Ako dýcha a vyvíja sa kura vo vajíčku

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako je možné, že vtáčie mláďa vo vajíčku žije? Ako je možné, že dokáže prežiť v tak malom stiesnenom priestore vajíčka? Je to podobné ako pri akomkoľvek inom živom druhu. Aj dieťa v matkinom tele je pomerne stlačené, nemá vystreté končatiny a vyvíja sa skrčené. Až po narodení sa jeho končatiny prispôsobujú vystretej polohe, pokusom stáť a zdvíhať.

Čas, kedy sa zvieratko narodí, či vyliahne, je daný dostatočným vývinom a aj dochádzaním priestoru pre ďalší vývoj. Zdalo by sa, že ak sa vták vo vajci začne príliš tlačiť, musí sa vyliahnuť. Nie je pravdou, že sa mláďa prebúdza tesne pred vyliahnutím. Je živé, vníma svoje okolie, no na svet sa dostáva inštinktívne práve vďaka práci svalov, alebo svojho tela.

Na to, aby došlo k liahnutiu, je nutné zapojiť svaly, či ostré výčnelky na tele mláďatka. Za všetko môže stiesnený priestor a dostatočný vývin do tej miery, že sa telo začne pohybovať presne tak, aby dokázalo škrupinu poškodiť a ďalej vylomiť. Veľmi slabé jedince tak nemusia urobiť to prvé poškodenie škrupiny a nemusia sa tak vyslobodiť a hynú v škrupine. V domácich podmienkach medzi chovateľmi je preto bežný jav malá pomoc so škrupinou.

Mnohí sme si už uvarili nejaké to vajce na tvrdo. Nepochybne ste si v ňom všimli vzduchovú bublinku, ktorá bola medzi plášťom a škrupinkou. Táto vzduchová bublina sa nachádza v každom slepačom vajíčku.

Štruktúra slepačieho vajca

Slepačie vajce tvorí voda (74 %), sušina, sú v ňom tiež proteíny, lipidy, sacharidy aj minerálne látky. Čo sa bielka týka, tvorí ho až 40 rôznych proteínov. Obsah sacharidov v žĺtku je veľmi nízky, málokedy presiahne hodnotu viac ako jedného percenta.

Vývoj zárodku vo vajci

Je zložitý biochemický proces, pri ktorom za spoluúčasti fyzikálnych činiteľov (teplo, vlhko) prebieha v oplodnenom vajci vývoj zárodku. Tvorba vajca trvá 16-24 hodín. Pri znesení vajca je zárodok v štádiu gastrule.

Po znesení vajca nastáva prerušenie alebo spomalenie vývoja z dôvodu ochladenia vajec. Aby bol ďalší vývoj zastavený, je potrebné schladiť vajcia na 15-20 °C. Ďalší vývoj pokračuje po opätovnom vytvorení optimálnych podmienok vajec po uložení do liahní, kde je teplota 37-38 °C a relatívna vlhkosť 75%.

Etapy vývoja zárodku po znesení

• Etapa latebrálnej výživy - trvá 36 hodín. Diferencuje sa a vyvinuté sú všetky zárodočné listy.
• Etapa žĺtkovej výživy - prebieha do 7. až 8. dňa (kura). Na konci 8. dňa sú už vyformované všetky sústavy.
• Etapa bielkovej výživy a dýchania atmosferického O2.

Proces liahnutia

Liahnutie sa delí na:

1. Prirodzené (pod kvočkou) - samica v reflexe hniezdenia.
2. Umelé (známe 6-tisíc rokov p.n.l.).

V predliahni sú drevené roštové triesky, vajíčka sa ukladajú tupým koncom hore. Pred naskladnením vajec do predliahní sa vajíčka presvecujú. Vyjadrujú sa tieto vajíčka: praskliny jemné, centrická poloha žĺtka, plávajúce škvrny vo vajíčku. Vajcia, ktoré prešli presvecovaním, sa dezinfikujú formaldehydovými parami. V skriňových liahňach sa vajcia už nepresvecujú, v komorových liahňach sa presvecujú. Na 11.-13. deň sa vajcia presvecujú. Tri razy sa vajcia presvecujú pred uložením do doliahni. Skúsení ošetrovatelia nepotrebujú presvecovanie, ale stačí im pozorovanie voľným okom. Dôvod presvecovania je ekonomický, ale hlavne hygienický.

Kľuvanie v doliahni nesmie trvať dlhšie ako 24 hodín. Ak sa prvé vyliahne, ostatné do 24 hodín sa musia vyliahnuť. Počas kľúvania sa vyliahnuté mláďatá vyberajú z doliahní po 2 hodinách. Nasleduje triedenie podľa pohlavia.

Násadové vajíčko

Násadové vajíčko musí pochádzať zo šľachtiteľského alebo rozmnožovacieho chovu, byť zdravé, bez akýchkoľvek nákaz. Má pravidelný vajcovitý tvar, pevnú neporušenú škrupinu, bez kriedových nánosov. Nesmie byť znečistené, maximálne v jednej šestine povrchu. Po zaschnutí sa nečistota odstráni jemnou drevenou škrabkou.

Hmotnosť násadového vajíčka sa líši podľa druhu: u nosivých (kury domácej) 58-64g, u mäsových plemien 64-70g. Žĺtok musí mať centrickú polohu, optimálny pomer medzi žĺtkom a bielkom. Pri presvietení nesmú byť viditeľné škvrny (plesne, krv, alebo cudzie telesá).

Výživa násadových vajec

Najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim kvalitu násadových vajec je výživa. Na výživu sa používajú kompletné kŕmne zmesi (KZ), ktoré by mali byť plnohodnotné, mali by mať stále zloženie a podávať v pravidelných intervaloch.

Bežné choroby hydiny a ich prevencia

Každý chovateľ by chcel chovať silné a zdravé sliepky, ktoré mu budú prinášať dlhodobý úžitok vo forme kvalitných vajíčok a mäsa. Aj preto je dôležité poznať bežné choroby hydiny a ich prevenciu.

Vírusové ochorenia

• Kiahne sliepok: Ak sa na hrebeni alebo iných neoperených častiach objavia biele bodky, chrasty a pľuzgiere, ide o kiahne. Prevencia spočíva v budovaní imunity správnou výživou. Po prepuknutí choroby je potrebné zabezpečiť sliepkam teplé a suché miesto na regeneráciu a kvalitné krmivo so všetkými potrebnými živinami a vitamínmi.
• Infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok: Spôsobujú ich vírusy rôznych typov. V prípade ochorenia dýchacích ciest je potrebné zabezpečiť kvalitné krmivo so zelenou zložkou, ako aj teplé a suché podmienky pre vyzdravenie. Vírusy spôsobujúce infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok a iných vtákov sa bežne vyskytujú v prírode a sliepky s nimi skôr či neskôr prídu do kontaktu. Preto je potrebné udržiavať sliepky v dobrom zdravotnom stave so silným imunitným systémom schopným zvládnuť takéto infekcie. Problematická môže byť najmä infekčná laryngotracheitída spôsobená herpes vírusom, ktorý zostáva v sliepke aj po prekonaní infekcie a tá sa stáva jeho prenášačom.
• Markova choroba sliepok: Táto choroba sa vyskytuje najmä u kurčiat do 20 týždňov. Ide o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje rastom nádorov na tele kurčiat (na povrchu aj vo vnútri tela). Markova choroba sliepok je vysoko infekčná a rýchlo sa prenáša zo sliepky na sliepku. Na nešťastie je nutné nakazené kurčatá utratiť, pretože ak by aj prežili, stali by sa doživotnými prenášačmi pôvodcu tohto ochorenia. Dobrou správou však je, že na Markovu chorobu existuje vakcína a vo veľkých chovoch sa pravidelne aplikuje pri novonarodených kuriatkach nosníc a sliepok na dlhodobejšie využitie. Sliepky preto nakupujte z overených chovov.

Bakteriálne ochorenia

• Cholera sliepok: Spôsobuje ju baktéria Pasteurella multocida. Proti cholere sliepok neexistuje liečba a väčšinou je jej výsledkom úhyn sliepky. Ak aj sliepka choleru prežije, je oslabená a stáva sa jej prenášačom. Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, udržiavaní sliepok v dobrom zdravotnom stave s vybudovanou imunitou (kvalitným, pestrým krmivom so zelenou zložkou a vhodnými chovateľskými podmienkami).
• Salmonelóza: Infekčné ochorenie tráviaceho traktu. Sliepky sa salmonelózou môžu nakaziť kontaminovaným krmivom, vodou, prípadne kontaktom od iných sliepok. Príznakmi salmonely môžu byť apatia, ťažkosti s dýchaním, pokles znášky vajec, či belo-zelená až biela hnačka. Prevenciou proti nákaze salmonely je zabezpečenie dobrých priestorových a hygienických podmienok chovu s pravidelným čistením. Okrem kvalitného krmiva a vody je vhodné udržiavať v dobrom stave aj črevnú mikroflóru sliepok (napríklad pridávaním kyslomliečnych výrobkov, kvasenej kapusty či probiotík do krmiva a nepoužívaním antibiotík).
• Hemofilná nádcha: Pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Túto chorobu sliepok spoznáte podľa napuchnutej hlavy (hrebeň a okolie očí), sťaženého dýchania, výtoku z očí a nosa a zápalu očných spojiviek. Proti tomuto ochoreniu neexistuje vakcína a v prípade, že ho sliepka prekoná, zostane prenášačom a môže nakaziť ďalšie sliepky.

Parazity

• Vši: Prežívajú pod perím, kde sa priživujú na krvi a tým spôsobujú podráždenie a často aj prenos iných chorôb na sliepky. V prípade premnoženia môžeme sliepkam pomôcť práškovými/púdrovými prípravkami proti všiam, ktorými pravidelne poprašujeme perie sliepok počas 3 týždňov.
• Roztoče: Parazitujú na sliepkach. Väčšina druhov sa živí odumretou pokožkou a perím, no existujú aj druhy, ktoré sa živia krvou. Jedným z nich je aj klieštikovec kurí, ktorý narobil problémy už nejednému chovateľovi sliepok, pretože sa ho nie je jednoduché zbaviť. Klieštikovce kurie dokážu sliepky oslabiť a v extrémnych prípadoch aj spôsobiť úhyn z dôvodu straty krvi. Navyše prenášajú rôzne ochorenia, takže pre chovateľov predstavujú vážny problém. V prípade potvrdenia klieštikovca, či iných roztočov je potrebné kurín vyčistiť a vydezinfikovať haseným vápnom. Do škár nasypte zmes popola a práškového prípravku proti parazitom sliepok. Do skupiny roztočov patrí aj svrab rôznych častí tela sliepok.

Výpadok elektrického prúdu v liahni

Liaheň s vajíčkami ide na plné obrátky a naraz sa vypne elektrický prúd. Čo v takom prípade robiť? Existuje ešte reálna šanca, že sa z vajíčok nakoniec vyliahnu životaschopné jedince?

Štúdie uvádzajú, že výpadok napájania po dobu 1 až 5 hodín nemá žiadny vplyv na mieru liahnutia, avšak - je nutné sledovať aj faktory, ktoré dokážu tento čas veľmi ovplyvniť, niekedy dokonca až o polovicu. Sledujte najmä:

• Liaheň umiestnená na mieste, kde je udržovaná izbová teplota: vyššia teplota a viac času, než vajcia stihnú vychladnúť.
• Vek vajíčka: čím dlhšie sú vajcia v liahni umiestnené, tým sú náchylnejšie na zmenu teploty, a teda aj na prerušenie elektrického prúdu.
• Kvalita inkubátora: čím lepšie prevedenie a silnejšia vrstva stien, tým dlhšie dokáže liaheň po dobu prerušenia prúdu udržať vo vnútri stabilnú teplotu.

Dobre nastavená a kvalitná liaheň dokáže priviesť na svet zdravé a vitálne jedince tak ako kvočka, až na jeden zásadný rozdiel, a to taký, že inkubátor je celkom závislý od elektrickej energie, kým sliepka dokáže vajcia vysedieť len prírodnou cestou, teda pomocou svojho tela.

Čo všetko sa môže pri výpadku elektrickej energie stať? Sú tieto výpadky pre budúce mláďa fatálne?

• Krátky výpadok: Výpadok, ktorý trvá pár hodín (cca 3 - 5 hodín), príliš veľký a negatívny dopad na mláďa mať nebude. Ako dôkaz môže byť i to, že aj sliepka - kvočka sediaca na vajciach, niekoľkokrát denne odchádza z hniezda, aby sa napila, najedla alebo vyprázdnila, takže v prípade krátkeho prerušenia elektriny, napr. pri búrke, kedy prúd za pár minút opäť funguje, netreba panikáriť a robiť opatrenia, vajíčko si v liahni poradí.
• Dlhšia doba (deň a viac) bez prúdu: Vajíčka sa síce pri teplote nad 27 °C dokážu vyliahnuť, avšak ich vývoj bude nerovnomerný a niektoré orgány sa jedincom vôbec nevyvinú. Väčšinou sa stáva, že srdce je síce dostatočne vyvinuté, ale chýba vyvinutie hlavy či končatín.

Pri výpadku elektriny majú najväčší problém tí chovatelia hydiny, ktorí práve nasadili vajci do liahne. V súčasne dostupných liahniach sú už všetky parametre ovplyvňujúce inkubáciu - teplota, vlhkosť, ventilácia a otáčanie vajíčok - založené na využití elektriny. Zastavenie dodávky energie znamená, že ventilátory, vyhrievanie a ani chladenie v liahni nefunguje.

Čo možno urobiť, keď viete o plánovanom prerušení dodávky elektrického prúdu, ale tiež v momente, kedy prúd prestane fungovať bez varovania, napr. pri veľkej búrke alebo silnom vetre?

• Autobatéria: Niektorí kutili by mohli v garáži či dielni nájsť tzv. menič napätia, napr. z 12 V na 220 V, ktorý stačí pripojiť do auta tam, kde je zásuvka na zapaľovanie cigariet a celú liaheň potom napojiť na autobatériu. Pokiaľ do druhého dňa naskočí elektrický prúd, sú násadové vajcia na istý čas v bezpečí.
• Deka: Umiestniť nevyliahnuté kuriatka na kúrenie a na deku. Samozrejme, ide o dočasné riešenie, ktoré možno aplikovať maximálne po dobu 24 hodín od prerušenia elektrického prúdu. Na zvlhčovanie vajec možno použiť rozprašovač na izbové kvety.

tags: #ako #dycha #kura #vo #vajci