Jednou z najčastejších obáv žien pred pôrodom je nedostatok materského mlieka. Mamičky sa často stretávajú s informáciami o tom, ako niektorým známym či rodinným príslušníkom mlieko netvorilo, a preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často protichodné.
Dojčenie je okrem iného otázkou ponuky a dopytu. Keď dojčíte, prípadne aspoň odsávate, mlieko sa tvorí. Ak nie, telo pozná, že nie je prečo vyrábať - nie je žiadny odber, mlieko prestáva tvoriť. Tvorba mlieka je závislá na dopyte. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť. Čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky.
Produkciu mlieka samotná veľkosť pŕs neovplyvňuje. Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“. No ak sa to z nejakých dôvodov nepodarí, treba začať čo najskôr, ako je to možné. Dôležité je dôverovať sebe a vlastnému telu, mať skúsenú kamarátku alebo laktačnú poradkyňu „na telefóne“ a nenechať sa odradiť.

Prirodzená funkcia tvorby mlieka prebieha na základe určitých zákonitostí. Medzi hlavné faktory na podporu laktácie patrí bezprostredná blízkosť matky a dieťatka. V anglickom jazyku sa tomu hovorí „skin to skin“, to znamená, že mamička a dieťatko by sa mali dotýkať pokožkou. Kontakt koža na kožu nemusí automaticky znamenať, že mama leží takmer nahá na posteli.
Ako funguje tvorba mlieka
Materské mlieko sa tvorí podľa princípov „ponuky a dopytu“. Hneď ako je zahájená tvorba materského mlieka, sú to v skutočnosti prsia, ktoré ho „vyrábajú“. Frekvencia dojčenia je tiež jedným z faktorov, ktoré množstvo mlieka ovplyvňuje. Čím častejšie a účinnejšie sa dieťa dojčí, tým viac mlieka budú vaše prsia produkovať.
S materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Po kolostre sa u maminy začne tvoriť takzvané zrelé mlieko. Obsahuje bielkoviny, tuky a sacharidy, prebiotiká, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, enzýmy, minerály, hormóny, obranné látky a podobne.

Podpora tvorby mlieka
Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“. Prikladať, prikladať, prikladať - čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Lieky na rozbehnutie laktácie neexistujú.
Tekutiny: Môže sa stať, že pri rozbiehaní laktácie máte zvýšenú potrebu piť. Všetko však treba robiť s mierou. Stačí dodržiavať normálny pitný režim a počas dňa vypiť cca 2 litre tekutín. Niektoré mamy tvrdia, že im na tvorbu mlieka pomohli prírodné hroznové mušty alebo čaje (pozor však na niektoré bylinné čaje - môžu, naopak, tvorbu mlieka zastaviť).
Bylinky: Traduje sa napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne. V lekárňach môžete kúpiť priamo vopred namiešané zmesi, ktoré podporujú tvorbu mlieka. No pomôcť si môžete aj vy samé. Stačí si urobiť čaj s feniklom, rascou, žihľavou alebo kôprom. Ten zároveň podporí aj trávenie bábätiek. Všetky tieto rastlinky treba však obmieňať a nemali by ste sa dlhodobo sústrediť len na jednu z nich. Najmä pri žihľave sa neodporúča užívať ju viac ako dva týždne nepretržite.
Odsávanie: Pokiaľ potrebujete podporiť tvorbu mlieka počas prvých piatich dní po pôrode, môžete použiť dvojfázovú elektrickú odsávačku s iniciačnou technológiou. Hoci je každá mamička iná, často je účinné odstriekavať mlieko ihneď po dojčení alebo za hodinu. Najprv môžete odsávať iba malé množstvo, ale nenechajte sa odradiť - pri pravidelnom odsávaní sa množstvo zvýši. Pokúste sa odčerpávať mlieko (dojčením aj odsávaním) 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Po dvoch alebo troch dňoch pravidelného odsávania by ste mali vidieť výrazné zvýšenie v množstve vyprodukovaného mlieka. Technika nazvaná „hands-on pumping“ preukázateľne zvyšuje množstvo mlieka, ktoré matky počas odsávania získajú. Počas odsávania stlačte na niekoľko sekúnd prsník palcom a prstami.

Možné príčiny a rozpoznanie problémov s laktáciou
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Najdôležitejšie je pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.
Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Pri pozorovaní dojčenia je potrebné sledovať aj tieto znaky, ktoré môžu signalizovať problémy s dostatkom mlieka:
- Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované).
- Bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
- Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
- Bábätko sa javí pokojné, keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa.
- Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
- Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
- Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
- Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
- Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
- Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Dôležité upozornenie: Ak máte podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, navštívte lekára alebo laktačnú poradkyňu. Jedine odborník môže posúdiť, či máte málo mlieka a pozrie sa, ako dojčíte, aby zistil, či je dieťa dobre prisaté a prijíma dostatočné množstvo potravy.
Materské mlieko a dojčenie - dlhšia verzia pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť ešte viac
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.
Mamičky sa často znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekavať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky.
Dojčenie po cisárskom reze
Pôrod cisárskym rezom môže významne ovplyvniť začiatok dojčenia. Materské mlieko je pre bábätko narodené cisárskym rezom obzvlášť dôležité, pretože pri pôrode nedochádza k osídleniu organizmu bábätka priateľskými baktériami, ktoré majú vplyv na osídlenie čreva, a tým aj na rozvoj imunity. Po cisárskom reze môže dôjsť k oneskorenému nástupu laktácie. Je to spôsobené predovšetkým tým, že dieťa po cisárskom reze nemôže byť vždy priložené k prsníku matky hneď po pôrode a mamička trávi v pôrodnici viac času oddelená od svojho dieťaťa.
Prvým predpokladom úspešného dojčenia je pripojenie bábätka k prsníku matky ihneď po pôrode. V prípade epidurálnej anestézie, keď je mamička pri vedomí, je možné bábätko priložiť k prsníku hneď na pôrodnej sále. Ak rodíte v celkovej anestézii, prvý kontakt s bábätkom musí počkať, kým sa preberiete z narkózy. Medzitým vás môže v kontakte s bábätkom kože na kožu (skin to skin) nahradiť otecko.
Po cisárskom reze nebudete tak rýchlo vo forme, každý pohyb vám môže spôsobiť bolesť. V prípade veľkej bolesti sa nebojte užívať lieky proti bolesti, ktoré Vám v pôrodnici ponúknu - pre dieťatko je to úplne bezpečné. Naopak, bolesť môže komplikovať spustenie laktácie. Spočiatku nezáleží na tom, ako veľa nadojčíte - čím častejšie a dlhšie dojčíte, tým viac sa Vám bude tvoriť mlieko. Dieťa totiž pri saní z prsníka a pri kontakte s mamičkou vysiela podnety, ktoré u matky prostredníctvom hormónov prolaktínu a oxytocínu stimulujú spustenie a produkciu mlieka.

V prípade, že sa u Vás vyskytnú akékoľvek komplikácie, napríklad dieťatko nechce sať alebo je ospalé, vydržte. Využite pomoc a podporu sestričiek alebo laktačnej poradkyne v pôrodnici. Aj jednoduchý blízky kontakt s bábätkom, hladenie a dotyky stimulujú laktáciu. A ak sa napriek všetkému vášmu úsiliu nepodarí naštartovať dojčenie, nezúfajte a neobviňujte sa.
tags: #ako #nastartovat #tvorbu #mlieka