Vyza veľká (Huso huso) je ryba z čeľade jeseterovité a je to najväčšia sladkovodná ryba na svete. Obrovská jeseterovitá ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami. Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov.
Vyznačuje sa robustným telom a pretiahnutým tvarom, ktorý pripomína torpédo. Rešpekt vzbudzuje jej ďalšia charakteristika - je to všežravec, ktorý môže vážiť až 1,5 tony a merať až 8 metrov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra. Vyzy sa dožívajú 120 rokov a môžu dorásť do dĺžky 8,5 metra a vážiť až 1000 kg. Najťažší zaznamenaný jedinec vážil 1571 kg. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Vôbec najväčšie exempláre pozná dnes veda len z útržkovitých správ o úlovkoch z 18. - 19. storočia. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z tohto obdobia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza doslova neuveriteľný údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t. V súčasnosti sú veľké ryby vzácne, aj keď istý počet jedincov s hmotnosťou okolo 1 t najmä v delte Uralu ešte môže prežívať. Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.
Rozpoznávacie znaky a biológia
Vyza sa od ostatných jeseterovitých rýb na prvý pohľad líši obrovskými rozmermi ústneho otvoru, ktorý sa po vysunutí mení v trubicu len o málo užšiu než je šírka hlavy. Pohľad na vyzu s vysunutými a zasunutými ústami budí dojem, že ide o dve odlišné ryby. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Relatívna veľkosť štítkov s vekom klesá, medzi nimi je holá koža. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Väčšinu roku žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezstavovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. Práve zimujúci jedinci jesennej rasy ulovení na otvoroch v ľade boli najväčšími úlovkami vyzy vôbec. K nereseniu dochádza v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne i 40 m. Tieto na naše pomery neskutočné údaje ukazujú obrovské proporcie tokov, ktoré hostia najväčšie ryby planéty.
Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Tá môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Namáhavú cestu na neresisko i produkciou ohromného množstva pohlavných produktov si vyzy nemôžu dovoliť každoročne. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
História a súčasný stav
Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z nich sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu. Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresiská.
Kedysi bola vyza veľká bežnou súčasťou Dunaja a vyskytovala sa aj na území Slovenska. V minulosti vyzy tiahli aj cez Dunaj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Tento ťah bol pre miestnych obyvateľov významnou udalosťou. Mäso vyzy bolo veľmi cenené. Chytali sa do špeciálnych sietí. Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. Ako rýchlo prišla, tak aj odišla, no rozhodne môžeme byť pyšný, že v našich vodách plávalo aj toto úžasné stvorenie.
Bohužiaľ, tento rybí obor zmizol z našich končín spolu s výstavbou vodnej priehrady Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom začiatkom 60. rokov minulého storočia. Táto priehrada prerušila migračné trasy vyzy a znemožnila jej prístup k neresiskám. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Vyzu nevyhnali z riek iba umelé priehrady, ale ohrozili ju aj milovníci kaviáru, pretože kaviár z vyzy je vraj mimoriadne lahodný. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. To zodpovedá aj fakt, že na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin.
V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Ich početnosť dovoľuje praktikovať i organizovaný športový rybolov a prostredníctvom niektorých cestovných kancelárií je tento nevšedný zážitok sprístupnený aj našim rybárom.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Odhadnuté rozmery tejto ryby udávané literatúrou (7,4 m / 500 kg) sú jedna z nezmyselných kombinácií, s ktorými je možné sa občas stretnúť - vyza okolo 5 m už váži zhruba tonu.
Športový rybolov
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg.
Chytil som obrovskú chobotnicu na Blízkom východe
Ochrana a význam
Vyza veľká je ohrozeným druhom a figuruje v Zozname prísne chránených živočíšnych druhov. V súčasnosti je snaha o konzerváciu tejto veľkej ryby a na svete je viacero lokalít, kde sa snažia vyzy množiť. Ľudstvo sa našťastie postupne spamätáva. To už však vyzu veľkú, jeseterovitú rybu, ktorá svojim vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera, do vôd slovenského Dunaja nevráti.
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec. Vo veľkých riekach Európy bol ťah jeseterovitých rýb na neresoviská nevšednou udalosťou. Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli.
V roku 2023 bola v Kambodži ulovená 300-kilogramová sladkovodná raja, ktorá merala 4 metre. Podľa vedcov ide o najväčšiu zaznamenanú sladkovodnú rybu na svete. Táto udalosť pripomína, ako málo vieme o mnohých obrovských sladkovodných živočíchoch.
tags: #najvacsia #sladkovodna #ryba #na #svete