Špenát je veľmi obľúbená zelenina v jedálničku, pretože obsahuje veľké množstvo živín a minerálov. Táto nenápadná zelená rastlinka obsahuje vitamíny A, B, C a E, železo, vápnik, jód a mangán. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení. Špenát siaty (Spinacia oleracea) patrí k zelenine s minimálnym obsahom kalórií, zato s veľkým obsahom živín. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, C, vitamíny skupiny B, minerálne látky vápnik, železo, horčík, draslík. Podporuje nielen vnútorné zdravie, ale zlepšuje aj vlasy a pokožku. Je vhodný pre diabetikov i pre ľudí, ktorí majú málo vápnika.
Špenát siaty kapustový Monnopa je odroda so širokými listami. Monnopa je bohatá odroda špenátu. Vytvára veľa zelených, mäsitých a mäkkých listov, ktoré majú sviežu chuť. Jeho konzumácia sa odporúča v čerstvom stave aj s tepelnou úpravou. Odroda špenátu Monnopa je stredne skorá kapustová odroda, vhodná nielen pre jarný, ale aj jesenný výsev. Špenát Monnopa je stredne skorá odroda, vhodná nielen pre jarný, ale aj jesenný výsev. Listy sú tmavozelené. Tento druh špenátu je odolný voči chorobám. Je veľmi odolná voči chorobám. Odroda je odolná voči mrazom a tak nie je problém, keď vysievame aj v jesenných mesiacoch. Je ale o stredne skorú odrodu. Farba rastliny je tmavozelená, listy sú lesklé.
Podmienky pre pestovanie
Pestovanie špenátu nie je vôbec náročná disciplína, je to jednoročná rastlina s krátkou vegetačnou dobou. Tiež je to vhodná medziplodina. Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Teplo a dlhý deň špenátu nesvedčia, vybieha príliš rýchlo do kvetu, rastliny sú tuhé a nemajú chuť. V našich zimách je dostatočne mrazuvzdorný, je možné ho nechať na záhone prezimovať a skoro z jari žať čerstvé krehké listy. Na pestovanie špenátu je ideálna hlinitopiesočnatá pôda, musí byť ale dostatočne vododržná. Piesočnaté, vysychané pôdy vylepšíme pridaním kompostu a dostatočne zalievame. Nebude sa mu dariť v suchej pôde a na mieste, ktoré nie je chránené pred vetrom. Najvhodnejšie pôdy sú piesočnato-hlinité, dobre zásobené živinami, ale pozor, neprihnojujte ho! Akumuluje totiž dusičnany v listoch. Nie je náročný na teplo, krátkodobo znáša i teploty pod bodom mrazu. Semená klíčia už pri teplote 3 až 4 °C. Pri nepriaznivom jarnom počasí vydržia vo vlhkej a studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Vzhľadom na plytký koreňový systém je náročnejší na vlahu. Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami. Ako sme spomínali vyššie, bude sa mu dobre dariť v chladnejšom prostredí. Špenát zasaďte do kvetináčov, ktoré majú priemer aspoň 15 - 30 centimetrov. Nezabudnite do pôdy doplniť kompost.
Výsev a starostlivosť
Semená vysádzame počas jari alebo na jeseň priamo na vonkajšie stanovište. Stanovište volíme dostatočne slnečné, ale nie celkom na priamom slnku. Semená špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Semená špenátu sa vysievajú priamo na vonkajšie stanovisko a to hlavne na jar. Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, ale priame slnko by mohlo rastlinky nútiť vybiehať do kvetu, takže treba byť opatrný. Všeobecne špenát najlepšie rastie na jar a na jeseň, keď nie je tak prudké slnko. Semená špenátu sa môžu vysievať vonku a v skleníkoch. Pôda musí byť kyprá a dobre priepustná, bohatá na živiny. Odporúčame vám vybrať slnečné miesto, kde rastlina dostáva veľa slnečného svetla. Slnečné svetlo je faktorom, ktorý zaisťuje príjemnú chuť, šťavnatú a mäsitú textúru listov. Odporúča sa pravidelné zavlažovanie s použitím mierneho množstva vody. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj. Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Semená vysievame do riadkov vzdialených 10-20 cm od seba, do ryhy hlbokej približne 4 cm. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Záhon odburiňujeme pravidelne, burina by rastlinám uberala vodu a toľko potrebnej živiny. Rastliny okopávame opatrne, aby sme neporušili koreňovú sústavu, korene rastú plytko. Za krátku dobu rastliny vytvoria veľké množstvo zelenej hmoty, majú preto vysoké nároky na prístupné živiny v pôde. Rastlinky môžeme tiež prihnojiť komplexným hnojivom medzi riadkami pri odburiňovaní. Využijeme prípadne i bielu netkanú textíliu - zabraňuje nadmernému vyparovaniu vody z pôdy a ochráni pred veľkým chladom. Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu. Špenát obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov, napr. jód, vápnik a železo. Balenie obsahuje cca 100 ks semien. Semená špenátu sa vysievajú priamo na vonkajšie stanovisko a to hlavne na jar. Semienka príliš neprekrývame, stačí zeminu ľahko uhrabať. Doba klíčenia je 1 - 2 týždne. Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, ale priame slnko by mohlo rastlinky nútiť vybiehať do kvetu, takže treba byť opatrný. Všeobecne špenát najlepšie rastie na jar a na jeseň, keď nie je tak prudké slnko. Rovnako tak pestovanie v skleníku je síce možné, ale tiež núti rastlinku vybiehať do kvetu, a je teda vhodné tieto rastliny pestovať hlavne pre mladé listy. Pôda by mala byť stredne ťažká, mierne zásaditá a nie čerstvo pohnojená. Špenát je rastlinou druhej až tretej trate, takže mu priame hnojenie nerobí dobre. Naviac nie je tak náročný na živiny. Špenátu doprajte pravidelnú (ale nie prílišnú) zálievku, ktorá zaistí to, že listy zostanú svieže a chrumkavé. Sadením špenátu začnite skoro na jar (marec). Netreba sa trápiť s jeho predpestovaním, semienka sa vysievajú priamo. Keďže obľubuje chladné mesiace, môžete ho zasadiť aj v jeseni. Rastliny špenátu, ktoré už majú klíčne listy, by mali bez problémov vydržať aj teploty okolo -7 stupňov Celzia. Pri pestovaní si dajte pozor na teplotnú hranicu, ktorá by nemala presiahnuť 25 stupňov. Táto plodina obľubuje skôr polotieň. Nie je až tak náročný na živiny v pôde, úplne stačí, ak ho zasadíte na miesto, ktoré bolo hnojené rok predtým, než ste špenát vysiali. Semienka špenátu zasejte do pôdy 3 - 4 centimetre hlboko. Na zálievke nešetrite. Keď rastlinky vyrastú, je vhodné ich preriediť - pozor však na korene! Semená špenátu môžete vysádzať aj vo vlastnom parenisku, fóliovníku či sadbovači.
Pestovanie špenátu, SUPER zelenej rastliny milujúcej chlad
Termíny výsevu a zber
Termíny výsevu: Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až septembra, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C. Ak si chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Pre prezimovanie a skorý jarný zber vysievame odrody, ktoré lepšie znášajú mrazy. Špenát siaty Matador - je vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami. Špenát zimný - vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám. Špenát Asta - odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra. Špenát novozélandský -tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúčame ju vysievať v apríli. Špenát Monnopa je stredne skorá odroda, vhodná nielen pre jarný, ale aj jesenný výsev. Listy sú tmavozelené. Semená klíčia približne 1-2 týždne, podľa podmienok, ktoré majú na pestovanie. Špenát zberáme skôr ako začne kvitnúť, v čase keď má vyvinutých minimálne 6 listov. Zber špenátu má viac podôb. Je možné zberať mladé listy či celé rastlinky, ktoré sa hodia na priamu konzumáciu. Väčšie listy sa zostrihávajú celé v ružici nad srdcom rastliny, čím docielite to, že rastlina znovu zarodí. Druhá úroda už ale nebude tak výdatná ako tá prvá a rastlina bude mať skôr tendenciu vybehnúť do kvetu. Zozbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát vydrží dlhú dobu. Čerstvý ho môžete uchovávať v chladničke približne dva týždne. Jarný zber sa začína v apríli, jesenný v septembri. Listy zberajte postupne, keď majú rastliny 5 až 6 pravých listov. Vytrhnite rastlinu aj s koreňom alebo odrežte celú ružicu ešte pred kvitnutím, lebo neskôr listy horknú a nie sú chutné. Veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujte. Po zbere porast nechajte na hriadke. Spoľahlivo prezimuje a skoro na jar vytvorí novú ružicu listov. Špenát Monnopa prináša hojné ovocie; listy sú mäkké a chrumkavé; semená sú vysokej kvality; nenáročné na pestovanie a starostlivosť.
| Obdobie výsevu | Odporúčaný mesiac | Možný zber |
|---|---|---|
| Jarný | Marec - začiatok apríla | Máj - jún |
| Jesenný | Polovica augusta - september | Koncom septembra - október |
| Zimný (odrody odolné voči mrazu) | Koncom septembra - október | Skoro na jar |
Využitie a skladovanie
Listy sa konzumujú čerstvé alebo tepelne upravené. Zo špenátu sa dajú pripraviť prívarky, polievky, vhodný je do zapekaných jedál z cestovín, pridáva sa do halušiek, k mäsu, do šalátov, omeliet, plniek, nátierok, smoothie, slaných rolád, nákypov. Mladé listy bez stopiek si môžete zamraziť tak, že ich krátko sparíte vo vriacej vode a následne schladíte v studenej. Po odkvapkaní ich naplňte do krabičky, nie však úplne po vrch. Skladujeme ho pri teplote 0 °C a vzdušnej vlhkosti 95 - 100 % počas 1 týždňa. Čerstvé lístky špenátu (Spinacea oleracea) sa s tými mrazenými pretlakmi nedajú porovnávať, to musí uznať každý, kto ho raz okúsil. Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke.
