Mnohí poľnohospodári pochopili, že keď si nepomôžu sami, nikto im nepomôže a tak robia všetko preto, aby prežili. Aj príbeh Švábovskej kapusty má podobný scenár.
Bratia Miro, Igor a Peter Čakyovci zo Šváboviec (okres Poprad) naskočili do vlaku, ktorý rozbehol ich otec. Tri desaťročia podnikania v poľnohospodárstve im dali veľa. Hlavne poznanie, že najlepšie je na nikoho sa nespoliehať a nebáť sa ísť vlastnou cestou.
Vráťme sa o tridsať rokov späť. Na začiatok príbehu. V roku 1989 konečne prišla pre mnohých vytúžená zmena. Rodina získala v reštitúcii späť pozemky, o ktoré prišli pri zakladaní družstva. Čakyovci sa púšťajú do pestovania kapusty. Myšlienku im vnukol starý otec. Kapustu začali pestovať na výmere pol hektára.
Tak, ako iné odvetvia, aj poľnohospodárstvo zažíva generačnú výmenu. “Chceli sme sa posunúť dopredu, no skúsenosti a vedomosti, ktoré nám odovzdal otec už nestačili. Predstavte si, že chcete robiť veci inak, no neviete, kde začať. Poľnohospodár je dnes na všetko sám.
Rodinná farma obrába 60 hektárov v okolí obce Švábovce. Miestnu krajinu definuje zvlnený reliéf terénu s dominanciou ťažkých, stredne skeletovitýh rendzín a kambizemí. V osevnom postupe z hľadiska výmery dominujú obilniny. Na menších plochách pestujú trocha zemiakov, s plánom pestovať viku, ďateliny a hrach. Nosnou plodinou, ktorá ich podnikaniu prináša najvyššiu pridanú hodnotu, je hlávková kapusta, ktorú pod značkou Švábovská kapusta režú a kvasia.
“Dlhé roky hľadáme spôsoby, ako s našimi pôdami pracovať efektívne. Kým na jeseň je obrábateľnosť ešte dobrá, v prípade ak do pôdy musíme vstúpiť na jar, zväčša si spravíme viac problémov ako úžitku. V skratke: hrudovitosť, potom prísušky a nakoniec erózia. Vnútorný pocit mi jasne hovoril, že to musí ísť aj inak. Ako teda pestovať kapustu aj na svahoch a bez erózie? Táto otázka mi blúdila hlavou dlho. Poznaním, že v hustosiatych plodinách je erózia minimálna, sme došli k záveru, čo tak pestovať kapustu v nejakej hustosiatej plodine.
Veľkým posunom bola návšteva výstavy Techagro 2016, kde hneď prvým exponátom za bránou výstaviska bola strip-till sejačka Claydon, a tam to človeku hneď došlo. O systémoch priamej sejby bežných plodín do mulču z pozberových zvyškov alebo medziplodiny existuje dnes už veľa štúdií aj praktických skúseností. Táto technológia je široko používaná za Atlantickým oceánom, kde je bežný výsev kukurice a sóje do valcovaného mulču.
“Získať k tejto téme vôbec nejaké informácie aj v dobe internetu je veľmi náročné. Veľkým posunom najmä v myslení boli prednášky o permakultúre lektorky Paulíny Urdovej na univerzite tretieho veku. Z permakultúrnych kruhov sú informácie, z ktorých je možné získať základy o tom, čo chceme vlastne živým mulčom z biologického hľadiska docieliť, rovnako tak sú aj skúsenosti na menších plochách. Ďalším technologickým postupom do skladačky bolo objavenie technológie valcovania krycej plodiny takzvaným pretláčacím valcom, originálny názov roller-crimper. Niektorým jednoročným plodinám s dutou stopkou je možné ukončiť rast mechanickým pretlačením stopky. Prvý pokus s ražou dokázal, že vzťah raže a kapusty nejde dokopy. Druhý pokus bol naplánovaný s viacerými krycími plodinami, a to s ďatelinou plazivou, purpurovou, vikou huňatou a pre porovnanie aj s ražou. Dobre sa podarilo založiť len porast viky a raže. Ako najvhodnejší druh ku kapuste hlávkovej sa ukazovala ďatelina purpurová - na jeseň vysievaná leguminóza fixujúca vzdušný dusík s dobrou pokryvnosťou pôdy a schopnosťou potláčať buriny a podľa viacerých štúdií aj odpudzovať škodcov. S experimentovaním na menších plochách tak v Švábovciach začali už pred dvoma rokmi. V procese vývoja bola aj špeciálna súprava na výsadu. Výsledky naznačovali, že by to naozaj bola mohla byť schodná cesta. Porast viky huňatej čiastočne prežil valcovanie a ďalej pekne pokojne kvitol a vika rástla, až kým prirodzene nedozrela a trocha konkurovala kapuste. Ako lepší kandidát pre kryciu plodinu sa javila daťelina purpurová, ktorá je skoršia a má priamy vzrast. Porast ďateliny purpurovej seje v jesennom agrotechnickom termíne v režime minimalizačnej technológie, ideálne s predsejbovým zapravením maštaľného hnoja. Cieľom je založiť hustý porast ďateliny. Ten sa ponecháva rásť až do plného zakvitnitia a potom sa môže výsadzať kapusta. Tú Peter Čaky realizuje špeciálnou súpravou, ktorá pozostáva z nosiča, ktorým je starší pásový traktor DT-75, ktorý po stranách nesie 2 000 l vody. Na prednom závese je agregovaný pretláčací valec s nastaviteľným hydraulickým prítlakom, ktorý pretlačí stopky ďateliny. Vzadu je agregovaná presádzačka priesad Checchi Magli Trium no-till, ktorá prešla miernou úpravou a bola doplnená o zavlažovanie. Stroj tak pracuje v podstate ako strip-till výsadbová jednotka. Odhŕňacia sekcia čistí riadok od mulču, rezací disk prereže to, čo ostalo z mulču, radlička pripravuje pôdu v úzkom páse do hĺbky 70 - 100 mm a výsadbové ústrojenstvo ukladá priesadu do takto vytvoreného riadku. V čase výsadby je ďatelina v štádiu plného kvitnutia, kedy je najcitlivejšia na prejazd pretláčacieho valca, ale určité percento rastlín prežije a pokračuje v kvitnutí a neskôr prirodzene dozreje a uschne. Cieľom nie je ďatelinu kompletne usmrtiť, ale zvaliť na pôdu a potlačiť ju v raste.
“Všimol som si, že pokiaľ je v poraste kapusty kvitnúca ďatelina, ktorá funguje ako maskovacia plodina, je výskyt najmä skočiek na kapuste výrazne menší. Ako však farmár dodáva, je to len empirické pozorovanie. Čo je však nepochybné, kapuste sa v takomto mulči darí. Štruktúra pôdy pod ním je neporovnateľná s tou na vedľajšej ploche, ktorá bola obrábaná konvenčne. Ukazuje sa, že hlavným problémom v tejto technológii budú buriny. „V tomto roku nás prekvapili najmä rumany, ktoré prezimovali a valcovaním ich nie je možné len tak zničiť. Do budúcna tak bude potrebné zamerať sa na to, aby v poraste ďateliny neprezimovali takéto problematické buriny. O vylúčení herbicídov z tejto technológie je ešte priskoro hovoriť. Porast kapusty v Švábovciach je jasným dôkazom, že inovatívne pôdoochrané technológie majú svoju budúcnosť aj v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby.
Pestovateľ hovorí, že aká zdravá je pôda, taká rastlina na nej vyrastie. Švábovskú kapustu preto pestujú prírode blízkym spôsobom, ktorý je založený na využívaní prirodzenej dynamiky pôdy a jej ekosystémov, s minimálnym zásahom do pôdy. Využívajú medziplodiny, zelené hnojenie a pestovanie v mulči.
“Odpad, ktorý ostane na poli po zbere - kapustné listy a stonky nezbierame, ale nechávame v zemi. Kapustný odpad vytvorí zelený hnoj, vďaka ktorému má pôda počas zimy dostatok živín, ostane mäkká a prevzdušnená. Polia, na ktorých pestujeme kapustu striedame. Na jeseň vysadíme zimné medziplodiny. Najlepšie sa nám osvedčila ďatelina purpurová, ktorú na jar valcujeme a bezorebným sadzačom do nej vysadíme kapustu. Takýto spôsob pestovania spočíva v tom, že do pôdy čo najmenej zasahuje technika a necháva sa to na prírodu. Týmto spôsobom sa šetria náklady a minimalizujú syntetické vstupy. Živočíšny hnoj používajú z neďalekej kozej farmy. Výnos úrody je o čosi menší, no kapusta je podľa pestovateľa o to kvalitnejšia.
Najskôr predávali len hlávkovú kapustu z poľa, ktorú neskôr začali aj rezať. Zlomovým momentom bolo, keď pred 15 rokmi začali s výrobou a predajom kvasenej kapusty. Vytvorili dokonca vlastnú značku - Švábovská kapusta. Pestujú Dobrovodskú kapustu - tradičnú odrodu, ktorá obsahuje veľa cukru, vďaka čomu má po kvasení výbornú chuť. Vďaka tomu patria medzi najväčších producentov kapusty na východe Slovenska.
“Mali sme už naučených zákazníkov, ktorí k nám chodievali nakupovať krájanú kapustu. Časom sa začali pýtať, či nerobíme aj kyslú kapustu. V súčasnosti dokážu spracovať 200 ton kapusty, čo by sa nedalo bez vlastnej kvasiarne. Narátali sme v nej 90 sudov. Do jedného naložia jeden a pol tony kapusty. Kvasia podľa starej rodinnej receptúry.
“Nájdu sa zákazníci, ktorí si prinesú vlastný súdok.
Tohtoročná teplá a dlhá jeseň dovolila kapuste ostať dlhšie v zemi. Poslednú úrodu kapusty zbierali pod Tatrami koncom novembra. Z jari sadili neskôr, ako býva zvykom. O to dlhšie nechali kapustu na poli. Ako tvrdí pestovateľ Peter Čaky, keď prácu robíte poctivo a s láskou, pôda sa odvďačí kvalitnou a zdravou úrodou.
Švábovská kapusta je obľúbená pre svoju jedinečnú chuť a zdravotné benefity. V tomto článku sa dozviete nielen o dôležitých zásadách skladovania, aby ste si mohli jej kvalitu a chuť vychutnávať čo najdlhšie, ale aj o jej širokom využití v kuchyni.
V pôdoochranných pestovateľských systémoch predstavujú mulčovacie technológie účinný a overený spôsob. Vyšší level predstavuje výsadba plodín do žijúceho mulču, čím je možné získať ďalšie pozitívne efekty spočívajúce napríklad aj v odpudzovaní škodcov.
Ako Správne Skladovať Švábovskú Kapustu?
Kvasená kapusta, ktorú si zakúpite, nie je chemicky ani tepelne konzervovaná. Preto je potrebné dodržať isté podmienky skladovania, aby si zachovala svoju kvalitu a chuť.
Skladovanie vo Vedierku
Kapusta zakúpená vo vedierku vydrží približne 1 mesiac pri stabilnej teplote do 10°C, v tme a v uzatvorenom obale. Je dôležité mať na pamäti, že kapusta môže vo vedierku ešte kvasiť a vznikajúci plyn môže vrchnák nafúknuť a vedierko opakovane otvoriť. Preto je potrebné spočiatku vedierko kontrolovať a uzatvárať.
Ideálny Obal pre Skladovanie
Ideálny obal pre skladovanie kvasenej kapusty je kameninový (obvykle hnedý) alebo porcelánový sud s vodným uzáverom, ktorý zabezpečí prvé dve podmienky - tmu a udržanie stabilnej teploty. Nádobu musíme tesne pred plnením dokonale dezinfikovať. Zárodky plesní a baktérií v sude nám spôsobia zvýšené riziko kazenia kapusty. Na dezinfekciu môžeme použiť ocot, peroxid vodíka a podobne.
Skladovanie v Zaváraninových Fľašiach
Ďalšou možnosťou je uložiť kvasenú kapustu v zaváraninových fľašiach. Ak nechceme sterilizovať, musíme plniť nie celkom vykvasenú kapustu, aby dokvasila ešte v pohári a vznikajúci plyn CO2 vytlačil von z pohára vzduch. Plníme preto fľašu až po okraj. Spočiatku (pár dní) nám môže z fľaše unikať šťava aj kapustová vôňa.
Sterilizácia Kapusty
Najdlhšie vydrží sterilizovaná kapusta, ale prídeme o benefity živých baktérií. Sterilizácia je proces, pri ktorom sa kapusta zahrieva na vysokú teplotu, čím sa zničia všetky mikroorganizmy, ktoré by mohli spôsobiť jej znehodnotenie. Hoci sterilizácia predlžuje trvanlivosť, zároveň ničí prospešné baktérie mliečneho kvasenia, ktoré sú zodpovedné za mnohé zdravotné benefity kvasenej kapusty.
Prečo je Dôležité Správne Skladovanie Kvasenej Kapusty?
Správne skladovanie kvasenej kapusty je kľúčové pre zachovanie jej chuti, textúry a nutričnej hodnoty. Kvasená kapusta je bohatá na vitamíny, minerály a probiotiká, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. Nesprávne skladovanie môže viesť k znehodnoteniu kapusty, rozmnoženiu nežiaducich mikroorganizmov a strate jej prospešných vlastností.
Benefity Kvasenej Kapusty
Kvasená kapusta je nielen chutná, ale aj zdravá. Obsahuje množstvo vitamínov (najmä vitamín C a vitamíny skupiny B), minerálov (draslík, vápnik, horčík) a probiotík. Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru a posilňujú imunitný systém. Kvasená kapusta tiež obsahuje vlákninu, ktorá podporuje trávenie a znižuje hladinu cholesterolu v krvi.
Vplyv na Trávenie
Kvasená kapusta je vynikajúca pre podporu trávenia. Vďaka obsahu probiotík pomáha udržiavať zdravú črevnú mikroflóru, čo je dôležité pre správne fungovanie tráviaceho systému.
Posilnenie Imunity
Probiotiká v kvasenej kapuste posilňujú imunitný systém tým, že podporujú tvorbu protilátok a aktivujú imunitné bunky. Pravidelná konzumácia kvasenej kapusty môže pomôcť znížiť riziko infekcií a prechladnutí.
Zdroj Vitamínov a Minerálov
Kvasená kapusta je bohatá na vitamíny a minerály, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Obsahuje vitamín C, ktorý je silný antioxidant a chráni bunky pred poškodením. Ďalej obsahuje vitamíny skupiny B, ktoré sú dôležité pre metabolizmus a nervový systém. Z minerálov obsahuje draslík, ktorý reguluje krvný tlak, vápnik, ktorý je dôležitý pre zdravé kosti a zuby, a horčík, ktorý podporuje svalovú funkciu.
Antioxidanty
Kvasená kapusta obsahuje antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Antioxidanty pomáhajú spomaľovať proces starnutia a znižujú riziko chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia a rakovina.
Ako Využiť Švábovskú Kapustu v Kuchyni?
Švábovská kapusta má široké využitie v kuchyni. Môžete ju konzumovať surovú, ako súčasť šalátov, alebo ju použiť na varenie tradičných jedál, ako je kapustnica, segedínsky guláš alebo pirohy.
Kapustnica
Kapustnica je tradičná slovenská polievka, ktorá sa pripravuje z kvasenej kapusty, údeného mäsa, húb a klobásy.
Slávna poľská kapustová polievka KAPUŚNIAK. Staromódna kapustová polievka. Recept od Always Yummy!
Segedínsky Guláš
Segedínsky guláš je ďalšie tradičné jedlo, ktoré sa pripravuje z kvasenej kapusty, bravčového mäsa, smotany a korenia. Je to sýte a chutné jedlo, ktoré je obľúbené v celej strednej Európe.
Pirohy
Pirohy sú tradičné slovenské jedlo, ktoré sa pripravuje z cesta plneného rôznymi náplňami, ako je napríklad kvasená kapusta, zemiaky alebo bryndza. Pirohy sa varia vo vode a podávajú sa s maslom alebo smotanou.
Šaláty
Kvasenú kapustu môžete použiť aj ako súčasť šalátov. Je výborná v kombinácii s mrkvou, jablkami, cibuľou a orechmi. Môžete ju dochutiť octom, olejom, soľou a korením.
Tipy a Triky pre Prípravu Jedál s Kvasenou Kapustou
- Pred použitím kvasenej kapusty ju môžete prepláchnuť vodou, aby ste odstránili prebytočnú kyslosť.
- Ak chcete, aby bola kapusta jemnejšia, môžete ju pred varením krátko povariť.
- Pri varení kapusty nepoužívajte hliníkové hrnce, pretože hliník reaguje s kyselinou mliečnou v kapuste a môže spôsobiť zmenu chuti.
- Kvasená kapusta sa dobre kombinuje s mäsom, zemiakmi, hubami, cibuľou, cesnakom a koreninami, ako je rasca, bobkový list a čierne korenie.
Zaujímavosti o Kvasenej Kapuste
Kvasená kapusta je známa už od staroveku. Prvé zmienky o kvasenej kapuste pochádzajú z Číny, kde ju konzumovali už pred viac ako 2000 rokmi. V Európe sa kvasená kapusta stala populárnou v stredoveku.
