobytka, ktoré sa každoročne šíria na veľké územia.
Maďarský stepný dobytok (SD) - História a charakteristika
Plemenná kniha maďarského stepného dobytka (SD) bola v krajine pôvodu založená v roku 1900. Plemeno je starobylého pôvodu. Jeho predkovia pravdepodobne prišli so stredomaďarskými kmeňmi do Karpatskej kotliny v priebehu 9. a 10. storočia z oblasti stredoázijských stepí. V 14. a 15. storočí sa chov SD rýchlo rozširoval ako v krajine pôvodu, tak aj v iných oblastiach Európy. Vďaka dopytu po mäse sa stal populárnym tovarom na export.
Charakteristickými znakmi plemena sa stali dlhé rohy býkov, bojovný a prudký temperament mladých býkov, tvrdosť a odolnosť plemena. Hlavnou chovnou oblasťou bola oblasť Veľkej maďarskej pusty. Väčšinovým trhom v zahraničí bola cisárska Viedeň, ale sú doložené obchody s SD až v Norimbergu, Štrasburgu a tiež v Taliansku. Veľký export jatočných zvierat bol zaznamenaný v 15. až 18. storočí. Obzvlášť v 17. storočí bolo každoročne exportovaných približne 100 000 kusov. Najväčší záujem bol o jatočné voly, ale exportovali sa aj plemenné zvieratá.
Neustále vojnové konflikty v 19. a 20. storočí viedli k úbytku populácie. V roku 1946 ostalo len asi 5 % z celkovej populácie SD. Po druhej svetovej vojne dalo základ dnešnému SD 13 línií býkov, podľa ktorých sa dávajú mená plemenným zvieratám. Sú to línie: „B“ Buckó, „C“ Betyár, „M“ Maros, „T“ Tuskó, „V“ Vándor, „K“ Bugac, „J“ 4614 Jumbo, „O“ 6794 Ottmar, „R“ Rinaldo, „E“ Erode, „D“ Digó.
Predovšetkým zásluhou záujmu chovateľov, ktorí si obľúbili toto plemeno, ale aj štátu a šľachtiteľskej práce pod vedením plemennej knihy, stavy SD od roku 1970 postupne stúpali. Maďarský stepný dobytok je skromné, odolné a dlhoveké plemeno, čo sa odzrkadľuje v jeho exteriéri. Predotrupie je vyvinutejšie ako zadotrupie a dominujú viac hĺbkové ako šírkové rozmery. Končatiny sú o málo dlhšie ako pri iných plemenách. Hlavu nesie vysoko, pôsobí majestátne. Držanie tela je pekné, vyžarujúce ušľachtilosť, silu a odolnosť.
Srsť má od striebrosivého odtieňa cez modré až po sfarbenie peria žeriava. Pri býkoch sú charakteristické tmavo popolavé znaky okolo mulca a očí. Farba, tvar, veľkosť a dĺžka rohov sú charakteristickými a veľmi dôležitými znakmi plemennej príslušnosti a kvality plemena, a sú variabilné v rámci plemena. Podľa sfarbenia rozlišujeme rohy biele, zelené a kombináciu týchto dvoch základných farieb.
Charakteristické sú suchá konštitúcia, vysoký kohútik, jemný francúzsky postoj predných končatín a kravský postoj zadných končatín. Nevýrazný šabľovitý postoj zadných končatín nie je považovaný za závažnú chybu exteriéru. Do plemennej charakteristiky patria aj suché kĺby a živý priestranný pohyb býkov. Pri býkoch je nežiaduca otvorená päta a strmý postoj zadných končatín, nakoľko ich výskyt je spojený s kratšou dlhovekosťou. Chvost je dlhý, presahuje úroveň päty.
Genetika a šľachtiteľský program SD
V Maďarsku je SD vyhlásený za národné kultúrne dedičstvo (Hungarikum), oprávnenosť viesť plemennú knihu má len MSZTE. V PK SD v krajine pôvodu sa nachádza vyše 3 000 zvierat oboch pohlaví. Vďaka atraktívnemu vzhľadu a historickým väzbám v rámci bývalého Uhorského kráľovstva je mnoho jedincov chovaných aj v okolitých krajinách a tiež v zoologických záhradách. Dominujúcou charakteristikou tohto plemena sú rohy a nenáročnosť. Nenáročnosť, odolnosť, dobrá plodnosť a extrémna dlhovekosť sú vlastnosti plemena, pre ktorých udržanie je postavený šľachtiteľský program plemena.
V plemennej knihe SD v SR je doposiaľ evidovaných 5 zvierat, z toho 3 kravy a 2 plemenné býky. Genetická štruktúra a fenotyp plemena sú nemenné. Zachovanie plemena patrí do základných cieľov šľachtiteľského programu. Úlohou zväzu pri napĺňaní chovného cieľa je zabezpečiť dostatočné množstvo kráv pre zachovanie genetickej rôznorodosti plemena. Využitie býkov a jalovíc v plemenitbe treba nastaviť tak, aby nedochádzalo k zvyšovaniu imbrídingu v populácii, ale naopak, aby bola zachovaná genetická rôznorodosť.
Ciele šľachtiteľského programu
- Produkcia mäsa (zmäsilosť): cieľom je zlepšovanie výťažnosti, utvárania jatočného tela a dosiahnutie vyšších prírastkov. Na napredovanie v znakoch a vlastnostiach produkcie mäsa sú potrebné objektívne vykonané a vyhodnotené testačné porážky a detailné rozrábky jatočných tiel. Alternatívne je možné využiť informácie z lineárneho hodnotenia exteriéru, ktoré však majú nižšiu vypovedaciu hodnotu.
Zvieratá zaradené na obnovu stáda musia mať pôvod potvrdený DNA testom v certifikovanom laboratóriu (ISAG). Odchov plemenných býkov sa môže uskutočniť len vo zväzom uznaných chovoch. Kritériá výberu býkov pre chovy vydáva MSZTE, pričom sa prihliada hlavne na to, aby žiadny genotyp a fenotyp nevymizol.
Býčky čakateľky prejdú dvoma kolami vyraďovania a jednou klasifikáciou. V priebehu selekcie sa kontroluje podnebie, hmotnosť pri odstave, dosiahnutý denný prírastok (g/deň) do veku 30 mesiacov, korigovaný na 205-dňovú hmotnosť. Katalógové číslo je pridelené len býčkom, ktoré nemajú vady exteriéru. Plemenným býkom sa môže stať len zviera zapísané do A oddielu plemennej knihy. Vybrané zvieratá môžu byť odchované v odchovni býkov, alebo ich MSZTE umiestni v zmluvnom odchove. Býky z rôznych chovov sa dostanú do centrálnych odchovň. Predaj býka vždy realizuje majiteľ. Uznaný chov je každoročne posúdený MSZTE.
Do odchovne je zaradený dvojnásobný počet plánovaného počtu plemenných býkov, ktoré následne podliehajú prísnej selekcii. Predvádzanie býkov musí byť riadne pripravené. Zvieratá musia poznať priestor predvádzania a musia byť pred predvedením natrénované predpísané pohyby.
Zachovanie zriedkavých znakov či vlastností plemena je možné len dôkladným poznaním ich nositeliek, matiek budúcej generácie. Výber zvierat do plemenitby je potrebné vykonať so zreteľom na proporcionálne zachovanie fenotypovej a genotypovej rôznorodosti významných plemenných znakov a vlastností. Vyberajú sa dobre vyvinuté a zdravé zvieratá s predpokladom na ľahké telenie. Zviera musí vyhovovať plemennému štandardu.
Býky ostávajú v plemenitbe 10 rokov a kravy až do veku 20 - 22 rokov. Krava sa udrží v stáde pravidelným odchovaním teľaťa. Je evidovaná extrémne dlhoveká krava, ktorá vo veku 30 rokov každoročne odchovala teľa. Percento brakácie u kráv je 4 - 10 % (úhyny, nutná porážka a riadna brakácia). Výmena býkov je nevyhnutná kvôli zamedzeniu párenia otcov a dcér. Výmena býkov je konzultovaná s predstaviteľmi MSZTE. Tesná rotácia (na jeseň sa všetky prázdne kravy predajú) je často využívaná v chovoch zameraných na produkciu jatočných zvierat a zabezpečí 100 % telenie v nasledujúcej sezóne.
Pôvod býka musí byť doložený podľa platnej legislatívy SR. Pre zaradenie býka do plemenitby v SR musí byť plemenník ohodnotený a vybraný Výberovou komisiou.
Býky sú vyberané komisiou, ktorú podľa § 8 ods. 1 zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov zriaďuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Zvieratá, nositelia zriedkavých výrazných znakov a vlastností, si zaslúžia osobitné zaobchádzanie. Vytvorenie šľachtiteľských chovov môže byť vykonané na základe názoru predstavenstva a chovateľskej komisie MSZTE.
Ak sa chovateľ rozhodne ukončiť chov a zlikvidovať stádo, musí túto skutočnosť nahlásiť MSZTE. MSZTE využije dostupné údaje a podnikne kroky pre zachovanie zvierat s ohľadom na udržanie a zachovanie genetickej rôznorodosti plemena, tak aby nebola znížená.
ZCHMD bude uplatňovať také opatrenia, ktoré zaistia účinnú elimináciu genetických chýb a osobitostí bez významnejšieho zníženia genetického zisku. Zisťovanie známych chýb a osobitostí bude realizované na základe podkladov zo špecializovaných pracovísk, pričom budú rešpektované postupy realizované v zahraničných populáciách.
Vyhodnocovanie realizácie šľachtiteľského programu a porovnanie dlhodobého vývoja vyhodnocuje Rada plemennej knihy na základe „Výsledkov kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojčiacich kráv“. Výsledky KÚMPaDK zverejňuje poverená organizácia na základe dát z kontroly úžitkovosti.
Súčasťou tohto šľachtiteľského programu je aj „Štatút plemennej knihy plemena maďarský stepný dobytok“.
Epidémia slintačky a krívačky a jej dopady na chov hovädzieho dobytka
Začiatkom marca, len dva kilometre od slovenských hraníc, pri maďarskej obci Kisbajcs, bola identifikovaná slintačka a krívačka. Toto vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihuje hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané a má obrovské ekonomické dosahy - krajine môže doslova zastaviť export zo dňa na deň. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky reagovala aktiváciou pohotovostných plánov. Opatrenia sa týkali 38 chovov vo vytýčenom pásme, kde sa nachádzalo spolu 34 943 zvierat.
Napriek tomu sa Slovensku nepodarilo vyhnúť nákaze. Na Slovensku sa jej výskyt potvrdil v troch chovoch v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Výpadok spotreby mäsa mimo domácností a výrazné zníženie vývozu vyvolávajú na trhu silný tlak na výrazné zníženie cien. Súčasná situácia ovplyvňuje všetky kategórie výroby hovädzieho mäsa. Sektor bojuje s výrazne zníženými predajnými príležitosťami a drastickým znížením cien za býky, voly, jatočné teľatá (najmä jalovičky) a jatočné kravy.
Na domácu spotrebu sa predáva vyše 50 % hovädzieho mäsa. Z dôvodu zákonného ukončenia stravovacích prevádzok sa veľká časť týchto množstiev už nemôže ďalej predávať. Situáciu zhoršuje aj fakt, že vývozné trhy, najmä pre teľatá do Francúzska, Španielska, Nemecka a Talianska, sa takmer zastavili. Zasiahnutý je aj vývoz mäsa mladých jatočných býkov do Nemecka alebo Talianska.
Zlyhanie systémového stravovania taktiež vedie k veľkým objemovým stratám, pretože napríklad McDonald's Austria spotrebovalo až okolo 45 % predných štvrtí všetkých jatočne spracovaných kráv v Rakúsku. Mäso z mladých býkov v posledných dvoch týždňoch nakupovali v maloobchode s potravinami zákazníci vo zvýšenej miere. Vzhľadom na súčasné nasýtenie sa dá očakávať, že sa predá iba približne 60 %, zvyšných 40 % sa musí predať lacnejšie. Iba ekologický hovädzí dobytok v súčasnosti predáva mierne zvýšené množstvá.
Ďalším dôvodom zhoršenia situácie sú zvýšené personálne náklady bitúnkov, pretože zahraniční pracovníci musia byť za víkendové smeny platení osobitne. Okrem toho sa strácajú všetky príjmy z predaja hovädzích koží, pretože automobilový a kožiarsky priemysel bol uzavretý a kože sa už ďalej nedajú spracovať.
Werner Habermann, generálny riaditeľ stavovskej organizácie chovateľov dobytka ARGE Rind, odkazuje: „Túto situáciu možno v sektore vyriešiť iba spoločne - nadmerné očakávania cien nakoniec oslabia každého. Okrem toho by v záujme spravodlivosti bolo dôležité okamžite zastaviť všetok dovoz zahraničného jatočného hovädzieho dobytka a hovädzieho mäsa, aby sa ešte viac neoslabil rakúsky trh s hovädzím mäsom. ARGE Rind by bola schopná uzavrieť dohodu s obchodom s potravinami o zmrazení ceny hovädzieho mäsa na súčasnej úrovni na nasledujúce štyri týždne.“ Habermann taktiež vidí obrovské nebezpečenstvo pre rakúskych chovateľov dobytka: „Sektor v súčasnosti čelí tlaku s cenovými požiadavkami, ktoré v niektorých kategóriách zodpovedajú zníženiu ceny až o 30 %, nehovoriac o tom, že sme o 10 až 20 % pod úrovňou cien v predchádzajúcom roku. Ak teraz nezareagujeme spoločne, predstavuje to hrozbu pre existenciu chovateľov dobytka,“ upozorňuje generálny riaditeľ ARGE. ARGE Rind - zastrešujúca organizácia koordinuje činnosť siedmich skupín výrobcov hovädzieho dobytka vo federálnych štátoch a predstavuje tiež záujmy všetkých výrobcov hovädzieho mäsa v Rakúsku.
Čo potrebujete vedieť o slintačke a krívačke.
Vývoj chovu hovädzieho dobytka na Slovensku
Hovädzí dobytok je súhrnné označenie hospodárskych zvierat podčeľade tury. Do 18. storočia bolo na území Slovenska rozšírené jeho sivé, svetložlté i plavé plemeno. V 19. storočí, v snahe skvalitniť chov, začali najmä na veľkostatky dovážať hovädzí dobytok simentálskeho, bernského, pinzgauského plemena z alpských krajín a Anglicka. Krížením s domácimi plemenami bolo vyšľachtené slovenské strakaté plemeno.
Hlavným spôsobom chovu hovädzieho dobytka bolo pasenie. Do stredoveku prevažujúce celoročné pasenie sa začalo nahrádzať letným pasením a zimným kŕmením dobytka v maštaliach. Tento spôsob chovu pretrvával do polovice 20. storočia. Hovädzí dobytok sa choval pre mäso a využitie ťažnej sily. Jeho význam v mliečnom hospodárstve stúpol v 19. storočí. Dôležité bolo i získavanie koží, rohoviny a hnoja.
Obchod s dobytkom bol v niektorých oblastiach (Novohradská a Zvolenská župa) podstatným zdrojom príjmov obyvateľstva. V 19. storočí v južných a do 20. rokov 20. storočia v horských oblastiach Slovenska chovali v súvislosti s povozníctvom a drevorubačstvom voly ako ťažné zvieratá a jalovice, junce a býky na výkrm. Na plemenitbu sa v obciach chovali, najmä v 19. a začiatkom 20. storočia, obecné býky. Staral sa o ne pastier a majitelia dobytka, prípadne členovia chovateľského spolku.
Hovädzí dobytok sa často kupoval na dobytčom trhu, neraz bol darom (krava ako veno dcére) a súčasťou dedičstva (voly dedil syn). Tradičné formy chovu začali na Slovensku zanikať po kolektivizácii poľnohospodárstva. Rýchlo ustúpil najmä chov volov, ktoré ako ťažné zvieratá nahradili kone a traktory.
Zdravotné problémy a ich riešenie u hovädzieho dobytka
Mastitídy, problémy s pohybom, slabšia plodnosť aj hnačky u teliat patria medzi najčastejšie zdravotné komplikácie u hovädzieho dobytka. Každá z nich môže výrazne ovplyvniť úžitkovosť, pohodu zvierat aj ekonomiku chovu.
Mastitída
Mastitída je zápal mliečnej žľazy spôsobený baktériami, ktorý môže byť aj nákazlivý. Vzniká z rôznych dôvodov: od genetických predispozícií cez zlú zoohygienu až po nevhodnú techniku dojenia. Dojnica sa môže nakaziť z infikovanej mliečnej žľazy inej kravy, z dojacieho zariadenia, vody, kontaminovaných predmetov alebo prostredníctvom hmyzu. Typickým prejavom je začervenaná a bolestivá mliečna žľaza, tuhšia konzistencia vemena, pokles dojivosti a zmeny v mlieku, ktoré môže byť vodnaté, hrudkovité alebo obsahovať viac buniek.
Pri podozrení na mastitídu je potrebné čo najskôr privolať veterinára a kravu zaprahnúť. Mlieko z postihnutej štvrte nesmie ísť do obehu. Prevenciou je dôsledná hygiena, správne dojenie, pravidelná dezinfekcia a kontrola zdravotného stavu.
Problémy s pohybovým aparátom
Hovädzí dobytok môže trpieť bolesťami končatín z mnohých dôvodov. Medzi časté patria prerastené paznechty, abscesy, hniloba paznechtov, ale aj metabolické problémy súvisiace s výživou po pôrode. Po otelení je dôležité skontrolovať, či sa krava normálne pohybuje a nemá skryté zranenie. V tomto období sa zvyšuje potreba vápnika, a pri nevyváženej kŕmnej dávke môže vzniknúť popôrodná paréza.
Správna dĺžka a stav paznechtov sú pre pohodlný pohyb zásadné. Potrebná je pravidelná korektúra skúseným paznechtárom, ktorý dokáže odhaliť aj prípadné abscesy či ochorenia. Preventívne pomáhajú aj dezinfekčné kúpele, ktoré znižujú výskyt hniloby paznechtov.
Problémy s reprodukciou
Krava nemusí zabreznúť z viacerých dôvodov. Veľmi často zohráva úlohu nevyvážená kŕmna dávka, ktorá negatívne ovplyvní hormonálnu rovnováhu. Pri inseminácii môže byť problémom aj poškodená dávka spermií. Pri prirodzenej plemenitbe býva chybou príliš veľký počet samíc na jedného býka. Niekedy je príčina priamo v reprodukčnom aparáte samice. Osobitnou kategóriou sú tzv. býčice - samice narodené ako dvojča s býčkom, ktoré bývajú neplodné.
Kľúčovú úlohu však zohráva aj človek, konkrétne správne rozpoznanie ruje. Medzi najvýraznejšie prejavy patria bučanie, nepokoj, vyššia aktivita, pokles dojivosti, naskakovanie na ostatné kusy a neskôr tolerancia toho, že ostatné skáču na ňu. Z vulvy sa objavuje priesvitný viskózny hlien. Ak je zapúšťanie vykonané príliš neskoro, k oplodneniu nedôjde.
Hnačky u teliat
U novonarodených teliat sú redšie výkaly bežné, pretože mledzivo pôsobí prirodzene preháňavo. Ak sa však objaví skutočná hnačka, treba okamžite konať. Teľatá rýchlo strácajú vodu, minerály a živiny, čo vedie k dehydratácii a ohrozuje ich život. Najčastejšími príčinami sú baktérie, vírusy a parazity.
Prevenciou je dôsledná hygiena a čistota prostredia. Boxy musia byť pravidelne podstielané, napájačky a cumlíky po každom použití umyté. Je dôležité zabrániť kontaktu zdravých teliat s chorými a v prípade výskytu ochorenia v skupine zaviesť karanténu.
tags: #hovadzi #dobytok #chrbat #exterierove #chyb