Syseľ pasienkový: Malý hlodavec s veľkým ekologickým významom

Syseľ pasienkový je denný hlodavec žijúci v kolóniách, ktoré na našom území majú zväčša niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Vyznačuje sa štíhlym telom na nízkych nohách. Má žltohnedú až hrdzavohnedú srsť s nejasnými svetlými škvrnami a pomerne malé ušnice. Zadné chodidlá má z veľkej časti pokryté chlpmi. Sfarbenie na chrbte je žltohnedé, hrdzavohnedé alebo pieskovo šedožlté s nejasnými svetlými škvrnami. Spodná časť tela býva jednofarebne žltá, len brada, krk a tiež úzke prúžky okolo veľkých čiernych očí sú biele. Jeho názov je odvodený z jeho obľúbeného prostredia - lúk a pasienkov.

Tento malý hlodavec patrí do čeľade vevericovitých. Vyskytuje sa v lokalitách, ktoré sú pravidelne kosené alebo spásané. V minulosti bol syseľ bežným a početným zvieraťom, dnes je však vzácny a do centra pozornosti ochranárov sa dostal nielen kvôli svojmu peknému vzhľadu. Jeho životný cyklus je úzko spojený s ročnými obdobiami a jeho správanie je prispôsobené potrebám prežitia.

Životný cyklus a správanie

Syseľ pasienkový patrí medzi pravých zimných spáčov. Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok. Zimný spánok dospelých jedincov trvá od augusta (mláďat začína asi o mesiac neskôr) do marca až apríla. Denne aktívny hlodavec sa počas zimného spánku prebúdza, až keď sa začne otepľovať zem. Tá v našich podmienkach premŕza aj do hĺbky 80 cm, syslie nory sa nachádzajú hlbšie. Na ich prezimovanie je kľúčové, aby sa pred tým dobre vykŕmili a po zobudení, keď sú vyčerpané, našli dostatok jedla. Na spánok sa vďaka teplým jesenným dňom uložili až v októbri.

Počas zimného spánku syseľ Spermophilus citellus úplne znehybnie. Teplota jeho tela klesne z 37°C na 6°C. Zároveň sa drasticky zredukuje aj objem krvi. Pri hrozbe, že telesná teplota klesne pod 5°C, začne sa cicavec „triasť od zimy“. Vtedy sa zo zásoby podkožného tuku produkuje v organizme teplo. Sysle si po zobudení vyhĺbia novú noru - podľa ich počtu vieme odhadnúť, koľko z nich zimu prežilo. Prvého prebudeného sysľa v tomto roku som pozoroval 26. februára na lokalite Biele Vody na Muráni. V Tisovci to bolo až 7. marca. Postupne sa prebúdzajú sysle na ďalších lokalitách. Keďže chladné počasie pretrváva, niektoré ešte spia.

Sysle sú známe svojím panáčkovaním a tým, že v prípade nebezpečenstva silno zapíska, aby varoval ostatné sysle. Vyskytuje sa v lokalitách, ktoré sú pravidelne kosené alebo spásané. Zemné skrýše si vyhrabáva pazúrikmi, ktoré mu rastú na každej končatine. Syslie lícne vačky sú veľké, aby si v nich mohol nahromadenú potravu odniesť do podzemných chodieb, kde si robí podzemné zásoby. Skonzumuje ich, ešte kým je aktívny, kŕmi nimi mláďatá.

Potrava

Živí sa predovšetkým zelenými časťami rastlín, ich semenami a obilím. Malú časť potravy tvorí živočíšna zložka, predovšetkým hmyz a jeho larválne štádiá, príležitostne aj vtáky. Medzi hlavné zložky potravy sysľov patria: tráva, bylinky, semienka, ovocie, hmyz, stonky a korene.

Rozšírenie a ohrozenie

Druh pôvodne žil predovšetkým na pastvinách, lúkach, medziach, medzi terasami polí, v násypoch železníc a ciest, na úhoroch a v kultúrnej stepi, kde uprednostňoval polia s viacročnými krmovinami. V súčasnosti zväčša obýva trávnaté plochy, ktoré obhospodaruje človek, ako sú letiská, pasienky, golfové ihriská, hrádze atď. Sysle na Slovensku takmer vyhynuli pre úbytok kosených či spásaných pasienkov, ktoré potrebuje k životu. Tento stav je zapríčinený nedostatkom stepných území a intenzívnym zmechanizovaným poľnohospodárstvom. Ďalším problémom je nárast vegetácie absenciou častejšieho kosenia.

V minulosti bežné a početné zviera je dnes vzácne. V dávnej minulosti pozostávali jeho kolónie z niekoľko tisíc jedincov a bol pokladaný za škodcu, dnes ho ochrancovia prírody i farmári opätovne vypúšťajú na svoje pasienky. Daný druh je uvedený v Červenom zozname IUCN, čiže je klasifikovaný ako ohrozený druh. Syseľ patrí k prísne chráneným druhom zvierat, na záchranu ktorého musia byť vyhlásené špeciálne chránené územia. Terajšie územie jeho výskytu je oveľa menšie ako kedysi, je veľmi rozdrobené.

Prínosy pre ekosystém

Je veľmi dobrým „manažérom“ - vďaka jeho norám sa v krajine zadrží voda a predchádza sa tak záplavám. Prehrabávaním vytvára podmienky pre konkurenčne slabšie rastliny, syslie lúky sú tak druhovo pestrejšie. Nory poskytujú úkryty pre iné živočíchy, napríklad čmeliaky, na Hrhove v nich dokonca našli ropuchy zelené. V neposlednom rade je korisťou dravcov - napríklad vzácnych druhov, akým je orol kráľovský alebo sokol rároh. Tým, že sa niektoré dravce sústredia na sysle, začalo sa dariť iným, dovtedy loveným druhom. Na syslích lokalitách sa tak opäť objavila jašterica zelená, naposledy pozorovaná na Bielych vodách v roku 1958, z vtákov je to vzácny skaliarik sivý či škovránok stromový.

Projekty na záchranu

Vďaka projektu LIFE Energia sa podarilo zvýšiť početnosť sysľa pasienkového v Slovenskom krase. Lokality v blízkosti výskytu sysľov boli očistené od krovín a stromov, aby mohli sysle z pôvodných kolónií obsadiť aj nové plochy. Následne sa sysloviská pravidelne kosia alebo sú spásané. Tiež sa na lokalitách vykonáva pravidelný monitoring - sledovanie a zaznamenávanie ich početnosti. Veľmi im pomohlo aj prikrmovanie slnečnicou a jablkami, takéto opatrenie umožní počas zimovania prežiť vyššiemu počtu sysľov a zároveň podporí väčší počet mláďat u samíc. V Gemerskej Hôrke sa uložilo na spánok 100 a na Hrhove 500 sysľov. Postupne sa prebúdzajú, aj túto jar ich už očakáva nádielka zdravých dobrôt.

Projekt je podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a Ministerstvom životného prostredia SR a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000. Viac o projekte LIFE13 NAT/SK/001272 ENERGIA sa dozviete na webovej stránke www.lifeenergia.sk.

V minulosti boli sysle na Slovensku považované za škodcov a ich zabíjanie bolo dokonca finančne odmeňované. Po roku 1989 sa situácia zmenila a začali sa snahy o ich ochranu a návrat do prírody. V roku 2011 ich už bolo iba 12, členovia občianskeho združenia sa preto rozhodli, že na sysľovisku začnú pásť somáre. Vtedy sa to všetko otočilo. Je to totiž syseľ pasienkový, on potrebuje pásť. Momentálne ich na Muráni žije asi 5 000. Sysle sú malé hlodavce, ktoré sa vyskytujú v rôznych častiach sveta, vrátane Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Sú to zvieratá s veľmi zaujímavým spôsobom života a pre ich mnoho druhov je typické, že zimujú spolu v skupinách pod zemou.

Sysle sa pária v nasledujúcich dňoch po prebudení zo zimného spánku, gravidita trvá približne 28 dní a samice rodia raz do roka od apríla do júna 1 - 11 holých a slepých mláďat. V minulý rok nazvali odborníci aj syslí - týmto nádherným hlodavcom sa vďaka dobrému počasiu a pomoci ľudí veľmi darilo.

tags: #ake #jedlo #je #sysel