Rieka Váh medzi obcami Švošov a Hubová: História, súčasnosť a výzvy

Obec Hubová sa nachádza v malebnom prostredí Liptovskej kotliny, neďaleko mesta Ružomberok, v Žilinskom kraji. Susedí s obcami Ľubochňa a Švošov. Celková rozloha katastra obce Hubová je 1 690 ha a stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 450 m n. m. Obec Hubová leží na ľavom brehu rieky Váh, zatiaľ čo oproti nej na pravom brehu sa rozprestiera obec Švošov. Po severnej strane obce popri brehu Váhu vedie frekventovaná cesta I/18 E50, s plánmi presmerovať dopravu na budúcu diaľnicu D1.

V katastrálnom území obce Hubová sa nachádzajú viaceré doliny, z ktorých najrozsiahlejšia je Hubovská (Gombášska) dolina. Bystrá dolina je dlhšia a užšia, preteká ňou Bystrý potok, ktorý zároveň tvorí hranicu s obcou Černová. Obec sa rozprestiera v pohorí Veľká Fatra. Najvyšší vrch obce je Červený Grúň s výškou 1 139 m n. m. Medzi ďalšie významné vrchy patria Kútnikov kopec (1 064 m n. m.), Veľký Smrekovec (972 m n. m.), Kýčera (956 m n. m.), Grúň (940 m n. m.) a Malý Smrekovec (819 m n. m.). V obci pramenia významné potoky: Hubovský, Lánový a Brúsový.

Mapa Liptova s vyznačenými obcami Hubová a Švošov

História obce Hubová (Gombáš)

Obec má bohatú históriu, s prvou písomnou zmienkou z roku 1425 v súvislosti s panstvom hradu Likava. Pôvodne bola vybudovaná obyvateľmi šoltýskej dediny Stankovany. V roku 1425 získal Peter, syn Stanka zo Stankovian, od kapitána hradu Likava právo šoltýstva v Gombáši, ktoré zahŕňalo právo na krčmu, mlyn a výber pokút, ako aj slobodné rybárčenie vo Váhu, Orave a Ľubochnianke. Originály týchto listín sú uložené v Liptovskom múzeu v Ružomberku.

Prví osadníci boli pastieri oviec, ktorí zakladali salaše, čo viedlo k rozvoju garbiarstva. Ovce poskytovali mlieko, mäso, vlnu a kožušinu, zatiaľ čo priestranná Hubovská dolina umožňovala pestovanie obilia. V obci kedysi fungoval aj mlyn, ktorý sa však nezachoval. V roku 1551 sa v obci nachádzali štyri sedliacke usadlosti a 18 želiarov, z ktorých traja nemali vlastný dom. Do chotára Hubovej patrila aj Ľubochnianska dolina, kde obyvateliaťažili drevo. V roku 1625 sa spomínajú tri vodné píly.

Zo starších období sa zachovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sýpky na obilie. V Bystrej doline sa nachádzajú zrúcaniny železnej huty, svedčiace o kováčskom remesle a možných zásobách železnej rudy. Typické pre Gombáš boli drevené štvorbytové dvojdomy, pričom obyvateľov jedného domu nespájala príbuznosť. Obraz z kaplnky sv. Rócha z roku 1831 zachytáva podobu vtedajšej dediny počas cholery. V roku 1882 postihol obec rozsiahly požiar, pri ktorom zhoreli takmer všetky dvojdomy. Po tomto požiari sa začali stavať drevené jednodomy, rovnako zrubové stavby so sedlovou strechou. Každá časť domu mala izbu, pitvor s ohniskom a hlinennou podlahou, a komoru, ktorá sa často premenila na ďalšiu izbu pre novú rodinu. Všetky drevenice mali slepý komín a dym sa šíril po pôjde. Popri domoch viedla priekopa na odvod dažďovej vody a do dvorov sa prechádzalo cez drevený mostík. Na druhej strane cesty, nad Váhom, boli zeleninové záhradky.

V obci sa nachádza neskorobarokový kostol Povýšenia Svätého kríža z roku 1816, ktorý je kultúrnou pamiatkou a je vyzdobený nástennými maľbami od Jozefa Hanulu. Pôvodný názov obce Gombáš (maď. Gombak = Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa. Pôvod názvu obce Gombáš, ktorý má slovanský koreň slova "gomba" (huba), a maďarskú príponu "-áš", je predmetom diskusií, avšak najstaršie mená obyvateľov a okolité zemepisné názvy naznačujú slovenský pôvod.

Archeologické nálezisko alebo historický artefakt z regiónu

Chronologický prehľad historických udalostí v Hubovej

  • 1425 - Prvá písomná zmienka o obci Gombáš.
  • 1551 - V Gombáši boli 4 sedliacke usadlosti, 1 valašská a 1 železiarska.
  • 1625 - Pracovali 3 píly.
  • 1629 - Sklárska huta na Hutách.
  • 1644 - Illesházyovci zaviedli pri Gombáši mýto.
  • 1662 - Povodeň zničila cestu do Ružomberka.
  • 1669 - Kráľ prikázal postaviť v Gombáši most.
  • 1715 - Na Gombáši bolo 29 poddanských rodín.
  • 1765 - Misionár Serafín Bosák konal bohoslužby v humne.
  • 1774 - Na Liptove sa zaviedlo pestovanie zemiakov.
  • 1782 - V Gombáši zriadili školu, učil tu Ján Okál.
  • 1787 - Zriadená farnosť.
  • 1795 - Zrútil sa drevený kostol, postavený bol nový.
  • 1795 - Vizitácia biskupa grófa Révaya, Gombáš má 932 obyvateľov.
  • 1798 - Nariadenie Stolice stavať po pohromách murované domy.
  • 18. stor. - Prvé pečatidlo s emblémom huby.
  • 1800 - Povodeň.
  • 1816 - Začiatok stavby terajšieho kostola, starej školy a fary.
  • 1831 - Ázijská cholera, postavená kaplnka sv. Róchusa.
  • 1856 - Prvé píly v Liptove.
  • 1861 - Na pečatidle obce je uhorský štátny znak.
  • 1863 - Škola mala 2 triedy so 197 žiakmi (dochádzali aj deti zo Švošova).
  • 1893 - Vzniká osada Ľubochňa.
  • 1905 - Maľba kostola majstrom Jozefom Hanulom.
  • 1909 - Začiatky ochotníckeho divadla.
  • 1911 - Prvá dychová hudba.
  • 1913 - Postavená nová škola.
  • 1918 - Infekčná choroba „španielka“.
  • 1922 - Zriadená večerná hospodárska škola.
  • 1928 - Schválená elektrifikácia obce.
  • 1930-1945 - V existujúcej prevádzke fungovala trieda, úverné družstvo, predajňa textilu, MNV a prevádzka na výrobu bábik.
  • 1934 - Zavedená povinná nočná poriadková služba (varta).
  • 1934 - Zriadený ľudový kurz pre ženy.
  • 1938 - Gombašanci sa s dychovkou zúčastnili manifestácie v Bratislave.
  • 1939 - 150 krojovaných Gombašanov na zasadnutí Slovenského snemu.
  • 1945 - Prechod frontu cez dedinu.
  • 1948 - Premenovanie obce na Hubovú.
  • 1951 - Osamostatnenie sa Ľubochne.
  • 1953 - Príchod vdp. Martina Števčeka za správcu farnosti.
  • 1956 - Vznik Hudobno-speváckeho súboru Liptov.
  • 1960 - Otvorenie kultúrneho domu.
  • 1968 - Zbúraná kaplnka sv. Rocha, reštaurácia maľby kostola.
  • 1969 - Vystúpenie súboru v Ríme.
  • 1969-1972 - Stavba terajšej školy.
  • 1972 - Nútený rozpad súboru.
  • 1973 - Stavba terajšej požiarnej zbrojnice.
  • 1977 - Postavenie obchodu Jednota.
  • 1980 - Nová budova ZŠ.
  • 1987 - Rekonštrukcia chóru, inštalácia organu OPUS 81.
  • 1933 - Rekonštrukcia hlavného oltára, sôch a malieb kostola (bratia Olšavskí).
  • 1994 - Stavba terajšieho domu smútku.

Významné osobnosti

  • PhDr. Miloslav Okál, DrSc - slovenský klasický filológ a prekladateľ antickej literatúry, preložil do slovenčiny eposy Ilias a Odysea.
  • Jozef Kútnik-Šmálov - kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ, literárny a kultúrny historik.

História obce Švošov

Obec Švošov vznikla v druhej polovici 15. storočia, pravdepodobne na zákupnom práve. Prvým šoltýsom bol v druhej polovici 15. storočia istý Šóš. Na začiatku 16. storočia sa obec začala osídľovať valaským obyvateľstvom. V tomto období sa skomplikovali vlastnícke pomery, keďže časť chotára patrila potomkom Šóša alebo iným zemanom, zatiaľ čo časť bola doosídlená valachmi na podnet vlastníkov Likavského panstva.

Podľa urbárskeho súpisu z roku 1625 stáli v Švošove 5 valaských usadlostí s 15 rodinami a 3 želiarskymi usadlosťami. Na začiatku 17. storočia bol v obci aj malý mlyn patriaci panstvu a švec mal svoju dielňu. V roku 1669 obec postihol požiar. V roku 1717 spôsobilo studené počasie biedu a hlad, z obce odišlo 33 poddaných. V roku 1798 tu postavili klasicistickú kaplnku svätého Matúša. V roku 1802 obec opäť postihol požiar.

Švošov patril do obvodu farnosti svätého Gála v Komjatnej do začiatku 17. storočia. V roku 1798 povolil spišský biskup gróf Ján Révay postaviť na cintoríne kaplnku zasvätenú svätému Matúšovi apoštolovi, financovanú miestnymi obyvateľmi. V roku 1852 bola kaplnka vážne poškodená. V roku 1825 bol v obci cintorín. V roku 1860 vznikol lom Skladná skala kvôli výstavbe Košicko-bohumínskej železnice. Dňa 8. decembra 1871 bola spustená doprava na železničnej trati Žilina - Poprad, ktorá prechádza cez Švošov.

Deti zo Švošova navštevovali školu v Komjatnej a neskôr v Hubovej. V roku 1871 bola spísaná žiadosť o zriadenie samostatnej katolíckej školy v Švošove. Prvým učiteľom sa stal Matej Franko. V roku 1939 došlo k zavedeniu elektrického prúdu, v roku 1940 postavili vodovod. V roku 1946 zhorelo 62 domov a 70 hospodárskych stavieb. V roku 1952 dokončili stavbu kultúrneho domu. V roku 1968 bola postavená lávka cez Váh do Hubovej, ktorá nahradila kompu. V roku 1972 stavali školu, obchod a prístavbu kaplnky. V roku 1985 začali stavať vodovod Hubová - Švošov, ktorý bol skolaudovaný v roku 1991. V roku 1992 začala výstavba novej budovy železničnej stanice. V roku 1995 vznikol v obci matričný úrad a postavili obecné ihrisko.

V roku 1993 sa na mieste starej školy začala výstavba kostola, ktorý bol 25. septembra 1994 posvätený ako Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Od 1. júla 1998 bola zriadená nová farnosť. Od 1. júla 2002 prešla Základná škola s materskou školou do vlastníctva obce, neskôr sa stala Cirkevnou základnou školou s materskou školou sv. Matúša.

Názov Švošov sa v písomnostiach objavuje v rôznych podobách: "Zwosso", "SsossoW", "Sswuossow" v 16. storočí, "Svossov" alebo "Swossov" v roku 1773, "Schwoschow" v roku 1786, "Svossó" v roku 1808, "Sóssó" v roku 1863 a "Sósó" v roku 1913. Od roku 1920 sa začal používať slovenský nárečový tvar "Šôšov" a od roku 1927 je úradným názvom obce Švošov.

Problémy s dopravnou infraštruktúrou

Starostovia dolnoliptovských obcí Ľubochňa, Hubová, Švošov a Stankovany upozorňujú na možné zhoršenie dopravnej situácie po otvorení diaľničného úseku D1 Hubová - Ivachnová. Najproblematickejšia križovatka sa nachádza v Ľubochni, kde sa na cestu I/18 napájajú obyvatelia okolitých obcí.

Kritizované je aj rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý zrušil tender na výstavbu diaľničného úseku Turany - Hubová, čo podľa starostu Ľubochne Petra Dávidíka znamená posun realizácie minimálne o desať rokov. Po otvorení tunela Višňové sa premávka zvýšila o 15 %, a po spustení úseku D1 Hubová - Ivachnová sa očakáva ďalší nárast.

Starosta Stankovian, Vladimír Urban, upozornil na dopravu v miestnej časti Rojkov, ktorá vedie priamo cez obec a negatívne ovplyvňuje životy obyvateľov a ich majetok, pričom ohrozuje aj bezpečnosť.

Hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Tomáš Ferenčák uviedol, že sa robí maximum pre skoré otvorenie úseku D1 Hubová - Ivachnová s cieľom odľahčiť Ružomberok od tranzitnej dopravy a zrýchliť spojenie medzi západom a východom Slovenska. Spoločnosť súhlasí, že dlhodobé riešenie prinesie až úsek diaľnice D1 Turany - Hubová.

Lávka medzi Švošovom a Hubovou

Jediné spojenie medzi Hubovou a Švošovom ponad Váh, ktoré denne využíva približne 400 ľudí, bola stará lávka. Tá bola v júli 2023 nahradená novou. Starosta Švošova Milan Široň riešil problém starej lávky už od roku 2015, no žiadosti o pomoc štátu boli neúspešné.

Ľady sa pohli koncom roka 2021, keď sa objavila výzva na cyklotrasy, v rámci ktorej mohla byť postavená cyklolávka. Obec podala žiadosť v roku 2021, ale schvaľovací proces bol dlhý a komplikovaný. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby bolo zrušené v prvom aj druhom kole, pričom v druhom kole boli predložené dve cenové ponuky od 1,8 do 2,5 milióna eur.

19. júla 2023 bolo odovzdané stavenisko Liptovskej stavebnej spoločnosti, ktorá uspela v treťom kole verejného obstarávania. Výstavba bola náročná, okrem iného kvôli vysokej hladine Váhu a obmedzenému priestoru medzi železničnou traťou a riekou.

Nová cyklolávka Švošov - Hubová je významným inžinierskym dielom, využívajúcim zavesenú oceľovú lanovú sústavu s pylónom vysokým 27 m a rozponom 76 m. Hmotnosť oceľovej konštrukcie je 87 ton. Trám mostovky bol riešený ako priehradová konštrukcia pre minimalizáciu prietoku vody pri krízových výškach hladiny. Konštrukcia umožňuje prejazd vozidla do 3,5 tony v krízových situáciách. Ide o konštrukciu s najväčším rozponom v tomto úseku Váhu postavenú minimálne po roku 1989. Progresom je aj použitie kompozitnej mostovky a farebné riešenie zodpovedajúce farbám znakov oboch obcí.

Vizualizácia novej lávky cez Váh

Stará lávka, postavená v roku 1963, bola napriek značeniu zákazu vstupu a zátarasám stále využívaná obyvateľmi, ktorí nemali inú možnosť dopravy. Štát ju postavil v roku 1963, dovtedy premávala kompa. Lávka sa pravidelne udržiavala, ale nosné časti, laná a tyče, hrdzaveli. Statický posudok z roku 2015 odhadol náklady na rekonštrukciu na približne 250-tisíc eur, čo obec nemohla financovať z vlastného rozpočtu. Starosta sa snažil zohnať sponzorov a dúfal v príspevok od úradu vlády.

Malá vodná elektráreň

Akciová spoločnosť Energo-Aqua plánuje začať v roku 2014 výstavbu malej vodnej elektrárne na ľavom brehu rieky Váh medzi obcami Švošov a Hubová.

Geografické údaje

Obec Hubová
Okres Ružomberok
Kraj Žilinský
Poloha Liptovská kotlina, pohorie Veľká Fatra (Šípska Fatra)
Nadmorská výška (stred obce) 450 m n. m.
Rozloha katastra 1 690 ha
Najvyšší vrch Červený Grúň (1 139 m n. m.)
Súradnice 49° 06′ 45″ s. š. p. 19° 18′ 30″ v. d.

tags: #rieka #medzi #obcami #svosov #a #hubova