Ako a kde strieľať diviaka na Slovensku: Kompletný sprievodca

Diviak lesný (Sus scrofa) je na Slovensku hojnou zverou, ktorej populácia sa v posledných rokoch výrazne zvýšila. Toto premnoženie spôsobuje značné škody na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch, a preto je regulácia ich stavov nevyhnutná. Lov diviaka si však vyžaduje znalosti, dobrú prípravu a dodržiavanie pravidiel.

V prípade spozorovania diviačej zveri v obývaných oblastiach je potrebné bezodkladne kontaktovať príslušný obecný alebo miestny úrad. Postup je teda kontaktovať najprv samosprávu, ktorá následne kontaktuje priamo sekretariát ŠVPS. Posúdenie na mieste je kľúčové.

Legislatíva a povolenia

Podľa zákona o poľovníctve nie je možné lov diviačej zveri v intravilánoch miest a obcí v súčinnosti s poľovníckou obcou. Odstrel diviakov na nepoľovných pozemkoch v intraviláne miest a obcí povoľuje okresný úrad (odbor pozemkový a lesný) na základe žiadosti od vlastníka pozemkov, kde sa diviaky nachádzajú (žiadosť podáva obec alebo mestská časť). Lesný úrad odstrelom poveruje užívateľa najbližšieho poľovného revíru. Imobilizáciu zveri zabezpečuje veterinárny lekár.

Orgány veterinárnej správy (RVPS) nemajú kompetencie vykonávať lov a ani usmrcovanie voľne žijúcej (poľovnej) zveri. Môžu konať len pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte choroby uvedenej v legislatíve. U voľne žijúcej zveri však aj v prípade podozrenia na chorobu alebo pri výskyte choroby nariaďuje orgán veterinárnej správy opatrenia užívateľovi poľovného revíru, ktorý je povinný ich vykonať. Miestne príslušné Regionálne veterinárne a potravinové správy sú spravidla súčinné v riešení vzniknutej situácie, vzhľadom na zabezpečenie kontroly a zabránenie šírenia afrického a klasického moru ošípaných v populácii diviačej zveri.

RVPS Bratislava-mesto uzatvorila zmluvu na poskytnutie služieb spojených s odchytom a usmrtením zveri súkromného veterinárneho lekára (SVL), ktorý vlastní narkotizačnú zbraň a odchytové klietky a ktoré v prípade potreby môže poverený užívateľ poľovného revíru využiť. Okrem vyššie spomínaného zazmluvnenia SVL ďalšieho súkromného veterinárneho lekára zazmluvnili aj Mestské lesy Bratislava. Súkromní veterinárni lekári disponujú dvomi odchytovými klietkami, ktoré presúvajú podľa potreby. Od októbra 2022 bolo takto v intraviláne Bratislavy odchytených 69 kusov diviačej zveri. V súčasnosti sú odchytové klietky umiestnené v lokalite Bratislava - Staré mesto.

Oznámenia o výskyte diviačej zveri v intraviláne mesta, na základe vyššie uvedeného, RVPS Bratislava - mesto eviduje a informáciu ihneď preposielame Okresnému úradu Bratislava, odboru pozemkovému a lesnému oprávnenému vo veci konať a taktiež súkromnému veterinárnemu lekárovi.

Diviačia zver je voľne žijúca - poľovná zver a jej obhospodarovanie sa riadi zákonom o poľovníctve, to znamená že loviť, odchytávať alebo ináč manipulovať s takouto zverou môžu len užívatelia poľovných revírov, okrem prípadov nutnej obrany a krajnej núdze.

Keďže intravilán obce je nepoľovnou plochou, použitie strelnej zbrane v zmysle zákona o zbraniach a strelive je zvyčajne obmedzené. Zákon o poľovníctve pod pojmom lov zahŕňa aj odchyt, ktorý je možné vykonať aj na nepoľovnej ploche. Poverený užívateľ poľovného revíru je na základe rozhodnutia Okresného úradu povinný tento lov vykonať buď vo vlastnej réžii alebo ak nemá na takýto lov materiálne a technické vybavenie prostredníctvom služby od iného dodávateľa. Celý proces lovu však musí spĺňať požiadavky zákona o poľovníctve a zákona o zbraniach a strelive, inak by mohol byť posudzovaný ako trestný čin pytliactva alebo neoprávnené použitie strelnej zbrane.

Ďalším orgánom, ktorý má zákonnú možnosť vo veci konať je príslušný úrad miestnej samosprávy. Pri riešení tejto problematiky úloha obce je napomôcť zabráneniu prítomnosti diviačej zveri v obci tým, že pravidelne odstraňuje z obce zdroj potravy pre diviaky, hlavne biologický odpad a tiež vyžaduje od vlastníkov pozemkov odstraňovanie burín na neobrábaných pozemkoch, ktoré diviakom poskytujú úkryt.

Správanie diviakov a ich lov

Diviačia zver sa vie veľmi odvážne brániť, takže poľovanie na ňu sa pre poľovníka niekedy skončí tragicky. Postrelené jedince diviačej zveri, najmä druhoročné a vodiace diviačice, zaútočia bez akéhokoľvek otáľania. Pritom môže nastať i stav pravidelného obľahnutia, keď sa napadnutý vydriape na strom, pričom útočiaci jedinec seká klami do stromu tak, že až triesky lietajú. Stretnúť sa s útočiacim diviakom, ktorého oči iskria od zúrivosti, čo sa rúti vpred a seká klami, vyžaduje dobré nervy a pokojnú ruku. Útočiaca diviačica hryzie. Pevným svalstvom svojho rypáka môže pritom zlomiť slabšie kostí.

Diviaky nehryzú, ale zasadia úder po strane zdola nahor. Diviaky, ktoré už dosahujú tretí rok života, teda čoskoro budú treťoročné, sa pred zasadením úderu na zemi hlbšie prikrčia a klami prerazia i oblek z hrubej látky. Staršie diviaky nemusia sa prikrčovať pred zasadením úderu tak hlboko k zemi.

Vodiace diviačice podnikajú často i zdanlivé útoky. Pritom hlasno a zlostne fučia, zježia štetiny na krku a chrbte, opäť zlostne zafučia, rozbehnú sa k rušiteľovi pokoja, potom sa otočia na polovičnú šírku, pričom zježené štetiny na ich krku a chrbte spôsobujú, že sa zdajú väčšími, než v skutočnosti sú. Viackrát podnikajú v prudkom kluse za mocného fučania výpady v tom smere, kde je rušiteľ pokoja. Pritom obracajú zrak k svojim diviačatám, ktoré sa ťahajú späť do úkrytu. Len čo posledné diviača zmizne, opustí aj diviačica klusom miesto, pričom vydá zo seba známe \\\\\\\\\\\\\\\\"bfff\\\\\\\\\\\\\\\\" alebo \\\\\\\\\\\\\\\\"vff\\\\\\\\\\\\\\\\". Ak jej jedinec leží v ležisku, často je prikrčený ako zajac.

Diviaky spôsobujú škody v záhradách a vo vinohradoch, ľudia ich fotia medzi domami. Mesto ich začne loviť aj mimo lesa na miestach, kde sa inak nepoľuje. Pani Ada s manželom bývajú v bratislavskom Starom Meste, majú vinohrad a zeleninovú záhradu, ktorá susedí s inými - neudržiavanými - záhradami. „Dvakrát odtiaľ prišli diviaky, prederavili plot a rozryli mi celú záhradu aj vinohrad. Potom vytrhli plot k susedom a aj tam ryli. Diviaky raz vyplašila priamo v záhrade, práve keď chcela svojej dcére ukázať škody po ich návštevách. „Naraz vidím, ako utekajú štyri diviaky. Rozprávali sme sa a zrejme sme ich vyplašili. Dôchodca Matúš Šrámek býva v Karlovej Vsi, ktorá má takisto na svojom území lesy. „Pozerám z okna obývačky na rozrytý Park SNP. Som milovník zvierat, ale čo je veľa, to je veľa. Zver sa nedostala až do tej časti záhrady, ktorú intenzívne obrába, ryli však okolo, rozhádzali mu kompost. „Nebolo príjemné stretať diviaky v záhrade. Diviaky v záhrade. Marek Páva, ktorý je zástupcom riaditeľa Mestských lesov Bratislava, rozumie, prečo sa to deje. Mestské lesy budú riešiť situáciu mimoriadnym odlovom diviakov.

Lov diviakov má na starosti poľovný hospodár mestských lesov Martin Matejka. Dvakrát som sa k nemu na lov diviaka pridala. Prvý sa začal večer asi hodinu pred zotmením. Martin Matejka hovorí, že diviak nemá rád otvorený les. Potrebuje sa niekam skryť. Okrem kríkov v lese sa rád utiahne aj do neobhospodarovaných záhrad či viníc. „Dnes mi volal jeden pán, že ho diviak nechce pustiť zo záhrady. Diviaky sme hľadali aj z výšku posedu, kde som sa lesného hospodára opýtala na pravidlá kŕmenia. „Zvieratá sa môžu prikrmovať v zime, v čase núdze. Prasiatka. Keď už sa vonku takmer úplne zotmelo a voľným okom sa už nedalo nič vidieť, použil poľovník infračervený ďalekohľad. Ten zobrazuje svet inak: čo je živé, to je biele. Vďaka ďalekohľadu sme odhalili štyri diviaky, Martin Matejka na ne však nevystrelil. Považuje za neetické strieľať na diviaky, ak nie je jasné, že to nie sú samice s malými prasiatkami. Druhý raz sme sa spolu vybrali na lov o pol piatej ráno nad mestskou časťou Rača. Vyššie do lesov sme sa presunuli najprv autom, potom pešo. Prvé diviaky sme uvideli asi 100 metrov pred sebou. Boli štyri, no kým sme prišli bližšie, zmizli v hustých kríkoch, kde nemá význam ich prenasledovať. Ďalšie hľadanie spočívalo v chodení po lese sem a tam, predierali sme sa kríkmi, striedali rôzne lesné cesty. Občas bolo cítiť zvierací trus, občas sme naďabili na čerstvo rozrytú zem, diviaky sa však skrývali. Viackrát sme videli srnky, daniele a muflóny. Buď utiekli, alebo stáli a čakali, že odídeme my. Ďalších päť diviakov sme zbadali až neďaleko Kačína. Najprv sme sa navzájom pozorovali. Ani pri nich nebolo jasné, či nemajú mladé. Až keď sa pohli, ukázali sa malé prasiatka, ktoré predtým skrývala vysoká tráva. Posledného sme uvideli vo svahu vedľa frekventovanej asfaltovej cesty na Biely kríž. Tento statný samec sa neponáhľal. No poľovník nestrieľal ani naň. Z auta by to bolo nešportové. Diviačica s mláďatami.

Riaditeľ mestských lesov Matej Dobšovič vysvetľuje, že diviak sa neloví na spoločných poľovačkách, ale jednotlivo. Diviaky teda loví buď poľovný hospodár, alebo ďalší poľovníci, ktorých následne kontroluje. Revír sa tretej strane neprenajíma. Okolo tisíc diviakov žije v tomto poľovnom revíri, no nedajú sa spočítať presne na kus. Zvieratá sa spočítavajú tak, že v jeden deň partia ľudí prečeše les krížom-krážom. Tak sa stanovuje tzv. kmeňový stav a z neho potom príslušný okresný úrad vypočíta, koľko zvierat je dovolené uloviť. V tomto revíri ide pri diviakoch o niečo málo nad sto kusov.

Choré zviera sa pošle do kafilérie, zdravé sa stiahne z kože a spracuje. S tým je však v poslednom čase problém, ľudia nemajú o diviačie mäso záujem. Nemôžu teda aj týchto diviakov poslať do kafilérie? „Poslať tam dobré zdravé mäso a ešte za to zaplatiť 80 eur?“ pohorší sa Martin Matejka.

Problém s premnožením diviačej zveri

Problém s vysokým stavom diviačej populácie je na celom Slovensku. Poľovníci len neradi opisujú ich počty slovom „premnožené“, súhlasia však, že ich je veľa. „Vieme povedať zhruba počty, kde ich koľko je, ale nemáme ich s čím porovnať. Nikto nevie povedať, koľko by ich malo byť, podobne ako pri šelmách. No určite je ich oveľa viac ako pred 30-40 rokmi,” hovorí Pavol Kostúr, lesník z Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Prečo je zvierat tak veľa? „V prvom rade sa mimoriadne zmenila štruktúra pestovaných plodín v prospech technických plodín. Je to menej pestré, ide o vysoké plodiny, ako napríklad kukurica a repka. Diviaky aj na nížinách majú čo žrať a aj sa kam schovať, nepotrebujú na to les.

Pavol Kostúr by zvieratá neprikrmoval ani v zime, maximálne senom, klasicky ručne sušeným. „No už ho skoro nik nechce robiť. A pri takomto sušení sa zachraňujú aj pekné horské lúky, ale bohužiaľ. Máte bohatých poľovníkov, ktorí si dovezú za vlečku krmiva, a je. Pavol Kostúr hovorí, že v minulosti problém s premnoženými zvieratami nebol, no teraz sú niektorí poľovníci skôr chovatelia než lovci. „Chcú mať v lese safari bez ohľadu na to, čo spôsobujú tým, ktorí bývajú v tom okolí. Na vidieku hlavne, ale teraz sú už diviaky aj v mestách.

Zvierat je veľa a likvidujú takmer všetko prirodzené zmladenie lesa. Okrem diviakov je veľa aj jeleňov, muflónov či danielov. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spôsobili zvieratá v poľovníckej sezóne 2019/2020 škody vo výške 1 504 142 eur. „Zároveň je potrebné zdôrazniť, že tieto údaje pochádzajú zo štatistického výkazu, ktorý predkladajú užívatelia poľovných revírov. Odhad škôd na poľnohospodárskych plodinách v roku 2020 urobila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Tento typ škody nahlásili takmer všetky regióny. Najviac postihnutou plodinou bola podľa správy kukurica, po nej nasleduje repka ozimná a pšenica ozimná. V súvislosti so škodami na lesných porastoch žiadal pri nedávnych diskusiách o ochrane vlka nulovú kvótu na jeho odstrel štátny podnik Lesy SR. Poukazoval na vysoké škody, ktoré v lesoch spôsobujú premnožené kopytníky.

Riaditeľ Mestských lesov v Bratislave ako príklad ukazuje fotku z lesného celku Stupava neďaleko Bratislavy.

Princípy úspešného lovu

Vnadiská pre diviaky

Dnešná legislatívna úprava nám umožňuje budovanie vnadísk, preto musíme k tomu pristupovať tak, aby bol efekt tzn. úspešnosť čo najväčšia. Pri vhodnom umiestnení môže takéto vnadisko pokryť spádovú oblasť okolo 100 hektárov.

Malo by sa nachádzať aspoň 350 m, najlepšie 500 m od stanovišťa zveri a to z dôvodu zabezpečenia nízkeho rušenia pri vnadení, prístupu a lovu. Nesmie sa aplikovať pri stanovišti zveri alebo príliš blízko neho.

Jednou zo základných podmienok pre vnadisko je, že toto musí byť vzdialené od posedu asi 70 m. Je to z dôvodu toho, že skúsené diviaky rýchlo reagujú na vietor (pach) a hluk.

V každom prípade treba pri zakladaní vnadiska brať do úvahy hlavný smer vetra. V praxi to znamená asi toľko, že pokiaľ fúka vietor napr. z juhozápadu, posed sa zriaďuje na východ od vnadiska. Ak aktuálny vietor nie je 100% správny, t.j. ak poľovník nemá aspoň „polovičný vietor“ ( vietor fúka približne v pravom uhle ) , posed nebude plniť svoj účel. Obzvlášť problematické sú rotujúce a „bozkávacie“ vetry.

V kombinácii s vetrom je potrebné zobrať do úvahy aj svetelné podmienky. Kde máme svetlo, tam je aj tieň. Oboje treba cielene používať pri love na diviaky, aby bolo možné plánovať úspech. Diviaky vidia horšie v tme ako na svetle kvôli nižšiemu kontrastu. Z tohto dôvodu by mal byť posed a prístupová cesta k nemu počas hlavnej poľovníckej sezóny vždy v tieni.

Samotné vnadisko musí byť dobre osvetlené, aby bolo možné realizovať príležitosti, ktoré sa naskytnú. Vrhané lesné tiene sú teda identické. Vnadisko musí byť dostatočne dlho osvetlené.

Na druhej strane, ako už bolo spomenuté, posed a cesta by mali byť v tieni a samozrejme mimo vetra. K posedu by sme sa mali dostať vždy bezpečne a ticho a vozidlo by malo byť zaparkované v dostatočnej vzdialenosti od vnadiska.

Aby sme sa vyhli tomu, že nám budú na vnadisko chodiť napr. turisti a zanechajú nechcené stopy, prístupová cesta by mala začínať pár metrov od napr. hlavnej cesty alebo okraja lesa.

Aby ste mohli úspešne loviť, musíte pravidelne vnadiť. Diviaky dodržiavajú svoje zvyky, s tým musí poľovník jednoducho počítať. Často prichádzajú na vnadisko každý deň takmer v rovnakom čase a ich trasa je často vždy rovnaká.

Netreba podceňovať vnadenie na vnadisku v rovnakú dennú dobu tou istou osobou. Týmto spôsobom môžu byť denné prasnice veľmi dobre oboznámené a dokonca sa môžu objaviť krátko po vnadení.

Podivné pachy iných ľudí na vnadisku môžu byť pre diviaky nepríjemné, ale nemusia. To, či sa diviaky cítia rušené, do veľkej miery závisí od ich územia.

Pre dosiahnutie úspechu, bezpečnosti a etiky pri love diviakov, je potrebné aby krmivo nebolo na jednom mieste. Musí sa zabezpečiť, aby sa črieda rozptýlila do šírky.

Kukurica je ideálna na vnadenie, keďže je relatívne lacná a diviakom chutí. Optimum sú žalude, najlepšie predtým uložené v slanej vode. Bohužiaľ, tieto nie sú vždy dostupné.

Vnadisko by malo byť zakryté, aby ho nenavštevovala iná raticová zver. Na jeseň, keď padajú žaľude, vnadisko často zostáva nedotknuté. To sa dá len ťažko zmeniť, keďže žalude sú najobľúbenejšou potravou pre diviaky.

Ak je posed úplne odkrytý, možno k nemu pristupovať opatrne a to hlavne z dôvodu relatívne slabého zraku diviakov. Ale prirodzené krytie je oveľa lepšie. To ponúkajú smreky na ceste k vnadisku a k posedu, pretože sú vždy zelené, husté a ľahko sa orezávajú.

Aby sa diviaky lovili efektívne a bez prerušenia, mali by ste sa vyhýbať úkrytom, kde sa spoliehate len na šťastie. To spôsobuje väčší rozruch, ako je potrebné, a zbytočne zvyšuje počet hodín venovaných lovu diviakov.

Monitorovanie prístupovej cesty, po ktorej prichádzajú diviaky, poskytuje informácie o približnom počte a sile kusov.

Princípy streľby na pohybujúcu sa zver

Streľba na pohybujúcu sa zver je náročná, preto je dobré pripomenúť si jej hlavné zásady. Je potrebné mieriť pred zamýšľaný bod zásahu na komoru, teda predsadiť. Rozhodujúcu úlohu pri správnom predsadení hrajú dva faktory - čas letu strely k cieľu (vyplývajúci z rýchlosti strely a vzdialenosti cieľa) a rýchlosť pohybujúcej sa zveri.

V poľovníckej praxi odporúčame využívať údaje o rýchlosti zveri a dĺžke predsadenia pre jeleniu a diviačiu zver, ktoré do tabuľky spracoval strelecký expert Andreas Bach. Hodnoty predsadenia sú v tabuľke zaokrúhlené. Za počiatočnú rýchlosť strely považoval autor hodnotu 830 metrov za sekundu, uvádzané rýchlosti zveri sú priemerné hodnoty.

V praxi však budeme predsadzovať podľa odhadu dĺžky tela zveri. Zámerný bod v okamihu výstrelu musí byť umiestnený na špičke rypáka, lebo vzdialenosť od špič­ky rypáka po stred komory je približne pol metra, čo zohľadňuje prelet strely 25 metrov za 0,0347 sekundy.

Ak budeme na toho istého diviaka strieľať na 50 metrov, potom by sme mali predsadiť približne jeden meter, presnejšie 85 až 116 centimetrov. Zámerný bod by mal byť asi pol metra pred špičkou rypáka, pri kalibri .30-06 asi na šírku dlane, a pri kalibri 8 x 68 tesne pred špičkou rypáka. Takto možno z tabuľky vyčítať mieru predsadenia aj na iné vzdialenosti.

Ak strieľame kalibrom 9,3 x 62 na vzdialenosť 25 metrov, miera predsadenia je asi pol metra, presnejšie v rozmedzí 43 až 58 centimetrov pred komoru.

V prípadoch diviačaťa, ktoré má na jeseň dĺžku približne 70 centimetrov, a asi 95-centimetrového lanštiaka bude vzdialenosť od špičky rypáka k stredu komory kratšia asi o polovicu.

Dôležité: Uvedené hodnoty sú len orientačné a je potrebné ich prispôsobiť konkrétnej situácii.

Poľovník by mal vedieť odhadnúť dĺžku tela unikajúcej zveri. V tabuľke uvažujeme o mierení na dospelého diviaka s dĺžkou 120 až 170 cm bez chvosta a na líšku s dĺžkou 120 cm vrátane chvosta. Pracujeme pritom len s priemernými údajmi, bez zohľadnenia pohlavia, veku, životného prostredia či individuálneho vývoja jedinca.

Dôležité je poznať aj rýchlosť strely. V tabuľke sú uvedené tri bežné kalibre s nábojmi vyskúšanými v praxi. Východiskový bod predsadenia je optimálny bod zásahu (komora) zodpovedajúci oblasti znázornenej na streleckom terči desiatkou.

To znamená, že ak chceme diviaka zasiahnuť na komoru, musíme zámerný bod umiestniť asi 25 centimetrov pred špičku rypáka, a keď mierime na lanštiaka, približne 10 až 15 centimetrov.

Streľba na líšku: Pri mierení na líšku v pohybe na vzdialenosť 25 metrov s použitím kalibru 9,3 x 62 predsadzujeme necelého pol metra, presnejšie v rozmedzí 39 až 48 centimetrov. Zámerný bod teda umiestnime asi 10 centimetrov pred papuľu líšky. Avšak pri použití kalibru .30-06 s počiatočnou rýchlosťou strely 840 metrov za sekundu musí byť zámerný bod umiestnený pred uchom a pri kalibri 8 x 68S úsťová rýchlosť strely 990 metrov za sekundu a časom letu 0,0256 sekundy dokonca za uchom diviaka.

Pri rýchlom úniku jelenej zveri predsadzujeme pri vzdialenostiach 40, 60 a 80 metrov pred prednú časť hrudníka. Pri rýchlom úniku diviaka predsadzujeme pred špic rypáka.

Ak je poľovník zvyknutý strieľať s predsadením na unikajúceho diviaka na prednú časť rypáka a u jelenej zveri by predsadil tiež na prednú časť tela (pri vzdialenosti 60 metrov), tak by strela zasiahla brušnú dutinu, a nie komoru.

Údaje v tabuľke č. 2 platia iba vtedy, ak sa zver pohybuje voči strelcovi pod 90 stupňovým uhlom. V prípade, že sa bude pohybovať šikmejšie, bude sa meniť aj predsadenie. Pri šikmom pohybe zveri smerom k strelcovi je predsadenie o polovicu menšie ako pri 90 stupňovom uhle. Pri šikmom pohybe smerom od strelca sa predsadenie redukuje na bod zásahu, čiže zámerný bod je totožný s bodom zásahu.

Pri streľbe na pohybujúcu sa diviačiu a jeleniu zver treba brať do úvahy aj rozdielny spôsob pohybu zveri. Kým diviačia zver sa stále pohybuje relatívne v jednej výške, u jelenej zveri sa komora pohybuje vpred po akejsi sínusoide. Pri pokluse a skokoch je komora raz hore, potom dolu a pri mierení je nevyhnutné odhadnúť smer pohybu.

Aby sme predišli takýmto prípadom, vytypujeme si vždy v okruhu streleckého stanovišťa určité dobre viditeľné body, vopred zistíme ich vzdialenosť a podľa nich potom budeme vedieť pomerne presne odhadnúť, v akej vzdialenosti od nás sa pohybuje zver.

Lov diviakov na repkovom poli

Pre diviakov poskytuje repka olejná všetko, čo potrebujú. Podľa počasia a regiónu repka kvitne už koncom apríla alebo začiatkom mája a enormne rastie. Prvé diviaky sa tam nasťahujú najneskôr od polovice mája a rady sa tam zdržiavajú cez deň aj bez špeciálnej návnady. Repka im koniec koncov ponúka ideálny biotop až do leta. Je to krajina hojnosti. Po odkvitnutí sú stonky, poprepletané zelenými strukmi, takmer nepreniknuteľné. Takéto prostredie im poskytuje nie len pokoj pre rušením alebo pred otravnými muchami a komármi, ale diviaky môžu počas dňa nerušene hľadať potravu alebo odpočívať v medzerách. V ideálnom prípade sa vedľa repky môžu nachádzať napr. pšeničné polia. Keď si diviaky nájdu také priaznivé prostredie, ktoré kombinuje úkryt, vodu a dostatok potravy na malom priestore, takmer sa nehýbu.

Pozrime sa spoločne na možnosti ako v takomto prostredí úspešne loviť diviaky. Lov diviakov na repkovom poli sa zvyčajne vyznačuje stretnutiami na blízko. Faktor zážitku je veľmi vysoký a ponúka vzrušujúci lov. Poľovník tu môže nájsť dostatočný priestor na úspešné precvičenie vábenia diviakov. Hustý porast repky poskytuje diviakom optimálny pocit bezpečia, ale na druhej strane tlmí zvuk výstrelu. Preto diviaky ktoré po výstrele odskočili a stoja niekde v blízkosti, nedokážu zvuk výstrelu presne lokalizovať. Často sa diviaky vrátia na pôvodné miesto.

Bujná vegetácia a zvyčajne rozsiahle obsiate poľné plochy sťažujú lov diviakov. Umiestňovanie vnadísk je v tomto ročnom období často zbytočné, nakoľko diviaky okrem mliečne zrelého obilia uprednostňujú ďatelinu a živočíšne bielkoviny. Preto je oveľa rozumnejšie a tiež nákladovo efektívnejšie využiť v repkovom poli miesta, kde repka nevyrástla alebo nedorástla napr. z dôvodu stojatej dažďovej vody. Iné vhodné miesta na lov je možné po konzultácii s majiteľom pokosiť krovinorezom. Odrezané stonky ponechať na mieste a neskoršie „osvetlia“ zem.

Pokosené miesto musí byť dostatočne veľké, aby sediaci poľovník mohol strieľať aj brokovnicou a aby sa na takomto mieste diviaky navzájom neprekrývali. Ideálny priestor musí byť obdĺžnikový alebo elipsovitý. Okrem toho, priestor nesmie byť príliš otvorený, nakoľko diviaky dbajú na bezpečnosť. Nemal by sa tiež nachádzať na okraji poľa. Optimálne je, keď sa takýto priestor nachádza vo vzdialenosti 30 až 50 metrov od okraja repkového poľa. Ďalším lákadlo pre diviaky môže byť mokrá priehlbina, ktorá sa nachádza v repke, alebo si na vhodnom nezarastenom mieste takúto priehlbiny vykopať. Vhodné je tiež na nezarastených miestach v repkovom poli pridať trochu kukurice na vnadenie.

Pri navrhovaní takejto loveckej medzery je potrebné zvážiť smer vetra a dopad pri splne mesiaca. Ak nie je v blízkosti krytý posed, postačí jednoduchý prenosný rebríkový posed. Prípadná malá strata úrody je kompenzovaná zvýšeným lovom diviakov, čo vedie k nižším škodám. Šance na úspech môže zvýšiť denné monitorovanie loveckej medzery pomocou fotopasce.

Hustá repka sťažuje prístup a tiež prípadnú dohľadávku. Sledovanie poranených diviakov je mimoriadne náročné a hlavne riskantné. Môžeme hovoriť o samovražedných misiách nie len pre psa ale aj psovoda. Preto je potrebné maximálne úsilie, aby zasiahnutý diviak zostal v ohni. V týchto situáciách je potrebné sa vyhýbať streľbe za ucho, ktorá vedie k ťažkej a často neúspešnej dohľadávke. Vhodnejšie je strieľať na komoru, veľkým kalibrom, s čo najvyššou hmotnosťou strely a vhodnou strelou. Pri takomto zásahu nielenže strela zasiahneme koronárne tepny nad srdcom, ale má to aj masívny vplyv na chrbticu, ktorá je v tejto oblasti hlboko zapustená. Navyše, rozdrvené kosti predných behov zabezpečia, že diviak zostane na mieste.

tags: #kde #strelit #diviaka