Polievky: Viac než len predjedlo

Teplá polievka je počas chladných dní ako balzam na dušu. Naše telo si ju pýta o čosi viac ako v lete, preto je načase uvariť si poriadne veľký hrniec tej vašej obľúbenej. Jesenný a zimný čas je chladným obdobím roka. Človek sa potrebuje zahrievať. Siaha po teplých jedlách a nápojoch, ktoré sú mu v letnom období menej prirodzené. Už dávno neplatí, že polievka je len štartér pred hlavným obedovým jedlom. Konzumuje sa ako sýte desiatové jedlo, ako teplý mixovaný nápoj alebo ako skvelé nízkosacharidové večerné jedlo.

Polievky a ich význam vo výžive z nutričného hľadiska je neodškriepiteľný. Konzumáciou polievok z kvalitných surovín stimulujeme, prehrejeme a prekrvíme žalúdok a ten následne zlepší svoje trávenie vďaka väčšiemu množstvu vylúčených žalúdočných štiav potrebných na trávenie potravy. Biologická hodnota polievok je priamo úmerná a súvisí s hlavnou surovinou použitou pri varení aj spôsobe úpravy a zahustením polievky. Polievky sa pripravujú z rôznych základných surovín, ako sú mäso, zelenina, strukoviny, mlieko a pod...

Jeseň poskytuje širokú škálu surovín, vhodných pre prípravu rozmanitých polievok. Zeleninové polievky obsahujú množstvo výživových látok, ktorých účinok sa práve varením umocňuje. Mäsový vývar je vynikajúcim zdrojom vápnika, fosforu, horčíka, sodíka, posilňuje imunitu, rozprúdi krvný obeh a nabije organizmus telesnou silou. Mixované polievky formou zeleninového pyré sú skvele vstrebateľné a šetrnou prípravou tak zabezpečia plnohodnotný prísun živín a vlákniny. Nielen teplotou, ale aj zložením dokáže polievka skutočne zahriať. V chladnom období je k dispozícii množstvo potravín na prípravu polievok, ktoré nás prirodzene zahrievajú. Príkladom je tekvica, cibuľa, cesnak, petržlen, hovädzie mäso, chilli, zázvor, rôzne druhy korenín a iné. Napokon aj potraviny, ktoré radíme medzi neutrálne, či chladné dokážu uvarením zmeniť svoj vplyv a z ochladzujúcej potraviny sa môže stať zahrievacia. Príkladom takejto potraviny často používanej práve v polievkach je zeler.

Jedenie polievok je v našich končinách späté s niekdajším spôsobom života. Naši predkovia preferovali husté sýte polievky, plné dopestovaných surovín z lokálnych zdrojov. Polievky boli základom ich stravy a konzumovali sa ako raňajky, obed, či večera. Aj v dnešnej dobe ešte ostávajú tradície spojené s konzumáciou polievky napríklad pri svadobnej hostine, kde jedenie polievky z jedného taniera symbolizuje súdržnosť mladomanželov.

Polievky sú najmä v chladných ročných obdobiach ideálnym pokrmom. Sú teplé, výživné a dodajú telu dôležité vitamíny a minerálne látky. Ako hovorieva každá mama, aj keď sme chorí a nechutí nám jesť, treba si dať aspoň polievku. Polievky neboli kedysi považované za plnohodnotné jedlo, nazývali sa aj jedlom chudobných a v podstate sa vnímali ako zhodnotenie toho „čo ostalo v domácnosti“ respektíve zvyškov. Možno mnohí z nás majú zlé spomienky na detstvo a jedálne, „na zelenú“ či „kyslú“, alebo máme silno vrytý istý druh polievky práve preto, že sme ho dostávali, keď sme ochoreli. Medzičasom sa dá povedať, že si polievky vybudovali krajšie a hodnotnejšie postavenie, ako len toho, čo bolo vnímané ako „nutné zlo“ pred chutnejším hlavným chodom. Dokonca vznikajú špeciálne gastronomické jednotky - polievkárne, kde si naozaj každý môže vybrať tú svoju obľúbenú. Obedové menu sa fixne skladajú z polievky a hlavného chodu, v niektorých reštauráciách zase polievku nájdete aj v predkrmoch. Odborníci, „fajnšmekri“ i gazdinky sa nechávajú dnes inšpirovať v zahraničných kuchyniach, vracajú sa späť k osvedčeným kvalitným starým receptom, jednoducho polievka z kocky bujónu nie je dnes už in. Polievky môžu byť nápadité, farebné a plné chutí.

Vraj ruské príslovie hovorí, nechaj ma nazrieť do tvojho hrnca s polievkou a ja ti poviem, kto si. Takže sa pozrime na to, prečo má veľký význam veta - daj si aspoň polievku. Polievky sú totiž plné výživných látok, lebo v nich varíme zeleninu, bylinky, mäso či kosti. Ich príprava nemusí byť náročná, dajú sa zmraziť, a tiež so sebou zobrať napr. do termosky. Je to len otázka dobrého plánovania. Polievkou zvyšujete u detí príjem zeleniny. Okrem vitamínov a látok dôležitých pre tráviaci trakt je polievka z vody - tekutiny, ktorú takisto nevyhnutne potrebujeme. Predovšetkým vývary z kostí, kuracieho, hovädzieho mäsa a rýb posilňujú náš imunitný systém. To, čo robí dobre nášmu brušku, robí dobre aj imunitnému systému. Takže osvedčeným liekom proti chrípke v tomto počasí je skutočné kvalitný slepačí vývar. Vedci sa týmto javom seriózne zaujímajú a skúmajú, ako pôsobí slepačí vývar na zápal v našom tele.

Polievka je ľahko stráviteľná, diétna a plná využiteľných základných živín. Je vhodná v zime na zahriatie, v lete na ľahšie zasýtenie, pri chorobách ako ľahšie stráviteľná potravina. Konzumácia polievok je výbornou voľbou pre udržanie štíhlej línie. Je absolútne bežné, že sa polievka konzumuje ako hlavný chod. Vo väčšine prípadov je jej konzumácia z hľadiska prijatých kalórií podstatne nižšia, ako pri bežných hlavných jedlách.

Typické polievky vo svete

No viete, aké sú typické polievky vo svete? V Taliansku nečakajte paradajkovú, z typickej Japonskej polievky zas omladnete. Polievok poznáme veľké množstvo, medzi naše najobľúbenejšie patrí rajčinová, krémová brokolicová, zeleninová, slepačí vývar či šošovicová.

Slovensko

Viacerých sme sa spýtali, aká polievka je podľa nich typická slovenská. Na naše prekvapenie sa odpovede celkom líšili, padlo v nich viac ako 6 rôznych druhov polievok. Medzi nimi bol napríklad demikát, no povedzme si úprimne, túto polievku až tak často na stoloch nevidíme. Pre niekoho je typická slovenská polievka kapustnica, pre iných zas kyslá fazuľová. No najčastejšie sa opakovala odpoveď vývar. Musíme súhlasiť, nie je nad dobrý silný vývar, ktorý postaví na nohy aj chorého.

Čína

Asi tušíte, aká polievka je typická pre Čínu. Presne tak, je to ostro-kyslá, ktorú milujú aj mnohí Slováci a Slovenky. Opäť platí, že čo čínska reštaurácia, to iná ostro-kyslá polievka. Pôvodne pochádza zo sečuánskej kuchyne a mala by byť korenistá, slaná aj pikantná.

Taliansko

U Talianov je to otázne - Minestrone alebo paradajková? No častejšie sa stretnete s tvrdením, že typická talianska polievka je práve Minestrone. Jej základ je zeleninový vývar, doplnená býva ryžou alebo cestovinami.

Španielsko

Pravdu povedať, inú polievku ako Gazpacho sme v Španielsku ešte neochutnali. Táto polievka sa od tých, na ktoré sme zvyknutí na Slovensku líši, podáva sa totiž studená. Ide o paradajkovú polievku pochádzajúcu z Andalúzie. Okrem toho v nej nájdete uhorku, papriku, červenú cibuľu, jalapeňo, cesnak, limetkovú šťavu či worcesterovú omáčku.

Mexiko

Rýchla, sýta a pestrá, aj tak by sa dala opísať typická mexická polievka. Nemá žiaden špecifický názov, niekto ju volá polievka s tortillou, iní zas limetková polievka, no väčšina jej hovorí polievka s grilovaným kuracím mäsom, tortillami a krémom.

Francúzsko

Krajina šarmu, Francúzsko, má viacero tradičných polievok, napríklad fazuľovú, tekvicovú či feniklovú. No úplne najobľúbenejšia je francúzska cibuľová polievka, ktorú s obľubou varievame aj v slovenských kuchyniach.

Nigéria

Západoafrická polievka Banga sa jedáva vo viacerých štátoch Afriky, no najčastejšie v Nigérii. Možno aj preto, že jej pôvod sa udáva v okolí delty rieky Niger.

Japonsko

V Japonsku je typická polievka Miso, ktorú nájdete aj vo viacerých slovenských podnikoch. Má pomerne špecifickú chuť, jej základom je miso pasta, ktorá sa vyrába fermentáciou sójových bôbov. Ide o veľmi zdravú a výživnú polievku, obsahuje tiež huby shitake, jarnú cibuľku, morské riasy a tofu. Ide skôr o sviatočnú polievku, ktorá chutí perfektne.

Poľsko

Pokiaľ budete v Poľsku, nebojte sa vyskúšať Žurek, pochutíte si. Tradične sa táto kvasená polievka pripravuje z koreňovej zeleniny, vývaru, zákvasu, bielej klobásy a podáva sa s pučenými zemiakmi, vďaka čomu je sýta a nahradí aj hlavný chod.

Ázia (Vietnam)

Chute Ázie sa k nám v posledných rokoch dostávajú vo veľkom. Najskôr sme vedeli iba to, čo je kung-pao či ostro-kyslá polievka, no dnes si mnohí pochutíme na výbornom Pho. Základ je veľmi jednoduchý, obsahuje totiž vývar z kostí, rezance a mäso. Mnohí nad ňou ohŕňame nosom, no niekto si ju nevie vynachváliť.

Maďarsko

Polievka Halászlé, respektíve rybacia polievka, je typická pre maďarskú kuchyňu. Vedeli ste, že pravé Halászlé sú veľmi pikantné, dokonca sa táto polievka považuje za jedno z najpikantnejších jedál v Európe? No domáci ju často pripravujú aj v nepikantnej verzii. Ak by ste na ňu dostali chuť, potrebovať budete veľa rýb, papriku, paradajky, cibuľu, cesnak či koreniny.

Príprava a zloženie polievok

Polievka je základom pre hnedé číre polievky a hnedé omáčky. Pripravuje sa z hovädzích kostí, ktoré vkladáme do studenej vody, privedieme do bodu varu, var stíšime aby sa vývar varil pomaly tzv. tiahnutím. Na povrchu sa vytvára sivá pena - zrazené bielkoviny, ktoré môžeme ale nemusíme zbierať. Pridáme soľ, celé čierne korenie ( CČK ) a varíme aspoň 3 hodiny, potom pridáme koreň. zeleninu, cibuľu, ... a varíme do zmäknutia zeleniny, vývar má byť číri, žltkastí a nemastný.

Druhý typ vývaru je základom pre biele polievky, biele omáčky. Pripravuje sa z bravčových kostí postup rovnaký ako pri vývaru A. Dĺžka prípravy je 4 hod. Tretí typ vývaru sa pripravuje zo starých sliepok, kurčiat alebo drobov. Vkladáme do studenej vody ... varíme 2 - 2,5 hodiny.

Ďalšie typy vývarov zahŕňajú vývar z predného hovädzieho mäsa a kostí, kde pridávame koreňovú zeleninu, cibuľu, ... , udusené šampiňóny, hovädziu pečeň. Vývar z mäsa a kostí vysokej zveriny, ktorá sa najprvblanšíruje alebo zapečie v horúcej rúre. Rybacie hlavy, ryby, vkladáme do studenej vody, ... teľacie kosti blanšírujeme, opláchneme a vkladáme do studenej vody.

Kvalitný vývar je základom pre rôzne druhy polievok. K svetlému vývaru A pridáme nahrubo pomleté hovädzie mäso, pokrájanú zeleninu, našľahané bielka a varíme pomaly ( tiahnutím ) 2 - 3 hodiny.

Polievky sa pripravujú z jednoduchých alebo zložitých vývarov s pridaním závarky alebo vložky podľa ktorých sa určuje názov polievky. Medzi bežné závarky patria napríklad:

• Domáce rezance: hrubá múka preosiata, urobíme si jamku pridáme vajcia, urobíme cesto do bochníka, rozvaľkáme, nakrájame na rezance a necháme odležať.
• Krupicové halušky: do vriaceho, osoleného mlieka s tukom vysypeme krupicu alebo hrubú múku a miešame dlho až sa cesto nelepí na nádobu.
• Zelenina: zeleninu po predbežnej úprave krájame na rezance, plátky, kocky a varíme v malom množstve vývaru alebo v osolenej vode. Uvaríme a s odvarom môžeme pridať do polievky.
• Celestínske rezance: pripravujú sa z slaného palacinkového cesta - mlieko, soľ, vajce, polohrubá múka. Z ľahká premiešame a vlejeme do vymastených formičiek. Varíme vo vodnom kúpeli 30 - 45 minút.
• Trené halušky: tuk, žĺtky, soľ vymiešame a pridáme hladkú múku, tuhý sneh, petržlenovú vňať, prísady : karfiol, huby, zeleninu, pečeň ... Vlejeme do vymastenej vysypaného múkou plechu a pečieme v rúre.

Základom bielych polievok je vývar B ale aj iné vývary (okrem vývaru A a hovädzieho), z húb, zeleniny, zemiakov, strukovín, obilnín ... Aby sme dosiahli správnu konzistenciu (hustotu) polievky. Vývar zahusťujeme zápražkou, zahustenú polievku dôkladne premiešame. Varíme aspoň 1 hodinu.

Podľa druhu polievky zjemňujeme (maslom, mlieko ...). Rovnaký diel hladkej múky opražíme na sucho, pridáme tuk dobre zamiešame a zápražku riedime tekutinou (voda, mlieko, vývar). Horúcu - studenou. Podľa spôsobu prípravy použitia a stupňa zafarbenia poznáme: svetlú, svetlohnedú a hnedú zápražku. Pri niektorých druhov polievky zápražku obohacujeme o iné surovinu (cibuľu, zeleninu, ... ) a prifarbujeme ju mletou červenou paprikou.

Polievky sa pripravujú z odvaru obilnín (ryže, krúpov, vločiek ...). Čiastočne zahustíme svetlou zápražkou, hotovú zjemníme (mliekom, smotanou, maslom, vaječnými žĺtkami ...). Polievky z kašoviny zo strukovín, zeleniny, zemiakov, obilnín sa zahusťujú menším množstvom zápražky, aby sa kašovina spojila s polievkou a neusadzovala sa na dne. Po uvarení môžeme zjemniť (žĺtkami, maslom, mliekom, smotanou ...). Hrachová polievka sa pripravuje z prebratého hrachu, ktorý uvaríme domäkka, zahustíme cibuľovou zápražkou, dochutíme soľou, mletým čiernym korením, rozotreným cesnakom.

Krémové polievky sa pripravujú z rozličných vývarov, ktoré zahusťujeme bešamelom (zápražka zaliata mliekom). Biele polievky najmä krémové zjemňujeme čiže zvyšujeme ich biologickú hodnotu. Zjemňujeme hotové polievky, ktoré už nevaríme. Na zjemnenie používame: mlieko, smotanu, vaječné žĺtky (dobre ich rozmiešame v mlieku alebo smotane a vlejeme do horúcej polievky), maslo - tieto spôsoby nazývame montovanie.

Zjemňovanie polievok je ochucovanie polievky, čím sa zvýrazní základná surovina aj jej charakteristické vlastnosti. Vývar a hnedé polievky koreníme celým korením aby sa vyvarili. Pred podávaním dochucujeme polievkovým korením (tekuté, zrnité, kocka (bujón)).

Do osobitnej kategórie zaraďujeme polievky, ktoré vzhľadom na odlišnú charakteristiku a prípravu nemôžeme priradiť do niektorých skupín polievok. Poznáme: teplé a studené. Národné polievky ako Boršč, Halásle, Barania polievka, Demikát, ... sa pripravujú z čerstvého duseného ovocia. Riedime: vodou, mliekom, ovocnými šťavami, vínom. Prisladzujeme: cukrom, škoricou, vanilkou, citrónovou šťavou a kôrou, klinčekmi ... Podávajú: sa vždy vychladnuté v bujónových šálkach s dezertnou lyžicou. Pri ich príprave dbáme na správny technologický postup, používame neporušené nádoby a aby sa zachovala biologická hodnota pripravujeme ich tesne pred podávaním.

Výhody konzumácie polievok

Konzumácia polievok je výbornou voľbou pre udržanie štíhlej línie. Vo väčšine prípadov je jej konzumácia z hľadiska prijatých kalórií podstatne nižšia, ako pri bežných hlavných jedlách.

Zeleninu do polievky je v prvom rade potrebné poriadne vydrhnúť, ideálne čistou drsnejšou hubkou pod prúdom tečúcej studenej vody. V takom prípade nie je nutné lúpať ju. Zelenina si zachová svoju kvalitu, ak ju do varenia pridáme bez pokrájania na drobné kúsky, priamo do horúcej vody, v uzavretom hrnci, ideálne tlakovom a varíme ju čo najkratšiu dobu. Čas závisí od veľkosti vložených kúskov, aj od druhu zeleniny. Nakrájať zeleninu na menšie kúsky sa dá aj po uvarení.

Zeleninové polievky by sa mali konzumovať čerstvé a ohrievať čo najmenej. Ohrievaním sa strácajú vitamíny, najmä vitamín C.

Základom mäsovej polievky sú kvalitné zdroje mäsa a kostí. Ďalej pokračovať v dlhom a pomalom varení. Mäsové vývary pôsobia protizápalovo, pomáhajú zmierňovať kašeľ, pôsobia proti prechladnutiu. Vďaka obsahu peptidov sú mäsové vývary obľúbené aj u športovcov, ich príjem totiž pomáha k nárastu svalovej hmoty, k udržaniu výkonnosti a vytrvalosti, k efektívnejšiemu spaľovaniu tukov a napomáha regenerovať unavené svaly a orgány.

Mixované polievky zo zeleniny sú výborným zdrojom vitamínov a vlákniny. Dôležitým faktorom ich prípravy je šetrné spracovanie, kvôli zamedzeniu straty živín. Ďalšie spracovanie je už na fantázii kuchára. Ideálne je pridať trošku prevarenej vody, rastlinnej smotany, kvalitných za studena lisovaných olejov a bylín, trošku soli a korenín.

Polievkou zvyšujete u detí príjem zeleniny. Okrem vitamínov a látok dôležitých pre tráviaci trakt je polievka z vody - tekutiny, ktorú takisto nevyhnutne potrebujeme. Predovšetkým vývary z kostí, kuracieho, hovädzieho mäsa a rýb posilňujú náš imunitný systém.

Rozdiel medzi bujónom a kvalitným vývarom rozpozná každý, kto sa aspoň z času na čas venuje príprave polievok aj sám. Príprava domáceho vývaru si síce vyžaduje čas, ale naozaj sa to oplatí. Jednotlivé prísady sa musia riadne vylúhovať, aby bolo ich chute cítiť. Kuchári pripravujú svetlé i tmavé vývary. Kým svetlý môže byť základom pre rôzne polievky, tmavé sa hodia skôr na omáčky. Príprava kvalitného vývaru je síce zdĺhavá, ale oplatí sa - môžete si časť dať zmraziť a odložiť na neskoršie použitie. A čo je „koreňom“ naozaj dobrého vývaru? Koreňová zelenina predsa! Mrkva, petržlen, paštrnák, zeler a k nim menej známe kvaka a vodnica. Práve prvé štyri menové tvoria chuťový základ zeleninových a mäsových vývarov, omáčok a zmesí. Zeler je pre svoju výraznú chuť obľúbeným v krémových zeleninových polievkach. Vodnica patrí u nás ešte tak trochu k podceňovaným druhom zeleniny, v Európe ju vraj najviac využívajú britskí kuchári.

Hoci si podľa prieskumov Slováci nedávajú polievku každý deň, ešte stále až 96 % Slovákov polievku obľubuje. A akú máte najradšej vy? Máte chuť na lahodnú polievku? Polievky sú základom obeda, ale každý má iné chute. Poďme sa pozrieť na to, čo môže obsahovať polievka a aké sú riziká a benefity jej konzumácie.

Polievka je ľahko stráviteľná, diétna a plná využiteľných základných živín. Je vhodná v zime na zahriatie, v lete na ľahšie zasýtenie, pri chorobách ako ľahšie stráviteľná potravina.

Mýtus o kvasení potravín v žalúdku: Pri žalúdku sa pristavím a neodpustím si otázku: „Veríš mýtu, že potraviny v žalúdku kvasia?“ Ak áno, tak čítaj, prosím, krátke vysvetlenie, prečo je to nezmyselný mýtus. Biochémia proste funguje úžasne a náš organizmus je skvelý aj v tomto smere. V žalúdočných šťavách sú hlavnou súčasťou kyselina chlorovodíková, enzým pepsín a hlien - majú rozdielne funkcie spojené s pohybmi stien žalúdka. Dôležité je, že spoločne natrávia potravu - chýmus − vhodnú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Takže kvasiť môžu (nikdy nie v našom organizme) akurát kyslá kapusta, kyslé mliečne produkty, kvások na chlieb a iné prospešné potraviny, v ktorým prebieha proces mliečneho kvasenia - fermentácia.

Instantné polievky: Rýchle riešenie s rizikami

Instantné polievky sú populárnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú rýchlu, pohodlnú a zdravú alternatívu k tradičným jedlám. Sú nenáročné na prípravu a dokážu dodať organizmu minerály a vitamíny. Polievky sú vyrobené z kvalitných prírodných surovín a neobsahujú žiadne nezdravé umelé prísady, ktoré by vám mohli uškodiť, ako napríklad umelé farbivá, dochucovadlá, zvýrazňovače chuti, glutaman a pod.

Avšak, rozhodne sa vyvarujte instantných polievok z vrecúška. Okrem toho, že chutia len zďaleka podobne ako domáce, predstavujú aj vážne riziko pre vaše zdravie. Všetko má svoju cenu a polievka, ktorú stačí zaliať horúcou vodou, nebude nikdy rovnako chutná a zdravá ako tá, ktorú si pripravíte z čerstvých surovín. Skutočne kvalitný vývar si vyžaduje čas a dobré ingrediencie, aby dosiahol plnohodnotnú chuť, akú si pamätáme z kuchýň našich starých mám. Ak si zvolíte instantnú polievku, dostanete rýchle jedlo za pár centov, ale chýbať vám budú nielen kvalitné suroviny, ale aj potrebné živiny. Takéto polievky síce môžu rýchlo zasýtiť, ale pocit plnosti zmizne rovnako rýchlo.

Negatívne dôsledky častej konzumácie instantných polievok

Príležitostná porcia instantnej polievky vám pravdepodobne neuškodí. Avšak ak sa z nich stanú pravidelná súčasť vášho jedálnička, môže to spôsobiť vážne zdravotné problémy. Aby instantné polievky vydržali dlho na regáloch, obsahujú veľké množstvo konzervantov. Výrobcovia do nich pridávajú chemické prísady, soľ a umelé arómy, aby si uchovali chuť. Tieto látky však môžu predstavovať problém pre naše telo, ktoré si s nimi nevie vždy poradiť.

Vysoký obsah soli a nezdravých prísad sa môže usádzať v obličkách, čo môže časom viesť k zhoršeniu ich funkcie. Nezdravá strava, ktorej sú instantné polievky neoddeliteľnou súčasťou, môže navyše prispievať k upchávaniu ciev a vzniku srdcových problémov.

Soľ a sodík, bežné zložky instantných polievok, vedú aj k zadržiavaniu vody v tele, čo predstavuje záťaž pre srdce a ďalšie orgány. Okrem toho môžu tieto potraviny prispievať k nárastu telesnej hmotnosti. Preto, ak môžete, radšej siahnite po domácich, čerstvých polievkach, ktoré svojou kvalitou a chuťou ďaleko prevyšujú akékoľvek instantné alternatívy.

Americkí vedci z Texasu varujú, že instantné jedlo dva alebo trikrát v týždni, zvyšuje riziko cukrovky i mozgovej mŕtvice. Vedci pri svojej štúdii, ktorej výsledky zverejnili v magazíne The Journal of Nutrition, skúmali ľudí, ktorí konzumovali instantné jedlá (zamerali sa na čínske variácie instantných polievok a cestovín) a zistili, že u tých, ktorí si ich dopriali dva až trikrát týždenne, sa zvýšilo riziko vzniku kardiometabolického syndrómu, ktorý môže viesť k spomínaným ochoreniam.

Tieto spracované potraviny majú okrem iných škodlivých látok aj vysoký obsah soli, čo tiež prispieva k srdcovým ochoreniam. Takisto obsahujú mnohé chemické látky, napríklad aj terciálny butylhydrochinón (TBHQ), ktorý sa používa ako konzervačná látka, no pritom ide o vedľajší produkt butánu, ktorý sa používa v ropnom priemysle. Instantné potraviny sú jednoducho plné rôznych emulgátorov , ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na zdravie človeka.

Odborníci preto hovoria o tom, že aj táto štúdia poukazuje na celosvetové riziko, ktoré predstavujú voľne dostupné a tak obľúbené instantné jedlá. Doktor Shin, vedúci štúdie hovorí: "Tento výskum je dôležitý, pretože mnohí ľudia jedia tieto instantné potraviny bez toho, aby vedeli, aké zdravotné riziká môžu pre nich predstavovať."

Obzvlášť opatrné by mali byť aj ženy. Obaly týchto instantných jedál totiž môžu obsahovať chemickú látku bisfenol A (BPA), ktorý ovplyvňuje hormonálnu sústavu - konkrétne spôsob, akým sa do tela dostáva a potom v ňom dokáže fungovať ženský hormón estrogén.

Vedci si tiež všimli ešte jeden zaujímavý fakt. Spotreba instantných jedál je pomerne vysoká u ázijskej populácie, predovšetkým v Južnej Kórei. A práve na tomto území zaznamenali za posledné roky rýchly nárast zdravotných problémov, akými sú srdcové ochorenia či problémy s nadváhou.

Tento výskum z Texasu bol teda zameraný konkrétne na instantné jedlá, no vo všeobecnosti odborníci už dlhšiu dobu poukazujú na nebezpečenstvo všetkých technologicky spracovaných potravín. Či už ide o mäsové výrobky (akékoľvek upravované, nasolené, konzervované mäso či mäsová zmes je známym rizikovým faktorom , ale aj ochorení tráviaceho systému) alebo priemyselne spracované potraviny, ktoré obsahujú cukry a aminokyseliny, teda škrob (zemiaky, chlieb, pečivo a iné produkty obsahujúce obilniny či otruby). Tieto za normálnych okolností nie sú škodlivé, no pri ich tepelnej úprave nad 150 °C sa uvoľňuje rizikový akrylamid. Preto je vhodné sa vyhýbať produktom ako je priemyselne spracovaná káva, vyprážané či pečené zemiakové výrobky, lupienky, chipsy, sušienky, cukrovinky, sucháre, chrumkavý chlieb, mäkký chlieb a dokonca aj mnohé detské výživy.

Radia odborníci na optimálnu výživu, životosprávu a extrémnu kondíciu Tina Zlatoš Turner a Vlado Zlatoš: Bežný Slovák minie mesačne okolo 200 - 300 eur na výživu a približne viac ako 70% nakúpených potravín je už technologicky spracovaných. Do nákupných košíkov hádžeme polotovary rôzneho druhu. Problém nastáva vtedy, keď väčšina ľudí začne uprednostňovať cenu pred kvalitou. Dávajte si preto pozor na akékoľvek produkty, ktoré vo svojom zložení majú na prvých 5-tich miestach nasledovné (veľmi lacné) ingrediencie, ktoré môžu poškodzovať vaše zdravie: sójové bielkoviny (izolát, koncentrát, iné formy) cukry (mliečne polevy, cukor, invertné cukry, fruktózu, rôzne sirupy napr. z fruktózy, agáve či iné) sacharidy (škroby, lupienky, kripsy, pufované zložky, iné sacharidy) lacné rastlinné oleje (kvalitné sú naopak napr.

Porovnanie výživových hodnôt

Nie je polievka ako polievka. Ako všetky potraviny, aj polievky vedia byť polievkami občas iba názvom na obale výrobku alebo fotkou na obale. Pokiaľ nám záleží na našom stravovaní a chceme, aby nám naozaj prinášalo pre náš organizmus využiteľné a prospešné živiny, jednoznačne musíme mať pod kontrolou aj zloženie konzumovaných potravín.

Latinské slovo „instantia“ v preklade znamená „prítomnosť“. Potravinársky priemysel prináša na trh polievky vo vrecúšku ako sypký dehydrovaný prášok rôznych chutí a farieb. Na nápad výroby instantných potravín prišiel Napoleon, za vynálezcu instantných polievok sa však považuje Carl Heinrich Knorr, ktorý v roku 1838 založil dodnes prosperujúcu firmu. V roku 1886 švajčiarsky mlynár Julius Maggi predstavil prvú rýchlu dehydrovanú polievku z hrachu a fazule. Dehydrované znamená sušené − po odstránení všetkých tekutín.

Najväčšie zastúpenie rôznych prídavných látok majú polievky z Ázie, ktoré poznáme pod názvom cestovinové (rezancové) polievky a kričia na nás už farebným obalom. Ich výrazná chuť a vôňa sa nám vynorí v pamäti hneď pri pohľade na jej obal kvôli chuťovým kreáciám, často je to však aj na úkor nášho zdravia.

Prídavné látky v instantných polievkach

• E621 - glutaman sodný: Látka zvýrazňujúca chuť a vôňu. Pri použití nadmerného množstva môže vyvolať nevoľnosť a bolesti hlavy.
• E451 - trifosforečnany (sodný, draselný): Stabilizátory, regulátory kyslosti, emulgátory, taviace soli, zahusťovadlá. Ich vysoký príjem môže viesť k odvápneniu kostí.
• E452 - polyfosforečnany - (sodný, draselný, vápenatý): Sú umelé látky, najčastejšie používané ako emulgátory.
• E500 - uhličitany sodné: Vyrába sa synteticky z chloridu sodného (kuchynská soľ). Látky so širokým využitím v potravinách ako regulátory kyslosti, zahusťovadlá a kypriace látky.
• E501 - uhličitan draselný: Synteticky vyrábané látky. Vyrába sa z chloridu draselného.
• Modifikované škroby: Sú stabilizátory a zahusťovadlá. Vyrábajú sa zmiešaním škrobu s kyselinou chlorovodíkovou alebo sírou.

V instantných polievkach je zbytočne veľa prídavných látok, ktoré samy osebe sú v odporúčanom množstve v danej potravine, ale ich celkový príjem počas dňa si nekontrolujeme a nespočítavame, takže netušíme, ako sme na tom s ich príjmom.

Zvýrazňovače chuti dráždia naše chuťové poháriky a pachové vnemy (rozoznávajúce sladké, slané, kyslé, štipľavé...) a nenápadne v nás vyvolávajú ďalšie chute... My následne viac papáme a čoraz viac hľadáme výrazné chute v rôznych pochutinách. Lebo nevýrazné potraviny (ale pritom zdravšie), ako napr. biely jogurt, nemajú chuť... :-) Z neurologického hľadiska ide o návykové vnemy. Soľ v instantných polievkach je ďalší problém. Vlastne jej množstvo, ktoré by malo byť v rámci denného príjmu držané do 5 g. Často sa, žiaľ, prijímané množstvo pohybuje nad 10 g (dôsledok je nárast civilizačných ochorení).

Recepty na polievky

Jednoznačný záver je varenie polievok doma. Ak má polievka splniť výživovú hodnotu a byť prínosom pre náš organizmus s využiteľnými živinami, mala by byť zo základných lokálnych potravín bez prídavných látok. Niektoré polievky vieme uvariť do 15 min., pričom benefity z nej sú nenahraditeľné. Zahustiť ju môžeme rozmixovaním zeleniny alebo zemiaka či topinamburovou múkou, ktorá slúži ako zdroj inulínu - vlákniny slúžiacej ako prebiotikum (čo je vhodná kombinácia k probiotikám) prospešnej pre naše trávenie a správne bakteriálne osídlenie v ňom.

Tu je niekoľko inšpirácií na polievky, ktoré sú ideálne pre chudnutie a zároveň bohaté na vlákninu:

1. Extra rýchla brokolicová polievka s cícerom

Táto polievka je bohatá na vlákninu a bielkoviny, vďaka čomu vás zasýti na dlhšiu dobu. Je ideálna ako obed alebo večera.

Ingrediencie:

• 1 brokolica
• 1 konzerva cíceru
• 1 cibuľa
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 liter zeleninového vývaru
• Kurkuma
• Soľ, korenie
• Olivový olej

Postup: Cibuľu a cesnak nakrájajte nadrobno a orestujte na olivovom oleji. Pridajte nakrájanú brokolicu a krátko orestujte. Zalejte zeleninovým vývarom, pridajte cícer, kurkumu, soľ, korenie a varte, kým brokolica nezmäkne. Rozmixujte polievku ponorným mixérom. Podávajte teplé. Variant: Pre zvýšenie obsahu bielkovín môžete pridať tofu alebo tempeh.

2. Rýchla polievka z červenej šošovice

Recept na polievku z červenej šošovice môžete použiť v lete aj v zime. Je jednoduchá na prípravu. Ak pridáte trochu čili, v zime vás príjemne zahreje.

Ingrediencie:

• 1 lyžica olivového oleja
• 1 cibuľa, nakrájaná
• 2 mrkvy, nakrájané
• 2 strúčiky cesnaku, prelisované
• 1 šálka červenej šošovice, prepláchnutej
• 6 šálok zeleninového vývaru
• 1 lyžička rímskej rasce
• 1/2 lyžičky kurkumy
• Soľ a korenie podľa chuti

Postup: V hrnci rozohrejte olivový olej na strednom ohni. Pridajte cibuľu, mrkvu a varte, kým zelenina nezmäkne, asi 5-7 minút. Pridajte cesnak a varte ďalšiu minútu. Pridajte šošovicu, zeleninový vývar, rímsku rascu a kurkumu a priveďte do varu. Znížte teplotu a varte, kým šošovica nezmäkne, asi 15-20 minút. Dochuťte soľou a korením podľa chuti.

3. Šošovicová polievka s kapustou

Táto polievka je sýta, plná vlákniny a ideálna na chladnejšie dni.

Ingrediencie:

• 1 lyžica olivového oleja
• 1 cibuľa, nakrájaná
• 2 mrkvy, nakrájané
• 2 strúčiky cesnaku, prelisované
• 1 šálka hnedej alebo zelenej šošovice...

Polievka je najčastejšie teplé, tekuté až mierne husté jedlo. Pripravuje sa z vody, zeleniny, mäsa, mäsového vývaru, tuku, kuchynskej soli a daľších prísad. Väčšinou sa podáva ako predkrm pred hlavným chodom. Základný produkt pre väčšinu druhov polievok je voda. Vo vode sa varia rôzne prísady, ktoré dodávajú polievke výslednú chuť, farbu a vôňu. Polievka obvykle obsahuje mäso, hydinu, zverinu alebo ryby. Číra polievka je vývar z mäsa. Najčastejšie sa používa hovädzie alebo hydinové mäso. Zahustené polievky sú také polievky, ktoré sa pri príprave pomocou rôznych prísad zahusťujú. Sú to rôzne krémové polievky alebo polievky zahustené zásmažkou a tiež polievky zahustené inými prísadami, ktoré sa varia spoločne s mäsom.

tags: #aka #moze #byt #polievka