Hoci si väčšina z nás predstaví ovocie ako plody rastúce na stromoch, existuje mnoho druhov ovocia, ktoré rastú na iných typoch rastlín. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto menej známych druhov ovocia a zároveň preskúmame ďalšie aspekty pestovania ovocia a zeleniny.
Noviniek na trhu s ovocím je každoročne dostatok. Nie každá z nich sa však v našich podmienkach uchytí tak, ako by sme si želali. Odrôd, ktoré sa v našej krajine za posledných niekoľko rokov spoľahlivo osvedčili, je našťastie veľa. Príčin, prečo sa niektorá novinka u nás nerozšírila, môže byť niekoľko a vinníkom nie je vždy samotná odroda.
Netradičné ovocné druhy pre vašu záhradu
Tradičné ovocné druhy ako jabloň a hrušku pozná každý. Máte ešte voľné miesto na záhrade a chceli by ste pestovať niečo netradičné a zároveň zozbierať úrodu? Pestujte napríklad znovu objavené a obľúbené moruše.
Moruša biela a moruša čierna (Morus alba a Morus nigra) má plody, ktoré sú extrémne sladké v čase zrelosti a nikto im neodolá. Ani deti. Plody obsahujú veľa vitamínov a sú vhodné na spracovanie, konzervovanie, mrazenie, sušenie i do koláčov, na sirupy a šťavy. Najlepšie však je sadnúť si priamo pod strom a plnými hrsťami sa kŕmiť týmito plodmi. Pozor však, plody výrazne farbia nielen oblečenie, ale aj dlažbu či trávnik a vtáky ich tiež vedia rozniesť.
Významnou a menej pestovanou ovocnou drevinou je aj mišpuľa (Mespillus germanica), ktorá patrí medzi nízke stromy alebo väčšie kry, dorastá cca do 3 metrov a plody sú práve využiteľné v zimnom období na všestranné spracovanie i konzum. Plod je menší, podobný jablku, tvrdý, semená sa nekonzumujú. Konzumujú sa až po mrazoch, kedy zmäknú a šupka nadobudne vrásčitý vzhľad. Chutia ako kyslejšie jablká, dužina je ako pyré. Vhodné sú na priamy konzum, džemy, želé ako i na dezert. Má rada teplo, svetlo, nevyžaduje druhý strom na opelenie a navyše takmer netrpí žiadnymi chorobami a škodcami. Pestovali ju už naši starí rodičia.
Plodom je minihruška alebo minijabĺčko - malvica, ktorá je najskôr žltočervená, potom červená s výraznými lenticelami - čiže bielymi bodkami. Dozrievajú na jeseň a pred zrelosťou sú trpké. Po namrznutí alebo odležaní majú výbornú osviežujúcu chuť. Plody majú všestranné využitie: na pálenie, sušenie, na lekvár, džem, kompót, likér, čaj, mrazenie - ale pomleté. Plody sú vhodné aj pre diabetikov. Vyžaduje teplo a svetlo. Neznáša ílové pôdy a trvalé zamokrenie. Dobre znáša aj mestské prostredie.
Muchovník je ker, ktorý sa okrem klasického kra dá pestovať aj v živom plote. Má sladké jedlé drobné plody určené na priamy konzum aj na spracovanie.
Čo tak skúsiť pestovať goji - kustovnicu čínsku? Je to ker, ktorého plody a ich účinky poznali už starí Číňania. Goji dorastá do výšky 2 metre a plody sú červené a podobné šípkam. Postačí malá hrsť plodov denne a Váš organizmus a telo omladne. Je to doslova vitamínová bomba. Obsahujú aminokyseliny, vlákninu a stopové prvky ako selén, železo, vápnik a iné. Až 21 stopových prvkov pre Vaše telo a množstvo vitamínov, antioxidanty, ktoré napomáhajú, aby naša pokožka bola svieža a mala mladistvý vzhľad. Vyžaduje piesočnaté, ľahšie pôdy s pH okolo 8. Do jamy pri výsadbe pridajte vyzretý maštaľný hnoj alebo čerstvý kompost.
Presvedčili sme Vás? TIP: Ďalší menej tradičný druh je rakytník. bližšie predstavenie a spôsob ako úspešne pestovať práve rakytník, nájdete v článku venovanom tomuto ovociu.
Rakytník (hippophae rhamnoides) nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Pestovanie: Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.
Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Pestovanie: Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
Hurmikaki (diospyros kaki) alebo skrátene kaki tiež patria medzi netradičné ovocné stromy v našich záhradách, no postupne sa stávajú stále populárnejšími. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi, a bez jadierok (partenokarpické). Pestovanie: Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).
Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Pestovanie: Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.
Pestovanie: Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.
Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Pestovanie: Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).
Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Pestovanie: Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.
Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Pestovanie: Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.
Jujuba (Ziziphus), známa aj pod názvom čínska ďatľa produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Pestovanie: Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.
Ovocie z menej tradičných zdrojov
Imelo: Poloparazitická rastlina s liečivými účinkami. Najmä na Vianoce vešiame halúzky imela nad dvere. Vraj chráni rodinu, zaisťuje jej zdravie, dodáva jej silu na prežitie a prispieva aj k plodnosti. Ak sa pod ním dvojica pobozká, do roka sa dočká potomka. Toľko mýty. Existuje asi 1 400 rastlín, ktoré sú v širšom zmysle označované ako rodina imela. Žiadna z nich však nerastie na zemi, ale vždy na rôznych stromoch. Jednému z nich, imelu bielemu (Viscum album), sa prisudzuje schopnosť liečiť rakovinu. Toto imelo v Európe rastie v troch poddruhoch na listnatých stromoch, zatiaľ čo na boroviciach rastie Viscum album ssp. austriacum a na jedliach zasa Viscum album ssp. abietis.
Exotické ovocie:
- Plody stromu Pandanus tectorius (Havajské ostrovy)
- Ovocie podobné kukuričnému klasu (Stredná Amerika)
- Akebia s nádhernou fialovou farbou (Kórea, Japonsko)
- Salak ("hadie ovocie")
- Noni (Juhovýchodná Ázia, Austrália)
- Cherimoya (Mark Twain ju označil za najchutnejšie ovocie)
- Jaboticaba (ovocie rastúce priamo z kmeňa stromu)
- Kešu jablko (plod, z ktorého vyrastá kešu oriešok)
- Cupuacu (Amazónia, chuť kakaa a ananásu)
- Durian (Južná Ázia, prenikavá vôňa)
- Čierna sapota (ovocie s chuťou čokoládového pudingu)
- Akee (západná Afrika, populárne na Jamajke)
- Woodapple ("drevené jablko", India, juhovýchodná Ázia)
- Yuzu (severovýchodná India, Čína)
Pestovanie v tieni: Ovocie a zelenina aj v menej slnečných podmienkach
Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.
Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.
Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu.
Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne.
V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka.
S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.
A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni.
Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu.
Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.
Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní.
Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín. Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu. Väčšina úžitkových plodín rastie a plodí v tieni oveľa menej, čo našťastie neplatí vo všetkých prípadoch.
Nové a osvedčené odrody ovocia
Sortiment slivkovín atraktívne rozšírila odroda veľkoplodého myrobalánu KOROMILA. Vyniká skorým časom dozrievania, a to už začiatkom júna, prakticky pár dní pred čerešňovou odrodou Burlat. Vďaka tomu sa stáva u nás prvým čerstvým ovocím zbieraným zo stromu s výnimkou čoraz zriedkavejších veľmi skorých čerešní. Jednoducho sa pestuje i tvaruje. Plody sú šťavnaté, chutné, majú vyrovnanú chuť a sú všestranne spracovateľné. KOROMILA oživí každú záhradu a osvieži každý stôl vo veľmi skorom období roka.
Sortiment marhúľ: Veľkú turbulenciu zažíva v posledných rokoch sortiment marhúľ, ktorých pribudlo neúrekom. Z tých skorých nás okrem iných zaujala moderná talianska odroda BORA, ktorá má nesporné ambície stať sa lídrom v tomto sortimente. Rastie stredne intenzívne a vytvára štandardné koruny. Plodí najmä na rodivých „tŕňoch“, ktorých tvorbu stimulujeme letným rezom. Veľké intenzívne oranžové plody pretiahnutého tvaru dozrievajú asi 15 dní pred odrodou Maďarská, na úrovni odrody Pinkcot. Veľmi dobre držia na strome, neopadávajú ani vo veternom počasí. Zbierame ich v období, keď dužina s príjemnou, aromatickou a jemne kyselkavou chuťou začína sladnúť. Dužina je pevná, čo v prípade skorých odrôd nie je pravidlo.
Sortiment čiernych ríbezlí: Prekrásne novinky sa objavili aj v sortimente čiernych ríbezlí, v ktorom bola dlhé roky lídrom odroda Titania. Jednou zo súčasných top odrôd je aj stredne skorá JUBILEJNAJA KOPANJA. Ide o ukrajinský šľachtiteľský počin. Tvorí stredne silné kry a vyhovuje jej slnečné stanovište. Prináša vysoké úrody, nezriedka presahujúce 6 kg z jedného kra. Bobule, ktorých priemerná hmotnosť dosahuje až 4,5 g, sa môžu trhať aj jednotlivo, pretože sa nepoškodia a nevyteká šťava. Šupka je pevná s intenzívnym leskom. Táto odroda chutí vynikajúco, obsahuje veľa cukrov a nadpriemerné množstvo vitamínu C - až 200 mg na 100 g. JUBILEJNAJA KOPANJA vykazuje komplexnú odolnosť proti škodcom, hubovým chorobám, mrazom i suchu.
Sortiment malín: Zaujímavo sa rozšíril aj sortiment malín. Pribudli nielen remontantné, ale po dlhšom čase aj špičkové klasické odrody. Jednou z nich je perspektívna RADZIEJOWA. Patrí medzi skoré odrody, dozrieva už od polovice júna, čo je približne týždeň pred odrodou Laszka. Kry rastú stredne intenzívne, výhony sú riedko obsypané krátkymi tŕňmi. Plodonosné sekundárne výhony sú stredne dlhé. RADZIEJOWA je odolná proti väčšine chorôb, škodcom i mrazom. Mierne poškodenia spôsobujú iba extrémne mínusové teploty.
Sortiment egrešov: Široký je tiež sortiment egrešov. Na rozdiel od minulosti sa skladá prakticky výhradne z odrôd rezistentných voči americkej múčnatke, ktorá je najzávažnejšou chorobou egrešov u nás. Jej popularita stále narastá, v Poľsku na ňu dokonca prechádzajú postupne takmer všetci škôlkari. Vyznačuje sa umierneným rastom, vysokými úrodami, ale najmä veľkými a príťažlivými červenými plodmi s vynikajúcou chuťou. Ich veľkosť sa citeľne nemení ani s vekom kra.
Sortiment mandlí: Sortiment mandlí obohatila nedávno talianska odroda TUONO, pochádzajúca z regiónu Puglia. Na mandľu kvitne neskoro, čo je čiastočnou prevenciou chrániacou pred jarnými mrazíkmi. Stromy tvoria otvorené koruny s krátkymi výhonmi. Vykazujú dobrú vitalitu a vysokú úrodnosť, hoci sa striedajú roky s veľmi vysokou a nižšou úrodou. Najlepšie sa jej darí v suchších vápenatých pôdach. Veľmi rýchlo vstupuje do plodnosti. Jadro je veľmi chutné a kvalitné, tvorí do 35 % objemu plodu. Stromy aj kvety vykazujú slušnú odolnosť proti chladu a strednú odolnosť proti hubovej chorobe Polystigma fulvum.
Sortiment orechov: Zmeny nastali aj v sortimente orechov, ktorý bol niekoľko desaťročí pomerne konzervatívny. Klasické odrody sa vyznačovali osvedčenou plodnosťou na koncoch výhonov. Naopak, tie moderné plodia aj z bočných pukov. Ako najvýraznejšia z nich sa vo svete i u nás ukázala odroda CHANDLER, ktorú možno pestovať aj v okrajových oblastiach pestovania a v nadmorských výškach až do 700 m n. Rodiť začína veľmi skoro a oproti štandardným odrodám je úroda vyššia o cca 60 - 70 % pri zachovaní veľkosti a kvality plodov. Plodom je väčší „polopapiernáč“. Biele až bledožlté chutné jadro vypĺňa až 55 % jeho objemu.
Sortiment zimných jabĺk: V sortimente zimných odrôd jabĺk nepochybíte, ak siahnete po odrode Bieloruské malinové. Ako napovedá jej samotný názov, pochádza z Bieloruska. Stromy rastú stredne silno, konáre dobre obrastajú plodonosnými výhonmi. Plody konzumne dozrievajú v novembri, skladujú sa až do marca. Sú atraktívne červené, mávajú hmotnosť okolo 150 g. Dužina je šťavnatá, kyslo-sladká, jemne aromatická.
Sortiment zimných hrušiek: Názov odrody Beloruskaja Pozniaja alebo tiež Bieloruská neskorá nezaprie jej pôvod. Je to zimná odroda hrušky. Stromy rastú celkovo stredne silno, skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je bohatá. Plody dozrievajú začiatkom októbra, skladovateľné sú do februára. Sú stredne veľké až veľké, baňatého hruškovitého tvaru, dosahujú hmotnosť okolo 110 až 120 g. Šupka je žlto-zelenej farby, na slnečnej strane s jemným pomarančovým líčkom. Dužina je pevná, stredne šťavnatá, veľmi dobre chutí.
Odroda ringloty: Atraktívna odroda ringloty Hollywood skrášli našu ovocnú záhradu od skorej jari do neskorej jesene. Stromy rastú stredne silno a umiernene. Purpurové sú pritom nielen plody, ale aj ich dužina, dokonca listy. Plody sú stredne veľké a veľmi chutné. Ovocný strom v záhradách vidieckeho typu môže byť i skvelým solitérom, čiže samostane stojacim stromom uprostred lúky alebo trávnika. Na jar krásne zakvitne, neskôr prináša farebné ovocie a listy sa na jeseň vyfarbujú. S ovocným stromom môžeme počítať aj ako s pritienením terasy či dvora a umiestnime pod neho sedenie. Vyhneme sa morušiam, z ktorých padajú mäkké a farbiace plody, podobne je to s čerešňami. Ideálne sú stromy, ktoré dozrievajú neskoro na jeseň, kedy sa sedenie používa menej často.
Kľúčové pojmy v ovocinárstve
Odroda: Rastlina vyšľachtená z pôvodného druhu, ktorá má v porovnaní s ním zmenené znaky, pre človeka výhodné, ako napríklad väčšie plody, odlišnú veľkosť stromu, iný čas dozrievania alebo farebnosť.
Podpník: Časť stromu od koreňov až po miesto naštepenia kultivaru. Môže to byť tesne nad zemou, ale i vyššie. Miesto zrastu podpníka a novej rastliny zvyčajne prezrádza mierne zhrubnutá časť na kôre. Podpník výrazne ovplyvňuje vlastnosti novej rastliny, najmä jej mrazuvzdornosť, rýchlosť rastu, odolnosť proti suchu alebo chorobám. Ak z podpníka vyrastajú vetvičky, odstraňujeme ich, aby sila išla do šľachtenej časti.
Vysokokmeň: Označuje strom, ktorý má výšku kmeňa 180 až 220 cm. Korunku má založenú vo výške 60 až 90 cm.
Rezistencia: Je to odolnosť proti chorobám, ktoré sú v niektorých oblastiach natoľko rozšírené, že nie je možné dopestovať zdravé ovocie. Vtedy určite siahneme po rezistentnej odrode. Príkladom sú egreše rezistentné voči americkej múčnatke alebo jablone voči chrastavitosti.