Výroba domáceho syra z kravského mlieka: Kompletný sprievodca

V tomto článku sa dozviete, ako si doma vyrobiť kvalitný syr z kravského mlieka. Ak nie ste priaznivci veľkoobchodných potravín, tento recept je určený práve pre vás. Existuje veľa receptov na výrobu domácich syrov, záleží na vás, aký preferujete.

Prednosti domáceho syra

Čerstvosť a kvalita

Čerstvý domáci syr je vždy pripravený z čerstvého mlieka, čo zaručuje jeho lahodnú chuť a výživové hodnoty bez pridania konzervantov alebo prísad.

Bez chemických prísad

Domáci syr neobsahuje žiadne umelé konzervanty ani farbivá, čo ho robí zdravšou alternatívou k priemyselne vyrábaným syrom.

Chuť a textúra

Čerstvý syr má jemnú, mierne slanú chuť a pevnú, no stále krémovú textúru.

Aké mlieko použiť?

Na výrobu syra môžete použiť mlieko z obchodu (nie trvanlivé, ani odtučnené), z mliečneho automatu alebo z domáceho chovu od chovateľa. Výhodou kupovaného mlieka je, že pri spracovaní prešlo procesom pasterizácie. V ostatných prípadoch si budete musieť mlieko pasterizovať v domácich podmienkach. V prvom rade musíme mať k dispozícii čerstvé nepasterizované kravské, kozie alebo ovčie mlieko. Ak máme obavy zo zdroja, môžete si mlieko zahriať cca na 70 stupňov. Prebehne tým šetrná pasterizácia a väčšina potenciálne nežiadúcich mikroorganizmov by ste tým mali zničiť. Následne ho treba rýchlo schladiť.

Pasterizácia je dôležitá pre zdravotnú bezpečnosť mlieka. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené. Poznáme viaceré druhy pasterizácie: dlhodobá (mlieko zohrejeme na 62 - 65°C po dobu 20-30 minút) a krátkodobá/šetrná (mlieko zohrejeme na 71 - 72°C po dobu 30 sekúnd). Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.

Ak nemáme poruke čerstvé mlieko a pracujeme s menej kvalitným mliekom z obchodu, do mlieka je potrebné pridať smotanu na šľahanie (na päť litrov mlieka 5 dcl smotany), čím sa priblížime k pôvodným vlastnostiam mlieka.

Aké množstvo syra môžete očakávať?

Na výrobu jedného kilogramu syra spotrebujete asi 5 - 7 litrov kravského mlieka. Ovčie je hustejšie a výživnejšie, preto vám postačí 4 - 6 litrov. Vo všeobecnosti platí, že čím tvrdší syr chcete vyrobiť, tým viac mlieka musíte použiť. Na kilogram tvrdého syra sa spotreba mlieka môže vyšplhať až na 13 litrov.

Pre začínajúcich syrárov na vyskúšanie si postupu výroby doporučujeme použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra.

Postup pri výrobe hrudkového syra v domácich podmienkach

1. Náradie a pomôcky

Pri výrobe syrov v domácich podmienkach je nevyhnutné dodržiavať základné hygienické pravidlá. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme. Potrebné vybavenie:

• Nerezová alebo smaltovaná nádoba
• Teplomer
• Smotanová kultúra /na zaočkovanie mlieka/
• Chlorid vápenatý /zvyšuje kvalitu syreniny/
• Syridlo
• Injekčná striekačka na presné dávkovanie
• Pohárik na rozmiešanie syridla
• Metlička na miešanie
• Sitko
• Nôž na krájenie syreniny
• Syrárska plachta alebo forma

Antikorovú alebo smaltovanú nádobu, v ktorej budeme spracovávať mlieko, ponárať do vriacej vody nemusíme. Stačí naliať na dno menšie množstvo vody, priviesť ju do varu a takýmto spôsobom zabezpečiť sterilitu nádoby.

2. Príprava mlieka na syrenie

Do nádoby vlejte 5 litrov čerstvého mlieka, zahrejte na 63 °C, počkajte 30 minút a nechajte vychladnúť na 40 °C. Primiešajte smotanovú kultúru a nechajte odpočívať 20 minút, aby sa namnožila mikrobiálna flóra. Ak ste na výrobu použili pasterizované mlieko, polhodinovú fázu môžete vynechať, ale nezabudnite pred syrením pridať chlorid vápenatý.

Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame.

Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu). Pripravíme si ho podľa nasledujúceho postupu: Do 1 litra pasterizovaného mlieka zohriateho na teplotu 23°C pridáme obsah vrecka smotanovej kultúry a riadne premiešame. Nádobu s mliekom umiestnime na teplé miesto 23-25°C a necháme odstáť 16-20 hodín. Po tejto dobe uložíme zákvas na niekoľko hodín do chladničky, čím dosiahneme kultivovanú kultúru s optimálnou konzistenciou a chuťou. Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany). Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.

Mlieko nalejem do hrnca a dám zohriať na 30 - 35°C. Odstavím. Pripravím si syridlo, neúplne plnú mokka lyžičku a štamprlík vody. Syridlo vo vode zamiešam. Do mlieka za stáleho miešania prilievam pomalyčky syridlo a miešam ešte minútu. Hrniec zavriem a nechám 30 minút na zosyrenie.

Mlieko ohrejeme na 30-40 stupňov. Nemeriame to, strčíme prst, nesmie byť veľmi horúce, tak aby ste v ňom bez problémov udržali prst. Na syridle je si najlepšie pozrieť dávkovanie, ale ja dávam na 5 litrov mlieka nie celú moka lyžičku.

Mlieko zohrejeme na 27 stupňov a potom "naočkujeme" mezofilnou kultúrou Omega alebo klasickou kyslou smotanou. Syridlo vmiešame do 32 stupňového teplého mlieka.

3. Syrenie mlieka

Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho, aký syr ideme vyrábať. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo. Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml. Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C. Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža, ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.

Za ten čas nám to zhustne. Metličkou vareškou alebo nožikom porozdelujeme, aby nám syr spadol na spodok hrnca.

Syrenina je pekná, musí sa nám od hrnca odliepať ako tuhý puding. Metličkou syreninu nakrájam zhora dole a potom zprava do ľava, aby vznikli kúsky.

Znova hrniec zakryjeme a necháme 35 minút aby syrenina sadla na spodok hrnca.

4. Spracovanie syreniny

Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie. Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame /dosúšame/ ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie. Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu. Usadenú syrenimu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti. Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najnajviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime. Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu. Po odkvapkaní povrch hrudky poutierame handričkou namočenou v slanej vode a uložíme do chladničky. Výsledkom je kvalitný syr vhodný na priamy konzum.

Umyťou rukou vymačkám srvátku zo syreniny a potom časť srvátky zlejem do kastróla. Zbytok prelejem cez sitko s kuchynskou vreckovkou alebo jemným plátienkom. Rohy vreckovky spojím a vytlačím srvátku, odkryjem a syrovú hrudku upravím.

Môžeme teraz pridať soľ.

Počas tejto doby opäť krájame väčšie kocky syreniny. Zahrejeme zmes na 39 stupňov a necháme 45 min. Zmes potom nalejeme do formičiek a syry nasolíme na povrchu alebo v soľnej kúpeli.

Prehodíme ju do sitka a rukou ešte mierne vytlačíme zvyšnú srvátku. Pozor čím viac vytláčate, tým bude Váš syr suchší a bude ho menej.

Syreninu nakrájame na kocky 2x2 cm a chvíľu opäť necháme ležať. S malými prestávkami pomaly miešame.

5. Solenie syra v slanom náleve

Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu. Príprava nálevu - do jedného litra prevarenej vody pridáme 180 - 200 g kuchynskej soli a dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti.

Slanú chuť získame tak, že hotový bochník syra nakrájame na menšie časti a tie namáčame v slanom roztoku aspoň tri hodiny - v jednom litri vody rozpustíme 160 g soli.

6. Kysnutie hrudkového syra

Aby syr nebol príliš sladký, aby získal typickú chuť a dalo sa s ním ďalej pracovať (výroba korbáčikov a pareníc), je dôležité nechať syr vykysnúť. Hrudku po odkvapkaní uložíme na policu, povrch poutierame handričkou namáčanou v slanej vode a necháme ju 3 dni pri teplote 18-22°C vykysnúť. Dôležité je, aby teplota v miestnosti neklesla pod 18°C, lebo syr by riadne nevykysol a začal by horknúť. Treba myslieť aj na to, že z hrudky bude ešte stále vytekať srvátka, preto treba na policu pod hrudku umiestniť vhodnú nádobu. Ak chceme kysnutie urýchliť, hrudku umiestnime do miestnosti s teplotou 22-25°C, kde vykysne za 24-40 hodín. Vykysnutý syr je pripravený na ďalšie spracovanie alebo konzum.

Sytko položím na misku, zakryjem rohmi vreckovky hrudku a nechám 24 hodín stáť. Syr by sa nemal konzumovať skôr, lebo po ňom preháňa.

7. Zretie hrudkového syra

Vykysnutý syr premiestnime do miestnosti s teplotou 13-15°C, kde bude prebiehať ďalej zretie syra. Povrch hrudky neustále potierame slanou vodou a hrudku 1-2- krát denne obraciame. Zretie by malo prebehnúť max. do 5-tich dní. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.

A takto vyzerá finálny výtvor. Ja pod syr dávam poskladanú papierovú utierku, lebo syr stále púšťa vodu a zakryjem skleným zvonom. Vydrží dlho.

8. Spracovanie srvátky

Srvátka po výrobe syra obsahuje v priemere 8,6 % sušiny, 0,85 % tuku, 1,96 % dusíkatých látok, 1,65 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,30 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru, 0,103 % CaO a 0,152 % P2O5. Pri neopatrnej výrobe syra, výrobe oštiepkov a pareníc a ku koncu laktácie alebo pri prechode na inú pašu sa obsah sušiny a tuku zvyšuje.

Zo srvátky robím pomazánku. Srvátku nechám skoro prevrieť, osolím, môžeme okoreniť. Potom cez sitko s plátienkom prelejem a nechám cez noc odkvapkať. Z ozajstného neodstredeného mlieka dostanem za misku sýtej bielkovinovej masy, ktorá z odstredeného mlieka už nie je. Vtedy pridám do srvátky jeden normálny biely živý sabinovský jogurt. Nie nízkotučný.

Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu.

Výroba žinčice spočíva vo vyzrážaní albumínu a globulínu rozpusteného a súčasnom zachytení zostatku tuku v srvátke. Srvátka sa rýchlo za stáleho miešania zohreje na 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Prestane sa miešať a dohreje sa na 85 - 87 °C, na povrchu sa vytvorí usadenina, ak praskne prestane sa zohrievať. Vyzrážaná hmota sa zozberá s takým množstvom tekutiny, aby sa dala rozmixovať. Hmota sa rozmixuje na kompaktnú hladkú tekutinu a rýchlo ochladí.

Urdasa pripravuje tak, že srvátková vyzrážaná hmota sa zbiera do plachtičky a nechajú sa odcediť. Po odcedení sa hmota tvaruje, môže sa aj soliť. Urda obsahuje 50 - 59 % sušiny, 27 - 41 % tuku, 13 - 15 % bielkovín, 1,8 % popola. Zo 100 kg srvátky sa dá vyrobiť 5 - 8 kg urdy.

Čo sa dá v domácich podmienkach vyrobiť z 5 litrov kravského mlieka z mliekomatu?

1. Hrudkový syr o hmotnosti 0,6 kg. Na jeho výrobu sme použili 3 litre pasterizovaného mlieka. Syr bol vyrobený podľa uvedeného postupu. Do syrového základu sme primiešali 1 PL byliniek a 1/2 ČL soli. Syr kysol pri izbovej teplote 24 hodín.
2. Kvalitný domáci tvaroh o hmotnosti 250 g. Na jeho prípravu sme použili 2 litre pasterizovaného mlieka podľa nasledujúceho postupu. Mlieko necháme pri teplote 23°C skysnúť. Po skysnutí postupne zvyšujeme teplotu na 30°C. Túto teplotu treba udržiavať po dobu 50 minút a potom zmes preliať cez plachtu z gázy do pripravenej nádoby. Hotový tvaroh po odkvapkaní uložíme do chladničky.
3. Srvátka - 1,5 litra. Srvátka nám zostala ako vedľajší produkt pri výrobe tvarohu. Po skysnutí mlieka sme nechali usadenú smotanu v mlieku, čím sme získali hustú srvátku jemne kyslej chuti pripomínajúcu žinčicu.

tags: #vyroba #hrudky #z #kravskeho #mlieka