Šľachtenie rajčín je komplexný proces, ktorý si kladie za cieľ vytvoriť odrody s vynikajúcimi vlastnosťami, ako sú vysoká kvalita plodov, odolnosť voči chorobám a škodcom, a zároveň zabezpečiť vysoké výnosy. V posledných desaťročiach sa do popredia dostáva aj prispôsobenie sa klimatickým zmenám, čo znamená vývoj odrôd schopných lepšie zvládať extrémne počasie, ako sú horúčavy či nepravidelné zrážky. Šľachtiteľská stanica v Hornej Potôni, ktorá sa zameriava na pestovanie teplomilnej zeleniny, aktívne pracuje na vývoji nových paradajkových odrôd a hybridov.
Proces šľachtenia a registrácie
Šľachtenie je proces, pri ktorom sa vyberajú rastliny s najlepšími vlastnosťami, ako sú odolnosť proti chorobám, dobrá chuť alebo vysoký výnos. Tieto rastliny sa navzájom krížia, aby sa získali nové odrody (hybridy) s požadovanými vlastnosťami. Vytvorenie novej paradajky môže trvať niekoľko rokov. Šľachtenie sa začína výberom najlepších rastlín, ktoré sa krížia, a tento proces sa opakuje v niekoľkých generáciách, aby sa získali stabilné vlastnosti. Výsledkom šľachtenia môže byť odroda alebo hybrid. Pri šľachtení odrôd ide o stabilizovanie požadovaných vlastností v jednej rastline, aby sa tieto vlastnosti dedili z generácie na generáciu.
Skôr ako osivo spĺňajúce požiadavky na kvalitu putuje k zákazníkovi, musíme ho najskôr dať registrovať a schváliť na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Registrácia odrody je podmienená jej skúšaním pomocou takzvaných DUS testov, ktorými ju ÚKSÚP overuje na vlastných skúšobných poliach počas 2 až 3 rokov. Testy sú kľúčové pre uznanie novej odrody. Skratka DUS vychádza z troch anglických pojmov: D - odlišnosť (Distinctness), U - jednotnosť (Uniformity), S - stabilita (Stability). Inak povedané ústav preveruje, či je odroda odlišná od iných, jednotná vo svojich vlastnostiach a zároveň stabilná.
Hybridné vs. nehybridné odrody
Hlavným rozdiel medzi hybridnými (F1) a nehybridnými paradajkami je v ich genetickom zložení a postupe získavania semien. Nehybridné paradajky, známe aj ako voľne opeľované paradajky, sú pestované zo semien, ktoré sa prirodzene opeľujú v prírode. Tieto paradajky sú geneticky rôznorodejšie a zväčša sú odolnejšie voči chorobám a škodcom, ale ich vlastnosti a chuť sa môžu líšiť od plodu k plodu. To znamená, že nehybridné paradajky môžu byť menej stabilné a môžu mať menšiu úrodu, čo však nie je pravidlom. Na druhej strane, hybridné paradajky sú vytvorené krížením dvoch rôznych druhov paradajok s cieľom zlepšiť ich vlastnosti, ako sú väčšia úroda, väčšie ovocie, väčšia odolnosť voči chorobám a škodcom a podobne. Tieto paradajky sú väčšinou pestované pre svoju jednotnú kvalitu a výnos. Pri hybridizácii sa využíva rôzne techniky, ako je napríklad samoopelenie, ručné opelenie alebo iné metódy. Na predajných baleniach sú označované ako F1.
Kým odrody sa opeľujú prirodzene „samy“ a semienka si udržujú dané vlastnosti, získanie hybridov zahŕňa aj ručné opeľovanie, čo je veľmi časovo náročný proces. Vyžaduje si veľa práce, precíznosti a trpezlivosti. K tomu treba pripočítať aj náklady na výskum, šľachtenie, testovanie a proces registrácie hybridov. Preto je spravidla cena osiva hybridov označovaných ako F1 vyššia ako odrôd.
Ak z hybridnej paradajky použijete semienka na výsev na budúci rok, takmer so 100 % istotou dopestujete iné paradajky ako ste chceli. Semienka z plodov hybridov F1 zvyčajne nebudú reprodukovať rovnaké vlastnosti ako pôvodná hybridná rastlina. Dôvod je, že hybridy F1 sú výsledkom špecifického kríženia dvoch rodičovských odrôd s určitými genetickými vlastnosťami, ktoré sa v nasledujúcich generáciách stabilne neopakujú. Ak si teda odložíte osivo z hybridu F1 a vysejete ho, je pravdepodobné, že nové rastliny budú veľmi rôznorodé a budú mať v porovnaní s pôvodnou rastlinou rozdielny výnos, inú odolnosť alebo aj chuť. Ak chcete zachovať stabilitu vlastností, je lepšie kupovať nové osivo F1 každý rok.
Slovenské odrody a hybridy
Firma Zelseed je jedinou firmou na Slovensku, ktorá sa zaoberá šľachtením viacerých druhov zeleniny, preto v ich sortimente nájdete väčšinou nimi vyšľachtené odrody. Medzi ich paradajkové hybridy patria ‘Žofka F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Ambros F1’, ‘Milica F1’, ‘Ady Zel F1’, ‘Jerguš F1’, ‘Veloria Zel F1’, plus klasická odroda ‘Sláva Porýní’. Tieto odrody sú indeterminantné - kolíkové. Ďalej majú aj odrody kríčkových rajčín, konkrétne odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’ a ‘Tomanova’.
Názvy odrôd navrhujú šľachtitelia a následne musia prejsť schvaľovaním prostredníctvom ÚKSÚP. Názov by mal byť jednoduchý, ľahko zapamätateľný, nie príliš dlhý a mal by sa ľahko vyslovovať.
Výber odrody podľa účelu pestovania
Pri výbere osiva paradajok je dôležité zvážiť účel, na ktorý plánujeme paradajky pestovať:
- Na pretlaky a kečupy: Ideálne sú kríčkové odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’, ‘Salus’, ‘Denár’ a kolíková odroda ‘Jerguš F1’ (tzv. „beef steaková odroda“), keďže majú nízky obsah šťavy a hrubú vrstvu dužiny.
- Do šalátov: Najvhodnejšie sú ‘Tomanova’, ‘Milica F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Žofka F1’ a ‘Ady Zel F1’, ktoré sú sladké a šťavnaté.
- Na grilovanie a pečenie: Hodí sa odrody ako ‘Ambros F1’ a ‘Veloria Zel F1’, ktoré majú pevnú dužinu a dobre držia tvar pri tepelnej úprave.
- Na výrobu šťavy: Výborná je ‘Sláva Porýní’, ktorá má intenzívnu chuť a vôňu, no je citlivá na extrémne horúčavy.
Kolíkové vs. kríčkové rajčiny
V ponuke často dominujú kolíkové (tyčkové) paradajky, pretože ponúkajú vyššie výnosy, lepšiu odolnosť proti chorobám a kvalitnejšie plody. Kolíkové rajčiny rastú vertikálne, čo umožňuje úsporu miesta a lepšiu organizáciu priestoru. Je nutné ich pravidelne vyväzovať k opore a zaštipovať (odstraňovať zálistky). Sú preto ideálne aj do menších záhrad, kde je možnosť využiť pri ich pestovaní rast do výšky.
Naopak, kríčkové rajčiny rastú pri zemi do šírky, nevyžadujú oporu, neodstraňujú sa bočné výhonky - sú teda menej náročné na starostlivosť. Sú odolnejšie proti nepriaznivým podmienkam. Logicky sa to odráža aj v rozstupoch.
Pestovanie na balkóne
Na balkóne je možné úspešne pestovať takmer akúkoľvek paradajku, no najvhodnejšie sú najmä kolíkové odrody, ktoré šetria priestor, keďže nevyžadujú toľko miesta na šírku. Vyviazané tyčkové rajčiny vyzerajú upravene, dajú sa ľahko udržiavať a poskytujú dobré výnosy. Kríčkové rajčiny, ktoré rastú do šírky, zaberajú viac miesta a nepôsobia tak esteticky ako kolíkové.
Výsev a starostlivosť o priesady
Najvhodnejšie obdobie výsevu paradajok na pestovanie v záhone alebo na balkóne je marec až apríl, približne 8 - 10 týždňov pred poslednými mrazmi. Pri pestovaní vo fóliovníku alebo v skleníku je možné ich vysievať už vo februári alebo v marci.
Výsev má prebiehať v teple a do kvalitného substrátu na výsev, ktorý je ľahký, dobre priepustný a obsahuje dostatok živín. Je dôležité zabezpečiť dobrý odtok vody. Po výseve umiestnite nádoby na svetlé miesto, pretože rajčiny potrebujú dostatok svetla na klíčenie a rast. Po vyklíčení je ideálne zabezpečiť im minimálne 12 - 16 hodín svetla denne. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, môžete použiť umelé osvetlenie.
Teplota na klíčenie by mala byť medzi 20 - 25 °C. Po vyklíčení je potrebné udržiavať rastliny v chladnejšej miestnosti s teplotou okolo 18 - 20 °C, aby sa nevyťahovali príliš do výšky. Pôda má byť nepretržite vlhká, ale nie mokrá.
Padanie mladých rastlín môže byť spôsobené viacerými faktormi vrátane hubových chorôb, ktoré napádajú korene a spôsobujú ich hnilobu. To vedie k slabému príjmu živín a vody, rastlina oslabuje. Tieto choroby sa často vyvíjajú pri nadmernej vlhkosti alebo nepriepustnom substráte. Okrem toho môže byť príčinou aj nedostatok svetla, prepolievanie alebo nízka teplota.
Rastliny sa majú pikírovať vtedy, keď majú 2 - 4 pravé listy a sú dostatočne silné na to, aby zvládli presadenie. To zvyčajne nastáva asi 2 - 3 týždne po vyklíčení. Pikírovanie nie je striktne nutné, ale je veľmi odporúčané a potrebné hlavne pri hustom výseve. Pomáha rastlinám vytvoriť silnejší koreňový systém a zlepšuje ich zdravý rast.
Starostlivosť o priesady sa výrazne nelíši od starostlivosti o výsevy. Je dôležité zabezpečiť dostatok svetla, optimálnu teplotu medzi 18 - 22 °C a pravidelné, ale striedme polievanie. Dôležitá je aj dobrá cirkulácia vzduchu a otužovanie priesad pred ich presadením do záhrady. Po 2 - 3 týždňoch od vzniku prvých pravých listov pridajte slabý roztok hnojiva. Po dosiahnutí dostatočnej veľkosti (cca 15 - 20 cm) je čas na presadenie.
Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)
Odolnosť voči chorobám
Pri hľadaní rajčín odolných voči plesni zemiakovej sú často dostupné najmä hybridy. Niektoré nehybridné odrody, ako napríklad ‘Ananas’, môžu prekvapiť svojou odolnosťou aj napriek prítomnosti plesne. V prípade potreby ochrany pred plesňou sa odporúča aj preventívne postrekovanie, napríklad peroxidovým alebo mliečnym roztokom.
Na rozdiel od niektorých iných rastlín, rajčiaky sa opeľujú prevažne samy, tzn. jedna kvetina sa opeľuje vlastným peľom, takže riziko spontánneho opelenia medzi rôznymi odrodami nie je až také vysoké. No môže sa to stať, keď rôzne odrody pestujete veľmi blízko seba a sú prítomné opeľovače, ktoré prenášajú peľ z jednej rastliny na druhú. Zmiešaniu genetického materiálu medzi odrodami sa dá predísť pestovaním odrôd v dostatočnej vzdialenosti alebo použitím fyzických bariér (napríklad siete alebo steny), ktoré by bránili prenosu peľu.
