Alergia na bielkovinu kravského mlieka: príznaky, diagnostika a liečba

Konzumácia mlieka môže u niektorých osôb spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa s konzumáciou mlieka a produktov z neho spájajú, patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy. Často sa zvyknú zamieňať, pretože niektoré ich prejavy sú podobné.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) sa radí medzi najrozšírenejšie potravinové alergie. Asi neprekvapí, ak povieme, že sa radí medzi najrozšírenejšie potravinové alergie. Ide o stav, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny nachádzajúce sa v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na bielkoviny kravského mlieka v mlieku materskom (tam sa dostanú zo stravy matky). Najčastejšie sa objavuje u dojčiat - v 95 % prípadov sa objaví v prvom roku života dieťaťa, absolútna väčšina dokonca počas prvých štyroch mesiacov. Postihnutých je asi 2 - 5 % dojčiat. U deviatich z desiatich pacientov táto alergia vymizne do troch rokov. V 90% prípadoch sa prejaví už v prvých 3 mesiacoch života, len zriedkavo vzniká po 1. roku života. ABKM má veľmi dobrú prognózu - v 1. roku života vymizne u 90% detí. U väčšiny detí do 3 rokov veku vymizne. Alergia na bielkovinu kravského mlieka u väčšiny detí do 3 rokov veku vymizne. V prípade alergie na bielkovinu kravského mlieka sa pristupuje k striktnej diéte. Vysadí sa mlieko aj mliečne výrobky, je nutné sa vyvarovať všetkých zdrojov kravských bielkovín.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka je najčastejšia potravinová alergia u detí do 3 rokov a postihuje asi 1-3 % dojčiat. Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka ide o neprimeranú reakciu imunitného systému. Mlieko obsahuje viac ako 30 rôznych proteínov, napr kazeín, laktoglobulín, betalaktalbumín -> všetky môžu spôsobovať alergické reakcie. Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín. Sú zodpovedné za bielu farbu mlieka a jeho textúru. Ich úlohou je zachytávať vápnik a fosfor, aby sa tieto potrebné minerály dostali k našim kostiam a zubom. Okrem iného je zodpovedný za dodávanie aminokyselín na tvorbu bielkovín v našich svaloch. Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny. Tie tiež poskytujú aminokyseliny na rast svalov a podporujú imunitný systém.

Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie. IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľko minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka. Alergia na mlieko, na ktorej sa nezúčastňujú IgE protilátky, sa prejavuje po 48 h až 1 týždeň po konzumácii. Práve alergia na mlieko je jednou z najčastejších potravinových alergií bábätiek v súčasnom svete. 3 zo 100 detí trpí alergiou na mlieko v období prvého roka života. Vyvinúť sa môže vtedy, keď sa bábätkám do stravy zahŕňa kravské mlieko, ako napr. mliečna výživa v prášku či v príkrmoch.

To či bude mať vaše dieťatko alergiu, je z istej časti dané už genetickou predispozíciou. Pokiaľ je aspoň jeden rodič alergický, je tu riziko, že aj jeho potomok bude mať sklon k alergii. Ak sú alergickí obaja rodičia, toto riziko sa zvyšuje. No nielen genetická výbava vášho dieťatka môže ovplyvniť skutočnosť, či alergiu bude mať, alebo nie.

Prakticky všetky alergie na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) vznikajú ešte v prvom roku života - 2. - 3. mesiace veku aj u plne dojčeného dieťaťa. Dôležitá je skutočnosť, že sa tento antigén dostáva už do materského mlieka, pokiaľ dojčiaca mamička konzumuje mliečne výrobky. Z toho vyplýva, že sa prvé prejavy môžu objaviť do doby krátko po pôrode, výnimočne už do druhého týždňa po narodení.

Včasné rozpoznanie symptómov alergie na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je kľúčové, s pomocou lekára však všetko zvládnete vy aj vaše dieťa. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sa týkajú najčastejšie tráviaceho systému a pokožky, menej často dýchacích ciest. Zriedka sa môže vyskytnúť aj závažná reakcia, ako je anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života. Často sa objaví aj viac príznakov naraz. Alergická reakcia môže nastať okamžite, ale môže byť aj oneskorená a prejaviť sa po niekoľkých hodinách.

Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka

Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sú rôzne - ide najmä o tráviace ťažkosti (hnačky, koliky, vracanie), kožné prejavy (atopický ekzém, žihľavka) a respiračné ťažkosti (alergická nádcha, astma), v niektorých prípadoch môžeme pozorovať aj neprospievanie a málokrvnosť. Prejavy môžu byť rôzne od celkových až po orgánové - kožné, tráviace, respiračné. Skutočná ABKM sa zvyčajne prejaví týmito kožnými a tráviacimi príznaky:

• akútny alebo chronický ekzém,
• grckanie,
• vracanie,
• hnačky alebo naopak zápcha,
• koliky,
• krv v stolici,
• nezabúdajte aj na menej špecifické ťažkosti, ako je nepokoj, poruchy spánku, neprospievanie, chudokrvnosť.

U niektorých malých detí sa môže objaviť i závažnejšia reakcia, ako je napríklad dýchavičnosť, opuchnutie pier, svrbenie pokožky a vyrážka, či zvracanie. Uvedené príznaky sa často môžu aj kombinovať.

Diagnostika alergie na bielkovinu kravského mlieka

Stanoviť diagnózu potravinovej alergie nie je ľahké. Diagnostika patrí do rúk lekára. Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačne prejavom ABKM (napr. hnačka a zvracanie môže signalizovať aj akútny zápal žalúdka alebo čreva). Alergiu musí lekár potvrdiť eliminačným testom - vysadením, resp. vylúčením (elimináciou) podozrivej potraviny. Diagnózu vždy určuje lekár na základe tzv. eliminačno-expozičného testu. Lekára určite pri anamnéze zaujíma, aké ťažkosti daná osoba má, či sa táto alergia vyskytuje v rodine. Ďalej je vhodné vykonať laboratórne testy, ktorých cieľom je zistiť špecifické protilátky IgE proti bielkovine kravského mlieka. Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní/týždňov vysadí zo stravy mlieko a všetky výrobky z neho (i tie, v ktorých je mlieko skryté - napr. sladkosti, dochucovadlá, zmrzlina, instantné výrobky, pečivo, údeniny, energetické tyčinky pre športovcov ap.) a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú, napr. podľa toho, či sa na túto alergiu nabaľujú aj ďalšie, alergiológ zvažuje ďalšiu liečbu, napr. antihistaminiká, kortikosteroidy ap.

Eliminačný test predstavuje vylúčenie alergénu zo stravy dojčaťa alebo matky v prípade dojčeného dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o alergiu, do 3 dní (žihľavka, zvracanie, kolika, krv v stolici) až 4 týždňov (atopický ekzém, hlienovité hračky) dôjde k ústupu ťažkostí. Pokiaľ sa jedná o ABKM, dôjde k ústupu prejavov alergie v optimálnom prípade do 3 dní (žihľavka, vracanie, koliky, krv v stolici, dýchavičnosť), ale v niektorých prípadoch až s odstupom niekoľkých týždňov (ekzém, hlien-krvavé hnačky). Počas eliminačno-expozičného testu sa dieťaťu, ktoré už nie je celkom dojčené, nasadí špeciálna výživa pre deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka s extenzívne hydrolyzovanými bielkovinami, t. j. bielkovinami rozštiepenými na peptidy a aminokyseliny, ktoré imunitný systém alergického dieťaťa nepovažuje za alergén, alebo v prípade vážnych prejavov alergie na bielkovinu kravského mlieka aminokyselinová formula s bielkovinami rozštiepenými na samotné aminokyseliny, ktoré sú tak 100 % nealergénne. Po ukončení eliminačno-expozičného testu sa dieťa vystaví opätovne kravskému mlieku, aby sa diagnóza spätne potvrdila. Eliminačno-expozičný test môže urobiť váš detský lekár/pediater.

Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší. Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko, respektíve na bielkovinu kravského mlieka. Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou. Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami.

Liečba alergie na bielkovinu kravského mlieka

Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka sa pristupuje k striktnej diéte. Vysadí sa mlieko aj mliečne výrobky, je nutné sa vyvarovať všetkých zdrojov kravských bielkovín. U dojčených detí je zvyčajne možné s dojčením pokračovať, v niektorých prípadoch sa dojčiacim matkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu. Základným opatrením je vylúčenie kravského mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy dieťaťa, prípadne aj zo stravy matky, pokiaľ je dieťa plne/čiastočne dojčené. Na základe toho vám pediater tiež odporučí vhodnú výživu tak, aby spĺňala nutričné nároky vášho dieťatka. Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálneho lístka. To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka by mali cca do 2 týždňov vymiznúť. Pri bezmliečnej diéte je však nutné zaistiť dostatočný prísun vápnika a pozorne študovať etikety - mlieko sa môže skrývať aj tam, kde by ste ho nečakali (pečivo, niektoré údeniny a pod.). Pri vynechaní mlieka zo stravy matky je potrebné počítať s prechodným obdobím, keď aj navzdory bezmliečnej diéte sa môžu bielkoviny kravského mlieka ešte nejaký čas v materskom mlieku vyskytovať.

Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme vysadenie dojčenského mlieka nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporučenia lekára. Výživou, ktorá musí jednak minimalizovať pokračovanie vzniknutej imunitnej reakcie a jednak spĺňať výživové požiadavky dieťaťa. Pokiaľ ide o relatívne ľahkú alergiu (dojčenská kolika bez iných príznakov, ľahký ekzém apod.), používa sa obvykle výživa s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou. Ta je vyrábaná z kravského mlieka, ale špeciálnym postupom, počas ktorého sa bielkoviny rozštiepia a zníži sa tak výskyt alergickej reakcie. U detí s ťažšou formou alergie (neprospievanie, ťažká hnačka, ťažký ekzém, rozsiahle opuchy, ťažká či dlhotrvajúca dýchavičnosť , anafylaxia) sa obvykle používa výživa na báze aminokyselín, čo sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne. Vyrába sa v prostredí, kde sa nevyskytuje bielkovina kravského mlieka, vďaka čomu je možné minimalizovať riziko kontaminácie. Neobsahuje bielkovinu kravského mlieka ani iné pridané bielkoviny alebo peptidy, a to ani v stopovom množstve.

Deti s ABKM by nemali dostávať ani prípravky s čiastočne štiepenou bielkovinou označované ako HA (hypoantigénne) mlieka. Do diéty detí s ABKM nepatrí ani sója a sójové výrobky. Lekári neodporúčajú podávať sóju dojčatám do šiestich mesiacov veku. Navyše u detí alergických na bielkovinu kravského mlieka je veľká pravdepodobnosť, že budú trpieť aj alergiou na sóju.

Odporúča sa vylúčiť kravské mlieko a všetky produkty z neho zo stravy. Eliminačná diéta zlepší príznaky pacienta a po určitej dobe (6 - 12 mesiacov) sa môže skúsiť opäť zaviesť mlieko do stravy (pod dohľadom lekára). Obvykle lekár po 6 až 12 mesiacoch po nasadení špeciálnej diéty (extenzívneho hydrolyzátu alebo aminokyselinovej formuly) pristupuje k opätovnému podávaniu bielkoviny kravského mlieka (podanie mlieka alebo mliečneho výrobku) dieťaťu. Presný priebeh tohto expozičného testu určuje lekár.

Pri bezmliečnej diéte je však nutné zaistiť dostatočný prísun vápnika a pozorne študovať etikety - mlieko sa môže skrývať aj tam, kde by ste ho nečakali (pečivo, niektoré údeniny a pod.).

Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.

Intolerancia laktózy

S alergiou na bielkovinu kravského mlieka býva často zamieňaná laktózová intolerancia. Pri laktózovej intolerancii telu chýba enzým laktáza, ktorý rozkladá cukor - laktózu, nachádzajúci sa v mlieku. Jedinci, ktorí sú postihnutí laktózovou intoleranciou, majú nedostatok enzýmu laktázy. Z tohto dôvodu nie sú schopní spracovať a vstrebať mliečny cukor - laktózu. Činnosťou črevných baktérií nestrávená laktóza kvasí a dochádza k nadmernej produkcii plynov. Dôsledkom sú bolesti brucha, nadúvanie a hnačky. Na rozdiel od alergie na bielkovinu kravského mlieka sa intolerancia laktózy prejavuje iba tráviacimi ťažkosťami - ku kožným ani respiračným prejavom nedochádza.

Pri intolerancii laktózy hovoríme o neschopnosti organizmu stráviť mliečny cukor (laktózu). Na rozdiel od alergie na mliečnu bielkovinu, pri intolerancii laktózy nie je nutná až taká striktná diéta s úplným vylúčením mlieka a výrobkov z neho. Osoby s intoleranciou laktózy zvyčajne znesú malé množstvá niektorých mliečnych produktov. Pre jogurty a syry je typické, že obsahujú menšie množstvo laktózy v dôsledku činnosti baktérií mliečneho kvasenia. Každá osoba s intoleranciou laktózy má pritom iný prah znesiteľnosti laktózy, a tak to, čo môže jednému spôsobiť tráviace ťažkosti, inému nespôsobí žiadne.

Intolerancia laktózy môže byť trvalá alebo prechodná. Prechodne môže nastať pri narušení črevnej mikroflóry, napr. po prekonanom infekčnom ochorení, ktoré ohrozí trávenie, či po užívaní antibiotík. Špecifickou situáciou je laktózová intolerancia prechodná, získaná. K tej dochádza najčastejšie pri narušení črevnej mikroflóry po podávaní antibiotík alebo po prekonanom črevnom infekčnom ochorení. Obvykle trvá 1 - 3 týždne, kým sa črevá nezahoja. Obvykle trvá 1-3 týždne, kým sa črevá zregenerujú a zahoja.

Osoby s intoleranciou laktózy majú dve možnosti - konzumáciu špeciálnych bezlaktózových produktov, ktoré sú dnes v ponuke mnohých potravinových reťazcov. Oproti bežným potravinám sú však drahšie. Druhým riešením je užívanie špeciálneho výživového doplnku vo forme kvapiek alebo tabletiek, ktorý obsahuje enzým laktáza a konzumuje sa pred užívaním potravín s laktózou. Tento doplnok laktózu v organizme rozloží a zmierni prejavy, ktoré po jej užívaní vznikajú.

Keďže intolerancia laktózy sa týka stáleho väčšieho počtu ľudí, aj výrobcovia potravín na to reagujú a hľadajú si k tejto špecifickej skupine zákazníkov cestu. Na druhej strane, množstvo výrobkov laktózu obsahuje. Preto sa treba vyhýbať produktom s obsahom srvátky, sušeného mlieka a „light“ mliečnym výrobkom. Pravidlo pri výbere potravín je v podstate jednoduché - keďže laktóza je rozpustná vo vode, najviac sa vyskytuje vo výrobkoch z odtučneného mlieka. Naopak, najmenej laktózy je v tučných výrobkoch. Ďalej baktérie mliečneho kvasenia (napr. jogurty, kyslé mlieko, kefír) rozkladajú laktózu, čím sa znižuje jej obsah v týchto produktoch. Preto sú kyslé mliečne výrobky a tvrdé syry často tolerované.

POZOR! Osoby s intoleranciou laktózy si musia dávať pozor nielen na skryté mlieko v potravinách, ale aj na užívanie liekov. Vápnik je dôležitým prvkom pre zdravie človeka, osoby s alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy by nemali na jeho konzumáciu zabúdať. Sú to napr. listová zelenina, brokolica, kapusta, strukoviny, orechy, mak, sezam, ryby (sardinky, losos). A keďže vápnik sa v tele lepšie absorbuje spolu s vitamínom D a kyselinou listovou, netreba zabúdať ani ich konzumáciu.

Porovnanie ABKM a intolerancie laktózy

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) a intolerancia laktózy sú dve odlišné diagnózy, ktoré sa často zamieňajú. Alergia na bielkovinu kravského mlieka je imunitná reakcia organizmu na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku. Intolerancia laktózy je neschopnosť organizmu tráviť mliečny cukor (laktózu) z dôvodu nedostatku enzýmu laktázy.

Zatiaľ čo alergia na bielkovinu kravského mlieka môže mať rôzne prejavy vrátane kožných, respiračných a tráviacich symptómov, intolerancia laktózy sa prejavuje primárne tráviacimi ťažkosťami ako sú nadúvanie, bolesti brucha a hnačka.

Liečba alergie na bielkovinu kravského mlieka vyžaduje striktné vylúčenie mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy. V prípade intolerancie laktózy často postačuje obmedzenie príjmu laktózy alebo konzumácia bezlaktózových produktov.

Stravovanie pri ABKM a intolerancii laktózy

Stravovanie s alergiou na bielkovinu kravského mlieka, ako aj intoleranciou laktózy, nie je jednoduché, ale dospelí, ktorých sa tieto diagnózy týkajú, potvrdia, že je to len vec zvyku. Pri vynechaní mlieka zo stravy matky je potrebné počítať s prechodným obdobím, keď aj navzdory bezmliečnej diéte sa môžu bielkoviny kravského mlieka ešte nejaký čas v materskom mlieku vyskytovať.

Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Pozor si dávajte nielen na mliečne výrobky, ale aj na potraviny, kde by ste mlieko možno nečakali - pečivo, údeniny, kura pri nedeľnom obede, ktoré príbuzní pečú na masle, sladkosti a pod.

Kedy sa alergia objavuje? Ak by vás zaujímalo, ktorá zo spomínaných diagnóz má horšiu prognózu, tak vedzte, že ak sa alergia na bielkovinu kravského mlieka objaví v ranom detstve, najneskôr do puberty zvykne ustúpiť. Ak sa objaví u dospelých, môže byť spúšťačom ďalších potravinových, ale i tzv. chronických ochorení.

tags: #oproti #bielkovine #kravskeho #mlieka