Pestovanie tropického ovocia v kvetináčoch: Prineste si exotiku domov

Pestovanie vzácnych exotických plodov je výnimočný spôsob, ako si priniesť kúsok tropického sveta do vašej záhrady alebo bytu. Exotické plody ako dračie ovocie, cherimoya a rambután sú nielen vizuálne atraktívne, ale aj bohaté na živiny. Pestovanie týchto vzácnych druhov v našich podmienkach môže byť výzvou, no s vhodnými technikami a starostlivosťou je to možné. Aj v našich podmienkach si môžeme dopriať radosť z vlastných banánov, manga, citrusových plodov či ananásov. Pestovanie exotického ovocia u nás už nie je len snom.

Pre úspešné pestovanie tropického ovocia je dôležité zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov:

• Svetlo: Je najdôležitejšou energetickou výživou pre akékoľvek rastliny, pričom nie každá potrebuje priame slnečné lúče. Niektoré druhy preferujú rozptýlené svetlo.
• Teplo: Je veľmi úzko spojené so slnečným svitom a tropické rastliny vyžadujú stabilné a dostatočné teploty.
• Štruktúra pôdy: Zistite si dopredu, či má byť pôda ťažšia (ílovitejšia) alebo ľahšia (piesčitejšia), alebo či má obsahovať viac humusu.
• Vlhkosť: Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou. Najlepšie je rosiť listy ráno, keď ešte nie sú oslnené.

Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu, pretože zabezpečujú stabilné teploty a vysokú vlhkosť.

Obľúbené tropické ovocie a ich pestovanie

Niektoré exotické druhy ovocia sa dajú úspešne pestovať aj v našich klimatických podmienkach, či už v kvetináčoch, alebo priamo v záhrade.

Dračie ovocie (Pitaya)

Táto rastlina z čeľade kaktusovitých potrebuje teplé a slnečné prostredie. Je bohaté na vitamín C, antioxidanty a vlákninu.

Cherimoya (Annona cherimola)

Obľubuje mierne teplé podnebie a polotieň. Obsahuje vitamíny B6, C a draslík.

Rambután

Je zdrojom vitamínov C, železa a fosforu.

Banánovník (Musa spp.)

Banánovník je mohutná exotická rastlina, ktorá si na Slovensku získava čoraz viac pestovateľov. V našich podmienkach sa kvety na banánovníku objavia v druhom alebo treťom roku. Banánovníky u nás plodia bez opelenia. Plody dozrievajú 60 až 120 dní. Banánovníky sa zalievajú odstátou vodou izbovej teploty. V lete, resp. v období vegetácie ho polievame častejšie. Banánovník sa rozmnožuje pomocou výhonov z koreňovej sústavy. Ak pestujete banánovník v skleníku, alebo v kvetináči, presádza sa každé 2 až 3 roky. Banánovník vyžaduje veľa tepla, slnka (väčšina odrôd vyžaduje minimálne 12 hodín slnka denne), pravidelnú zálievku. Medzi polievaním nechajte pôdu úplne vyschnúť, inak budú korene hniť. Keď teplota v zime klesne na 0 stupňov, odporúča sa stonku banánovníka pestovaného vonku na začiatku zimy zrezať na približne 10 cm a zakryť ju vlastnými listami a kúskami stonky. Možno ho chrániť aj vrstvou slamy, lístia, čečiny alebo obaliť do viacerých vrstiev hrubej jutovej vrecoviny. Koreňový systém pred mrazmi možno chrániť mulčom. Banánovník preferuje dobre odvodnenú pôdu bohatú na minerály. Nesmie byť priamo vystavený vetru. Rozmnožuje sa vegetatívne, výhonkami.

Mangovník (Mangifera indica)

Mangovník miluje teplo a potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C. Najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Môžeme ho pestovať v bytoch, skleníkoch a zimných záhradách, kde jeho veľkosť usmerňujeme rezom. Prvá úroda mangovníka by mohla byť už po 3 rokoch. Mangovník pestovaný v nádobe vyžaduje pravidelnú zálievku mäkkou vodou a uvíta vyššiu vzdušnú vlhkosť. Mangovník je mohutný vždyzelený strom, ktorý má dlhú životnosť. Je to typická tropická rastlina, potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C, vydrží aj teploty 45 °C, naopak, najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Vyžaduje priame slnko. V byte ho možno pestovať ako dekoratívnu rastlinu, ktorej veľkosť usmerňujeme rezom. Semenáčiky môžu začať rodiť od 7 roku. V bytových podmienkach to však nie je pravdepodobné. Mango rozmnožujeme semenami, ktoré vysievame hneď po vybratí z plodov. Dužinu zo semien odstránime pod tečúcou vodou a očistené semená vložíme do substrátu tenkým koncom nahor. Klíčenie vyžaduje teplotu 25 - 28 °C a substrát musíme udržiavať vlhký. Klíčenie semena môže trvať aj niekoľko mesiacov. Len čo sa objaví výhonok, odstránime fóliu. Mango nie je náročné na pôdu, ale neznáša vápenitú zeminu. Vyžaduje výživný substrát a kvalitnú drenáž. Kvety sú biele, voňavé a objavujú sa vo veľkých „latách“ na konci konárikov. Mango prezimuje iba v teplom prostredí.

Citrusové plody (Citrus spp.)

Na Slovensku pestované vybrané druhy citrusov kvitnú 3 až 4-krát ročne a kvety sú samoopelivé. Citrusové plody dozrievajú od 5 do 15 mesiacov po odkvitnutí a v závislosti od druhu citrusu. Základom pestovania citrusových plodov je vyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Citrusy majú veľmi radi svetlo. Pomarančovník a mandarínkovník dobre znesú aj priame slnečné svetlo, citrónovníku viac vyhovuje svetlo rozptýlené. Vykurovaný skleník poskytuje pre citrusové plody ideálny priestor pre úspešné prezimovanie, aby mohol celoročne rásť, kvitnúť a rodiť. Aj keď sú citrusy vlhkomilné, sú veľmi citlivé na premokrenie substrátu. V lete sa citrusy polievajú mäkkou vodou izbovej teploty častejšie a skôr znesú suchšiu pôdu ako premokrenie. Vysádzame ich do substrátu, ktorý vznikne skombinovaním substrátu pre sukulenty a klasického záhradného substrátu v pomere 1:1. Vždy pred jarou citrusy striháme. Počas prvých 5 rokov robíme tzv. výchovný rez pre pevnú a pravidelne rozkonárenú korunu. Neskôr robíme tzv. udržiavací rez. Citrusy sa dajú rozmnožovať veľmi jednoduchým spôsobom - odrezkami zo zdravej rastliny. Keď citrusy prekorenia pôvodný kvetináč, presadíme ich do črepníka väčšieho o 2 - 3 cm a vždy na jar. Ak má citrus viac ako 10 rokov, presádzať sa nemusí. Citrónovník nám pripomína Stredomorie, v gréckej mytológii bol symbolom plodnosti a nesmrteľnosti. Plody citrónovníka sú výborným zdrojom draslíka, vápnika, vitamínu C a horčíka. Túto tropickú rastlinu môžete úspešne pestovať na svojej terase, balkóne alebo v záhrade. Dôležité je len zabezpečiť dostatok svetla a kyslú pôdu. Ak pestujete citrónovník ako izbovú rastlinu, umiestnite ho na miesto orientované na juh alebo juhovýchod. Zalievajte ho vodou pri izbovej teplote (najlepšie dažďovou alebo mäkkou vodou, nikdy nie studenou, pretože spôsobí opadávanie listov), v zime raz za 10 dní, v lete každé dva-tri dni. Môžete si vypestovať vlastný citrónovník zo semena. Semená, ktoré ste z citróna odstránili, treba dobre umyť pod tečúcou vodou. Umiestňujú sa do črepníka s kyprou pôdou vytvorením malej jamky, ktorá sa po položení semena vyplní zeminou. Pri výsadbe citróna je potrebné pripraviť drenážnu vrstvu na dno hrnca, môže byť štrková. Po zasadení citrónovníka pôdu je potrebné dobre zaliať a kvetináč postaviť na slnečné miesto. Citrónovník sa odporúča vysádzať na jar. Na klíčenie semena je potrebná teplota okolo 20 stupňov. Semená citróna vyklíčia asi za mesiac.

Ananás (Ananas comosus)

Plod ananásu je v podstate zdužinatelá stonka. Pre dobrý rast a vyzretie plodu ananásu je nevyhnutné slnko, ale nie priamy úpek. Preto ho umiestnite ďalej od presklenej plochy, ale stále s dostatkom svetla. Počas vegetačného obdobia sa ananás polieva raz až dvakrát do týždňa mäkkou vodou a nechá sa medzi zálievkami dobre preschnúť. Nezabúdame poliať aj do stredu ružice. Pri ananásoch platí, že po dozretí prvého plodu a jeho odrezaní ho môžeme pestovať aj ďalej, ale ďalší plod už bude podstatne menší. Ananásovník je exotická rastlina, ktorej plody radi jeme najmä počas teplejšej časti roka. Plody tejto rastliny nám pripomínajú exotické kraje, z ktorých pochádzajú, nielen chuťou, ale aj vzhľadom. Ananásovník môžete úspešne pestovať vo vašej záhrade alebo ako izbovú rastlinu, ak mu poskytnete slnečné stanovište (heliofilná rastlina - miluje slnko). Vyhovujú mu letné teploty 25 až 30 stupňov, v zime okolo 15 stupňov. Keďže pochádza z juhoamerického kontinentu (pestuje sa predovšetkým v Paraguaji a Brazílii), je potrebné zabezpečiť mu podmienky čo najviac podobné oblasti, kde sa pôvodne pestuje, potrebuje slnečné stanovište a pravidelnú zálievku. Dôležitým krokom je výber ananásu. Treba si vybrať veľký a svieži plod ananásu zlatohnedej farby, ktorý má pekné zelené listy, nie je prezretý ani hnilý. Na pestovanie v domácnostiach je potrebná len listová ružica (zelená korunka), ktorú získate tak, že pevne uchopíte plod aj korunku a točíte ich do protiľahlých strán. Ak vám na nej zostane dužina, je potrebné ju orezať. Z korunky následne treba odstrániť spodné listy zhruba do výšky 2 cm. Takto očistenú zelenú ružicu je potrebné nechať jeden týždeň preschnúť, zabráni sa tak prípadnému hnitiu. Spodnú časť stonky treba ponoriť do vody tak, aby voda nesiahala nad holý kmienok - tak aby neboli listy namočené vo vode. Môžete to urobiť pomocou špáradiel (drevené špáradlá zapichnite do správne pripravenej listovej ružice). Na ponorenie je vhodné zvoliť priesvitný pohár (nádobu), vďaka čomu bude mať stonka svetlo a vy budete vidieť či už začali rásť korienky. Nádobu umiestnite na suché miesto, v miestnosti s izbovou teplotou. Vodu v nádobe treba vymieňať každé 2 - 3 dni, predídete tak prípadnému vzniku baktérií a plesní. Korene by sa na stonke mali objaviť do 3 týždňov od začatia klíčenia. Keď sú korene dostatočne vyvinuté, dlhé niekoľko centimetrov, je čas zasadiť korunku do kvetináča. Ananásovník má rád vzdušnú pôdu s dobrou drenážou, preto ho treba vysadiť do priepustného substrátu. Pri výsadbe substrát je potrebné dobre utlačiť okolo koreňov. Dbajte na to, aby na listoch nezostala zemina a po vysadení rastlinu výdatne zalejte. Ak sa vám zdá takáto výroba sadeníc zložitá, v škôlkach si môžete kúpiť hotové sadenice ananásovníka. Ananásovník v našich bytových podmienkach dobre rastie, pokiaľ mu zabezpečíme pravidelné ošetrovanie. Počas vegetačného obdobia ho pravidelne zavlažujeme a rosíme listy. Prihnojujeme bežnými organickými alebo priemyselnými hnojivami. Rastlina prezimuje pri teplote 10 až 16 °C, takmer bez zálievky. Po dosiahnutí výšky 80 cm až 1 m môže ananásovník kvitnúť. Môžeme ho aj donútiť kvitnúť tzv. acetylénovou vodou. Získame ju tak, že rozpustíme 80 g karbidu vápnika v 10 l vody. Karbid vápnika s vodou reaguje búrlivo: keď prestanú tvoriť bubliny, môžeme vodu použiť - nalievame ju do stredu listovej ružice. Po 6 až 8 týždňoch sa v strede ružice vytvorí kvetná os. Termín kvitnutia si zvolíme tak, aby súplodie malo dostatok svetla a tepla na vývin. Keď sa objavia kvetné puky, rastlinu pravidelne zavlažujeme a aplikujeme aj hnojivú zálievku. V listových ružiciach má byť v tomto období vždy voda. Fialové kvety vytvoria súkvetie, kvitnú postupne asi 20 dní a neskôr zrastajú do dužinatého súplodia - ananásu. Ananásovník počas rastu vytvára niekoľko odnoží. Tie po dozretí plodu môžeme tiež použiť na rozmnožovanie. Najkvalitnejšie sú odnože pri zemi. Ananásovník vyžaduje kyslú pôdu.

Figovník (Ficus carica)

Figovník pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď nie sú extrémne teploty. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Jama by mala byť dvakrát taká široká ako koreňový bal a približne rovnako hlboká. Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne. Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. V období rastu a tvorby plodov je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, avšak pôda by mala byť vlhká, nie premokrená. Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík, ktorý podporuje tvorbu plodov. Figovníky sú relatívne odolné voči škodcom, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky a húsenice. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu listov a plodov. Bakteriálna škvrnitosť sa prejavuje vodnatými škvrnami na listoch, ktoré postupne tmavnú a môžu viesť k odumieraniu listov. Napadnuté listy je potrebné odstrániť. Koreňová hniloba je spôsobená nadmerným zavlažovaním a nedostatočnou drenážou, čo vedie k hnilobe koreňov a celkovému oslabeniu rastliny. Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou. Figy dozrievajú v lete a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu. Je dôležité zbierať figy v správnom čase, pretože prezreté plody rýchlo podliehajú skaze.

Pepino

Pepino je ovocná rastlina, ktorú pestujeme pre jej aromatické a šťavnaté plody, chuťovo podobné cukrovému melónu. Vytvára trvácny ker, ktorý narastie až do výšky 80 cm. Listy má jednoduché, kopijovité, často nepravidelne laločnaté, dlhé až 15 cm. Kvety má podobné kvetom zemiakov. Bohato rodí už v prvom roku pestovania i v menších nádobách. Plod je má vajcovitý tvar a dorastá do dĺžky 12 cm. Po dozretí je sýto-žltý s priečnymi nepravidelnými fialovými pruhmi. Pepino vyžaduje ľahkú až stredne ťažkú, dobre vyhnojenú zeminu. Používame zmes ornice, rozloženého maštaľného hnoja a piesku v pomere 3 : 2 : 1. Na vyľahčenie zmesi pridávame listovku, zotletú slamu alebo perlit. Nedostatok maštaľného hnoja možno nahradiť kompostom alebo biohumusom. Od veľkosti nádoby a kvality zeminy závisí aj množstvo a chuť plodov. Osvedčili sa 5 až 20 l nádoby. Pepino kvitne každé 2 mesiace, a tak prináša 2 až 3 úrody za rok. Z jedného kra zberáme priemerne 10 - 30 plodov. Pestovanie vo voľnej pôde sa neosvedčilo, pretože rastline bujne rastie nadzemná časť, ktorá sa snaží vyrovnať bohato rozkonárenému koreňu a odďaľuje sa nasadzovanie plodov. Pepino je náročné na svetlo. Vyžaduje priame slnko a dobre znáša slnečný úpal. Ak je trvalo zatienené, zhadzuje kvety. Rastliny umiestnené vonku opelia včely, hmyz aj vietor. V uzavretom priestore je potrebné miernou vibráciou rastliny alebo fúkaním vzduchu na kvety preniesť peľ z vyššie položených kvetov na nižšie, pretože kvety sú cudzoopelivé. Rastliny rastú pri teplote nad 10 °C, ale počas vývinu plodov sú náročné na teplotu ako rajčiaky. Počas letných horúcich dní ich zalievame ráno a večer odstátou vodou. Prihnojujeme každých 10 dní, a to vykvaseným kravincom alebo priemyselnými hnojivami - Cererit, Harmavit a pod. Chuťové vlastnosti plodov rastlín hnojených priemyselnými hnojivami boli však menej výrazné. Na pepino útočí viacero škodcov. Skoro na jar sú to vošky, ktoré sa v tomto období liahnu. V suchom prostredí sa na rastlinách vyskytujú roztočce. Vo vlhkom prostredí sa zasa zvyknú objavovať molice, ktoré často odolávajú aj chemickým postrekom. I keď je pepino trváca rastlina, v praxi sa pestuje asi 2 - 3 roky a v našich klimatických podmienkach ju treba prezimovať. Na jeseň, keď už vonkajšia teplota klesá na 0 °C, prenesieme rastliny do skleníka. Pepino môže prezimovať aj v bytovej teplote. Pôdu udržiavame mierne vlhkú. Do jari všetky rastliny zhodia listy, čo je pre ne prirodzené. V januári rastliny zrežeme na 2 - 3 púčiky.

Ebenovník (hurmikaki - Diospyros kaki)

Ebenovník je opadavý strom, ktorý sa pestuje takmer v každej subtropickej krajine. Na rozdiel od iných subtropických rastlín sa u neho vyvinula mrazuvzdornosť. Dá sa voľne pestovať u nás aj bez toho, aby sme ho museli na zimu prenášať do bytu. Vydrží pokles teploty v zime až do -20 C°. Odporúčame ho však na zimu prikryť. Rastlinu rozmnožujeme semenami, ktoré sa tvoria v strede plodu. Semená (býva ich 2 až 5) musíme pred výsevom stratifikovať v chladničke. Potom ich vysievame (najlepšie vo februári - v marci) do substrátu bohatého na živiny do hĺbky 4 - 5 cm. Klíčenie trvá asi 1 mesiac a rastlina spočiatku rastie veľmi pomaly. Ebenovník (hurmikaki) by sme mali pestovať 3 - 4 roky v črepníku a až potom vysadiť do voľnej pôdy v záhrade. Plody pripomínajúce rajčiaky dozrievajú na jeseň. Vtedy značne zmäknú a strácajú trpkosť. Farba je oranžová a červenkastá. Semenáčiky rodia v 5 až 10 roku svojho života. Aby sme urýchlili nástup rodivosti, musíme ebenovník zaštepiť. Odrezky na štepenie môžeme získať napr. Táto rastlina sa na Ďalekom východe pestuje už viac ako dve tisícročia. U nás sa čoraz viac pestuje v záhradách, predovšetkým pre zaujímavý vzhľad plodov podobných rajčine, ktoré majú v plnom dozretí oranžovú až červenkastú farbu a lesklú šupku. Na konároch zostávajú aj po opadaní listov. Pre výsadbu tejto rastliny by ste si mali zvoliť slnečné stanovište, na južnej strane, chránené pred priamym vetrom. Sadí sa v marci, kvitne v máji a júni a dozrieva na jeseň. Na pestovanie hurmikaki by ste si mali zvoliť vodopriepustnú a hlbokú pôdu, bohatú na humus, s neutrálnou hodnotou pH (od 6,5 do 7,5). Ak je pôda kyslá, priamo to ovplyvňuje kvalitu plodov. Tejto kultúre sa najlepšie darí na priepustnej pôde, ktorá zabezpečuje odtok prebytočnej vody. Zálievkou sa zabezpečuje šťavnatosť a veľkosť plodov. Hurmikaki si vyžaduje veľké množstvo vody, preto túto rastlinu treba zalievať čo najčastejšie, najmä ak ide o mladý stromček.

Kávovník (Coffea)

Kávovník je nízky, vždyzelený ker, ktorý môžeme s úspechom pestovať aj v našich bytoch. Skúsenejší záhradkári si môžu sadenice dopestovať sami zo semien. Semená musíme stratifikovať v chladničke. Potom ich vysievame do substrátu do hĺbky 1,5 až 2 cm. V optimálnych podmienkach vyklíčia asi za 5 týždňov. Semenáčik rastie pomaly. Cez leto môžeme rastliny preniesť na balkón alebo do záhrady, na miesto, ktoré je chránené pred vetrom a priamym slnečným žiarením. Mladé rastlinky presádzame každý rok do humóznej pôdy s mierne kyslou reakciou. V lete ich polievame výdatnejšie a dbáme, aby koreňový bal nepreschol. Od apríla do augusta pridávame do zálievky hnojivo, bez obsahu vápnika. V zime kávovník pestujeme na svetlejšom mieste, pri teplote asi 19 °C, a zálievku obmedzíme na minimum. Zaštipovaním vrcholu a konárov podporujeme rozkonárenie, zahustenie koruny, regulujeme výšku rastliny a podporujeme aj tvorbu kvetov. Rastliny začínajú kvitnúť asi v štvrtom až piatom roku. Plody dozrievajú približne za 5 až 9 mesiacov, vyrastajú husto nakopené na krátkych, hrubých stopkách. Musíme dávať pozor na hnilobu koreňov, ktorá vzniká najmä pri premokrení. Zo škodcov kávovník napádajú vošky, puklice (predovšetkým v zime) a roztočce.

Karambola (Averrhoa carambola)

Je to vždyzelený, hustý, nízky ker. Nepárno perovité listy podobné na agát sa na noc alebo pri dotyku zatvárajú smerom k sebe. Kvety v červených súkvetiach vyrastajú na mladých konároch a len z malej časti z nich sa vyvinú plody. Karambola je veľmi pekná dekoratívna rastlina a i pri pestovaní v byte môže dorásť na krásny stromček. Je to tropická rastlina, preto potrebuje v lete teplotu 30 °C a v zime nad 18 °C. Neznáša mráz. Rozmnožujeme ju semenami, ktoré sa tvoria v plode. Vysievame ich hneď, len čo ich vyberieme z plodu. Zemina musí byť bohatá na živiny - najlepšia je zmes rašeliny, kompostu a piesku. Semená vyklíčia asi za 2 až 3 týždne. Semenáčiky môžeme v lete premiestniť von do polotieňa. Karambola nie je náročná na vodu, preto ju zalievame len sporadicky. Karambola kvitne dvakrát do roka - v zime a začiatkom leta. Semenáčiky nevyžadujú štepenie a mali by začať rodiť po 3 až 5 rokoch. V zime ich umiestnime na miesto s dostatkom svetla a teplotou okolo 20 °C. Plody sú dlhé, vajcovitého tvaru s pozdĺžnymi zárezmi. Dozreté majú sýto-žltú farbu.

Granátové jablko (Punica granatum)

Granátové jablko je rastlina vhodná do interiéru. Rastie rýchlo a za krátky čas máme peknú rozkonárenú rastlinu. Semienko odoberáme len zo zrelého plodu - šupka musí byť červená. Jadierko vyberieme z obalu a odstránime dužinu. Takto očistené jadierko vložíme ihneď do črepníka s výsevným substrátom, prikryjeme asi 1 cm vrstvou a polejeme. Semienka klíčia pri izbovej teplote a potrebujú rovnomernú vlhkosť. Punica vyžaduje substrát s podielom rašeliny a piesku. Rastlinu postupne presádzame do väčšieho črepníka. Koncom mája môžeme dať rastlinu von. Na jeseň, pri prvých nižších teplotách, začínajú rastline opadávať listy. Je mimoriadne odolná proti chladu - znesie teploty až do -10 °C. Po opadaní listov ju na prezimovanie prenesieme do chladnej a tmavej miestnosti. Substrát nesmie preschnúť, ale nesmie byť ani zamokrený. Granátovníky pochádzajú z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Sú známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov. Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku. Pôda by mala byť hlboká, úrodná a dobre priepustná. Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Granátovníky potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Granátovníky môžu byť napadnuté voškami, roztočmi a molicami. Je dôležité pravidelne kontrolovať rastlinu a pri prvých príznakoch napadnutia použiť mydlovú vodu alebo biologické insekticídy. Odstraňovanie napadnutých častí rastliny pomáha udržať škodcov pod kontrolou. Koreňová hniloba je spôsobená premokrenou pôdou a nedostatočnou drenážou. Pleseň sivá sa prejavuje šedým povlakom na listoch a plodoch, najmä vo vlhkých podmienkach. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu plodov. Granátovníky nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu. Granátové jablká dozrievajú na jeseň. Plody sú zrelé, keď majú tvrdú šupku a vydávajú dutý zvuk pri poklepaní. Po zbere je možné plody skladovať na chladnom a suchom mieste niekoľko týždňov.

Pestovanie ovocia v nádobách

Bohatá úroda sladkého ovocia nemusí pochádzať len z ovocného sadu či záhrady. Mnohé ovocné druhy si jednoducho vypestujete aj na malej slnečnej terase či dokonca na balkóne. Dôležité je zvoliť správnu pestovateľskú nádobu a najmä odrodu. Ovocné stromy pestované v črepníkoch sú trpasličie odrody, ktoré narastú maximálne do dvoch metrov. Plody sú podobnej veľkosti, možno v menšom množstve. Najvhodnejšie na ich pestovanie sú slnečné a teplé terasy či balkóny. Broskyne, marhule, figy, vinič a citrusové plody potrebujú na dozrievanie stálu teplotu, vhodá je pre nich južná strana. Východná a západná, ktoré nie sú až tak nadmerne prehrievané, vyhovujú jabloniam, hruškám, čerešniam, slivkám či jahodám.

Výber odrody a nádoby

Vyberajte si z odrôd, ktoré nerastú priveľmi do výšky a sú určené na pestovanie v nádobách. V katalógoch sú uvedené ako „trpasličie odrody“. V kontajneroch môžete pestovať aj brusnice, egreše či maliny. Úspech závisí na kvalite sadeníc, ktoré si kúpite. Mali by byť dobre zakorenené, aspoň 4 - 5 ročné. Sú síce drahšie ako mladšie rastliny, ale zabezpečia vám rýchlu a hojnú úrodu. Vyberajte zdravé rastliny bez zakrivenia hlavného kmeňa, suchých konárov či vyčnievajúcich koreňov z nádoby.

Môže byť keramický alebo z plastu, s priemerom od 30 - 40 cm a vysoký od 40 až 60 cm. Táto minimálne veľkosť je určená pre drobné ovocie. Aby boli rastliny plodné s kvalitným ovocím, dôležitá je pôda. Odporúča sa zmes 40 % univerzálnej rašelinovej pôdy, 40 % ílovitej a 20 % zeminy z lesných listov. Rastliny môžete vysádzať koncom jari alebo začiatkom leta už v plnej vegetatívnej fáze, dokonca aj s malým ovocím.

Starostlivosť o ovocné stromy v nádobách

Stromy v kvetináčoch budú potrebovať trochu lásky a pozornosti aby vám dali čo najlepšie ovocie. Pravidelná závlaha je samozrejmosťou. Podľa veľkosti kvetináča pridávajte rastline každý mesiac, od februára až do dozretia ovocia, hnojivo určené pre konkrétny druh stromu. A ešte vás čaká formovanie a strihanie stromčekov.

Tabuľka: Ideálne podmienky pre pestovanie vybraného tropického ovocia

V posledných rokoch nájdeme na trhoch a v supermarketoch rôzne druhy ovocia a zeleniny z tropických oblastí, o ktorých sme dovtedy nikdy nepočuli. Dnes sa čoraz viac používajú vo výžive. Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.

tags: #tropicke #ovocie #pestovanie #v #kvetinacoch