Slovenská elektro-indie-popová kapela Puding pani Elvisovej (PPE) patrí už takmer 20 rokov k pilierom slovenskej hudobnej scény.
Kapela si je plne vedomá svojej dlhoročnej autorskej odmlky, ktorá pramenila hlavne z rodičovských povinností a pandémie.
Skupina Puding pani Elvisovej zverejnila po piatich rokoch nový singel Trhací kalendár. Novinka je prvou ochutnávkou z pripravovaného albumu, ktorý skupina plánuje vydať na jeseň tohto roka. Nová skladba má aj svoju vizuálnu podobu.
Aktuálne sme s menšími prestávkami už rok v štúdiu, kde pracujeme na novom albume.
Na svojom konte má doposiaľ štyri radové albumy Automati (2004), Play/Pause/Eject (2007), (2010) a Tektonická Platňa (2015).
Puding pani Elvisovej je slovenská elektro-indie-popová kapela, ktorú tvorí Sylvia Menyhertová (Slivka, spev), Miloš Rabatin (bicie), Peter Ungvölgyi (Pino, klávesy) a Viliam Lauko (basgitara).
Ten prvý singel je skôr taký klasický Puding, to sme aj chceli, keď sme tvorili skladby a keď sme videli, ako sa vyvíjajú, tak táto znela tak najviac rádiovo.
Zároveň sa veľmi teším, že medzi tými ostatnými skladbami máme aj také, ktoré troška vybočujú z takých klasických 'pudingáčskych' mantinelov.
Keďže sme chceli touto skladbou sa vrátiť a dostať ju do čo najväčšieho množstva médií, tak sa nám zdalo, že táto by bola vhodná.
Hlavne aj textovo, keďže sa už primárne orientujeme na slovenčinu, tak sme si dali viac záležať na textoch.
Sedeli sme nad nimi oveľa dlhšie, každé slovíčko prešlo kontrolou všetkých členov, kým sme neboli na sto percent spokojní.
Keď tvoríme, tak sa snažíme o čo najväčšiu dokonalosť, a niekedy sa v tom natoľko zamotáme, že prejde aj niekoľko rokov.
Zároveň sme sa stali rodičmi, čím sa naše tvorivé skúšky zredukovali na minimum.
Puding pani Elvisovej vydala v piatok 22. novembra po dlhej deväťročnej pauze nový album s názvom Ahoj. Predstaví ho na turné, ktoré sa začína už budúci týždeň v Banskej Bystrici.
Nemá jednu zjednocujúcu tému, nie je to koncepčný album v pravom zmysle slova.
Každá skladba má vlastnú tému.
V každom texte sme sa však snažili ísť do hĺbky, sú dosť prepracované.
Potom tam máme skladbu, ktorá sa volá Čím skôr. Ide o imaginárny príbeh, ktorý však môže byť založený aj na reálnych základoch, o dievčati, ktoré je utrhnuté z reťaze a robí zle sebe aj svojmu okoliu.
Máme tam tiež pesničku o cestovaní, ktorá je o tom, aké je to pekné, že človek môže zbaliť batôžtek a vyraziť hocikam do sveta.
Nový album vychádza deväť rokov po tom poslednom.
Vydali sme nultý album, ktorý mapuje našu tvorbu pred vydaním debutu.
Nachádzajú sa na ňom skladby, ktoré sa aj hrávali v rádiách, ale už sa na ten prvý album nedostali.
Vydali sme aj nejaké EP-čká a novú skladbu.
Nové skladby sme mali hotové už minulý rok, ale vydali sme sa formou singlov, takže sme ich postupne zverejňovali po jednom.
Teraz už dozrel čas na to, aby sme to kompaktne uzavreli jedným albumom.
Trvalo to deväť rokov, aj keď sme to tak neplánovali.
Kreatívny proces prebieha priebežne v našej skúšobni, kde sa stretávame pomerne pravidelne.
Trénujeme, cvičíme, nahrávame.
Zároveň sme sa vydali do Demänovskej Doliny, kde sme si prenajali dve chatičky.
Strávili sme tam asi päť intenzívnych dní, ktoré nám zefektívnili prácu a napísali sme viac pesničiek ako za celý rok, keď sa stretávame v skúšobni raz za týždeň.
Nedávno vám vyšiel singel Polooblačná, ktorú inšpiroval list od Yoko Ono pre Johna Lennona.
Je veľmi jednoduchý, má len dve vety: „Som mrak.
Aj z jej strany je to krásny signál, že je stále s ním, aj keď s ním fyzicky nie je.
Snažili sme sa túto myšlienku posunúť ďalej a rozviť tieto dve vety do kompletného textu.
Ja osobne som ich obrovským fanúšikom.
Milujem všetky ich albumy, zbieram knihy a dokumenty o nich.
Mám kamaráta, ktorý je rovnaký fanúšik, a som rád, že si ešte aj v dnešnej dobe môžeme zavolať, že: „Počul si nový Beatles?“
Pretože aj keď už ako kapela neexistujú, ešte stále vydávajú nové veci.
Nedávno im s pomocou umelej inteligencie vyšla nová skladba.
Veľmi.
Áno.
V poslednom čase sme si začali točiť videoklipy sami.
Má to veľa výhod, jednak je to lacnejšie, jednak sa vieme rýchlejšie dohodnúť na tom, čo tam chceme mať, a zároveň sa počas toho, ako to robíme, stále zlepšujeme.
Dovolím si tvrdiť, že každý videoklip je lepší a lepší.
Na jar plánujeme vydať videoklip k pesničke Šťastie.
S novinkou Ahoj vyrazíte aj na turné.
Album vyšiel v piatok 22. novembra a už o týždeň nato, 29. novembra, vyrážame na turné.
Začíname v Banskej Bystrici, v klube Záhrada, deň nato sme v Žiline, v klube Stanica.
Môžem aj nemôžem zároveň, pretože to ešte nie je schválené.
Ja som totiž prišiel s nápadom, kto by to mal byť, no kapela ešte otáľa.
Ale myslím si, že ako väčšina nápadov mi to prejde, a veľmi sa na to teším.
Album budeme krstiť v každom meste, pretože si myslíme, že si tú pozornosť ľudí zaslúži.
Áno, nejaké už máme aj preddohodnuté, ale keďže ešte neboli oficiálne oznámené, nemôžem to prezradiť.
Čo znamená heslo „Transform Today” vo vašom živote, kariére?
Stále hľadáme v hudbe niečo nové.
Vymýšľame pesničky a objavujeme hudbu s pocitom, ako keby sme to práve robili prvýkrát.
Kedy, keď nie teraz, kde, keď nie tu?
Všetko čo tvoríme, robíme pre hudbu a pre radosť z nej.
Proces tvorby je vzrušujúca cesta objavovania.
Je náročné byť umelcom?
Ako vidíte dnešnú generáciu, jej hodnoty, prístup k životu?
Dnešná generácia je otvorenejšia novým veciam, rýchlejšie sa učí a má oveľa viac podnetov, ktoré ich formujú.
Práca na novom albume nás vždy napĺňa pocitom, že práve nahrávame náš najlepší.
Myšlienkou „Transform Today“ je vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk, meniť ju.
Dobrá hudba má moc v momente zmeniť vnímanie človeka.
Ako tvoríte?
Máte nejaké tajné recepty na to, ako zložiť dobrú pesničku či vytvoriť skvelé umelecké dielo?
Tvoríme kolektívne, ale každý sa do kreatívneho procesu dostáva individuálne.
Tajný recept je zmesou tabaku, niekedy iného fajčiva, lokálneho piva a červeného vína v absolútnom pomere.
V rámci kreatívnej spolupráce s Absolut vytvoríte aj jedinečné dielo.
S akými plánmi do tejto úlohy idete?
Viete už, čo vytvoríte, aká bude myšlienka?
Budete tento výtvor nejakým spôsobom „transformatívny“?
Prezradím len jedno: vytvoríme niečo, čo sme ešte doteraz nevytvorili.
A to nás baví najviac!
Spomienky na detstvo a obľúbené jedlá
Začnime menším gurmánskym dotazníkom.
Tvarohové guľky s grankom a maslo.
To bolo jedlo, ktoré mi v detstve najčastejšie robila babička a zároveň jedlo, ktoré som sa ako prvé naučila variť, pretože doň ide iba tvaroh, vajce a trošku krupice.
Pamätám si úplne presne, ako som ležala na gauči u babičky, prikryla ma dekou ako vždy a priniesla mi tie jednoduché, a pritom famózne guľky.
Nosila mi ich v obrovských dávkach, pretože som bola podvyživené dieťa (smiech).
A zatiaľ čo som jedla, sledovala som v televízii Milana Kňažka v smiešnej čapici a pád socialistického režimu a čudovala sa, čo sa to deje.
To je moja úplne prvá chuťová spomienka.
Tvarohové guľky pre mňa nie sú obyčajné jedlo, ale nostalgia.
Veru áno.
Pochádzam z chudobnej záhoráckej rodiny.
Bolo nás veľmi veľa a keď sme sa stretli, všetci kričali, dohadovali sa, potom sa udobrili a do toho všade koláče a hory jedla.
Nad tým všetkým trónil babičkin vývar.
Môžem odprisahať, že som si naštudovala všetky možné kuchárske knihy, ale doteraz som takú dobrú polievku, ako bola tá babičkina, neurobila.
Jej čaro určite tkvelo v nejakej tajnej prísade, o ktorej nám nepovedala (úsmev).
Babička polievku varila v obrovskom hrnci, dávala do nej aj vnútornosti, servírovala ju s pečeňovými knedličkami.
Vďaka tomu vývaru držala a tiahla celú rodinu, všetci sme si naň chodili.
Dnes na vývare „frčím“ s deťmi.
Keď sa vrátime zo zimnej prechádzky, dáme si ho do pohárov a štrngneme si.
Na našom webe sme mali článok, v ktorom čitatelia popisovali, aké je ich najobľúbenejšie jedlo z detstva.
Rovnako nestíhajú ani mamičky a kuchárske umenie sa často redukuje len na základné recepty, špagety s paradajkami, čo však samozrejme nikomu nevyčítam, času ani peňazí nie je často nazvyš.
To už dnes nie je, babičky idú do dôchodku pomaly v sedemdesiatke a nič nestíhajú.
Mňa babička vychovávala, pretože ženy vtedy chodili skôr do dôchodku a mohli pomáhať svojim dcéram a nevestám pri starostlivosti o deti.
Myslím si však, že by sme sa mali vracať k jedlám, ktoré poznáme z detstva, uctievať tie tradície overené rokmi.
Staré recepty dnes umierajú, ale jedlá podľa nich uvarené máme stále pod kožou a mali by sme ich obnoviť.
Dojala ma slečna, ktorá mi napísala, že jej zomrela mamička a ona na mojom webe našla recepty, ktoré jej už mama nestihla predať...
Dnes nie je jednoduché nájsť blog o varení, kde by bolo všetko dokonale vysvetlené.
Som inak úplne rovnaká ako moja cieľová skupina.
Obyčajná mama, ktorá sa síce nikdy veľmi nepropagovala, ale veľa ľudí si ma aj tak našlo a máme spolu silné puto.
Robím web už sedem rokov, nevzdávam to, hoci niekedy som si kládla otázku, či neprestať.
Preto si aj so všetkými receptami dávam veľmi veľa práce a presne popisujem postup.
Priznám sa, že som ten typ, ktorý keď nevie na otázku odpovedať dokonale, neodpovie vôbec.
Keď si spomíname na obľúbené jedlá z detstva, často nás napadajú obyčajné, jednoduché jedlá.
Ľudia hľadajú domáce, poctivé, jednoduché jedlá, ktoré veľa nestoja.
Zo surovín, ktoré poznajú a nemusia ich gúgliť.
Nepotrebujú veľmi gurmánske experimenty.
Moje deti sú najspokojnejšie, keď im upečiem chlieb a natriem ho nejakou obyčajnou nátierkou.
Alebo keď im pripravím dusené mäso s ryžou a dobrou omáčkou.
Až keď som mala svoju kuchyňu.
Mama a babičky ma do kuchyne nepustili, maximálne tak umyť riad, inak si tam svoje zázraky pripravovali samé - a hlavne tam poohovárali všetkých chlapov a svokry (smiech).
Mám rada obyčajné jedlá.
Milujem vajíčka, skúšam rôzne recepty.
Môj nový hit je vajíčka rozmixovať, vliať na panvicu, zabaliť okraje a usmažiť.
No a deti zbožňujú, keď im dám na večeru knedľu vo vajíčku s kyslou uhorkou.
Experimentujem aj s mojou ďalšou vášňou - chlebom.
Mám kváskové aj obyčajné recepty s droždím.
Milujem vianočné pupáky, len tak s makom a cukrom.
Známe sú tiež pod menom bobáľky či opekance.
Tie si robíme len na Vianoce.
Na východe Slovenska pripravujú na Vianoce mačanku, čo je jedlo zo šťavy z kyslej kapusty a húb.
Je výborná.
Napríklad trdelník.
Málokto vie, že ten bol v niektorých regiónoch tradičným vianočným jedlom.
Hovoríme spolu najmä o tradíciách, ale pustili ste si na vianočný stôl aj nejakú novinku?
Nie a nie a nie! (smiech)
Urobím si pekne po starom grilážky, punčové rezy, oblíž prst alebo venčeky.
Samozrejme nesmú chýbať medovníčky, vanilkové rožky.
Vianoce nie sú časom na experimentovanie, na to máme celý rok.
Mám ale i zdravšie varianty vianočného pečiva, ktoré robím, napríklad mrkvové guľky mojej mamy.
Nastrúhanú mrkvu spečiete na cukre, pridáte trošku citrónovej a pomarančovej kôry, cukor, rozdrvené piškóty a všetko spojíte.
Veľká dobrota!
Emília Gondorová pochádza z Malaciek, žije v českej obci Štěchovice pri Prahe.
Je mamou dvoch synov, Andreja (9) a Adama (7).
Do Česka odišla študovať molekulárnu biológiu a génové inžinierstvo.
Vďaka vedeckým úspechom - objavila mutácie DNA - žila tri roky vo Fínsku, kde prednášala študentom.
Malá ochutnávka receptov Emílie Gondorovej
Oblíž prst.
Oblíž prst je jeden z mojich najobľúbenejších zákuskov.
Zamilovala som sa do neho po prvom zahryznutí.
Šťavnatý, ľahučký a sladučký.
Tento recept musíte vyskúšať.
Recept na Oblíž prst
- Pripravíme korpus: Žĺtky vyšľaháme s cukrom, postupne pridávame po lyžici horúcu vodu a šľaháme do peny. Bielky vyšľaháme v druhej miske zvlášť. Múku s kakaom a kypriacim práškom zmiešame a pridávame k žĺtkom na striedačku s tuhým snehom. Všetko jemne premiešame a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný stredne veľký plech.
- Krém na oblíž prst: Do hrnčeka nalejeme mlieko, pridáme žĺtky, cukor, vanilkový cukor a hladkú múku. Metličkou prešľaháme a pomaly ohrievame. Privedieme k varu a uvaríme hustejšiu kašu.
- Maslo vyšľaháme a po lyžiciach do neho prišľahávame uvarený studený krém.
- Medzitým ušľaháme nad parou z bielkov a cukru tuhý sneh.
- Oblíž prst necháme stuhnúť, lepšie sa potom krája.
- Dobrú chuť!
Rožky a žemle
Recept na Rožky a žemle
- Najprv si pripravíme kvások.
- V mise zmiešame múku so soľou, do ktorej pridáme kvások, olej a vlažné mlieko s vodou.
- Cesto rozdelíme na 32 častí, ktoré spracujeme na guľky.
- Polovicu guliek necháme ďalej kysnúť, to budú žemle. Druhú polovicu spracujeme na rožky. Vyvaľkáme guľku do dvoch tretín, aby koniec ostal tučnejší.
- Rožky aj žemle poukladáme na plech a necháme ešte 15 až 30 minút kysnúť.
- Pred vložením do rúry potrieme každý kúsok rozšľahaným vajíčkom. Môžeme posypať semienkami, alebo rascou.
Emília Gondorová a jej cesta k Bonvivánom
Vrátme sa o sedem rokov dozadu, kedy ste sa rozhodli založiť web s receptami, na ktoré si asi takmer všetci pamätáme z detstva.
Mala som rozbehnutú kariéru vedkyne, pôsobila som vo Fínsku, kde som vyučovala študentov molekulárnu biológiu.
Chýbalo mi však to naše, a tak som sa vrátila, znovu do Prahy, kde som študovala vysokú školu.
Raz ku mne prišli na návštevu členovia skupiny Puding pani Elvisovej.
Upiekla som im slané koláče kiše a išli sa z nich zblázniť.
Rozhodla som sa preto založiť si cateringovú firmu.
S mužom sme sa začali snažiť o dieťa, ale nedarilo sa nám.
Povedala som si, že stresu bolo dosť a cateringovú firmu som opustila.
Keďže som ale tvorivý človek a nevydržím sedieť na zadku, vymyslela som si Bonvivánov.
Rozhodla som sa, že recepty, ktoré som zdedila od mamy a babičky, tieto neoceniteľné vedomosti, ponúknem aj ostatným.
Postupom času sa aj bez propagácie vytvorila prirodzená komunita, s ktorou navzájom súznime, pretože sme rovnakí.
A najlepšie je, že už v tejto komunite radia staršie gazdinky tým mladším, za to som nesmierne vďačná.
Je tam jednoducho cítiť to srdiečko.
Bonviváni hľadajú najmä bežné, všetkým dobre známe jedlá, na ktoré sme však možno časom trochu pozabudli.
Po revolúcii sa u nás začali veľmi presadzovať talianska, indická, čínska kuchyňa, ktoré prenikli aj do bežných kuchýň.
Bolo pochopiteľné, že ľudia chceli vyskúšať niečo nové, veď aj u mňa by ste našli krevety či ustricovú omáčku.
Myslím ale, že presne teraz je ten čas, aby sme sa vrátili domov, ku poctivej slovenskej kuchyni.
Pretože niečo na nej naozaj je.
Vidím to aj na svojich deťoch, ktoré sú najšťastnejšie, keď im urobím halušky či hovädzie s omáčkou.
Samozrejme nie je nutné ovládať dokonale celú slovenskú kuchyňu, stačí pár základných receptov.
Každá slovenská gazdinka by mala vedieť uvariť dobrú polievku, omáčku a zopár jedál z kysnutého cesta - chlieb, rožky, koláč.
Skutočne nestačí.
Každá žena by zároveň mala vedieť, ako v kuchyni hospodáriť, ako uchovávať jedlo, ako zbytočne nevyhadzovať.
Aj takéto rady chcem dať do knihy, ktorú pripravujem.
Bude obsahovať výber tých najlepších receptov z Bonvivánov s dôrazom na presné postupy pri varení.
Naše mamy a babičky mali zopár osvedčených receptov, ktoré neustálym opakovaním vyladili do dokonalosti.
Nič nového nevymýšľali.
Vezmime si, ako sa varí dnes.
Recepty sa gúglia na internete, ale prečítať si recept, to nestačí.
Pri mnohých chýba presný postup, ako jedlo pripraviť, čo je tá najzásadnejšia vec.
Keď sa recept nepodarí - a on sa na prvýkrát často nepodarí - žena to vzdá.
Lenže treba skúšať, pretože iba opakovanie robí majstra.
Spomínali ste, že vaša babička pri varení svojho vývaru čarovala a vám sa ešte nepodarilo rozlusknúť, v čom to tajomstvo spočívalo.
Mne sa zasa nikdy nepodarí urobiť napríklad rovnakú vianočnú kapustnicu, akú pripravuje moja mama, a to presne dodržím postup a mám i rovnaké suroviny.
Na to boli naše babičky.
Každá praktická žena, mama by tiež mala týždeň dopredu premýšľať, čo uvarí.
Práve takéto rady by som chcela dávať v streamoch (živé vysielanie na internete) z mojej kuchyne, ktoré pripravujem.
Trošku sa toho síce obávam, ale myslím si, že keď začnem rozprávať o jedle, tréma odíde.
Ľudia tiež konečne uvidia, v akej kuchyni varím.
Že je malá a úplne obyčajná.
Rovnaká, akú majú možno aj oni sami.
Poraďte, ako si nájsť viac času na varenie a zdokonaľovanie kuchárskeho umenia.
Treba o jedle začať viac premýšľať.
Napríklad rozdeliť si kilo múky na dve časti, z jednej urobiť sladké jedlo, z druhej slané.
Idem si to svoje a moji čitatelia práve to oceňujú.
Sú to obyčajní, úprimní ľudia, ktorí na moje recepty reagujú s vďačnosťou a za to som nesmierne rada.