Slovensko, podobne ako iné krajiny bývalého východného bloku, ktoré vstúpili do EÚ, prešlo za posledných 20 rokov transformáciou spotrebiteľských návykov aj pokiaľ ide o konzumáciu zemiakov. Bezproblémová dostupnosť zemiakov vyústila takisto k takmer úplnému vylúčeniu samozásobenia. Poďme sa teda pozrieť na súčasnú situáciu v oblasti dovozu a vývozu zemiakov na Slovensku, spotrebe, pestovaní a trendoch.
Vývoj spotreby zemiakov na Slovensku
Spotreba zemiakov na Slovensku klesá. Z vyše 80 kilogramov spadla k 50 kilám na obyvateľa a rok. Cestoviny či pizza nahradili vo výžive zemiaky, čo, mimochodom, podnietilo na Slovensku pestovanie tvrdej pšenice, ktorú nakupujú talianski obchodníci. Priemerná spotreba zemiakov na Slovensku predstavovala v roku 1993 na osobu a rok 89 kg. V roku 2018 to už bolo len 49,8 kg. Z toho spotreba skorých zemiakov na jedného obyvateľa bola 3,55 kg. Medziročne išlo o zvýšenie o 15,5%. V roku 2017 bola u nás spotreba zemiakov na 1 obyvateľa 48,9 kg. Zaostávame v spotrebe zemiakov za Českou republikou, kde bola spotreba 67,8 kg na obyvateľa. Ešte v roku 1993 bola spotreba zemiakov na Slovensku 89 kg na 1 obyvateľa.
Dôvodmi poklesu celkovej spotreby zemiakov sú zmeny v stravovacích návykoch, zvýšená ponuka iných potravín a preferencie spotrebiteľov. Ľudia prechádzajú na cestoviny, ryžu a iné alternatívy, čo ovplyvňuje dopyt po zemiakoch.
Pestovanie zemiakov na Slovensku
Tohto roku ich pestujú poľnohospodári na ploche 5 644 hektárov, na plnú sebestačnosť by museli túto výmeru zdvojnásobiť. Istý pozitívny medziročný vzostup plôch však predsa len vidno - oproti vlaňajšku pestovateľské plochy narástli o desať percent. Polovica zemiakov sa dnes pestuje na juhozápadnom Slovensku, najmä v okrese Senec, kde sa sústreďujú najproduktívnejší zemiakari. Najviac zemiakov sa na Slovensku pestuje okolo Senca, či Trnavy, kde sa na 20% plochy zemiakov vypestuje až 38% celkového množstva. Pestovatelia sa nachádzajú aj v okolí západoslovenských Trakovíc, niekoľko ich pôsobí na juhu Slovenska, tradiční pestovatelia sú tiež na Liptove a zopár je ich na východe Slovenska.
Najciteľnejšie ustúpili z pozície tradičných producentov zemiakov pestovatelia na východnom Slovensku. „Podpísali sa pod to aj medializované krádeže úrod, no predovšetkým málo investícií do osiva, sadiva a chémie,“ vysvetľuje F. Hrdina.
Výmera pestovateľských plôch, na ktorých sú vysadené zemiaky na konzumáciu, u nás osciluje každoročne na úrovni približne 8000 ha. V roku 2018 sme na Slovensku vypestovali 14.626 t skorých zemiakov a 147.726 t ostatných, konzumných zemiakov. Aktuálne sa u nás pestuje 60 - 80 zemiakových odrôd. Najčastejšie ide o odrody Columba, Marabel, Gala, Mozart, Riviera, Monique, Georgina a Franceline. Žiadny pestovateľ si však v súčasnosti nemôže vysadiť veľké množstvo jednej odrody, pretože tieto sa v jednotlivých rokoch a v rôznych pôdach správajú inak.
Na Slovensku sa o zemiakoch hovorí ako o druhom chlebe, avšak dlhodobý úbytok pestovateľských plôch zemiakov podnecuje zamyslenie sa nad budúcnosťou tohto odvetvia. Kým v roku 1986 sa zemiaky na Slovensku pozberali z výmery 60 tis. ha, v roku 1995 už len z 39,9 tis. ha a v roku 2004 z 24,2 tis. ha. Z historicky najnižšej výmery sa zemiaky pozberali v roku 2012, a to z 8,9 tis. ha.
Dovoz a vývoz zemiakov na Slovensku
Dovoz potravín na Slovensko neutícha. Dovoz zemiakov je stabilný a pohybuje sa v rozmedzí 65 až 70 tisíc ton. Na Slovensko sa dovážajú zo zahraničia predovšetkým skoré zemiaky. V tomto roku ich na slovenský trh prišlo len približne 1 500 až 2 000 ton.
Surových čerstvých zemiakov sa k nám najviac doviezlo z Francúzska 29,3 % (18 874,5 t), z Českej republiky 28,9 % (18 623,9 t), z Holandska 11,0 % (7 088,2 t) a z Nemecka 8,8 % (5 690 t). Ďalšie zemiaky boli dovezené z Poľska, Talianska a Veľkej Británie.
V hospodárskom roku 2018-19 sa vo výrobkoch a polotovaroch doviezlo na Slovensko po konverznom prepočte 97,2 tis. t zemiakov (okrem zemiakov na výrobu škrobu), čo je medziročný pokles o 2,8 % (o 2,7 tis. t). Výrazne sa zvýšil dovoz výrobkov v prepočítaných surových zemiakoch, najmä vo forme zemiakovej múky, krupice, či prášku a varených zemiakov. Zároveň klesol dovoz zemiakov rezaných, neupravených ako aj smažených a pečených, pričom najvyššie záporné saldo z uvádzaných výrobkov sa dosiahlo so smaženými zemiakovými lupienkami.
Na Slovensko je v súčasnosti zakázaný dovoz zemiakov zo všetkých krajín, okrem členských štátov EPPO (Európska a stredozemská organizácia ochrany rastlín), v ktorých sa vyskytuje bakteriálna krúžkovitosť a hnedá hniloba zemiakov. V rámci Európy tak ostáva len Slovinsko a Taliansko. Pri nedostatku zemiakov na domácom trhu môže ministerstvo pôdohospodárstva SR povoliť na nevyhnutne potrebný čas ich dovoz. Podmienkou sú však garancie fytoslužby z krajiny vývozu, že zemiaky pochádzajú z miesta produkcie bez výskytu CMS, a kuratórne rozbory na každú zásielku, ktorá deklaruje neprítomnosť choroby.
Vývoz dosahuje výrazne nižšie čísla ako dovoz. Navyše, za hranice smerujú často základné produkty, zatiaľ čo k nám prichádzajú už spracované potraviny. Vývoz surových zemiakov sa medziročne v hodnotenom období zo Slovenska zvýšil o 8,1%. Na základe toho môžu slovenskí pestovatelia vyvážať do EÚ konzumné zemiaky. Priestor na vývoz sa totiž otvára najmä pestovateľom sadbových zemiakov.
| Druh zemiakov | Dovezené množstvo (tis. t) | Medziročný rozdiel |
|---|---|---|
| Skoré zemiaky | 6,9 | +60,5 % |
| Ostatné zemiaky | 52,3 | -17,0 % |
| Sadivo zemiakov | 5,2 | -1,9 % |
Postavenie Slovenska ako "čistej krajiny" a výzvy
Slovensko a Slovinsko sú dvoma krajinami v Európe, v ktorých doteraz nebola zistená bakteriálna krúžkovitosť zemiakov. Slovensko ho získalo vďaka tomu, že sa mu zatiaľ vyhla jedna z najrozšírenejších chorôb zemiakov - bakteriálna krúžkovitosť (CMS). V oblastiach, kde sa táto choroba zistí, je počas piatich rokov pestovanie zemiakov zakázané.
Naši pestovatelia si zatiaľ poriadne neuvedomili, čo znamená, že sme proti bakteriálnej krúžkovitosti čistá krajina. Z podniku, v ktorom sa CMS vyskytla, je možné vyviezť zemiaky len v prípade, ak má vyčlenený samostatný hospodársky úsek s organizačne a technologicky oddelenou poľnohospodárskou technikou a zariadením na úpravu a skladovanie zemiakov.
Rozvoj trhu so zemiakmi je na Slovensku limitovaný aj tým, že chýbajú dokonale klimatizované sklady. „Determinujúcim faktorom sú sklady, skladovacie priestory, lebo veľa vecí vieme vypestovať, ale nevieme ich preskladniť. Samozrejme závlahy. Závlahy sú intenzifikačný faktor, bez ktorého sa už naozaj nedá pestovať vo väčšine lokalít,“ vysvetľuje Šumichrast.
Trendy v spotrebe a predaji zemiakov
Silnie napríklad dôraz na lokálnu produkciu, vyhľadávanejšie sú zemiaky v biokvalite, alebo aspoň také, ktoré sú zabalené v biodegradovateľných obaloch. O pozornosť tiež začínajú usilovať aj menej tradičné druhy zemiakov, napríklad s farebnou dužinou. Stále náročnejší zákazníci žiadajú od obchodníkov už aj ponuku zemiakov podľa spôsobu použitia.
V obľube sú lúpané alebo predvarené zemiaky, tiež rôzne veľkosti zemiakových hľúz (baby zemiaky a pod.), zemiaky v šupke, či balenia zemiakov do mikrovlnnej rúry s pridanými koreninami. Experimentuje sa aj s rôznymi baleniami, ktoré by napríklad okrem zemiakov zahŕňali aj ďalšie čerstvé zeleniny a tento mix by bol určený pre prípravu konkrétnych jedál. Lákavé pre zákazníkov môže byť aj vyzdvihnutie sezónnej produkcie zemiakov na predajnej ploche, povedzme v rámci určitých príležitostí (Vianoce, Veľká noc).
Podpora pre pestovateľov zemiakov
Zemiakari mali na mysli predovšetkým to, že dostali podporu 327 eur na každý zemiakmi vysadený hektár. Okrem toho sa doťahujú projektové podpory, ktoré by mali vyústiť v priebehu dvoch rokov do vybudovania nových skladových kapacít s objemom 40-tisíc ton. Pestovaniu zemiakov by malo tiež pomôcť zmŕtvychvstanie š. p. Hydromeliorácie, ktorý by mal po rokoch žitia v chudobe, ale aj devastácie a rozkrádania majetku dostať milióny eur na investičnú obnovu.
Rezort avizuje, že už čoskoro prídu ďalšie. „Prvé výzvy budú vyhlásené začiatkom budúceho roka. Na závlahy pôjde 32 miliónov eur. Čo sa týka skladovacích kapacít, pripravujeme výzvu v objeme 280 miliónov eur, z ktorej bude možné čerpať peniaze aj na budovanie skladov,“ informovala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.