Vianočný stromček je jedným z najdôležitejších symbolov Vianoc. Tradícia stromčeka v domácnostiach znamená moment rodinnej jednoty a začiatok koncoročných osláv. Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Aj keď dnes vianočné stromčeky zdobíme rôznymi ozdobami, jedným z najvýraznejších symbolov sú vianočné gule. Ich história a význam siahajú hlboko do minulosti a odrážajú vývoj vianočných tradícií.
Vianoce sú sviatky plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť - od adventného venca a kalendára až po vianočný stromček. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia. Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života.
Počiatky zdobenia stromčeka a vianočných gúľ
Spôsob, akým dnes zdobíme vianočné stromčeky, sa vyvíjal postupne. Spočiatku bol stromček považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Neskôr sa objavili aj sviečky, ktoré symbolizovali Kristovo svetlo, no predstavovali aj riziko požiaru. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšími.
V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii. Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi.
Vznik a vývoj vianočných gúľ
V polovici 19. storočia sa začali vyrábať ručne fúkané sklenené gule ako dekorácia na stromček. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. S príchodom sklenených vianočných gúľ ich výrobcovia začali vyrábať aj v iných farbách ako v červenej, ako je zelená, biela, strieborná, zlatá a modrá. Obľubu si získali prakticky okamžite a čoskoro sa začali objavovať s rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi či symbolmi kresťanstva.
Symbolika farieb vianočných gúľ je bohatá:
- Červené gule predstavujú prvotný hriech, ako aj lásku a štedrosť.
- Zelené gule symbolizujú nádej, prírodu a život.
- Strieborné gule zase vďačnosť.
- Biele gule predstavujú čistotu, radosť a vieru.
- Modré gule symbolizujú ľútosť.
Elektrické osvetlenie a komercializácia
V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1894 prezident Grover Cleveland ako prvý postavil vianočný stromček s elektrickými svetlami. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb. V 20. storočí sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Vianoce (zvyky, história sviatku)
Význam vianočného stromčeka a jeho ozdôb
Vianočný stromček je pravdepodobne najuznávanejším prvkom tejto sezóny, pretože milióny rodín na celom svete umiestňujú tradičný stromček na ozdobenie svojich domovov a tak oslávia vianočné sviatky. Hviezda na vianočnom stromčeku predstavuje betlehemskú hviezdu, ktorá bola podľa Nového zákona Biblie hviezdou, ktorá viedla troch mudrcov do miesta narodenia Ježiša. Tento prvok tiež symbolizuje svetlo, nádej a vieru, ktorá vedie veriacich, rovnako ako betlehemská hviezda viedla troch mudrcov.
Na druhej strane, význam vianočného stromčeka je ten, že predstavuje raj, kde Adam a Eva jedli ovocie, čím vznikol prvotný hriech. Slúži tiež na pripomenutie, že Ježiš prišiel na Zem, aby dosiahol zmierenie. Jeho trojuholníkový tvar je znázornením Najsvätejšej Trojice a jeho farby symbolizujú rôzne adventné modlitby. Jedna verzia hovorí, že keď kresťania prišli do severnej Európy, spozorovali, že Kelti 8. decembra oslavovali narodenie Freya, boha Slnka a plodnosti, umiestnením ozdôb na vždyzelený strom, ktorý symbolizoval Vesmír. Keď boli tieto mestá evanjelizované, tradícia bola prijatá ako symbol narodenia Krista, výmena vždyzeleného stromu za borovicu.
Decorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Je to moment rodinnej jednoty a začiatok koncoročných osláv. Vianočné osvetlenie je tým čarovným základom nášho vianočného stromčeka.
Umelé vs. živé stromčeky: ekologická perspektíva
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
A ako sú na tom umelé stromčeky dnes? S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík.
Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Fakty o živých vianočných stromčekoch:
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Vianočný stromček je jedným z najkrajších symbolov Vianoc. Tradičné vianočné farby nikdy nevyjdú z módy. V retro štýle dominujú klasické odtiene - červená, zlatá, smotanová a lesná zelená. Sklenené gule s jemným odleskom patria k symbolom klasických Vianoc.