Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti každého záhradkára. Paradajky sú chutné, zdravé a pri správnej starostlivosti dokážu priniesť bohatú úrodu. Niekedy je naozaj dobrá rada nad zlato a pri pestovaní rajčín sa rozhodne oplatí urobiť tieto dva jednoduché kroky, ktoré vám zabezpečia bohatú úrodu. Jedným z často prehliadaných, no mimoriadne dôležitých úkonov je odstraňovanie listov z paradajok. Práve tento jednoduchý krok môže rozhodnúť o tom, či budete mať pár plodov, alebo košíky plné šťavnatých rajčín.
Prečo je odstraňovanie listov z paradajok dôležité?
Odstraňovanie listov z paradajok nie je len estetická záležitosť. Ide o zásah, ktorý má priame dôsledky na zdravie rastliny, kvalitu plodov a celkovú úrodu. Listy sú síce nevyhnutné pre fotosyntézu, no v určitých fázach rastu a na konkrétnych miestach rastliny začínajú viac škodiť ako pomáhať. Správne olamovanie listov na paradajkách:
- zlepšuje cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, čím sa predchádza plesniam a chorobám,
- umožňuje slnečným lúčom preniknúť k plodom a urýchľuje ich dozrievanie,
- presmeruje energiu rastliny z listov do rastu a dozrievania plodov,
- znižuje riziko škodcov, ktorí sa radi ukrývajú v hustých porastoch.
Husté listové porasty sú ideálnym prostredím pre šírenie plesní a vírusových ochorení. Pravidelné olamovanie listov na paradajkách zabezpečí nielen zdravšie prostredie, ale aj lepšiu kontrolu rastu a formovanie rastliny.
Kedy začať s odstraňovaním listov rajčín?
Odstraňovanie listov rajčín by malo prebiehať postupne počas celej vegetačnej sezóny. Najkritickejšími obdobiami sú:
- Počas rastu a kvitnutia - keď sa objavia prvé kvety a začnú sa tvoriť plody, je vhodné odstrániť spodné listy, ktoré sa už nezúčastňujú na fotosyntéze.
- Po nasadení plodov - v tejto fáze treba venovať pozornosť najmä spodnej časti rastliny, kde je riziko šírenia plesní najvyššie.
- Pred dozrievaním plodov - odstránením niektorých listov zabezpečíte, že sa k paradajkám dostane viac slnka, čo podporí ich vyfarbovanie a sladšiu chuť.
Ktoré listy z paradajok treba odstrániť?
Nie všetky listy sú rovnaké a nie všetky by mali skončiť v komposte. Pri vylamovaní listov paradajok je dôležité vedieť, ktoré listy sú skutočne na škodu. Tu sú hlavné zásady:
- Spodné listy - ak sa dotýkajú zeme alebo sú žlté, odstráňte ich čo najskôr.
Odstraňovanie spodných listov rastliny tiež pomáha predchádzať chorobám prenášaným pôdou.
Ako správne vykonávať strihanie listov paradajok?
Strihanie listov paradajok môže prebiehať dvoma spôsobmi - ručne (vylamovanie) alebo pomocou nožníc. Obe metódy majú svoje výhody, no je dôležité dodržiavať čistotu a presnosť:
- Vylamovanie listov paradajok rukou je najbežnejšie, odporúča sa list jemne ohnúť do strany až kým sa nezlomí v mieste prirodzeného spoja (napr. pazucha).
- Pri použití nožníc zabezpečte, aby boli vždy čisté a dezinfikované, aby ste zabránili prenosu chorôb medzi rastlinami.
Vyvarujte sa trhania, ktoré môže poraniť stonku a vytvoriť vstupnú bránu pre infekcie.
Ako často vykonávať odstraňovanie listov z paradajok?
Odstraňovanie listov z paradajok by malo byť pravidelnou súčasťou vašej starostlivosti - ideálne každý týždeň alebo po každom daždi. Počas vlhkých období je riziko plesní vyššie, a tak by ste mali kontrolovať rastliny častejšie. Nezabudnite však, že rastlina potrebuje určitý počet listov na fotosyntézu. Nikdy neodstráňte viac ako ⅓ listovej plochy naraz, inak rastlinu oslabíte.
Najčastejšie chyby pri odstraňovaní listov rajčín
Aj keď sa odstraňovanie listov rajčín môže zdať jednoduché, mnohí záhradkári robia chyby, ktoré môžu mať negatívny dopad na celú úrodu:
- Odstraňovanie zdravých horných listov - horné listy sú kľúčové pre fotosyntézu a výživu plodov.
- Príliš agresívne strihanie listov paradajok - môže viesť k stresu rastliny a zníženiu úrody.
- Nedostatočné olamovanie listov na paradajkách počas daždivého obdobia - zvyšuje riziko plesní.
- Zanedbanie hygieny nástrojov - špinavé nožnice môžu šíriť choroby medzi rastlinami.
Olamovanie listov na paradajkách ako prevencia proti chorobám
Najčastejšie choroby, ktorým sa dá predísť pravidelným odstraňovaním listov:
- Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)
- Bakteriálna škvrnitosť
- Septóriová škvrnitosť listov
Rastliny pri zálievke nikdy nekropte na listy, to hubovej nákaze vytvára ideálne podmienky. Ak je rastlina príliš husto olistená, spodné listy otrhajte, aby ju ovieval čerstvý vzduch.
Tipy na záver: Ako podporiť rast paradajok po odstraňovaní listov
Po vylamovaní listov paradajok je vhodné rastliny:
- zalievať priamo ku koreňom, aby sa voda nedostala na čerstvo odhalené miesta,
- prihnojiť organickým hnojivom bohatým na draslík a fosfor,
- mulčovať pôdu pod rastlinami, čím znížite odparovanie vody a zabránite kontaktu listov s pôdou.
Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?
Ďalšie dôležité aspekty pestovania paradajok
Výsadba paradajok
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).
V čase výsadby odstráňte spodné listy a stonku zasaďte hlboko do pôdy.
Príprava pôdy
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Na trhu sú aj špeciálne hnojivá pre rajčiny či plodovú zeleninu, žiaduci je zvýšený obsah draslíka.
Polievanie
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Častým problémom v lete v rámci zeleniny je stáčanie lístkov na zelenine, ktorá sa pestuje v sklenníkoch a fóliovníkoch. Dôvodom je nedostatok vody. Nestačí, že pravidelne niekoľkokrát denne zavlažujete, radšej zalejte viac vody, pretože v dôsledku nedostatku vody rastlina nedokáže prijať niektoré prvky z pôdy ako napr. vápnik. Chýbajúci vápnik môžeme vidieť na skrútených lístkoch, prípadne na škvrnách, ktorý vyzerá ako hubový povlak. Mnohí záhradkári sa to snažia riešiť fungicídmi, hľadajú škodcu, pričom pomoc je jednoduchá.
Pôdu udržujte mierne vlhkú, no nie príliš zmáčanú. Zalievajte priamo ku koreňom, nie na listy a najlepšie v ranných hodinách.
Pestovanie na balkóne
Mnohí ľudia by si radi vypestovali chutnú zeleninu aj na balkóne. Najvďačnejšia balkónová zelenina sú paradajky. Spolu s uhorkami, baklažánmi, paprikami a inými balkonovými odrodami patria medzi veľmi nenáročnú zeleninu. Polievanie záleží od počasia. Keď je slnečnejšie, treba polievať aj 2x denne, zvyčajne však stačí zhruba raz za 3 dni.
Balkónové rajčiny je vhodné hnojiť biologickými hnojivami a ochrannými prípravkami. Raz za týždeň odporúčame hnojiť do zeme, ďalší týždeň na listy. Paradajky často trpia nedostatkom železa, v dôsledku absencie ktorého dochádza k chloróze - blednutiu / žltnutiu listov rastlín pestovaných na vápnitých pôdach. V takomto prípade odporúčame siahnuť po železitom hnojive Kapka.
Vermikompostovanie
Ak žijete byte a nemáte kde kompostovať, poradíme vám ako na to. Vermikompostovanie je spôsob kompostovania vhodný aj do bytu. Do uzavretej nádoby vkladáte organické zbytky z kuchyne - odrezky zo zeleniny, ovocia, sáčky z čaju a pod. V rozklade pomáhajú kalifornské dážďovky na kompostovanie. Nádobu si môžete buď vyrobiť sami, alebo použiť domáci kompostér. Ak by ste chceli urýchliť rozklad, odporúčame použiť urýchľovač kompostu Envicomp.
Ochrana pred burinou
Permakultúra je dobrým spôsobom, ako minimalizovať množstvo buriny, avšak pýr, pupenec, bodliak, púpava a ďalší plevel môžu preraziť aj cez vrstvu slamy. V takomto prípade odporúčame neselektívny listový herbicíd so systémovým účinkom - Kyleo. Skvele pôsobí na jednoročné trváce buriny ako napr. pupenec, pýr, púpava, bodliak atď. Ďalším kvalitným výrobkom je Agil 100 EC. Jedná sa o selektívny herbicídny prípravok na ničenie trávovitých burín ako pýr.
Prevencia chorôb
Mnohé ochorenia preferujú vlhkosť a chlad. Ak budete polievať iba ku koreňom rastlín, obmedzíte potenciálny výskyt hubových chorôb. Paradajky bezpochyby patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu, ktorá nie je tak náročná na pestovanie.
Dve zásady pre pevný koreňový systém a zalamovanie
1. Zásada - pre pevný koreňový systém
Pevný a čo možno najrozsiahlejší koreňový systém je schopný omnoho efektívnejšie využívať živiny z pôdy a premieňať ich na energiu pre rast, kvitnutie a neskôr aj plodenie. Dôležité je, aby v pôde bola sčasti aj stonka rastliny, pretože práve ona neskôr vyženie ďalšie korenie a prispeje tak k rozsiahlemu koreňovému systému. Nemusíte kopať hlboké jamy, tento pestovateľ našiel omnoho šikovnejší spôsob, ako priesady zasadiť do pôdy.
Ako na to?
Priesady aj s črepníkmi uložíte na pôdu „na ležato“. Necháte tak 1 maximálne dva dni. Ako môžete vidieť, rastlina sa začne ťahať za svetlom a na jednom mieste sa začne výrazne ohýbať smerom nahor - to je hranica, po ktorú stonku vložíte do zeme. Rastlina vhodná na zasadenie bokom musí mať tento typický ohyb. Potom vyberiete z črepníka a odstránite stlačený a prebytočný substrát okolo koreňov. Jama nemusí byť hlboká, pretože je dostatočne široká aj pre stonku paradajky. Miesto zhybu bude pre vás signalizovať, pokiaľ má byť stonka v pôde. Paradajka tak bude mať omnoho rozsiahlejší a pevnejší koreňový systém, vďaka ktorému porastie ako z vody.
Rýchla verzia
Ak sa vám nechce čakať, paradajku môžete vložiť do pôdy aj hneď a to spôsobom, akým vidíte na obrázku - všetky podzemné časti sa premenia na silný koreňový systém.
Pri sadení sa do jamky odporúča dávať aj hrsť rozdrvených vaječných škrupiniek.
2. Zásada - Zalamovanie
Ide o zalamovanie (zaštipovanie), čím zabezpečíte rastline dostatočný prísun živín. Zalamovanie rajčín je vcelku jednoduché. Stačí nájsť malý bočný výhonok, ktorý jednoducho odlomíme. Robíme tak však len u rajčín kolíkových a v žiadnom prípade nie u rajčín kríčkových! Ak by sme zalamovanie neuskutočnili včas, mohlo by sa nám stať, že by sa nám rajčina rozkonárila do nepravidelných tvarov. Takto rozkonárené rajčiny potom trpia chorobami, zvyšuje sa vlhkosť vo vnútri koruny, dochádza k nedokonalému presvetľovaniu rastlín a celkový výsledok bude mizerný. Úroda bude minimálna.
Zaštepovanie rajčín je veľmi užitočné, ba priam nevyhnutné, pretože rajčiny sú potom krajšie, no hlavne zdravšie. Nadpočetné výhonky priebežne zalamujte podľa potreby.
Postranné výhony ktoré počas rastu rašia z „pazúch“ listov rastlinu zbytočne vysiľujú a zahusťujú - ak by ste ich neodstraňovali, bude náchylná k napadnutiu plesňou a prinesie oveľa menšiu úrodu. Výhony, zvané zálistky je potrebné pravidelne odstraňovať - najlepšie vylamovať, kým sú čo najmenšie.
Ako presne a ako často vylamovanie vykonávať?
Jednoducho: Rukou si pridržte rastlinu a druhou za pomoci palca vyštipnite bočný výhonok. V zásade všetky výhonky na hlavnej stonke (ktorú nechávame) z pazúch listov (okrem súkvetí a listov) dávame preč, čím mladšie, tým lepšie, nech veľmi nezbujnejú.
Bočný výhonok, ktorý vyštipnete z rastliny rajčiaka, nemusíte hneď vyhodiť do kompostu. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky sa samozrejme nezjavia ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody. Vzhľadom na to, že nová rastlina vznikne vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, nemusíte sa obávať odchýlky od vlastností materskej rastliny. Rastlinku s novými korienkami postačí opäť zasadiť do záhrady.
Pozor však na to, že vylamovanie sa týka iba tyčkových odrôd. Paradajky kríčkových odrôd kvitnú a plodia predovšetkým na krátkych postranných výhonoch, ktoré sa preto nevylamujú.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Paradajky sú bohužiaľ náchylné na hubové ochorenia. Pri prvých náznakoch, ktoré sa prejavujú predovšetkým za daždivého počasia, je potrebné odstraňovať a likvidovať napadnuté časti. Účinnou prevenciou sú pre naše zdravie i životné prostredie úplne neškodné prípravky zvyšujúce odolnosť voči múčnatke na báze rastlinných olejov - možno ich použiť aj pri prvých náznakoch napadnutí, najlepšie po odstránení listov, ktoré už postihla škvrnitosť.
Ideálnou prevenciou je pestovanie paradajok pod strieškou či pri južnej stene domu, kde na ne neprší. V posledných suchých rokoch však problémov s hubovými ochoreniami ubúda. Neprší ani v skleníku, avšak musí v ňom dostatočne prúdiť čerstvý vzduch, inak sa v ňom pleseň ľahko rozvinie.
Výber odrody
Pri výbere odrody zohľadnite, či sa jedná o tyčkové alebo kríčkové rajčiny, pretože to ovplyvňuje potrebu vylamovania zálistkov.
Medzi obľúbené odrody patria:
- Vysoké odrody - veľmi skoré s čerešňovými plodmi.
- Stredne vysoké odrody - Toro F1 a Start S F1 (stredne veľké plody).
- Skoré odrody s veľkými plodmi - Torino F1 alebo San Marzano Gigante 3.
- Poloskoré odrody s obrie plody - Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1.
- Kríčkové odrody (nízke) - Tumbling Tom Red a Tumbling Tom Yellow (na pestovanie v závesných nádobách), Minigold, Rubinek, Šejk, Orbit a Diana.
Vylamovanie zálistkov, ktoré rastú v pazuchách hlavných listov, má význam predovšetkým pre tzv. tyčkové alebo kolíkové rajčiny. Celkom iné je to v prípade kríčkových odrôd paradajok, ktoré vyväzovanie ani vylamovanie zálistkov nepotrebujú.