Ryby patria medzi najstaršie žijúce stavovce. Prvé rybám podobné predstavovce sa začali vyvíjať približne pred 500 miliónmi rokov a dnešné formy rýb sa diferencovali asi pred 100-200 miliónmi rokov. Počas dlhého historického vývoja osídlili prakticky všetky vody zemského povrchu a výborne sa prispôsobili vodnému prostrediu či už tvarom, alebo stavbou a funkciou vnútorných orgánov. Chordáty (Chordata) sú najdokonalejšie organizovanou skupinou živočíchov. Nie je to len akýsi antropocentrický pohľad, ale z objektívnych príčin umožňuje stavba týchto organizmov prežiť nielen vo vode, ale aj na súši, pohybovať sa vo vzduchu a zároveň narásť do veľkých rozmerov (v minulosti dokonca obrovských - dinosaury). Telo chordátov je vždy dvojstranne súmerné, zložené z troch zárodočných listov - ektodermu, endodermu a mezodermu. Vždy je prítomná druhotná telová dutina - célom.
Morfológia a anatómia rýb sa zaoberá vonkajšou a vnútornou stavbou tela rýb. Telo rýb je rozdelené do 3 základných častí: hlavová, trupová a chvostová, alebo aj kaudálna časť tela. Hlavu tvorí časť tela od konca úst alebo čeľuste po žiabrovú štrbinu, trup siaha od žiabrovej štrbiny po análny otvor, chvost je časť od análneho otvoru po základňu chvostovej plutvy. So znalosťami morfológie a anatómie už na prvý pohľad možno rybu zaradiť do určitej skupiny. Tvar tela ryby je priamo závislý od životného prostredia v ktorom sa ten alebo onen druh rýb vyskytuje. Najideálnejší tvar tela je hydrodynamický tvar, ktorý kladie vodnému prostrediu najmenší odpor a vo svojej vlastnej podstate je to vretenovitý tvar, ktorý je laterálne (zo strán) stlačený, pričom kaudálna (chvostová) časť tela je dobre vyvinutá. Tento tvar tela majú ryby, ktoré zaraďujeme do skupiny najlepších plavcov. Opakom uvedeného tvaru tela je telo vysoké, ktoré je laterálne silne stlačené a kaudálnu časť tela nemajú tak dobre vyvinutú, ako je to v predchádzajúcom prípade. Tento tvar tela majú ryby, ktoré sa vyskytujú v biotopoch stojatých alebo pomaly tečúcich vôd, v ktorých je viac alebo menej silný porast vodných a bahenných druhov rastlín. Šípovitý tvar tela je typický pre dravé druhy rýb. Je charakteristický tým, že hlava je úzka, pretiahnutá a má klinovitý tvar, telo je úzke a pomerne nízke, pričom kaudálna oblasť tela je veľmi dobre vyvinutá. Uvedený tvar tela je veľmi vhodný na to, aby tieto druhy rýb dokázali za veľmi krátky čas dosiahnuť maximálne možnú najvyššiu rýchlosť, ktorú potrebujú na úspešné prenasledovanie a dolapenie svojej koristi. Ryby, ktoré sa vo svojich biotopoch vyskytujú v povrchových oblastiach tesne alebo v tesnej blízkosti hladiny, majú dorzálnu líniu (chrbtovú časť) tela rovnú, pričom ventrálna (brušná) časť tela je klenutá. Príklad: druhy systematicky zaradené do čeľade Gasteropelecidae. Asi 9 recentných druhov, ktoré označujeme ako „lietajúce ryby“, napr. Existuje aj podrobnejšie delenie rýb podľa tvaru tela, ako je napr. hadovitý tvar tela (v niektorých literatúrach uvádzaný aj ako stuhovitý alebo úhorovitý tvar tela). Majú ho druhy zaradené do čeľade úhorovité (Anquillidae), napríklad úhor európsky (Anguilla anguilla) a čeľade Muraenidae - murény. veľmi malé, tzv. V akvaristickej literatúre je uvádzané aj iné rozdelenie rýb podľa veľkosti.
Ryby tvoria najväčšiu skupinu stavovcov. Väčšina z nich je síce pomerne malá, celkovo však ryby dosahujú rozmanité rozmery a tvary. Majú ľahkú, ale pevnú vnútornú kostru, vytvorenú prevažne alebo aspoň čiastočne z kosti. Kostra tvorí oporu aj plutvám, ktoré umožňujú rybám dokonale ovládať svoj pohyb. Väčšina rýb má plávací mechúr naplnený plynom, pomocou ktorého regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom napätí. Ryby sa vyskytujú takmer vo všetkých vodných biotopoch - v močiaroch, jazerách, riekach, príbrežných vodách, pri koralových útesoch i v hlbinách oceánu.
Z jednotlivých znakov, ktorými sa chordáty líšia od ostatných živočíšnych kmeňov, sú najdôležitejšie: Notochorda, chorda dorsalis, čiže chrbtová struna, alebo skrátene len chorda, sú všetko pomenovania povrazca hmoty zloženej z vakuolizovaných buniek, ktorý prechádza chrbtovou časťou tela a je základom vnútornej kostry. Centrálna nervová sústava (miecha a mozog) je uložená na chrbtovej strane a má tvar trubice s vnútornou dutinou - neurocel. Srdce je ústredným orgánom cievneho systému a je uložené na brušnej strane pod tráviacou sústavou. Žiabrové štrbiny. Stredom tela prechádza tráviaca trubica, ktorá je vo svojej prednej časti, v hltane, prederavená radom priečnych žiabrových otvorov. U polochordátov majú tieto štrbiny význam pre filtrovanie potravy a dýchanie, zatiaľ čo ich funkcia sa u chordátov postupne posúva výhradne k dýchaniu. U vodných chordátov sa žiabrové štrbiny zachovávajú po celý život. U suchozemských sa vytvárajú iba v zárodočnom štádiu.
Kostra rýb sa skladá z troch hlavných častí - Lebky, chrbtice a plutiev. Kostra hlavy pozostáva z dvoch častí - z mozgovej a útrobnej časti. Základom kostry trupu a chvosta je chrbtica, zložená z dvojdutých stavcov. Počet stavcov je druhovo odlišný. Stavce členíme na krčné, hrudné, predchvostové a chvostové. Kostra plutiev je uložená prevažne voľne v svalovine a nie je pripojená k osovej kostre, ako končatiny vyšších stavovcov. Plutvy sú vystužené dvoma typmi plutvových lúčov: tvrdé plutvové lúče sú pevné, nerozvetvené ostne, buď hladké, alebo zo strany viac či menej pílovito ozubené. mäkké plutvové lúče sú článkované, ku koncu sa postupne rozvetvujú.
Na kostru sa upína svalovina, ktorá je podobne ako u iných stavovcov buď hladká, alebo priečne pruhovaná. Svalstvo trupu a chvosta je hlavným pohybovým orgánom ryby a súčasne najdôležitejšou časťou tela z hľadiska konzumenta. Najmohutnejším svalom somatickej svaloviny je veľký bočný sval, ktorý prebieha po obidvoch stranách tela od hlavy k chvostu.
Vonkajší obal rybieho tela tvorí koža, ktorú majú dobre vyvinutú najmä ryby s drobnými šupinami alebo bez šupín. Skladá sa z tenšej pokožky (epidermis) a hrubšej zamše (corium), pod ktorou sa nachádza podkožná vrstva z riedkeho väziva a tukového tkaniva. V pokožke sa nachádza veľké množstvo jednobunkových žliaz, ktoré uvoľňujú sliz. Zvýšené vylučovanie slizu nastáva pri porušení pokožky. Sliz má viacero funkcií - znižuje trenie medzi telom a vodným prostredím, chráni kožu pred prípadnou nepriaznivou chemickou reakciou, zakrýva rany a urýchľuje ich hojenie. Šupiny spevňujú telo a zvyšujú jeho ochranu pred poškodením i nepriaznivými vplyvmi prostredia. Nachádzajú sa hlavne na trupe a chvoste, môžu sa však vyskytovať aj na hlave (blatniak, zubáč) alebo na plutvách (slíž). Šupiny sa skladajú z hornej vrstvy, tvorenej najmä fosforečnanom vápenatým a z dolnej vrstvy, pozostávajúcej z rôzneho počtu hustých lamiel. Ryba sa liahne bez šupín, prvé šupiny sa zakladajú v larválnej perióde až pri určitej dĺžke tela.
Plutvy sú pohybovým orgánom rýb, slúžia na udržiavanie rovnováhy a zmenu smeru. Plutvy delíme na párové a nepárové. K párovým plutvám patria prsné plutvy (pektorálne) a brušné plutvy (ventrálne). Prsné plutvy sa nachádzajú hneď za hlavou, majú ich vyvinuté všetky naše druhy. Brušné plutvy našich rýb sú umiestnené v brušnej časti, a to približne v polovici trupu. Brušné plutvy sú väčšinou menšie než prsné plutvy. Medzi nepárové plutvy patrí chrbtová (dorzálna), chvostová (kaudálna) a ritná (análna) plutva.
Tráviaca sústava sa u ryby začína ústnym otvorom, pokračuje hltan, pažerák, žalúdok a črevo. V ústach ryby sú zuby. Zuby rýb nemajú koreň, sú prirastené ku kosti, alebo vyrastajú zo sliznice. Zuby rýb sa obnovujú po celý život a neslúžia na rozomieľanie potravy. Ryby nemajú typický jazyk, podobný útvar v ústach rýb tvorí len základná jazylková kosť, pokrytá mäkkou svalovinou. Slinné žľazy sa nevyskytujú, v ústnej sliznici sa nachádzajú len hlienové žľazy, ich výlučok uľahčuje prehltávanie potravy. Ústie hltana je z bokov ohraničené žiabrami. Na žiabrových oblúkoch sú umiestnené žiabrové paličky, tvoriace žiabrový filter. Paličky okrem ochrany žiabrových lístkov pred znečistením a poškodením majú za úlohu filtrovať potravu, preto ich počet a veľkosť závisí od spôsobu výživy. Vlastnú tráviacu sústavu tvorí až žalúdok a črevo. K tráviacej sústave patria aj tráviace žľazy. Najväčšia z nich je pečeň, ktorá má okrem produkcie žlče aj úlohu zásobného orgánu, v ktorom sa zhromažďuje tuk a glykogén na zimné obdobie. Pečeň je okrem toho orgánom, v ktorom prebiehajú základné procesy látkovej premeny, odbúravajú sa nepotrebné látky a zneškodňujú sa jedy. Žlčník nie je tráviacou žľazou, iba zásobárňou žlče, ktorá sa nepretržite tvorí v pečeni. Podžalúdková žľaza (pankreas) vylučuje šťavu s viacerými enzýmami.
Dýchacia sústava
Základným orgánom dýchania našich rýb sú žiabre. Žiabre sa skladajú z dvoch radov hustých, pri koreni spojených žiabrových lístkov, ktoré sú umiestnené po vonkajšej strane štyroch párov žiabrových oblúkov. Žiabre okrem výmeny plynov pri dýchaní zabezpečujú aj reguláciu osmotického tlaku a vylučovanie niektorých splodín látkovej premeny, najmä soli, amoniaku a kyseliny močovej. V žiabroch sa môžu akumulovať aj niektoré toxické látky (kadmium).
Žiabre sú párové a nachádzajú sa v zadnej časti hlavy. Žiabrový otvor je prekrytý kosteným viečkom (skrela), na spodnej strane žiabrovej dutiny sa nachádzajú oporné branchiostegálne lúče. Takéto usporiadanie žiabrového koša umožňuje rybám naberať do úst vodu a prečerpávať ju cez žiabrovú dutinu tak, že obmýva žiabre. Branchiostegálne lúče pomáhajú rybe otvárať ústa a regulujú prítok vody, zatiaľ čo skrely uzatvárajú žiabrovú dutinu a regulujú výtok vody. Vďaka tomu môžu ryby dýchať aj keď neplávajú. Tieto štruktúry im slúžia aj pri zmocňovaní sa koristi a prehĺtaní potravy.
Obehová sústava
Najdôležitejším orgánom krvného obehu je žilové srdce. Nachádza sa v prednej časti telovej dutiny hneď pod žiabrami nad hrdlom, pred prsnými plutvami a obaľuje ho priesvitná blanka-osrdcovník. Zdola a z bokov je srdce chránené kosťami pletenca prsných plutiev. Srdce rýb, ktoré je menšie ako srdce vyšších stavovcov, musí prekonávať pri vytláčaní krvi väčší odpor. Počet tepov srdca je druhovo špecifický, závisí aj od veku ryby, ročného obdobia, teploty, obsahu kyslíka a ďalších faktorov. Krátka brušná aorta sa rozdeľuje na žiabrové tepny, idúce po vonkajšej strane jednotlivých žiabrových oblúkov. Zo žiabrových tepien, privádzajúcich odkysličenú krv zo srdca, sa postupne odčleňujú vetvy do žiabrových lístkov. Cievy sa v žiabrových lístkoch rozvetvujú na hustú sieť krvných vlásočníc, v ktorých sa pohlcuje kyslík a vylučuje oxid uhličitý, spolu z ďalšími produktmi látkovej premeny. Vlásočnice sa postupne opäť zbiehajú a spoločnou cievou ústia do žiabrových tepien, odvádzajúcich okysličenú krv. S krvným obehom funkčne úzko súvisí aj slezina - tmavočervený ostro ohraničený podlhovastý orgán, ktorý dravé ryby majú obvykle v okolí žalúdka a kaprovité ryby medzi kľučkami čreva v blízkosti pečene. Slúži ako zásobáreň krvi a tvoria sa v ňom nové i rozpadávajú sa staré červené a biele krvinky.
Plynový mechúr vývojovo úzko súvisí s tráviacou rúrou. Vzniká vyliačením z hornej časti tráviacej trubice v prvých dňoch po vyliahnutí. S tráviacou rúrou je spojený vzduchovým kanálikom. Toto spojenie po vyliahnutí u niektorých druhov rýb zaniká. Plynový mechúr si ryby napĺňajú atmosferickým vzduchom cez vzduchový kanálik. Plynový mechúr plní niekoľko funkcií. Predovšetkým je hydrostatickým orgánom, ktorý znižuje mernú hmotnosť rybieho tela na hodnotu približujúcu sa mernej hmotnosti vody, umožňuje vyrovnávať tlak plynov v tele ryby s vonkajším tlakom vodného prostredia a prekonávať tak bez ujmy aj väčšie hĺbkové rozdiely. Väčšina rýb si reguluje vztlak pomocou plávacieho mechúra, ktorý vznikol ako vychlípenina tráviacej sústavy. Plávací mechúr je naplnený plynom, vďaka čomu nadobúda telo rýb nižšiu hustotu, ako je hustota vody. Ryby ovládajú vztlak svojho tela regulovaním objemu a tlaku plynu v tomto mechúre. Plávací mechúr sladkovodných rýb má väčšinou kapacitu ako plávací mechúr morských rýb, pretože sladká voda má nižšiu hustotu ako morská voda, v dôsledku čoho menej nadnáša.
Zmysly rýb
Ryby majú vyvinutých šesť zmyslov - hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a bočnú čiaru. Hmatové podnety vnímajú ryby prostredníctvom citlivých buniek roztrúsených po celom tele. Najhustejšie sú rozmiestnené na koncoch pyskov, fúzov, na prednej strane hlavy, okolo žiabrových otvorov a na plutvách. Čuch a chuť slúžia na registráciu látok rozpustených vo vode. Orgánom chuti sú pohárikovité chuťové bunky. Čuchové bunky sú umiestnené v párových nozdrách v prednej časti hlavy. Čuchové vnímanie sa zlepšuje pri plávaní alebo v prúdiacej vode. Ryby majú rôzne vyvinutý čuch. Ryby s dobrým zrakom ho majú spravidla horší ako druhy, ktoré sú aktívnejšie v noci. Oči rýb sú prispôsobené vodnému prostrediu, nemajú očné viečka, ani slzné žľazy. Stavba oka je podobná oku vyšších stavovcov. Ryby sú vo všeobecnosti krátkozraké, obyčajne vidia na vzdialenosť 3-5 metrov, avšak ich zorné pole je dosť rozsiahle 150-180 stupňov. Sluchové ústrojenstvo rýb je pomerne jednoduché, tvorí ho len neúplné vnútorné ucho. Niektorým rybám funguje plynový mechúr ako rezonátor a jeho spojenie s vnútorným uchom zlepšuje zvukové vnímanie. Aj z rybárskej praxe je známe, že kaprovité ryby dobre počujú a citlivo reagujú na otrasy. Špeciálnym zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Prechádza spravidla po obidvoch stranách tela od hlavy až po chvost, približne v strednej línii. Čípky zmyslových teliesok bočnej čiary registrujú aj veľmi nepatrné vlnenie vody spôsobené inými rybami, predmetmi, alebo prekážkami. Pomocou bočnej čiary je jedinec informovaný o iných rybách, ktoré slúžia ako zdroj potravy alebo predstavujú nebezpečenstvo, registruje brehy a ostatné prekážky vo vode. Bočná čiara umožňuje rybe orientáciu vo vode aj za zlých svetelných podmienok, napr. za tmy alebo v zakalenej vode.
Väčšina rýb má bystrý sluch a pomerne dobrý zrak. Oba tieto zmysly ryby používajú pri dorozumievaní a sociálnych interakciách. Predpokladá sa, že zrak a sluch prispievajú aj k ich schopnosti združovať sa do kŕdľov. Väčšina rýb má oči umiestnené na bokoch hlavy, vďaka čomu majú veľmi široký zorný uhol. Čapíky a tyčinky zasa zabezpečujú rybám kvalitné farebné videnie. Mnohé druhy sa vyznačujú pestrým sfarbením, ktoré im pomáha pri získavaní partnera pri obrane teritória. Zvuk je pod vodou veľmi účinným dorozumievacím prostriedkom.
Nervová sústava
Mozog rýb je v pomere k telu malý, predstavuje len 0,1% z hmotnosti tela. Skladá sa z viacerých častí. Predný mozog je malý, bez sivej mozgovej kôry, nachádza sa tu centrum čuchu. Medzimozog je rôzne veľký, v závislosti od druhu. Najviac vyvinutou časťou mozgu rýb je stredný mozog s výraznými očnými lalokmi, slúži ako centrum zraku a rovnováhy. Zadný mozog plní funkciu koordinačného centra a inštinktov. Poslednou časťou je predĺžená miecha. Prejavy vyššej nervovej činnosti rýb sú dosť obmedzené, ale aj tak sa rybám utvára určitá pamäť a podmienené reflexy.
Ryby majú schopnosť vydávať zvuky, ale pre ľudské ucho nie sú počuteľné. Ryby majú tzv. nociceptory (receptory bolesti), ktoré sa nachádzajú u ľudí a iných živočíchov. Vedci identifikovali až 20 ich typov. Vo vedeckých štúdiách sa u rýb, ktoré boli zranené, prejavovala úzkosť a nervozita. Desaťsekundová pamäť Dory z filmu Kde je Nemo je škodlivý mýtus. Ryby majú dobrú pamäť a zlatá rybka si pamätá rôzne situácie a nebezpečenstvá aj spred niekoľkých týždňov.
Rozmnožovanie
Väčšina rýb sa rozmnožuje vonkajším oplodnením, u niektorých druhov je však oplodnenie vnútorné. Morské ryby žijúce v otvorenej vode kladú vajíčka, ktoré sa vznášajú vo vodnom stĺpci ako súčasť planktónu. Vajíčka mnohých druhov sú veľmi početné, ale iba z malej časti sa vyliahnu zárodky - ostatné sa stanú korisťou predátorov. Príbrežné morské ryby a mnohé sladkovodné ryby kladú zväčša menej ikier a ukladajú ich na substrát, napr. na kamene, štrk, piesok a rastliny. Viaceré druhy sa starajú o ikry neskôr o mláďatá. Niektoré druhy svojím larvám alebo mláďatám poskytujú aj potravu. Medzi rybami existujú aj obojpohlavné druhy - jedince majú samčie aj samičie pohlavné orgány.
Ryby žijúce prevažne v prúdiacej vode majú torpédovité telo (hlavátka, pstruh, mrena, jalec). Šípovité telo s pretiahnutou klinovitou hlavou, nižším trupom a plochou plutiev sústredenou do chvostovej časti, je typické pre dravé ryby (šťuka). Limnofilné ryby, ktoré žijú v stojatých alebo v mierne tečúcich vodách, majú vysoké, silne z bokov stlačené telo. Hadovité telo je charakteristické najmä pre úhora žijúceho v krytoch.
Mnohé ryby plávajú vo veľkých skupinách, ktoré sa často skladajú z desiatok tisíc jedincov. Keď sa vytvorí skupina rýb, ktoré sa správajú nezávisle, ide iba o určité zoskupenie. V kŕdli je však správanie všetkých jedincov zosúladené, niekedy až, tak, že celý kŕdeľ pripomína jeden organizmus. Každý jedinec zvyčajne urobí to isté, čo robí jeho sused. Ryby v kŕdli sa pritom riadia zrakom, sluchom a bočnou čiarou. V kŕdli sú bezpečnejšie, ako keď sa pohybujú samostatne, pretože viac jedincov naraz sleduje, či im nehrozí nejaké nebezpečenstvo, a pre predátora je ťažké vybrať si z kŕdľa konkrétneho jedinca.
Naozaj sa ľudia vyvinuli z rýb? (Evolučná cesta Homo Sapiens) | Animovaná veda
Pri pitve ryby boli v tele nájdené milióny spór, ktoré čakali na nového hostiteľa. Z toho sa dá usúdiť, že mikrosporídie cielene ponechajú rybu žiť až do okamihu, kedy má pripravené spóry schopné vyvolať novú infekciu. Ryba nestráca do poslednej chvíle únikový a dokonca ani potravný reflex (uniká pred predátorom/sieťkou/rukou a normálne prijíma potravu). Pravá Neónka červená je voči tomuto ochoreniu mimoriadne odolná. Dva, tak veľmi príbuzné a laikmi aj často zamieňané druhy rýb - Tetra neónová a Neónka červená majú odlišnú obranu proti tomuto ochoreniu. Jedna je ochorením decimovaná a druhá sa nakazí iba ojedinele. Liečba ochorenia neexistuje. Ako náhle sa u ryby prejavia prvé príznaky ochorenia, nastupuje 100% úmrtnosť. Druhá zaujímavá vec na celom ochorení je jej zastavenie. Pridanie jedlej sódy do vody zastavuje ochorenie a zamedzí ochoreniu, aby sa ďalej šírilo. Tento postup je teda účinný v okamihu, keď potrebujeme ochorenie zastaviť. Ak sa spóry prebudia, niet pre rybu záchrany.
tags: #ryba #zvnutra #biologicky