Mliečne výrobky patria medzi veľmi diskutované témy a, mimochodom, aj medzi moje veľmi obľúbené. Je to ďalšia z oblastí, v ktorej je veľa poloprávd a nedopovedaných faktov. Ak sleduješ rubriku porovnanie potravín pravidelne, je ti jasné, že vo výžive neexistuje jedno odporučenie a jedna cesta vhodná pre všetkých. Je potrebné sledovanie reakcií nášho organizmu na potraviny. Z dlhodobo udržateľného a pre zdravie najviac prospešného hľadiska je to najlepšia cesta.
V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na syry, spoznáme ich spracovanie, aby sme mohli rozlišovať ich prospešnosť. Syr je bielkovinový koncentrát vyrobený okyslením alebo enzýmovým zrážaním mlieka za účasti mikroorganizmov. Je to zrejúci alebo nezrejúci, polotvrdý, tvrdý alebo extra tvrdý výrobok. Vyrába sa úplným alebo čiastočným vyzrážaním bielkovín z kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka. Býva s rôznym podielom tuku alebo cmaru alebo ich vzájomnou kombináciou vyrobený pomocou syridla. Vzniká odstránením vody zo zrazeniny a podlieha chemickým a fyzikálnym zmenám pôsobením mikroflóry. Pri tomto procese dochádza k veľkým chuťovým zmenám a hlavne k predĺženiu trvanlivosti v porovnaní s čerstvým mliekom. Bielkovinovou zložkou syrov je kazeín, ktorý sa zráža pri syrení. Všetky syry vznikajú vlastne vyzrážaním mliečnej bielkoviny z mlieka - prevažne kazeínu. Vyzrážanie sa urobí okyslením mlieka alebo prekysnutím, keď vznikajú tzv. kyslé syry, a za enzymatického zrážania mlieka vznikajú tzv. sladké syry. Pri tomto procese dochádza k štiepeniu pôvodného kazeínu, pri ďalšom kroku - zrení syrov - dochádza k jeho štiepeniu na základné zložky aminokyseliny, čím sa stáva syr stráviteľnejší.
Druhy syrov a ich charakteristika
Poznáš bližšie typy syrov? Zaraďujú sa medzi syry s nižšou sušinou, ktoré nezrejú a väčšinou majú kratšiu trvanlivosť. Tieto syry sa vyrábajú prevažne kombináciou kyslého zrážania mlieka s malým množstvom syridla. Nezrejúci syr je určený na skorú konzumáciu. Medzi najrozšírenejšie druhy čerstvých nezrejúcich syrov patria tvarohy. Tvaroh je pre svoju ľahkú stráviteľnosť a výživovú hodnotu významnou potravinou. Používa sa na prípravu slaných alebo sladkých jedál. Vyrába sa v rôznych druhoch v závislosti od obsahu sušiny a tuku. Z nutričného hľadiska sú významné aj tvarohové nátierky s obsahom byliniek.
Zrejúci syr je určený na neskoršiu konzumáciu, musí sa však uchovávať pri určitej teplote, aby boli zabezpečené nevyhnutné biochemické a fyzikálne deje. Medzi tieto syry sa zaraďujú mäkké syry zrejúce pod mrazom. Smotanové syry sú kombinované zrážané jemné syry s vysokým obsahom tuku. Majú jemnú kyslomliečnu chuť, jemnú štruktúru. Patrí do kategórie tvarohových syrov, vyrábaných po celom svete.
Plesňový syr je charakteristický tým, že jeho zrenie sprevádza aj rast plesne vnútri syra aj na jeho povrchu. Srvátkové syry sa vyrábajú zo srvátky po výrobe syrov - srvátkovej bielkoviny. Známe sú pod názvom ricotta. Je to veľmi výživný syr, väčšinou bez tukov. Jeho chuť je nevýrazná a neutrálna. Parený syr sa vyrába z vykysnutého syra, tepelne sa upravuje najmenej pri 60 ˚C, rôzne sa upravuje a niekedy ďalej spracováva podobne ako zrejúci syr.
Hrudkový syr sa vyrába vyzrážaním bielkovín z kravského mlieka pôsobením syridla a čiastočným oddelením srvátky uvoľnenej pri tomto procese. Ovčí hrudkový syr sa vyrába vyzrážaním bielkoviny ovčieho mlieka pôsobením syridla a tiež uvoľnením srvátky. Skladovaný ovčí syr je rozdrvená a zomletá zmes vyzretého ovčieho hrudkového syra a jedlej soli, dokonale utlačená a skladovaná.
Bryndza je prírodný syr vyrábaný zo zrejúceho ovčieho a hrudkovitého syra alebo zo zmesi zrejúceho hrudkovitého ovčieho syra, alebo iných kombinácií kravského a ovčieho syra, pričom bryndza musí obsahovať najmenej 50 % ovčieho syra.

Čo si všímať pri výbere syra?
Možno si si už odpovedala, že zloženie, podobne ako pri všetkých potravinách. Nie je možné porovnať všetky syry, v tabuľke však môžeš vidieť rozdiel medzi tými topenými. Čítať etikety sa naozaj oplatí, pretože až potom vieš rozoznať výrobok zo základných surovín a výrobok ochudobnený o základné suroviny s pridaním mnohých prídavných látok. Nezabúdaj, že na etikete nájdeš aj krajinu pôvodu.
Neznamená to, že topený syr si už nikdy nemáš natrieť na chlieb, len je vhodné rozlišovať, prípadne kombinovať a striedať potraviny, neuprednostňovať či nezavrhovať niektoré druhy. Opäť sme pri zlatej strednej ceste aj pri výbere potravín. Tie chutnejšie (ale, žiaľ, často horšie zložením) konzumuj občas, tie kvalitnejšie častejšie. Takto dosiahneš naozaj zdravú a vyváženú výživu.
Na Slovensku sú topené syry veľmi obľúbené. Máme široký sortiment týchto syrov a našťastie je aj možnosť výberu. Zlá správa je, že z ekonomických dôvodov sa používajú pri ich výrobe náhrady surovín, čo sa odzrkadľuje na kvalite syrov. Dobrá správa je, že na trh čoraz viac prichádzajú topené syry z tvarohových syrov a ich kvalita je naozaj veľmi dobrá. Čítať zloženie sa preto naozaj oplatí, nemyslíš?
Taviace soli a ich vplyv
Poďme sa pozrieť bližšie na najčastejšie používané taviace soli:
- E 339 - fosforečnany sodné, patriace do 4. skupiny
- E 450 - difosforečnany, patriace takisto do skupiny 4
- E 452 - polyfosforečnany, patriace takisto do skupiny 4
Do skupiny 4 sa zaraďujú prídavné látky, pri ktorých môže u citlivých ľudí nadmerná konzumácia pôsobiť nepriaznivo, tiež môže zabraňovať vstrebávaniu niektorých dôležitých a prospešných živín z potravín, u detí je riziko vyššie.
Výhody ovčieho syra
Pri pomyslení na syr sa ľuďom často vybaví kravský a kozí syr, no ovčí syr je prinajmenšom taký lahodný. Syr vyrobený z ovčieho mlieka je dobrou alternatívou pre ľudí s alergiou na kravské mlieko a navyše je plný vitamínov, bohatý na vitamíny A, B a C a je teda nielen zdravý, ale aj chutný!
Ovčie mlieko a z neho vyrobené ovčie syry majú najbohatšie zloženie aminokyselín, vitamínov a minerálov. Obsahuje prirodzenú probiotickú mikroflóru, ktorá má vynikajúce zdravotné účinky. Oproti ovčiemu je syr vyrobený z kravského mlieka cenovo dostupnejší, no zároveň je chudobnejší o množstvo vitamínov a minerálov. V ovčom syre sa nachádza až päťnásobne viac vápnika či vitamínov B, C a D, než v syre vyrobenom z kravského mlieka.
Ovčí syr obsahuje veľa konjugovanej kyseliny linolovej (CLA), ktorá podľa výskumov chráni pred rakovinou. Kozí syr zmierňuje nervozitu a stres. Väčšinou platí, že čím je syr belší, tým má menej tuku. Zdravá výživa toleruje obsah celkového tuku do 10 g v 100 g syra.
Ovčie mlieko je hustejšie a výživnejšie ako kravské, pretože obsahuje dvojnásobok bielkovín, tuku a vitamínov B-komplexu, ako aj zdroj vitamínov rozpustných v tuku (A, D, E a K). Tiež minerálnych živín ako vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok či meď. Ovčie mlieko je podľa neho mimoriadne cenné aj z hľadiska obsahu vápnika. V 100 gramoch bryndze (ovčej) sa nachádza 650-700 mg vápnika. Bryndza ako fermentovaný živý ovčí syr obsahuje aj množstvo probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek, ktorých počty v jednom grame dosahujú hodnoty 1-10 miliárd.
Vďaka vysokej koncentrácii bielkovín v ovčom mlieku má ovčí syr trikrát vyšší obsah bielkovín ako kravský alebo kozí syr. Množstvo vápnika v ovčom syre je dvakrát väčšie ako množstvo vápnika v syroch z kravského mlieka. Ako starneme, hustota kostí sa môže znižovať, čo vedie k zdravotným problémom, ako sú krehké kosti a osteoporóza. Konzumácia ovčieho syra s vysokým obsahom týchto minerálov môže pomôcť zlepšiť minerálnu hustotu kostí.
Ovčí syr možno kategorizovať ako prirodzene homogenizované mlieko. Dobre sa mieša a nerozdeľuje sa na mlieko a vodu. Preto je vhodný pre ľudí, ktorí nevedia stráviť kravský syr alebo ľudí s intoleranciou laktózy. To nevyhnutne neznamená, že ovčí syr neobsahuje laktózu. V ovčom syre možno nájsť množstvo vitamínov. Folát pomáha pri vyrovnávaní hormonálnych hladín, najmä u žien. Podporuje tiež lepší metabolizmus v tele. Nedostatok folátu môže u dojčiat vyvolať defekty neurálnej trubice.
Ovčí syr sa vyrába z ovčieho mlieka, ktoré obsahuje vysokú koncentráciu nukleozidov a nukleotidov. Tieto dva typy glykozylamínov sú tiež 50-krát vyššie ako tie, ktoré sa nachádzajú v kravskom syre a kravskom mlieku. Preto konzumáciou väčšieho množstva potravín s vysokým obsahom nukleozidov a nukleotidov môžete znížiť oxidačný stres voľných radikálov, ktorý je spôsobený mutáciami zdravých buniek v tele.
Hoci ovčí syr obsahuje vyššie množstvo tuku a kalórií (dvakrát viac) ako kravský syr, neznamená to, že je pre naše zdravie škodlivý. Konzumácia potravín bohatých na zásadité látky môže uľahčiť vstrebávanie vitamínov a živín v tele a súčasne zlepšiť imunitu. Je to preto, že kyslé potraviny môžu spôsobiť nerovnováhu hladiny pH krvi a narušiť rovnováhu telesných tekutín.
Množstvo aminokyselín v ovčom syre je oveľa vyššie ako v kravskom alebo kozom syre. Keď konzumujeme ovčí syr, tieto aminokyseliny budú reagovať s telom podobne ako lieky na upravenie krvného tlaku. Okrem toho tieto aminokyseliny znížia zaťaženie krvných ciev a tepien, čo vedie k zníženiu pravdepodobnosti vzniku hypertenzie.
Ľudia, ktorí trpia astmou, ekzémom a inými kožnými alergiami, nepociťujú alergické reakcie pri konzumácii mliečnych výrobkov získaných z kráv. Ovčí syr je bohatý na tryptofán. Táto esenciálna aminokyselina uľahčuje syntézu serotonínu.

Rozdiel medzi ovčím a kravským syrom
Najviac predávaným tvrdým syrom je kravský. Je síce lacnejší ako ovčí aj kozí, na druhej strane obsahuje oveľa menej vápnika, fosforu, horčíka, vitamínov A a D, trojnásobne menej vitamínov zo skupiny B a len štvrtinu zinku, ktorý je dôležitý pre zdravú pokožku, oproti ovčiemu syru.
Počet alergikov na kravské mlieko a syry stúpa. Ak patríte aj vy do skupiny ľudí, ktorým robí mlieko problém, vhodnou náhradou môže byť práve ovčí syr. Obsahuje päťnásobne viac vápnika, vitamíny B, C a aj vitamín D, bez ktorého sa vápnik nedokáže vstrebať do kostí.
Ak by sme porovnali kravský, ovčí a kozí syr zistili by sme, že najzdravší a najmenej kalorický je práve ten posledne menovaný. Jeho cena je však niekedy oproti ovčiemu až dvojnásobná. Ak vám teda nevadí investovať a neprekáža vám ani netypická chuť, určite si radšej priplaťte. Kozí syr je najzdravší nielen preto, že obsahuje menej kalórií, ale takisto má aj menej cholesterolu a tuky, ktoré sú ľahšie stráviteľné než tie, ktoré sú v kravskom a ovčom syre. Kozí syr navyše prospieva srdcu a je prevenciou Parkinsonovej choroby.
Kvalitný ovčí hrudkový syr má uzavretý povrch a pružnú konzistenciu. Vítané sú aj menšie oká alebo nepravidelné dutinky. Chuť a vôňa ovčieho hrudkového syra je jemná, mliečne kyslá s príjemnou arómou po ovčom mlieku.
Čerstvo nadojené mlieko sa preleje cez filter do nádoby na výrobu syra, kde sa postupne zohrieva a zasýri syridlom. Následne sa nechá odpočívať približne 30 až 45 minút, kedy sa mlieko zrazí a vznikne syrenina. Zrazená syrenina sa ohrieva a mieša, až kým sa neusadí. Ďalším krokom ručné stláčanie a formovanie pomocou plachtičky do tvaru hrudky. Takýto syr je vynikajúcou pochúťkou aj samotný, či posypaný čiernym a červeným mletým korením.
Polomäkké syry s jemnou chuťou. Obľúbené syrové výrobky sa vyrábajú z vykysnutého ovčieho hrudkového syra po naparení v horúcej vode. Takto naparené syrové cesto má za tepla tvárlivú konzistenciu a je možné z neho vyťahovať pareničky, syrové nite a vytvárať korbáčiky. Tieto výrobky môžeme poznať údené aj neúdené, či dokonca rôzne ochutené.
Polotvrdý parený syr, ktorého chuť je mierne vyzretá a príjemne vyúdená. Vyrába sa z čerstvej ovčej hrudky, ktorá sa vtlačí do typickej okrúhlej formy. Po čase sa vyberie a ponorí do teplej slaného vody, kde sa nechá odležať. Vďaka slanej vode získava oštiepok svoju tradičnú trvácnosť, jeho povrch mierne skôrnatie a zväčša zožltne.
Mäkký, miesený a solený ovčí syr. Vyrába sa z hrudkového ovčieho syra, ktorému sa po vyzretí odstráni kôra a prebytočná srvátka. Bryndza je jeden z mála výrobkov, ktoré majú nefalšovaný slovenský pôvod. Pripravíte z nej chutnú nátierku či naše národné jedlo - bryndzové halušky.
Okrem tradičných ovčích syrov si môžete pochutnať aj na tých menej známych. Hovorí vám niečo urda, merino či rokfort? Urda bola v minulosti hlavnou stravou našich pastierov. Ovčí syr museli odovzdať pánovi a srvátku si mohli nechať a tak z nej vyrábali výživný syr. Merino je zrejúci ovčí syr v tvare malého bochníka. V ústach sa dobre rozpúšťa a jeho chuť je typicky ovčia. Ovčí syr typu rokfort vás prekvapí zelenou plesňou vo vnútri a ľahkou roztierateľnosťou.
Pecorino - taliansky ovčí syr. V mnohých cestovinách je pecorino dôležitou prísadou. Často slúži na dochucovanie plniek. Ovčí syr z nepasterizovaného mlieka sa však tiež vynikajúco hodí na zapekanie a grilovanie a je obľúbenou prísadou do cestovín a nákypov. Pecorino je ako syr na krájanie obľúbenou súčasťou syrových mís. Vynikajúco chutí napríklad sp... Predovšetkým zrelé pecorino obsahuje málo vlhkosti a preto ho možno v chladničke držať aj dlhšie.
Je lepšie ho uchovávať v pergamene, ktorý syru umožňuje "dýchať" a zachováva prirodzenú rovnováhu vzduchu a vody.
Výroba ovčieho syra
Slovenská bryndza - národná špecialita
Bryndza patrí medzi slovenské špeciality, najmä tá májová. Niečo o tom vedia kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS), ktorí počas mája vykonávali v slovenských bryndziarňach kontroly kvality tejto národnej pochúťky. V šiestich prípadoch objavili nižší obsah ovčej hrudky v sušine, ako 50 %, čo je podľa Potravinového kódexu SR minimum pre výrobok označovaný ako bryndza. Za to dostala mliekareň pokutu.
„Kvalita slovenskej bryndze je veľmi vysoká, ale samozrejme, vždy sa objavia nejaké čierne ovce. Najväčšie pochybenia zistili kontrolóri v mliekárňach Tami. Zaujímavé je, že táto bryndza sa nevyrába na Slovensku, ale v Poľsku, pričom obsahuje len okolo 30 % ovčej hrudky. „S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k zastaveniu predaja Tatranskej bryndze na území Slovenskej republiky,“ dodal Jahnátek. Aj keď výrobca deklaruje nižší obsah ovčieho syra na obale, podľa ministra dochádza k zavádzaniu zákazníka.
V poslednom čase sa do výrobkov pod označením bryndza pridáva značné množstvo kravského syra a namiesto tradičnej bryndzovej chute je oveľa viac cítiť tvarohovú chuť a konzistenciu. Bryndzová chuť potom takmer úplne zaniká. Druhým fenoménom súvisiacim so skladovaním, je pachuť droždia, ktorá je zväčša v povrchových vrstvách.
Samotná Bryndza podľa definície je výrobok vyrábaný z vyzretých syrov z ovčieho mlieka, alebo zo zmesi syrov z ovčieho a kravského mlieka, pričom podiel syra z ovčieho mlieka musí byť v sušine bryndze vyšší ako 50 % hmotnosti. Tradičná slovenská bryndza si zachováva všetky biologicky aktívne zložky pôvodného mlieka a vyznačuje sa oveľa väčším množstvom mliečnych baktérií ako bežné kyslomliečne produkty. Preto sa bryndza zaraďuje medzi tzv. funkčné potraviny s probiotickými účinkami. Mliečne baktérie bryndze majú kľúčový význam i z hľadiska regulácie imunitného systému a prevencie proti alergickým ochoreniam. Ako z doterajších poznatkov vyplýva, bryndza ozaj nie je len vynikajúcou potravinou s probiotickými účinkami, ale je spätá aj s našou tradičnou kultúrou.
Moderný spôsob celoročného získavania ovčieho mlieka a aj skladovania ovčieho syra umožňujú vyrábať bryndzu v priebehu celého kalendárneho roka.
Vývoj výroby bryndze na Slovensku
Nie je presne známe, kedy sa na území Slovenska rozšíril chov oviec a kedy sa začal vyrábať ovčí syr. Viacerí autori však spomínajú, že chov oviec na území Slovenska bol už v časoch Rímskej ríše. Popri využití ovčieho mäsa a vlny sa v malom množstve už vtedy vyrábal aj ovčí syr, ktorý neskôr bol základom výroby bryndze. Pôvodne sa totiž na území východnej Európy všetok syr vyrobený z ovčieho ale aj kravského mlieka nazýval bryndza.
Významný rozvoj ovčiarstva a aj výroby ovčieho syra nastal v 14. storočí s tzv. valašskou kolonizáciou a rozšírením chovu oviec i v horských oblastiach. U nás sa však tento názov zaužíval iba pre ovčí syr, ktorý sa získal z vykysnutého a vyzretého ovčieho hrudkového syra, ktorý sa rozdrvil a vysolil. Robilo sa to najmä z dôvodu predĺženia trvanlivosti a lepšej skladovateľnosti. Takáto pôvodná bryndza bol však suchý, tvrdý syr s vysokým obsahom soli, no mal trvanlivosť vyše roka.
Takáto po domácky vyrobená bryndza neslúžila iba na domácu obživu, ale už od 18. storočia sa stala dobrým tovarom aj na prepravu a na obchodovanie v zahraničí. Využívali to najmä priekupníci zo Starej Turej, ktorí vykupovali takúto bryndzu a začali ju voziť z Liptova na pltiach dole Váhom a potom na konských povozoch až do Viedne, alebo i do Budapešti. Takto sa preslávila najmä Bryndza z Liptova.
Tento priaznivý ohlas v zahraničí vyvolal i potrebu zakladať už manufaktúrnu výrobu a t. j. Známe sú už aj počiatky vzniku bryndziarstva na Slovensku. Prvá sezónna bryndziareň bola založená v Detve v r. 1787, ktorú založil Ján Vagač pôvodom zo Starej Turej. Neskôr zriadil Peter Molec bryndziareň aj vo Zvolenskej Slatine a v samotnom Zvolene. Na Liptove v Ružomberku zriadila v r. 1850 bryndziareň rodina Makovických.
Na odstránenie sezónnosti sa postupne začala vyrábať tzv. „sudovka“ t. j. na hrubo pomletý a viac vysolený ovčí syr, ktorý sa skladoval v sudoch pri nízkej teplote a v zimnom období sa tento “sudovaný syr” miešal s čerstvým, vykysnutým kravským syrom a pripravovala sa tak tzv. zimná bryndza.
Výroba bryndze nám dala aj základ ostatnej mliekarenskej výroby pre kravské mlieko. V r. 1917 vo Zvolene vznikol prvý spoločný podnik Hornouhorských spojených bryndziarní, ktorý zahrňoval až 11 bryndziarní. Postupne sa z týchto syrární niektoré preorientovali aj na spracovanie kravského mlieka a vznikli tak prvé mliekarenské závody.
Bryndza v Českej republike
Slovenská vyhláška 343/2016 opisuje bryndzu ako syr vyrábaný z ovčieho hrudkového syra (prípadne zo skladovaného ovčieho syra) a kravského hrudkového syra. Napríklad v Českej republike presný opis bryndze chýba, píše sa v mesačníku dTest 3/2019. Vyhláška o mliečnych výrobkoch ju nepozná, preto sa v českých obchodoch môžu pod názvom bryndza predávať aj syry s menej ako 50 % ovčieho syra, pozor na to.
V roku 2019 časopis d-Test zistil nepravdivé údaje na obaloch pri troch slovenských bryndziach, ktoré obsahovali menej ovčieho syra, než ako deklarovali. Samozrejme, kravskú hrudku pridávali do zimnej sudovej bryndze už naši predkovia. Pravá ovčia bryndza sa však vždy robila a aj sa robí výlučne z ovčieho mlieka a aj preto je cenená tá májová a neskôr letná, keď sa už ovce vyháňajú na pasienky. Pri výbere bryndze by sme teda vždy mali zohľadniť podiel ovčieho syra. Informácie o jeho obsahu možno nájsť na etikete vždy a platí, že čím vyšší je podiel drahšej ovčej zložky, tým lepšie. Samozrejme, aj takáto bryndza je drahšia a už v roku 2017 Pravda písala o tom, že z kedysi „všednej bryndze je luxusná potravina“.
Pestrosť ovčieho syra
Svet ovčieho syra je skutočne pestrý, poznáte všetky jeho druhy? Kvalitný ovčí hrudkový syr má uzavretý povrch a pružnú konzistenciu. Vítané sú aj menšie oká alebo nepravidelné dutinky. Chuť a vôňa ovčieho hrudkového syra je jemná, mliečne kyslá s príjemnou arómou po ovčom mlieku.
Polomäkké syry s jemnou chuťou. Obľúbené syrové výrobky sa vyrábajú z vykysnutého ovčieho hrudkového syra po naparení v horúcej vode. Takto naparené syrové cesto má za tepla tvárlivú konzistenciu a je možné z neho vyťahovať pareničky, syrové nite a vytvárať korbáčiky. Tieto výrobky môžeme poznať údené aj neúdené, či dokonca rôzne ochutené.
Polotvrdý parený syr, ktorého chuť je mierne vyzretá a príjemne vyúdená. Vyrába sa z čerstvej ovčej hrudky, ktorá sa vtlačí do typickej okrúhlej formy. Po čase sa vyberie a ponorí do teplej slanej vody, kde sa nechá odležať. Vďaka slanej vode získava oštiepok svoju tradičnú trvácnosť, jeho povrch mierne skôrnatie a zväčša zožltne.
Mäkký, miesený a solený ovčí syr. Vyrába sa z hrudkového ovčieho syra, ktorému sa po vyzretí odstráni kôra a prebytočná srvátka. Bryndza je jeden z mála výrobkov, ktoré majú nefalšovaný slovenský pôvod. Pripravíte z nej chutnú nátierku či naše národné jedlo - bryndzové halušky.
Okrem tradičných ovčích syrov si môžete pochutnať aj na tých menej známych. Hovorí vám niečo urda, merino či rokfort? Urda bola v minulosti hlavnou stravou našich pastierov. Ovčí syr museli odovzdať pánovi a srvátku si mohli nechať a tak z nej vyrábali výživný syr. Merino je zrejúci ovčí syr v tvare malého bochníka. V ústach sa dobre rozpúšťa a jeho chuť je typicky ovčia. Ovčí syr typu rokfort vás prekvapí zelenou plesňou vo vnútri a ľahkou roztierateľnosťou.
Pecorino - taliansky ovčí syr. V mnohých cestovinách je pecorino dôležitou prísadou. Často slúži na dochucovanie plniek. Ovčí syr z nepasterizovaného mlieka sa však tiež vynikajúco hodí na zapekanie a grilovanie a je obľúbenou prísadou do cestovín a nákypov. Pecorino je ako syr na krájanie obľúbenou súčasťou syrových mís. Vynikajúco chutí napríklad spolu so sušenými paradajkami a olivami. Ako strúhaný syr sa pecorino používa na dochucovanie pizze a mnohých cestovinových pokrmov juhotalianskej kuchyne.
Syr je jedným z mliečnych výrobkov, ktoré plnia v našom každodennom živote mnoho účelov. Je tiež súčasťou rôznych potravín vrátane koláčov, sušienok, chleba, zmrzliny, jogurtov a mnohých ďalších. Niektoré z populárnych syrov na trhu sa vyrábajú z kravského mlieka a ovčieho mlieka. Tie z ovčieho mlieka chutia inak ako tie z kravského mlieka. Odhliadnuc od chuti, textúry a vzhľadu, ovčie syry sa vyrábajú z jednej hlavnej zložky, ktorou je ovčie mlieko. Preto zdieľajú rovnaké výhody a nutričné hodnoty.
Ovčí syr sa používa na prípravu rôznych jedál. Tvorí základ jedál ako pizza, grécky šalát a syrová polievka. Je tiež skvelým doplnkom k vínu. Vynikajúco chutí napríklad spolu so sušenými paradajkami a olivami.
Syr je jedným z najstarších potravín ľudstva a jeho sortiment patrí k významnej časti mliekarenských výrobkov, za čo vďačí nielen príťažlivej chuti a vôni, ale aj nutričnej hodnote vo výžive ľudí. Najväčší význam má pre nás bielkovinová zložka syra. Sú to bielkoviny s vysokou biologickou hodnotou, ktoré náš organizmus využije veľmi dobre. Obsah bielkovín v syroch je v závislosti od obsahu sušiny a tuku a pohybuje sa v rozpätí 6 - 30 %.
