Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, známy ako Aarhuský dohovor, predstavuje kľúčový medzinárodný dokument v oblasti environmentálnej demokracie. Bol podpísaný 25. júna 1998 na 4. ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie OSN „Životné prostredie pre Európu“ v dánskom Aarhuse. V medzinárodnom kontexte je tento dohovor považovaný za jeden z najvýznamnejších dokumentov svojej doby - je charakterizovaný ako kvalitatívny predel v komunikácii medzi štátnou správou a občanmi, ako nástroj k prehlbovaniu demokracie a k presadzovaniu ľudských práv a slobôd.
Aarhuský dohovor bol sjednaný za účelom podpory zpřístupňovania informácií o životnom prostredí, vytvárania podmienok pre aktivní účasť verejnosti v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia a zabezpečenia právnej ochrany v záležitostiach životného prostredia. Propojuje v sebe práva životného prostredia s ľudskými právami a je nejdôležitejším právne záväzným medzinárodným dokumentom, ktorý na účasť verejnosti nahliada komplexne a považuje ju za nevyhnutnú v súvislosti s ochranou životného prostredia.
Dohovor podpísalo priamo na konferencii 35 štátov a Európske spoločenstvo a následne aj ďalšie 4 štáty. Platnosť nadobudol 30. októbra 2001 a Európske spoločenstvo ho schválilo 17. februára 2005. Národná rada SR vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005. Listina o pristúpení Slovenskej republiky k Aarhuskému dohovoru bola uložená u depozitára (generálny tajomník Organizácie spojených národov) 5. decembra 2005. Platnosť pre Slovenskú republiku nadobudol 90. deň po dátume uloženia listiny o pristúpení 5. marca 2006.
V medzinárodnom kontexte je Aarhuská úmluva považovaná za najvýznamnejší dokument svojej doby. Pre Českú republiku vstúpila Aarhuská úmluva v platnosť dňa 4. 10. 2004 (č. 124/2004 Sb. m. s.). Česká republika Aarhuskú úmluvu podpísala 25. júna 1998. Úmluvu podepsal Martin Bursík. K ratifikácii došlo o šesť rokov neskôr, 6. júla 2004, kedy bola úmluva prijatá Parlamentom a podpísaná prezidentom ČR. V platnosť pre Českú republiku Aarhuská úmluva vstúpila 4. 10. 2004.
Pilier I: Právo verejnosti na prístup k informáciám
Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí. V súvislosti s prvým pilierom Aarhuského dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. V máji roku 2000 NR SR prijala zákon č. 211/2000 Z.z. V marci roku 2004 bol prijatý zákon č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004.
Informácie o životnom prostredí uvedené v odstavci 1 budú zpřístupněny čo možno najrýchlejšie a najneskôr do jedného mesiaca po podaní žiadosti, pokiaľ rozsah a zložitosť informácie neodôvodňuje predĺženie tejto lehoty až na dva mesiace od podania žiadosti. Žiadosť bude zamietnutá písomnou formou, bola-li podaná písomne alebo ak to žiadateľ požaduje. V zamietnutí budú uvedené dôvody zamietnutia a bude poskytnutá informácia o opravných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii podľa článku 9. Zamietnutie musí byť učinené čo najskôr, najneskôr do jedného mesiaca, pokiaľ zložitosť požadovanej informácie nezdôvodňuje predĺženie tejto lehoty až na dva mesiace od podania žiadosti. Každá strana môže povoliť svojim orgánom verejnej správy účtovať za poskytovanie informácií úhradu, ktorá však nesmie prekročiť primeranú výšku. Každá strana zabezpečí, aby informácie o životnom prostredí boli postupne zpřístupňované v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.
Každá strana bude postupne zavádzať, s prípadným prihliadnutím k medzinárodným postupom, integrovaný celoštátny systém inventúr alebo registrov znečistenia prostredia vo forme štruktúrovanej počítačovej a verejne prístupnej databázy, napĺňanej na základe štandardizovaných správ či hlásení.
Pilier II: Účasť verejnosti na rozhodovacom procese
Účasť verejnosti na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/35/ES. V slovenskom právnom systéme bola smernica transponovaná do zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a tiež do zákona č. 245/2003 Z.z.
Každá strana bude od príslušných orgánov verejnej správy požadovať, aby bol dotknutej verejnosti umožnený prístup k preskúmaniu všetkých informácií relevantných pre dané rozhodovanie, na požiadanie v prípadoch, keď je tak stanovené vnútroštátnym právom, zdarma a čo možno najskôr po tom, ako sa stanú dostupné informácie, ktoré sú uvedené v tomto článku a ktoré sú dostupné v čase procedúry účasti verejnosti na rozhodovaní, bez toho, aby tým bola dotknutá práva strán odmietnuť predať isté informácie v súlade s článkom 4, odstavcami 3 a 4. Ak bolo rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy, každá strana zabezpečí, aby o ňom bola verejnosť okamžite informovaná v súlade s príslušnými postupmi. Každá strana prijme implementačné alebo iné opatrenia pre účasť verejnosti pri príprave plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia, a to v transparentnom a spravodlivom rámci, pričom už poskytla nevyhnutné informácie verejnosti. V tomto rámci budú uplatnené odstavce 3, 4 a 8 článku 6.
Príslušné orgány verejnej správy vymedzia verejnosť, ktorá sa môže zúčastniť, pričom budú brané do úvahy ciele tejto úmluvy. Každá strana bude usilovať o podporovanie účinnej účasti verejnosti orgánmi verejnej správy - vo vhodnom štádiu, kedy sú možnosti voľby stále ešte otvorené - na príprave implementačných predpisov a iných všeobecne aplikovateľných právne záväzných predpisov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
Pilier III: Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
Tretí pilier Aarhuského dohovoru sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavných zákonov.
Konečné rozhodnutia podľa tohto odstavca 1 budú záväzné pre orgány verejnej správy, ktoré majú požadovanú informáciu k dispozícii. Čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude určené v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k právnej ochrane v rozsahu pôsobnosti tejto úmluvy. K tomuto účelu je záujem akejkoľvek neziskovej organizácie spĺňajúcej požiadavky článku 2 odstavca 5 pokladaný za dostatočný pre účely pododstavca (a). Navyše - a bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1 - postupy preskúmania uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 majú zabezpečiť primeranú a účinnú nápravu, vrátane právne prikázaných úľav vo vhodných prípadoch, a mali by byť čestné, spravodlivé, včasné a nemali by vyžadovať vysoké náklady. Rozhodnutia vydané podľa tohto článku budú odovzdávané či archivované v písomnej forme.
Protokol o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok (PRTRs)
Súčasťou Aarhuského dohovoru je Protokol o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok (PRTRs) - prvý medzinárodný nástroj, ktorého cieľom je umožniť prístup verejnosti k informáciám prostredníctvom založenia koherentných národných registrov. Vstúpenie Protokolu PRTRs do platnosti v októbri 2009 bolo významným krokom. Slovenská republika pristúpila ako jedna z prvých zmluvných strán Aarhuského dohovoru k Protokolu PRTR dňa 1. 4. 2008. Prvé zasadnutie zmluvných strán Protokolu o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok (PRTR MOPP-1) sa konalo v Ženeve, v Paláci národov, v dňoch 20. - 22. 4. 2009.
Povinnosťou zmluvných strán Protokolu PRTR je príprava národnej správy o implementácii jednotlivých ustanovení protokolu vo vnútroštátnom právnom systéme. Prvá národná správa o implementácii Protokolu PRTR za Slovenskú republiku bola pripravená v roku 2014 k 2. zasadnutiu zmluvných strán Protokolu PRTR (Maastricht, Holandsko, 3. - 5. júna 2014). V súčasnosti do Vašej pozornosti dávame Druhú národnú implementačnú správu Protokolu PRTR v slovenskej a anglickej jazykovej verzii, ktorá bola predložená na 3. zasadnutie zmluvných strán (27. - 29. novembra 2017 v Berlíne).
Zmeny a doplnenia Aarhuského dohovoru
Na 2. zasadnutí zmluvných strán Aarhuského dohovoru, ktoré sa konalo 25. - 27. mája 2005 v Alma-Ate (Kazachstan), sa dospelo k dohode o zmenách a doplneniach Aarhuského dohovoru. Zmeny a doplnenia týkajúce sa GMO, schválila Rada EÚ rozhodnutím č. 2006/957/ES 18. decembra 2006. SR ratifikovala dodatok o GMO dňa 1. 4. 2008. Dodatok zatiaľ nie je v platnosti, nakoľko ho ratifikovalo len 29 zmluvných strán. Zmeny a doplnenia, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Rady sú zapracované do zákona č. 100/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z.z.
Povinnosťou zmluvných strán Aarhuského dohovoru je príprava národnej správy o implementácii ustanovení jednotlivých článkov dohovoru vo vnútroštátnom právnom systéme. Prvá národná správa o implementácii Aarhuského dohovoru za Slovenskú republiku bola pripravená v roku 2008 k 3. zasadnutiu zmluvných strán (13. - 15. júna 2008 v Kyjeve). Druhá národná správa o implementácii Aarhuského dohovoru za Slovenskú republiku bola pripravená v roku 2011 k 4. zasadnutiu zmluvných strán (29. júna - 1. júla 2011 v Belehrade). Tretia národná správa o implementácii Aarhuského dohovoru za Slovenskú republiku bola pripravená v roku 2014 k 5. zasadnutiu zmluvných strán (1. - 3. júla 2014 v Ženeve). Štvrtá národná správa o implementácii Aarhuského dohovoru za Slovenskú republiku bola pripravená v roku 2016 k 6. zasadnutiu zmluvných strán (11. - 13. júla 2017 v Budapešti). Piata národná správa o implementácii Aarhuského dohovoru za Slovenskú republiku bola pripravená v roku 2020 k 7. zasadnutiu zmluvných strán (20. - 22. októbra 2020 v Ženeve).
| Správa | Rok prípravy | Súvisiace zasadnutie | Miesto a dátum zasadnutia |
|---|---|---|---|
| Prvá | 2008 | 3. | Kyjev, 13. - 15. júna 2008 |
| Druhá | 2011 | 4. | Belehrad, 29. júna - 1. júla 2011 |
| Tretia | 2014 | 5. | Ženeva, 1. - 3. júla 2014 |
| Štvrtá | 2016 | 6. | Budapešť, 11. - 13. júla 2017 |
| Piata | 2020 | 7. | Ženeva, 20. - 22. októbra 2020 |
