Legendarne slovenské piesne: Cesta slovenskej populárnej hudby

Populárna hudba na Slovensku má za sebou ani nie storočnú históriu a v súčasnosti už dospela do štádia, keď je „konkurencieschopná“ so scénami štátov s porovnateľnou demografickou a ekonomickou silou. Napriek negatívnemu podtónu bonmotu si myslím, že ľudia majú slovenskú populárnu hudbu radi. Rovnako ako vo futbale (obľúbený vs. neobľúbený klub, resp. hráč) aj v populárnej hudbe boli, sú aj budú nekonečné debaty ohľadne obľúbeného vs. neobľúbeného interpreta, resp. žáneru.

Slovenské tango a zlaté časy operety

Zrod slovenskej populárnej hudby sa priamo viaže k temperamentnému latinsko-americkému tancu tango. Čoskoro nastúpila éra pôvodných operiet, ktoré nadväzovali na tradíciu viedenskej či budapeštianskej scény. Zrodili sa prvé dve nespochybniteľné hviezdy slovenskej populárnej hudby - skladateľ Gejza Dusík a predovšetkým spevák František Krištof Veselý, ktorého nám začiatkom tretieho tisícročia nádherným spôsobom pripomenul Milan Lasica s orchestrom Bratislava Hot Serenaders.

Dôležité mená z obdobia tanga a operety:

• Skladatelia: Gejza Dusík
• Textári: Pavol Braxatoris, Otto Kaušitz
• Interpreti: František Krištof Veselý, Janko Blaho

Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény.

Socialistický realizmus a tanečné orchestre

Nastolenie totalitného komunistického režimu sa muselo odraziť aj v populárnej hudbe. Dobová cenzúra z predchádzajúceho obdobia bola nahradená tvrdo vynucovaným systémom kultúry socialistického realizmu, ktorá v zmysle vtedajšej ideológie tvrdo potláčala hudobné vplyvy „z nepriateľského Západu“ a autorom nanucovala hudobné vzory zo Sovietskeho zväzu. Ako „buržoázny prežitok“ bola navyše oficiálne odmietnutá aj dovtedajšia produkcia (nielen) v oblasti populárnej hudby.

S postupným a veľmi pozvoľným uvoľňovaním ideologických obmedzení začala slovenská scéna dobiehať svetový vývoj a v prvom rade vývoj na českej hudobnej scéne. Dominantnou formou sa stal model sólového speváka a tanečného orchestra, ktorý vznikol pod hlavičkou bratislavského rozhlasu a neskôr aj novovytvorenej stálej scény Tatra kabaretu, neskôr Tatra revue (dnešné Štúdio L+S).

Dôležité mená z obdobia socializmu:

• Dirigenti: Pavel Polanský, Vieroslav Matušík
• Skladatelia: Ján Siváček, Pavol Zelenay, Karol Elbert
• Interpreti: Jozef Kuchár, Melánia Olláryová

Bratislavská lýra a vznik vydavateľstva Opus

Napriek trvalej snahe najskôr rozhlasu a neskôr aj televízie v oblasti populárnej hudby malo pre slovenskú scénu obrovský až skokový význam, že od roku 1966 sa každoročne konal festival populárnej piesne Bratislavská lýra. Počas troch dní sa Bratislava stala ozajstným hlavným mestom československej hudobnej scény. Navyše to bola jedna z mála možností, keď mali (česko)slovenskí fanúšikovia možnosť vidieť vystúpenia zahraničných umelcov zo Západu.

Práve konfrontácia s českou hudobnou scénou aj s nedosiahnuteľným zahraničím prirodzene posúvali slovenskú populárnu hudbu vpred. S nástupom rockovej vlny, reprezentovanej na slovenskej scéne trojicou zakladateľov Hammel, Varga, Ursiny, sa postupne veľké tanečné orchestre dostávali do úzadia a interpreti tradičného popu si vytvorili vlastné sprievodné skupiny, ktoré mali pop-rockové obsadenie.

Za definitívny zlom prechodu od tanečných orchestrov k pop-rockovým skupinám sa považuje víťazstvo skupiny Modus na Bratislavskej lýre 1977 s pesničkou Úsmev. Nemenej dôležitý význam mal aj vznik vydavateľstva Opus začiatkom 70. rokov, pretože vznikla nielen kultúrna, ale aj obchodná platforma na vznik a šírenie slovenskej produkcie, nezávislej od „blahosklonnosti“ pražskej centrály vydavateľstva Supraphon.

Dôležité mená z obdobia Bratislavskej lýry a vydavateľstva Opus:

• Skladatelia: Pavol Hanzely, Ali Brezovský, Braňo Hronec, Ján Lehotský
• Textári: Kamil Peteraj, Boris Filan, Ján Štrasser, Ľuboš Zeman, Milan Lasica
• Interpreti: Dežo Ursiny, Pavol Hammel, Collegium Musicum, Fermáta, Karol Duchoň, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Marcela Laiferová, Modus

Slovenská televízia odvysiela v nedeľu 9. marca o 20.10 h na Dvojke desiatu epizódu unikátneho dokumentárneho cyklu Textári, ktorý odhaľuje tvorivé procesy a životné príbehy najvýznamnejších textárov slovenskej hudobnej scény. Prostredníctvom osobných príbehov a zobrazenia tvorivých procesov legendárnych textárov umožní divákom objaviť, ako vznikali piesne, ktoré už desaťročia sprevádzajú celé generácie Slovákov. V desiatej epizóde dokumentárneho cyklu Textári si diváci môžu pozrieť príbeh Vladimíra Krausza, ktorého mnohí považujú za najlepšieho súčasného textára. Obdivujú jeho talent a vždy ho túžili spoznať. A v tom je ten háčik - v živote ho nevideli. Mnohí ani netušia, ako vyzerá. Vlado Krausz je meno, ktoré zaznieva na najväčších hudobných pódiách, pri odovzdávaní hudobných cien alebo je známe vďaka rádiovým hitom. Tento mimoriadne talentovaný textár sa však vždy držal v úzadí. Televízny dokument Textári z dielne Slovenskej televízie odhalí divákom život a tvorbu muža, ktorého texty sprevádzajú slovenskú hudobnú scénu už viac ako dve desaťročia. Krausz je autorom mnohých piesní pre hviezdy ako IMT Smile, Katarína Knechtová, Peha, Richard Müller, Peter Bič Project, Adam Ďurica a iných. Napriek obrovskému úspechu a popularite jeho textov je pre mnohých hudobníkov záhadnou osobnosťou - málokto sa s ním stretol osobne a ešte menej ľudí vie, ako vyzerá. Andrea Krauszová, manželka a dlhoročná múza Vlada Krausza, v dokumente vysvetľuje, prečo sa jej muž vyhýba reflektorom. „Má rád pokoj. Keď píše texty, potrebuje samotu. Má svoje obľúbené miesto za Kežmarkom, kde premýšľa a tvorí,“ odhalila. Jeho uzavretosť však nijako nebráni hlbokým vzťahom, ktoré si vybudoval so svojimi interpretmi. "Napríklad Milostná symfónia, to je zo starších vecí IMT Smile, to je krásna pieseň. Ja keď som ju počula, keď ju nahrávali, úplne som sa až vznášala, lebo som vedela, že to je pieseň pre nás dvoch," prezradí v dokumente tiež manželka Krausza. Zaujímavosťou je, že Krausz sa pôvodne neplánoval stať profesionálnym textárom. Vyštudoval výtvarné umenie a dlho sa venoval grafike a reklame. No keď v roku 2000 dostal prvé tantiémy za texty piesní, rozhodol sa naplno venovať hudbe. Dnes je jedným z posledných profesionálnych textárov na Slovensku, ktorí sa touto profesiou výlučne živia. Popri textárstve zostal verný aj výtvarnej tvorbe. Dokument ponúkne divákom aj pohľad do jeho ateliéru, kde vznikajú fascinujúce maľby, ktoré - rovnako ako jeho texty - kombinujú realitu s fantáziou. Tento diel odhalí aj zákulisie vzniku niektorých ikonických skladieb. Jednou z nich je hit Myslím, že môže byť, ktorý pôvodne spevák Ivan Tásler odmietol naspievať. Naopak, Marián Čekovský ju vnímal ako osudovú skladbu a keď dostal príležitosť naspievať ju s IMT Smile, nezaváhal ani sekundu. Pieseň sa stala jeho najväčším hitom a dodnes je pevnou súčasťou slovenskej hudobnej histórie. Sledujte desiatu epizódu dokumentárneho cyklu Textári v nedeľu 9. marca o 20.10 h na Dvojke a nenechajte si ujsť príbeh tajomného textára, ktorého piesne oslovujú nielen interpretov, ale aj celé generácie poslucháčov.

Zlatá éra slovenskej populárnej hudby

Definitívny nástup novej generácie interpretov prišiel začiatkom 80. rokov. Slovenská televízia vytvorila viaceré platformy na vznik videoklipov (so všetkými dobovými finančnými aj ideologickými obmedzeniami) prostredníctvom hitparád Triangel alebo 5xP. Aj prostredníctvom nich sa slovenská hudobná scéna v 80. rokoch vyrovnala českej a v mnohých smeroch (predovšetkým v kategórii moderne znejúcej pop-rockovej pesničky) ju aj predbehla.

Odrazilo sa to na státisícových predajoch najúspešnejších albumov, ako aj na čoraz významnejších zastúpeniach slovenskej scény v ankete popularity Zlatý slávik.

Dôležité mená zlatej éry:

• Skladatelia: Vašo Patejdl, Július Kinček
• Textári: Daniel Mikletič, Martin Sarvaš
• Interpreti: Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Elán, Peter Nagy, Banket, Robo Grigorov, Tublatanka, Team, Vidiek, Lojzo

Naša hudobná scéna je bohatá na nezabudnuteľné slovenské hity, ktoré si stále spievame. Každá generácia má svoje nezabudnuteľné piesne, ktoré jej znejú v ušiach. Slovenské hity sú súčasťou našich životov a mnohých nezabudnuteľných spomienok. Niektoré skladby nás sprevádzajú už celé desaťročia.

Gratulujeme! Tvoje znalosti slovenských piesní sú už na veľmi dobrej úrovni. Zjavne máš prehľad o známejších interpretoch a piesňach, no ešte je tu zopár medzier, ktoré by sa dali zaplniť. Možno niektoré skladby poznáš len z rádia alebo z detstva, ale už teraz je jasné, že máš blízko k domácej hudbe. Ak si nájdeš chvíľku a započúvaš sa do ďalších hitov, veľmi rýchlo sa z teba môže stať skutočná odborníčka. Vau! Tvoje vedomosti o slovenských hitoch sú jednoducho úžasné. Vieš, kto spieva ktoré legendárne piesne, poznáš texty, hlasy aj nálady jednotlivých skladieb. Je jasné, že slovenská hudba je tvojím srdcovým žánrom. Si ako hudobný jukebox - keď niekto začne spievať refrén, ty presne vieš, ako pokračovať. S takýmto prehľadom by si pokojne mohla zostavovať playlisty pre rádio alebo moderovať hudobnú reláciu. Veríme, že si si tento kvíz užila a že ti niektorá z piesní stále hrá v hlave. Aj keď si možno nevedela všetky odpovede, nevadí, nik nie je bez chýb. Slovenská hudba je neoddeliteľnou súčasťou našich životov, a preto je fajn spoznávať ju a vychutnávať si ju.

Nové pomery, fenomény eurodance a Repete, nové hviezdy pop-rocku

S politicko-ekonomickou zmenou sa nanovo definovali pomery a možnosti slovenskej populárnej hudby. Po rozpade spoločného česko-slovenského štátu sa stratilo federálne mediálne prostredie, čo spôsobilo, že bolo oveľa ťažšie presadiť sa v „druhom“ teritóriu.

Vydavateľstvo Opus stratilo na význame a jeho úlohu prevzali prioritne slovenské pobočky najväčších svetových vydavateľstiev, resp. ich pražských zastúpení. K hviezdam 80. rokov pribudli zástupcovia novej generácie, ktorá už profesijne nezažila socialistické obmedzenia a vo svojej tvorbe prirodzene nadviazala na svojich generačných predchodcov.

Slovensko v 90. rokoch zaznamenalo aj dve mohutné módne vlny. Kým tá eurodanceová, reprezentovaná predovšetkým menami ako Maduar, MC Erik & Barbara či Lobby, nakrátko ovládla domácu scénu, ale pomerne rýchlo „odplynula“, retronostalgický formát Repete Ivana Krajíčka vo forme televíznej „hitparády pre starších a pokročilých“ vrátil na takmer celú dekádu do hry generáciu 70. a 80. Dôležité mená:

Dôležité mená 90. rokov:

• Skladatelia: Jaro Filip
• Textári: Peter Uličný, Daniel Hevier, Vlado Krausz, Jozef Urban
• Interpreti: Pavol Habera, Richard Müller, Hex, Gladiator, Made II Mate, IMT Smile, No Name, Jana Kirschner, Polemic, Iné kafe, Slobodná Európa

Ak si sa aspoň trochu vyznal v slovenskej hudobnej scéne z 90. rokov, potom si už dávno musel uhádnuť, že reč je o relácii Repete. Jej otcom sa stal legendárny umelec Ivan Krajíček, ktorý sa staral o väčšinu kreatívnych aj producentských úloh a Slovenská televízia s radosťou jeho tvorbu vysielala, pretože divácky záujem si Repete v 90. Ivan Krajíček pritom v televízii neprerazil rovno s Repete, ale v čase, keď sa už jeho hudobná šou vysielala, mal za sebou skúsenosti z programu Hostinec pod gaštanom aj moderovanie relácií Bratislavská lýra či Vtipnejší vyhráva. Hudobnú zložku preto doplnil zábavnou aj súťažnou časťou a diváci sa vďaka tomu mohli zapájať priamo do deja relácie. Krajíček nielenže celú šou moderoval, produkoval a písal jej scenár, ale často sa v nej objavoval aj ako obyčajný spevácky hosť. Nanešťastie pre slovenskú hudobnú scénu, Ivan Krajíček zostal v pomyselnom kresle moderátora Repete len do začiatku roku 1997, pretože ďalšie natáčania boli poznačené jeho smrťou. Napriek snahe o jej zachovanie na televíznych obrazovkách napokon nadobro zmizla a opätovne sa vynorila až v roku 2007, keď sa za ňu postavil všemocný Martin Jakubec a pod názvom Repete Návraty ju dotiahol späť na obrazovky. Jakubec vedel, že po takej dlhej odmlke budú mať ľudia o nostalgický návrat do minulosti záujem, a svoju šou preto zaplnil nielen staršími spevákmi, ktorí sa objavovali v Repete ešte v 90. Nám preto v súčasnosti zostávajú iba videá na internete zachytené v pochybnej kvalite 90. rokov minulého storočia, ale mnohé piesne z Repete 90. rokov majú dodnes svoj špecifický šarm, ktorý dokáže spájať celé generácie. Samozrejme, nemôžeme očakávať, že si tieto skladby budú pamätať aj všetci dnešní tínedžeri, ale ak ti ich rodičia alebo starí rodičia v detstve ukázali, potom by si sa im mal poďakovať, pretože zlatá éra slovenskej populárnej hudby prebiehala práve v tom čase.

Talentové súťaže, nové technológie, nástup hip-hopu

Nové technológie, internet (predovšetkým YouTube) a iPod, zmenili systém šírenia populárnej hudby. Úloha vydavateľstiev sa z aktívnej edičnej činnosti postupne premenila na servisno-distribučnú, rádiá a (hudobné) televízie nahradil internet.

Súčasne začalo vznikať viacero nezávislých značiek, ktoré podľa vzoru svojich britských predchodcov z 80. a 90. rokov začali okolo seba združovať interpretov mimo prevládajúceho pop-rockového modelu. Najvýraznejšie sa v tomto smere vyprofilovalo vydavateľstvo Slnko Records.

Spolu s týmito zmenami sa popri kontinuálne rozvíjajúcej pop-rockovej podobe slovenskej populárnej hudby začal masívne presadzovať aj hip-hop. Postupne sa hip-hop začína čoraz viac včleňovať aj do hlavného pesničkového prúdu definovaného „nenávideným“ termínom mainstream. S príchodom televíznych talentových súťaží (predovšetkým Superstar) prišla aj nová generácia interpretov, pre ktorých bolo účinkovanie v nich odrazovým mostíkom k vlastnej kariére.

Dôležité mená súčasnej scény:

• Skladatelia/producenti: Creative Music House (Kachút, Graus, Zubák), Peter Pann, Tomi Popovič
• Interpreti: Horkýže slíže, Desmod, Misha, Zuzana Smatanová, Tina, Dara Rolins, Korben Dallas, Lavagance, Para, Kontrafakt, Rytmus, Majk Spirit, Kali, Separ, Kristína, Mária Čírová, Peter Cmorik, Celeste Buckingham, Emma Drobná, Adam Ďurica

A na záver jedno poznanie. Od mladosti je ako hudobný redaktor, moderátor a producent spájaný s hudbou. Pôsobil vo viacerých hudobných vydavateľstvách, slovenských rádiách aj ako hovorca Slovenského futbalového zväzu či PR manažér Art Film Festu.

tags: #legendarne #francuzske #piesne