Zdravá a chutná úroda nie je žiadny zázrak, ale zaslúžená odmena za to, že sme dali drevinám to, čo si vyžadujú. Metódami, ktoré sú blízke prírode, s čo najmenšími nákladmi a minimom pestovateľských chýb.
Vyber odrôd a opeľovanie
Pri výbere odrôd na výsadbu jednoznačne dávame prednosť odrodám rezistentným na najčastejšiu chorobu v lokalite alebo odrodám s tou najvyššou odolnosťou. Z pomológie si zistíme odolnosť hlavne proti mrazu a chorobám. Proti škodcom väčšinou odolnosť neexistuje.
Väčšina u nás pestovaných ovocných druhov je cudzoopelivá alebo len čiastočne samoopelivá, na dosiahnutie kvalitnej úrody preto vždy prisadíme k daným odrodám aj ich dobré opeľovače. Tie musia kvitnúť v rovnakom čase. Ďalšou dôležitou podmienkou je, aby v čase kvitnutia boli prítomné v dostatočnom množstve aj včely.
Príprava pôdy a výsadba
Ak vysadíme na to isté miesto hneď za sebou napríklad broskyňu alebo marhuľu, tak nám nebudú poriadne rásť, ba ani dobre rodiť. Na vine je tzv. únava pôdy, čo je vlastne jednostranné vyčerpanie dôležitých živín a zahltenie koreňovými výlučkami, škodcami a chorobami. Preto za sebou nesadíme kôstkoviny po kôstkovinách ani jadroviny po jadrovinách.
Po odstránení starých stromov je dobré pôdu zregenerovať, vysiať na ňu napríklad rastliny zeleného hnojenia a potom 2 až 3 roky tu pestovať zeleninu. Ak nechceme tak dlho čakať, môžeme si pomôcť takým spôsobom, že stromčeky budeme sadiť do tzv. zemných kvetináčov (tie využívame aj vtedy, ak je pôda nekvalitná alebo zdevastovaná). Dôležitým preventívnym opatrením je maximálna hygiena v záhrade.
Kvalitnejšie a rýchlejšie zakoreňovanie dreviny zabezpečíme tak, že odstránime poškodené časti koreňov, na pol dňa ich namočíme do vody a obalíme ich v ílovej kaši zmiešanej s vodou a čerstvým kravským lajnom. Potom ich posypeme rašelinou, zasadíme a dobre polejeme. Rastové hormóny nachádzajúce sa v kravskom lajne výrazne urýchlia zakorenenie. Za túto „babravú“ prácu sa nám stromček odvďačí.
Aj termín výsadby je dôležitý.
Pre marhule sú vhodné výhrevné pôdy, stredne piesčito-hlinité alebo hlinité. Čerešne a višne potrebujú hlboké, priepustné hlinité pôdy s primeraným obsahom vápnika.
| Ovocný druh | Typ pôdy |
|---|---|
| Marhule | Výhrevné, stredne piesčito-hlinité alebo hlinité |
| Čerešne a višne | Hlboké, priepustné hlinité s primeraným obsahom vápnika |
Tvarovanie a rez stromov
Na voľne rastúcich stromoch s objemnými korunami sa plody tvoria najmä na ich obvodových, dobre oslnených plochách koruny, zatiaľ čo vnútri ich je relatívne málo a sú horšej kvality. Vnútro koruny tvorí najmä pre zlé oslnenie veľkú neproduktívnu zónu stromu.
Donedávna bol najčastejšie pestovaným tvarom voľný zákrpok, ktorý nepotreboval žiadnu oporu. Dnes sa viac uprednostňujú stenové systémy pestovania vo forme rôznych palmet alebo štíhlych vretien. Voľne rastúca palmeta je veľmi rozšíreným tvarom pre jablone i hrušky, ale používa sa aj pri slivkovinách, čerešniach, višniach a občas aj marhuliach. Spon stromčekov býva 4 až 4,5 × 2 až 3 m, výška približne 2,5 m.
Medzi ďalšie obľúbené tvary pestovania patrí Talianska palmeta (prvý rad konárov má odklon od stredníka 45°, ďalší rad 60° a najvyšší konár je vodorovný; ide o univerzálny tvar), Lepageova palmeta (dobre sa uplatní pri hruškách a jabloniach na podpníku MM 106), Dumanova palmeta (3 etáže sa vedú pod uhlom 45°, 4.
Základné tvarovacie a výchovné rezy jadrovín robíme obyčajne v predjarí. Základný a tvarovací rez citlivejších, teplomilnejších drevín (marhule, broskyne) robíme zásadne na začiatku vegetácie, keď už prúdi miazga, ktorá chráni tieto druhy pred hubovou infekciou vnikajúcou do vzniknutých rán.
Jarný rez jabloní a hrušiek – Ako správne strihať ovocné stromy?
Starostlivosť a ochrana
Jednotlivé ovocné druhy sa od seba líšia okrem iného aj požiadavkami na množstvo živín. Tie môžeme dodávať chemicky (prevažne syntetické hnojivá) alebo biochemicky vo forme obohateného kompostu, čo je pre záhradkára prirodzenejší systém. Mechanická ochrana mladých stromčekov.
Riešenie problémov s nízkou úrodou
Občas sa stane, že stromy síce naplno kvitnú, ale potom kvety opadnú a nezarodia alebo zarodia len veľmi málo. Kvety sa neopelia, pretože:
- nemajú v dosahu vhodný opeľovač; riešime to vysadením opeľovača, kým však dorastie a zakvitne, môžeme skúsiť v čase kvetu dávať do koruny stromu kvitnúce konáriky opeľovača v nádobe s vodou.
- v lokalite je nedostatok včiel, čmeliakov a iného opeľujúceho hmyzu, prípadne je v čase kvetu chladno, daždivo a včely nemôžu lietať.
Kvety opadli, lebo ich zasiahli neskoré jarné mrazíky; tu môže pomôcť dobrá mrazová signalizácia a následné zadymovanie alebo rosenie; pri marhuliach sa používa letný, tzv.
Prebierka plodov
Môže nastať situácia, že bez nášho pričinenia bude jeden rok na strome nadpriemerná násada ovocia. Ak neurobíme jej redukciu - prebierku, ďalší rok alebo aj dva roky za sebou strom nemusí nič urodiť. Hrozí, že sa bude opakovať nepriaznivé striedanie veľkej úrody s neúrodou. Niektoré odrody sú známe svojím sklonom k striedavej rodivosti (tie radšej nevysádzame).
Najmä na jadrovinách by sme mali, ak treba, urobiť prebierku nadbytočných plodov najneskôr mesiac po odkvete, a to ručne tak, aby pri voľne tvarovaných stromoch zostalo na jeden plod 30 až 40 listov, pri štíhlych vretenách asi 20 až 25 listov. Nadbytočné plody otrhávame bez stopky, tá by mala zostať na strome.
Prvou redukciou nadbytku plodov pri broskyniach aj marhuliach je ich jarný rez; pri druhej ručnej redukcii nadbytku plodov, ktorú robíme okolo 15. mája, keď plody dosiahnu veľkosť lieskových orechov, nechávame plody od seba na vzdialenosť 8 až 10 cm, takže na jednoročnom konári zostane asi 5 až 6 plodov.
Jednostranné prehnojenie dusíkom spôsobuje disharmóniu vo výžive stromu a tým aj nedostatočnú plodnosť, ktorú môžeme upraviť prihnojením draselnými a fosforečnými hnojivami.
Doba plodnosti
Prirodzenou vlastnosťou záhradkára je netrpezlivosť. Len čo stromček vysadí, už by aj chcel z neho oberať plody. Reálne to je snáď len v prípade tzv. O 2 až 3 roky nám môžu zarodiť aj záhradné stromčeky, ale len niektoré málo „vzrastlé“ odrody naštepené na veľmi pomaly rastúcich podpníkoch. Takéto „paradajkové“ stromčeky však majú krátku životnosť a hodia sa skôr na výsadbu tzv.
Dĺžka dospievania stromčeka závisí od rastovej intenzity podpníka a naštepenej odrody - teda čím je ich rastový potenciál vyšší, tým intenzívnejšie rastú a neskoršie začínajú plodiť. Všetko, čo podporuje alebo provokuje intenzitu rastu, odďaľuje nástup plodnosti.
Opatrenie: Výber odrôd, Opeľovanie: Prisadenie vhodných opeľovačov, Príprava pôdy: Regenerácia pôdy po starých stromoch, Výsadba: Ošetrenie koreňov, Tvarovanie: Voľba vhodných tvarov koruny, Hnojenie: Použitie kompostu alebo vyvážených hnojív, Ochrana: Zabezpečenie ochrany pred škodcami a mrazom, Prebierka plodov: Redukcia plodov pre kvalitnejšiu úrodu.