Choroby hydiny a ich liečba: Komplexný sprievodca pre chovateľov

Zdravé zviera môžeme považovať za také, ktoré nejaví odchýlky v porovnaní s ostatnými členmi kŕdľa a tiež také zviera, ktoré chovateľovi poskytuje maximálnu úžitkovosť.

Choroby zvierat možno všeobecne rozdeliť do dvoch základných skupín: infekčné choroby (vírusové, bakteriálne, plesňové, parazitárne) a neinfekčné choroby. Neinfekčné choroby sú zapríčinené rôznymi faktormi ako genetická predispozícia, nevhodné kŕmenie, zlá zoohygiena a zootechnika, otravy, poranenia atď. Je dôležité si uvedomiť, že neinfekčné a infekčné choroby nie je možné od seba úplne oddeliť. Zvyčajne pri zvýšenej chorobnosti a úhynoch zvierat sa v chove uplatňujú viaceré neinfekčné a infekčné faktory. Len cielenou komplexnou diagnostikou je možné problém v chove úspešne riešiť.

Vo všeobecnosti platí, že prešľachtené zvieratá (prevažne homozygotné jedince) majú nižšiu celkovú odolnosť proti chorobám, pretože šľachtením sa zlepšovali úžitkové a exteriérové vlastnosti, nie rezistencia voči chorobám.

Všeobecné zásady prevencie chorôb hydiny

Hydina je pomerne zložitý pacient, a to najmä z toho dôvodu, že veľa ochorení má v počiatočnom štádiu veľmi podobné príznaky. Preto si treba uvedomiť, že účinná prevencia chorôb je 90 % konečného úspechu či neúspechu v chove. Základom účinnej prevencie a liečby je poznať pôvodcu ochorenia. Z lekárskeho hľadiska je najvhodnejšie pred zahájením liečby poznať dôkladnú anamnézu - priebeh ochorenia a v ideálnom prípade mať k dispozícii výsledky z laboratórnej diagnostiky.

Mnohí chovatelia veľmi často a zbytočne používajú rôzne lieky na prevenciu alebo pri podozrení na nejakú chorobu bez určenia diagnózy. Pri takomto necielenom použití liekov - antibiotík, antikokcidík, antihistaminík, hormonálnych liekov sa síce často príznaky ochorenia potlačia, ale problém sa nelieči, ochorenie sa v krátkom čase zopakuje a pri opätovnom použití rovnakého postupu je táto liečba už neúčinná. V chove, kde sú tieto lieky neodôvodnene používané alebo sa používajú na takzvané „preliečovanie“, je výskyt zdravotných problémov oveľa častejší ako v chove, kde sa na prevenciu chorôb alebo pri zdravotných problémoch používajú prírodné podporné látky, ktoré podporujú obranné mechanizmy zvierat (probiotiká, prebiotiká, rastlinné prípravky, vitamíny, prirodzená potrava…).

Prevencia chorôb v chove hydiny spočíva:

  1. v správnej zoohygiene, zootechnike a vo výbere vhodného plemena pre podmienky daného chovu,
  2. v správnom kŕmení prevažne čerstvým, zdravotne bezchybným, plnohodnotným a vyváženým krmivom, ktoré je pre daný druh zvierat fyziologické. Skrmovanie nesprávne vybraných kŕmnych zmesí býva častokrát príčinou zdravotných problémov v chovoch zvierat. Ak sú zložky v kŕmnej zmesi staré alebo zle skladované, dochádza k rozkladu tukov a vzniku látok, ktoré sú pre organizmus tiež toxické,
  3. v rešpektovaní fyziologických potrieb a prirodzených vlastností druhu chovaných zvierat,
  4. v správnej podpore nešpecifickej - celkovej odolnosti zvierat, a to v čase, keď to najviac potrebujú - rast, obdobie rozmnožovanie, prechodné obdobie (zima - jar, jeseň - zima), v období výstav atď. Najúčinnejším a najzdravším spôsobom zvýšenia odolnosti je použitie prírodných látok - probiotík, prebiotík, rastlinných prípravkov, vitamínov…,
  5. v cielenom vakcinačnom programe určenom podľa aktuálnej epizootologickej situácie v chove a okolí. V zásade by sa mali zvieratá vakcinovať len proti chorobám, ktoré im naozaj a aktuálne môžu hroziť. Nadmerná a necielená vakcinácia zaťažuje organizmus a môže zvieratám uškodiť.

Každý chov má svoje špecifiká a rôzne podmienky, preto sa vyššie uvedené body nedajú zovšeobecniť. Sú to hlavné zásady, ktoré platia pri chove všetkých druhov zvierat.

Základom prevencie všetkých infekčných chorôb je podpora nešpecifických obranných mechanizmov - celkovej imunity zvierat. Okrem dobrej zoohygieny a kŕmenia je dôležitá podpora trávenia, činnosti pečene, obličiek a detoxikačných - čistiacich mechanizmov organizmu. Najväčší imunitný orgán je sliznica celého tráviaceho systému, najmä čriev. Črevá sa pokladajú za „vnútorný vonkajšok organizmu“ - najväčšiu styčnú plochu organizmu s vonkajším prostredím. Preto sa na nešpecifickú podporu imunity odporúča podávať:

  1. probiotiká, prebiotiká (PROPOUL), ktoré podporujú trávenie, metabolizmus, potláčajú množenie podmienečne patogénnych baktérií, kvasiniek aj vírusov
  2. humínové kyseliny (HUMAC NATUR), ktoré pôsobia detoxikačne, antisepticky, protiplesňovo, podporujú rast, úžitkovosť - stabilizujú zdravie zvierat.
Schéma imunitného systému hydiny

Prevencia a podpora liečby častých problémov v chove hydiny

Pre chovateľov hydiny je kľúčové poznať najčastejšie problémy a vedieť, ako im predchádzať alebo ako ich liečiť. Vhodné sú prírodné prípravky a správne postupy:

  • Podpora rastu mláďat: PROPOUL, CARNIFARM, AMINOVIT
  • Pri zmenách krmiva, nechutenstve, príznaky kokcidiózy: CITROENZYMIX, PROPOUL
  • Nádcha, kašeľ, prevencia dýchacích problémov, podpora liečby infekčných chorôb: NEFROVET, AMINOVIT, MENTOVET
  • Hnačka: Diéta (vhodný je jačmeň) a dostatok pitnej vody, CARBO fito, PROPOUL, CITROENZYMIX. Dôležité je zistiť príčinu hnačky - liečba na základe stanovenej diagnózy. Prevencia, aby sa hnačka v chove neopakovala, spočíva v kvalitnom krmive, PROPOUL…
  • Pri problémoch s nekvalitným krmivom, podozrenie na otravu: Výmena krmiva, resp. odstránenie zdroja otravy. Odporúčané prípravky: HUMAC NATUR, SILIVET, PROPOUL.
  • Vonkajšie parazity: EKOSIP - posyp. Podávať vitamín B1 - tiamín alebo B-komplex. Vhodný je aj AMINOVIT, probiotiká, vyčistenie prostredia, podstielka z orechových listov a iné.

Najčastejšie vírusové choroby hydiny

Aj v malých chovoch zvyčajne koluje v prostredí veľa potenciálne patogénnych vírusov. Pri podozrení na vírusové ochorenie sa odporúča zvýšiť celkovú obranyschopnosť organizmu podporením funkcií tráviaceho i dýchacieho systému, pečene a obličiek (PROPOUL, MENTOVET, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT).

Štruktúra vírusu hydiny

1. Vtáčia chrípka

Problematika vtáčej chrípky bola v poslednom období dosť diskutovaná. Pri nakazení hydiny virulentným vírusom býva až 100 % mortalita zvierat, ktoré nemajú protilátky proti danému typu vírusu. Najvnímavejšie na chrípku sú morky. Patogénne, ale aj antigénne vlastnosti vírusu aviárnej chrípky sa veľmi rýchlo menia v závislosti od pasážovania sa na vnímavých zvieratách. Prevencia aviárnej chrípky spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení hlavne v období, keď je možnosť infekcie, v podpore celkovej odolnosti a zdravia hydiny minimalizovaním stresových situácií…

2. Pseudomor hydiny

Pseudomor hydiny spôsobuje vírus zo skupiny paramyxovírusov. Do tejto skupiny patrí viac antigénne rozdielnych vírusov, ktoré môžu spôsobiť väčšie či menšie straty v chovoch hydiny, hovoríme o paramyxovírusových infekciách vtákov. Pre kurčatá je tento kmeň málo patogénny, pričom existuje krížová imunita. Vírus pseudomoru hydiny môže mať rozdielne patogénne vlastnosti. Prevencia paramyxovírusových infekcií vtákov je okrem vakcinácie rovnaká ako pri chrípke. V drobnochove hydiny sa odporúča vakcinácia proti pseudomoru hydiny: kurčatá v treťom týždni veku a celého chovného kŕdľa raz ročne, napr. v jeseni. V drobnochove stačí používanie živej vakcíny.

Mapa šírenia pseudomoru hydiny

3. Kiahne - Diftéria

Kiahne - diftériu spôsobujú avipoxvírusy, ktoré sú známe asi u 60 druhov vtákov vrátane hydiny. Ochorenie má kožnú a slizničnú formu. Je známa aj zmiešaná forma, infekcia nosných dutín a latentná infekcia. Pri kožnej forme sa tvoria na koži, hlavne na neoperených miestach tela drobné pľuzgieriky, ktoré sa zlievajú a vytvárajú chrasty, ktoré môžu mokvať a sekundárne sa môžu bakteriálne kontaminovať. Slizničná forma sa prejavuje tvorbou difteroidných pablán na sliznici zobákovej dutiny a nosa, ktoré pri odstránení krvácajú. Hydina má dýchacie ťažkosti - dusenie, sťažený je príjem krmiva. Úhyn pri tejto forme býva vyšší. Infekcia sa prenáša kontaktom s chorými vtákmi, infikovaným náradím a hmyzom. Infekcia sa najčastejšie prejaví v jeseni až zime alebo na konci znáškového obdobia, čo tiež súvisí so znížením celkovej odolnosti zvierat, vlhkým a chladnejším obdobím. Prevencia spočíva v podpore nešpecifickej imunity správnym kŕmením, dobrou zoohygienou a sledovaním epizootologickej situácie. Na ohrozenom území sa chovy hydiny a holubov vakcinujú. Liečba postihnutých zvierat spočíva v lokálnom ošetrovaní zmien jódglycerínom a podpore celkovej odolnosti (NEFROVET, ADESOL, AMINOVIT, vitamín A…)

4. Infekčná laryngotracheitída

Infekčná laryngotracheitída je vysoko infekčné ochorenie dýchacích orgánov, ktoré postihuje hlavne kura domáceho a bažantov. Pôvodcom je herpesvírus, ktorý u infikovaných zvierat dlhodobo pretrváva aj po vyliečení. Vírus môžu prenášať aj klinicky zdravé zvieratá pochádzajúce z infikovaného chovu. Toto ochorenie môže byť príčinou imunitného oslabenia zvierat a následnou zvýšenou vnímavosťou na iné infekčné choroby. Choroba sa prejavuje chrapľavým, sťaženým dýchaním, výtokom z nosových otvorov, očí, zobáka. Patologickou pitvou sa zistia hlienové a syru podobné nálepy na sliznici hrtanu a trachey, niekedy zápal pľúc. Liečba je založená na podpore dýchania a vylučovania (NEFROVET) a podpore celkovej imunity (HUMAC NATUR, PROPOUL). Je vhodné podávať zelené krmivo a vitamín A. Zvieratá sú aj po vyliečení celoživotnými nositeľmi vírusu, ktorý môžu pri oslabení odolnosti opäť vylučovať do prostredia.

5. Markova choroba

Markova choroba je infekčné nádorové ochorenie kura domáceho, celosvetovo rozšírené. Značné straty môže spôsobiť aj v drobnochove. Pôvodca je herpesvírus úzko spojený s infikovanou bunkou. Vírus sa množí hlavne v bunkách lymfocytov a v perových folikuloch. Choroba môže prebiehať akútne, keď sa v priebehu 4 - 6 týždňov vytvoria lymfoidné nádory na koži a na vnútorných orgánoch. Chronická forma sa prejavuje postihnutím periférnych nervov - parézou až paralýzou behákov či krídel s následným úhynom následkom vysilenia, smädu a hladu, alebo postihnutím očí. Vírus má imunosupresívne účinky, čo sa môže prejaviť aj vyšším výskytom bakteriálnych, plesňových a parazitárnych chorôb v chove a nedostatočnou imunologickou odpoveďou na vakcinácie. Najviac vnímavé na infekciu sú malé kurčatá, najmä v prvom týždni po vyliahnutí. Vekom sa ich vnímavosť znižuje. Materské protilátky ich nechránia pred infekciou. Zdrojom infekcie v chove sú staršie infikované zvieratá a chovné zariadenie - hlavne prach z peria, ktorý sa usádza na vetracích systémoch, stenách… Čím mladšie je kurča a čím väčšie je množstvo vírusu v prostredí, tým je forma a priebeh choroby horší. Diagnóza sa určí na základe klinických a patologicko-anatomických príznakoch. Potvrdí sa sérologickým a histologickým vyšetrením. Prevencia spočíva hlavne v dôslednej asanácii a čistení chovných zariadení, liahní, v izolácii a likvidácii infikovaných a latentne chorých zvierat. Vakcinovať možno jednodňové kurčatá v liahni živou hlboko zmrazenou vakcínou injekčne do svalu. Vakcína sa musí uchovávať v tekutom dusíku a manipulácia s ňou je náročná, preto sa v malých liahňach a pri prirodzenom liahnutí hydiny vakcinácia nerobí. Základom prevencie však ostávajú dobré zoohygienické podmienky!

6. Leukóza

Leukóza (pôvodca retrovírus) sa prejavuje tvorbou lymfoidných nádorov na vnútorných orgánoch hydiny. Základným diferenciálnym znakom odlišujúcim Markovu chorobu a leukózu je vek klinického postihnutia. Pri Markovej chorobe sa lymfoidné nádory tvoria do veku 6 mesiacov, pri leukóze u zvierat starších ako 6 mesiacov. Klinickú a patologicko-anatomickú diagnózu potvrdí sérologické a histologické vyšetrenie. Prevencia v drobnochove spočíva predovšetkým v možnosti chovu klasických - menej prešľachtených plemien hydiny, ktoré sú geneticky odolnejšie. Zamedzením zavlečenia vírusov do chovu prikúpenou hydinou, čo je veľmi ťažké, keďže kurčatá infikované (horizontálne v liahni alebo vertikálne od rodičov) nemajú žiadne klinické príznaky.

Mikroskopický obraz nádorových buniek

Bakteriálne ochorenia hydiny

Niektoré bakteriálne infekcie v malochovateľských podmienkach, na rozdiel od veľkochovov, sa môžu vyskytovať častejšie, s výraznejším klinickým prejavom aj vyššími stratami. Je to dané hlavne tým, že hydina v drobnochove máva bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi aj inými zvieratami. Patogénne baktérie zvyčajne môžu infikovať a množiť sa v organizme rôznych druhov zvierat.

1. Salmonelóza

Salmonelóza je akútna, ale aj chronická bakteriálna infekcia. Môže postihnúť ako sliepky, tak aj ľudí, ktorí konzumujú kontaminované vajcia alebo mäso. U sliepok môže spôsobiť hnačku, nechuť k jedlu sprevádzanú stratou hmotnosti, únavu a zníženú produkciu vajec. Prevenciou proti nákaze salmonely je zabezpečenie dobrých priestorových a hygienických podmienok chovu s pravidelným čistením. Okrem kvalitného krmiva a vody je vhodné udržiavať v dobrom stave aj črevnú mikroflóru sliepok (napríklad pridávaním kyslomliečnych výrobkov, kvasenej kapusty či probiotík do krmiva a nepoužívaním antibiotík).

2. Cholera sliepok

Túto vážnu chorobu sliepok spôsobuje baktéria Pasteurella multocida, ktorou sa sliepky môžu nakaziť od divých zvierat alebo kontaminovaným krmivom a vodou. Proti cholere sliepok neexistuje liečba a väčšinou je jej výsledkom úhyn sliepky. Ak aj sliepka choleru prežije, je oslabená sa stáva sa jej prenášačom. Prevencia proti cholere sliepok spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, udržiavaní sliepok v dobrom zdravotnom stave s vybudovanou imunitou (kvalitným, pestrým krmivom so zelenou zložkou a vhodnými chovateľskými podmienkami).

3. Hemofilná nádcha

Ďalším nepríjemným bakteriálnym ochorením je hemofilná nádcha, ktorého pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Túto chorobu sliepok spoznáte podľa napuchnutej hlavy (hrebeň a okolie očí), sťaženého dýchania, výtoku z očí a nosa a zápalu očných spojiviek. Proti tomuto ochoreniu neexistuje vakcína a v prípade že ho sliepka prekoná, zostane prenášačom a môže nakaziť ďalšie sliepky.

4. Tuberkulóza vtákov

Tuberkulóza vtákov je nákazlivé ochorenie, ktoré prebieha chronicky a prejavuje sa u staršej vekovej kategórie. Vyskytuje sa najmä u voľne žijúcich vtákov v malochovoch hydiny a u exotických vtákov. Je prenosná na cicavce vrátane človeka. Nákaza sa šíri hlavne trusom infikovaných jedincov, kontaminovanými predmetmi a krmivom, pri kanibalizme, oštipovaním uhynutých kusov. Možný je aj vertikálny prenos vajcami. Klinické príznaky sú na začiatku ochorenia nevýrazné: inapetencia, skleslosť, občasná hnačka. Nákaza sa v kŕdli šíri pomaly, ojedinelými úhynmi. U hydiny najčastejšie ochorejú sliepky ročné a staršie. V pokročilom štádiu choroby sa objaví trvalá hnačka, chudnutie aj pri zachovanom príjme krmiva, pokles znášky, anémia, krívanie.

Bakteriálne kultúry na Petriho miske

Parazitárne ochorenia hydiny

Napadnutie sliepok vonkajšími parazitmi patrí k najčastejšiemu druhu ochorenia hydiny. Väčšinou ich k vám do kurína zanesú voľne žijúce vtáky. Akonáhle však tieto malé, ale zato nebezpečné tvory objavíte, je potrebné začať ihneď s hubením, aby nedošlo k ich rozmnoženiu.

1. Kokcidióza

Kokcidióza je parazitárne ochorenie spôsobené prvokmi nazývanými kokcídie. Tieto prvoky môžu spôsobiť hnačku, vnútorné krvácanie, rýchly úbytok hmotnosti, apatiu, zníženú nosnosť a u mladých sliepok dokonca aj smrť. Kokcidióza sa u sliepok šíri predovšetkým trusom z podstielky. Je preto obzvlášť dôležité udržiavať čisté prostredie. Aby ste predišli jej výskytu, odporúča sa posilňovať ich imunitu zdravou a vhodnou výživou. Kokcidióza sa prednáša jednej sliepky na druhú prostredníctvom infikovaného trusu. Jedným z prvých príznakov, ktoré sa u sliepky objavia je krv v sliepkach a vodnatá zapáchajúca hnačka.

2. Všenky

Vši sú jedným z najbežnejších vonkajších parazitov, ktorými sliepky trpia. Prežívajú pod perím, kde sa priživujú na krvi a tým spôsobujú podráždenie a často aj prenos iných chorôb na sliepky. Celý životný cyklus vší sa odohráva na tele sliepok, takže zbaviť sa ich nie je komplikované. V prípade premnoženia môžeme sliepkam pomôcť práškovými/púdrovými prípravkami proti všiam, ktorými pravidelne poprašujeme perie sliepok počas 3 týždňov.

Ilustrácia vší na hydine

3. Klieštikovec kurí (Čmelík slepičí)

Aj roztoče parazitujú na sliepkach. Väčšina druhov sa živí odumretou pokožkou a perím, no existujú aj druhy, ktoré sa živia krvou. Jedným z nich je aj klieštikovec kurí, ktorý narobil problémy už nejednému chovateľovi sliepok, pretože sa ho nie je jednoduché zbaviť. Na sliepkach klieštikovec parazituje v noci keď odpočívajú a počas dňa sa ukrýva v tmavých škárach kurína, odkiaľ sa len ťažko likviduje. Klieštikovce kurie dokážu sliepky oslabiť a v extrémnych prípadoch aj spôsobiť úhyn z dôvodu straty krvi. Navyše prenášajú rôzne ochorenia, takže pre chovateľov predstavujú vážny problém.

Dermatologické problémy

Sliepky môžu postihnúť aj rôzne dermatologické problémy vrátane parazitárnych infekcií, ako sú čmelíky, vši alebo perožrúty, ktoré spôsobujú ochorenia slepačieho peria. Našťastie sa problém s perožrútmi dá ľahko vyriešiť, použitím vhodných insekticídov. Pri kontakte s niektorým z týchto parazitov, treba sliepky premiestniť a kurník dôkladne a opakovane vyčistiť a vydezinfikovať. Použiť môžete aj prípravok Čmelíkostop.

Ďalšie užitočné rady a tipy

  • Správne kŕmenie: Vhodné je používať správne vyvážené krmivo. Sliepky je vhodné kŕmiť komplexným krmivom, ku ktorému netreba už nič pridávať. Ak majiteľ používa na kŕmenie kukuricu, prípadne pšenicu, je potrebné pridať do zmesi vitamíny a minerály ako NUTRIMIX, ROBORAN D či PLASTIN. Nosniciam sa dáva i zelená strava, ktorá obsahuje betakarotén, ktorý zafarbí žĺtka.
  • Dezinfekcia: Pravidelne čistiť a dezinfikovať výbehy. Kuríny dezinfikujeme pravidelne pomocou účinnej látky tetramethrinum a cypermethrinum (NEOSTOMOSAN) bez prítomnosti zvierat. Niektoré dezinfekčné prípravky sa používajú aj na sliepky ako napríklad sprej s obsahom permethrinum (BIOCID). Jednoduchšia alternatíva je použiť ekologický prípravok na báze oxidu kremičitého (EKOSIP).
  • Probiotiká a prebiotiká: Na udržanie zdravého tráviaceho traktu je dobré používať či už preventívne, ale aj ako podpornú terapiu probiotiká a prebiotiká. Takisto sú vhodné prípravky, ktoré okysľujú pH v žalúdku a pomáhajú tráveniu potravy (HUMAC, SULFADIMIDIN - treba veterinárny recept).

Chováme sliepky, kurník na kolesách

Obsah:

  • Príznaky infekčných chorôb u kurčiat
  • Príznaky a liečba chorôb kurčiat, ktoré nie sú pre človeka nebezpečné (Aymerióza, Pseudomor hydiny, Kurací mor, Marekova choroba, Kuracie leukémie, Infekčná laryngotracheitída, Infekčná bronchitída, Infekčná burzitída, Syndróm poklesu vajec)
  • Možné zimné choroby kurčiat
  • Invázne choroby kurčiat
  • Príčiny neprenosných chorôb brojlerov a ich eliminácia

Kurčatá sú náchylné na choroby ako každé iné domáce zviera. Choroby kurčiat sa najčastejšie liečia sekerou, pretože je zrejmé, že kurča je choré, až keď je neskoro pomôcť. Okrem toho bude ošetrenie kurčaťa často stáť viac ako samotná hydina.

Dôležité! Niektoré infekčné choroby kurčiat sú pre človeka nebezpečné.

Takmer všetky infekčné choroby kurčiat spôsobené baktériami a prvokmi sa liečia iba jednou metódou: porážkou chorých kurčiat. Môže sa liečiť iba salmonelóza. Súčasne existuje viac ako dosť chorôb u domácich kurčiat a je ťažké ich rozlíšiť neprofesionálmi, čo je jasne viditeľné na videu. Mužovi sa podarilo zistiť iba to, ktoré z kurčiat to všetko začalo. Súkromní vlastníci zároveň často jednoducho nemajú možnosť dodržiavať potrebné normy karantény a chovu kurčiat.

Hlavné príznaky kurčaťa s ktoroukoľvek z chorôb: Zhrbený chrbát, ovisnuté krídla, ovisnutá hlava a túžba odlúčiť sa od spoločníkov, schúlené v kúte. Fyzický stav kurčaťa možno určiť podľa farby hrebeňa: červený (u niektorých plemien horký ružový) hrebeň zdravej farby - obeh sliepky je v poriadku a ona v blízkej budúcnosti nezomrie; svetloružová - niečo narušilo krvný obeh, kurča je vážne choré; hrebeň s modrým odtieňom - kura ide na druhý svet a je lepšie mať čas ho zabiť skôr, ako samo zomrie.

Z infekčných chorôb nebezpečných pre ľudí sú kurčatá choré: tuberkulóza; pasteurelóza; leptospiróza; listerióza; salmonelóza. Pri prvých štyroch druhoch chorôb sa poskytuje iba zabitie celej populácie kurčiat. Pri leptospiróze sú choré kurčatá oddelené od hlavných hospodárskych zvierat a sú liečené furazolidónom a streptomycínom po dobu 3 týždňov.

Hrebeň sliepky s modrým odtieňom

Príznaky infekčných chorôb u kurčiat:

  • Listerióza: Choroba je spôsobená mikroorganizmom: grampozitívnou pohyblivou tyčinkou. Ochorenie sa zvyčajne začína konjunktivitídou. Ďalším znakom u kurčiat sú kŕče, paréza končatín a nakoniec ochrnutie a smrť. Diagnóza sa robí v laboratóriu.
  • Tuberkulóza: U kurčiat je toto ochorenie zvyčajne chronické s jemnými príznakmi. Pozoruje sa letargia, vyčerpanie, u nosníc sa pozoruje pokles produkcie vajec. Možné sú aj hnačky a žltnutie slizníc. Niekedy sa na chodidlách labiek objaví krívanie a nádorové útvary.
  • Pasteurelóza: Má 5 foriem priebehu ochorenia s mierne odlišnými príznakmi. V hyperakútnej forme choroba, navonok zdravé kura náhle uhynie. V akútnom prúde choroby, najvýraznejším znakom označujúcim pasteurelózu bude modrý hrebeň a náušnice. Okrem toho kurčatá pociťujú: apatiu, rozstrapatenú sliepku, ktorá má znížené krídla, pískanie pri dýchaní, atrofiu prsných svalov, penu zo zobáka a nosných otvorov, smäd. Kuracie mäso zahynie v akútnom priebehu po 3 dňoch.
  • Leptospiróza: Pri leptospiróze u kurčiat je ovplyvnená pečeň, preto je jedným zo zjavných príznakov leptospirózy u kurčiat zožltnutie kože a slizníc. Okrem toho sa zvyčajne pozoruje zlá funkcia čriev, znížená tvorba vajec a horúčka.
  • Salmonelóza: S touto chorobou majú kurčatá bohaté penivé výkaly tekutej konzistencie, nedostatok chuti do jedla, smäd, apatia. U kurčiat je tiež zaznamenaný opuch kĺbov končatín, ktorý je potrebné odlíšiť od artritických procesov pri pasteurelóze.

Na ochranu zdravia ľudí, keď sa tieto choroby objavia, je lepšie zabiť celú populáciu kurčiat, ako sa snažiť vtáka ošetrovať.

Choroby nebezpečné pre človeka nie sú jedinými infekčnými chorobami, na ktoré môžu kurčatá ochorieť.

Príznaky a liečba chorôb kurčiat, ktoré nie sú pre človeka nebezpečné:

  • Aymerióza kurčiat (kokcidióza): Parazitárna infekcia spôsobená prvokmi. Kurčatá sú najcitlivejšie od 2 do 8 týždňov veku. Inkubačná doba pre Eimeria je od 3 do 5 dní. Spravidla sa u kurčiat vyskytuje akútny priebeh choroby, ktorý sa prejavuje depresiou, prudkým poklesom chuti do jedla, po ktorom nasleduje úplné odmietnutie krmiva, smäd. Kurčatá sa schúlia k sebe a snažia sa zahriať. Krídla sú dole. Perie je prehrabané. K uhynutiu vtáka zvyčajne dochádza 2 až 4 dni po objavení sa klinických príznakov a môže dosiahnuť 100%.
  • Pseudomor hydiny: Toto vírusové ochorenie má niekoľko mien: Ázijský mor vtákov; pseudo-mor; choroba filaret; renikhetova choroba. Vírus je vo vonkajšom prostredí pomerne stabilný a je tiež schopný vnútromaternicového prieniku do kuracieho vajca a prežitia vo vajci počas celej inkubačnej doby. Mláďa sa tak môže narodiť už choré. Pri chorobe existujú 3 typy priebehu ochorenia, ako aj typické a atypické formy. Pri veľmi závažnom priebehu ochorenia infekcia postihne celý kurník za 2 - 3 dni so zjavnými klinickými príznakmi. Pretože vírus ovplyvňuje nervový systém vtákov, prejavmi sú krútenie krku, ochrnutie končatín, zhoršená koordinácia pohybov, podráždenosť a dýchavičnosť.
  • Kurací mor: Iné názvy choroby: chrípka a chrípka. Vták nie je liečený, pretože choroba má okamžite formu epizooti, ktorú je možné zastaviť iba zabitím celej chorej populácie kurčiat.
  • Marekova choroba: Iné názvy: vtáčia paralýza, neuritída, neurolymfomatóza, infekčná neurogranulomatóza. Vírusové ochorenie. Pôvodcom je forma herpetických vírusov. Vírus je stabilný vo vonkajšom prostredí, ale veľmi citlivý na bežné dezinfekčné prostriedky. Inkubačná doba ochorenia môže byť až 150 dní. Príznaky akútnej formy ochorenia sú podobné ako leukémia: abnormálne polohy hlavy, končatín a tela, vyčerpanie, prudký pokles produkcie vajec, apatia.
  • Kuracie leukémie: Je to spôsobené onkovírusmi a častejšie postihuje kurčatá staršie ako 4 mesiace. Príznaky ochorenia sú nešpecifické, hlavné sú: vyčerpanie, znížená tvorba vajíčok, hnačky, chudokrvnosť. Nádory u kurčiat sa môžu tvoriť kdekoľvek, hlavne však v prsných svaloch, pod kožou a na koži.
  • Infekčná laryngotracheitída u kurčiat: Vírusové ochorenie. Vírus je vo vonkajšom prostredí relatívne stabilný, ale veľmi citlivý na bežné dezinfekčné prostriedky. Smrť kurčiat na toto ochorenie nastáva udusením.
  • Infekčná bronchitída kurčiat: Vírus napáda dýchacie a reprodukčné orgány a znižuje produkciu vajec. Pri použití dezinfekčných prostriedkov vírus zomrie po 3 hodinách.
  • Infekčná burzitída kurčiat: S touto chorobou sa kĺby zapália, objavia sa intramuskulárne krvácania a sú postihnuté obličky. Nie je vyvinutá žiadna liečba.
  • Syndróm poklesu vajec: Príznaky môžu zahŕňať náhly pokles produkcie vajec, vajcia s mäkkou škrupinou alebo deformované vajcia.

Existuje veľké množstvo chorôb brojlerov, z ktorých každá má inú charakteristiku. Sú schopní vyvolať výskyt rôznych porušení. Nebezpečné choroby sú niekedy príčinou ochrnutia a dokonca smrti. Mladé vtáky sú najčastejšie náchylné na choroby, pretože v štádiu tvorby a vývoja je telo najcitlivejšie na nepriaznivé faktory.

Dyspepsia: Táto patológia sa vyznačuje porušením funkcií tráviacich orgánov. U jednodňových kurčiat sa príznaky často vyskytujú v dôsledku nezrovnalostí v strave. Telo mladých vtákov je vysoko citlivé a vyžaduje starostlivú kontrolu kvality krmiva.

Hypovitaminóza: Nedostatok vitamínov a minerálov vedie k rozvoju rôznych chorôb. Nedostatok vitamínu A je sprevádzaný stratou chuti do jedla, zastavením vývinu, slabosťou a zníženou fyzickou aktivitou. Ako choroba postupuje, trávenie je narušené a nervový systém je poškodený.

Kokcidióza: Táto infekcia je spôsobená infekciou eimeria tenella. Riziko vzniku choroby sa zvyšuje v teplom a vlhkom počasí. Coccidia vstupuje do tela vodou, podstielkou, jedlom. Pri infikovaní sú postihnuté tráviace orgány a nervový systém.

Pullorosis: Toto je jedna z odrôd salmonelózy. Príčinou choroby sa stáva Salmonella pullorum-gallinarum. Riziko vzniku choroby sa zvyšuje v podmienkach nehygienických podmienok a vysokej vlhkosti v kurníku.

Pseudomor hydiny: S rozvojom choroby sa u vtákov vyvinie kašeľ, apatia a zhoršená koordinácia pohybov. Ochoria a schudnú.

Schéma prevencie chorôb hydiny

Denný kontrolný zoznam zdravia kurčiat:

Denné kontroly sú najjednoduchším spôsobom, ako udržať vaše kŕdeľ v bezpečí a zdraví. Jednoduchou rutinou ráno a večer môžete odhaliť problémy skôr, ako sa rozšíria.

  • Ranná rutina: Správanie, Potraviny a voda, Hrebene a oči, Výkaly, Zvuky, Rýchla fyzická kontrola.
  • Večerná rutina: Počítanie stáda, Produkcia vajec, Všeobecná aktivita.

tags: #rober #kura #vsetky #goli