Vývoj a správanie dospievajúcich dievčat je komplexná oblasť, ktorú ovplyvňuje mnoho faktorov, od biologických zmien až po sociálne a environmentálne vplyvy. Rôzne štúdie poskytujú cenné poznatky o týchto aspektoch, pričom sa zameriavajú na fyzický rast, sexuálnu zrelosť, zdravotné návyky a psychologický vývoj.
Fyzický vývoj a antropometrické merania
Fyzický vývoj dospievajúcich dievčat je charakterizovaný rastovými zmenami, ktoré sa líšia v závislosti od veku a individuálnych faktorov. Štúdie analyzujú rastové trendy v rôznych populáciách, aby pochopili tieto zmeny.
V rámci autonómneho regiónu Madeira v Portugalsku sa analyzovali rastové trendy v hmotnosti, výške, indexe telesnej hmotnosti (BMI), obvode pása (WC), obvode nadlaktia (MUAC) a hrúbke kožnej riasy tricepsu (TST) u dospievajúcich vo veku 10-17 rokov medzi rokmi 1996-1998 a 2007-2009. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa zaznamenal priemerný nárast hmotnosti o 5,8 kg u chlapcov a 6,3 kg u dievčat; nárast výšky o 3,0 cm u chlapcov a 3,7 cm u dievčat; nárast BMI o 1,5 kg/m2 u chlapcov a 1,7 kg/m2 u dievčat; rozdiel v obvode pása 5,6 cm a 4,9 cm pre chlapcov a dievčatá, resp., a pre MUAC rozdiel 2,7 cm u chlapcov a 2,0 cm u dievčat. Neboli zistené žiadne rozdiely v TST u chlapcov, ale u dievčat bol pozorovaný nárast o 1,2 mm.
V Turecku sa cieľom štúdie bolo poskytnúť percentilové hodnoty obvodu zápästia (WrC) a veľkosti telesného rámca (výška/WrC) u tureckých detí a dospievajúcich vo veku 6-17 rokov. V tejto prierezovej štúdii boli použité údaje zo štúdie "Stanovenie antropometrických mier tureckých detí a dospievajúcich" (DAMTCA II) v Kayseri/Turecku. Bolo zaznamenaných celkom 4330 pozorovaní (1931 chlapcov, 2399 dievčat). Hodnoty WrC vo všetkých vekových skupinách boli vyššie u chlapcov v porovnaní s dievčatami. Obvod zápästia je jednoduchý, ľahko detegovateľný antropometrický index, ktorý nie je predmetom chýb merania.
Genetické a environmentálne faktory ovplyvňujúce index telesnej hmotnosti (BMI) a fenotypové korelácie BMI počas adolescencie boli skúmané vo Fínsku. V štúdii na 2413 monozygotných a dizygotných pároch dvojčiat, ktoré sa narodili v rokoch 1983-1987, sa zistilo, že dedičnosť BMI bola odhadnutá na 0,58-0,69 u 11-12- a 14-ročných chlapcov a dievčat, 0,83 u 17-ročných chlapcov a 0,74 u dievčat. Spoločné environmentálne účinky zdieľané súrodencami boli 0,15-0,24 u 11-12- a 14-ročných chlapcov a dievčat, ale už neboli zistiteľné v 17 rokoch. Jedinečné environmentálne účinky boli 0,15-0,23. Aditívne genetické faktory vysvetlili 90-96 % fenotypových korelací BMI počas adolescencie, zatiaľ čo jedinečné environmentálne faktory vysvetlili zvyšok. Spoločné prostredie nemalo vplyv na fenotypové korelácie BMI.
Sexuálna zrelosť a reprodukčné zdravie
Štúdie sa tiež zameriavajú na načasovanie a charakteristiky sexuálnej zrelosti u dievčat, vrátane menarché (prvej menštruácie) a súvisiacich faktorov.
V Nemecku sa v rámci celoštátneho prieskumu zdravia detí a dospievajúcich (KiGGS) zbierali údaje o sexuálnej zrelosti u chlapcov a dievčat s cieľom poskytnúť reprezentatívne informácie o sexuálnej zrelosti a vyhodnotiť súvislosti medzi stavom zrelosti a vybranými zdravotnými a sociálnymi údajmi. Mediánový vek pre menarché bol 12,8 rokov, medián pre zmenu hlasu (nízky hlas) bol 15,1 rokov. Významné rozdiely vo veku menarché boli zistené u dievčat v závislosti od socioekonomického statusu (12,7/12,9/13,0 rokov pre nízky/stredný/vysoký status) a medzi dievčatami s migračným pozadím a bez neho (12,5/12,9 rokov). Rozdiely vo veku menarché neboli pozorované medzi východným a západným Nemeckom ani medzi mestami a vidieckymi oblasťami.
V Andalúzii (Španielsko) sa uskutočnila štúdia zameraná na sexuálne správanie a aktivitu u adolescentov vo veku 12-17 rokov. Celkovo 388 respondentov (18,2 %) uviedlo, že mali úplný pohlavný styk, bez štatisticky významných rozdielov medzi chlapcami (18,0 %) a dievčatami (18,5 %). Chlapci však začali nasledovné praktiky skôr ako dievčatá: sexuálna aktivita (14 rokov oproti 14,4 rokov), masturbácia (11,3 rokov oproti 12,7 rokov), orálny sex (13,8 rokov oproti 14,6 rokov) a vzájomná masturbácia (13,7 rokov oproti 14,4 rokov). Jedna zo šiestich stredoškolákov v Andalúzii mala pohlavný styk. Dve tretiny študentov boli sexuálne aktívne, najmä dievčatá, s obmedzenými znalosťami o metódach dvojitej bariéry a pohlavne prenosných chorobách. Výsledky tejto štúdie demonštrujú dôležitosť začlenenia sexuálnej výchovy ako kľúčového predmetu do učebných osnov stredoškolského vzdelávania.
V Konžskej demokratickej republike (Kinshasa) sa skúmal vplyv vedomostí a intervencií v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a antikoncepčných praktík u dospievajúcich pouličných dievčat. V štúdii sa zúčastnilo 293 pouličných dievčat vo veku 12 až 21 rokov. Komerčný sex bol hlásený ako hlavný zdroj príjmu u 78,5 %. Počas posledného pohlavného styku 44,0 % nepoužilo kondóm; 29,3 % použilo hormonálnu antikoncepciu. Predchádzajúce tehotenstvo bolo hlásené u 62,5 % a súčasné tehotenstvo u 12,3 %; 24,5 % predchádzajúcich tehotenstiev skončilo dobrovoľnou interrupciou. Čas strávený na ulici bol nezávisle spojený s tehotenstvom. Pouličné dievčatá v Kinshase sú extrémne zraniteľné, pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie, najmä mladšie pouličné dievčatá.
Psychologický vývoj a sociálne vplyvy
Vzťah medzi aktivitou a pozitívnym sebavedomím u dievčat vo veku 12 až 17 rokov bol skúmaný s cieľom zistiť, či pozitívny vzťah medzi fyzickou aktivitou a pozitívnym sebavedomím, ktorý existuje u žien, platí aj pre dievčatá.
V Austrálii sa v roku 1987 uskutočnil prieskum 19 166 stredoškolákov vo veku 12-17 rokov s cieľom určiť prevalenciu užívania tabaku a alkoholu. Aktívne fajčenie (tj. fajčenie aspoň jednej cigarety za posledný týždeň) rástlo s vekom na 27 % u chlapcov vo veku 16 rokov a na 30 % u dievčat vo veku 16 rokov. Prevalencia aktívneho pitia (tj. konzumácia jedného alkoholického nápoja za posledný týždeň) rástla s vekom na 55 % u chlapcov vo veku 16 rokov a na 50 % u dievčat vo veku 17 rokov.
V Spojených štátoch amerických bola uskutočnená letná literárna vzdelávacia iniciatíva, ktorá spolupracovala s 12 afroamerickými moslimskými dievčatami s cieľom pochopiť, ako tieto dievčatá píšu o svojej identite a myšlienkach.
Hormonálne hladiny
Hladiny hormónov štítnej žľazy kolíšu počas rastu a vývoja. Na presnú diagnostiku ochorení štítnej žľazy u pediatrických pacientov by mali byť stanovené referenčné intervaly (RI) s príslušnými vekovými skupinami z dostatočného počtu zdravých jedincov pomocou najpresnejších možných metód. V štúdii bolo stanovených viac ako 2200 zdravých detí vo veku od 6 mesiacov do 17 rokov. Pre voľný tyroxín (fT4) boli neparametrické RI (95. percentil): 18,0-34,7 pmol/l (chlapci a dievčatá, 6 mesiacov-6 rokov) a 14,2-25,7 pmol/l (chlapci a dievčatá, 7-17 rokov). RI pre voľný trijódtyronín (fT3) boli: 5,8-13,1 pmol/l (dievčatá, 6 mesiacov-6 rokov); 5,7-11,8 pmol/l (chlapci, 6 mesiacov-6 rokov); 5,7-10,0 pmol/l (chlapci a dievčatá, 7-12 rokov); 4,5-8,6 pmol/l (dievčatá, 13-17 rokov); a 5,2-9,4 pmol/l (chlapci, 13-17 rokov). Bolo pozorovaných mnoho významných rozdielov medzi pediatrickými vekovými skupinami a predtým stanovenými dospelými rozsiahlymi hodnotami.
V štúdii zameranej na dievčatá v juhovýchodnom Turecku boli skúmané charakteristiky menštruačného cyklu u dievčat na strednej škole. Priemerný vek pri menarché bol 12,7 ± 1,3 rokov. Priemerná dĺžka cyklu bola 28,7 ± 4,4 dní a priemerný menštruačný tok trval 5,9 ± 1,3 dní. Dysmenorea bola hlásená u 29 % dievčat ako silná, u 43 % ako stredne silná a u 28 % ako mierna. Celkovo 34 % dievčat definovalo svoj menštruačný cyklus ako nepravidelný a 32 % hlásilo absenciu v škole kvôli menštruačným problémom. Menštruačné krvácanie ovplyvnilo účasť na vyučovaní a iných školských aktivitách, každodennú prácu, vzťahy s rodinou a priateľmi, ako aj športové/cvičebné aktivity.
