Pripraviť chutné a zdravé jedlo pre celú rodinu, najmä počas sviatkov, môže byť výzva. Stravovanie detí je nikdy sa nekončiaca téma všetkých mamičiek a zároveň živnou pôdou pre hádky a trenice medzi rodičmi a starými rodičmi a dokonca aj medzi partnermi. Čo hlava - to názor, čo skúsenosť - to iný zaručený recept na najzdravšie a, samozrejme, najkrajšie deti. Ako teda nájsť kompromis medzi chuťami najmenších, požiadavkami dospelých a radami staršej generácie, najmä svokry? Tento článok ponúka praktické tipy a triky, ako zvládnuť túto situáciu s gráciou a udržať harmóniu v rodine.
Vplyv stravovania na formovanie chutí
Keď sme sa narodili, vnímali sme hlavne sladkú a slanú chuť. Horká má varovať pred potenciálnym obsahom jedov a trvá dlhé roky, kým si deti prvýkrát pochutia na olivách alebo mandliach. Sladkú vnímame pozitívne preto, aby sme sa orientovali za zdrojom energie a stavebných látok nevyhnutných na prežitie a rast. Tie sú skryté v materskom mlieku, ktoré bolo aj pre väčšinu z nás poruke niekoľkokrát denne v atraktívnom obale. Dávalo nám nielen hodnotné živiny, ale aj ďalšie nenahraditeľné látky - napríklad probiotické galakto-oligosacharidy (aby sa nám v črievkach rozrástli prospešné bifidobaktérie), imunoglobulíny (aby nás chránili, kým sa nevyvinie náš imunitný systém). Na to, aby sme sa prejavili ako poriadne cicavce závislé od mlieka, sa v útlom veku prispôsobila aj naša anatómia a fyziológia.
Zaujímavosťou je, že chuťové preferencie dieťaťa sa formujú už počas tehotenstva a dojčenia. Potraviny rastlinného i živočíšneho pôvodu obsahujú tisíce chutí a vôní, ktoré spolu vytvárajú jedinečné kombinácie, za ktorými si aj so zavretými očami vieme predstaviť jednotlivé suroviny alebo celé jedlá. Novorodenci neprichádzajú na svet celkom chuťovo naivní. Napriek tomu, že kým neuzreli svetlo sveta, nič fyzicky nekonzumovali, ich vyvíjajúce sa chuťové poháriky a čuchové bunky obmývala plodová voda, do ktorej sa prenášali chute z jedla skonzumovaného budúcou mamičkou. V poslednom čase zverejnené štúdie potvrdili, že konzumácia vybraných druhov zeleniny a ovocia tehotnými ženami sa prejavila v ich akceptovateľnosti bábätkami v čase príjmu prvej tuhej stravy.
Kým však začnú dojčené deti objavovať svet chutí a vôní našich jedál naživo, minimálne pol roka by mali byť na (materskom) mlieku. Ak majú šťastie a ich mama ho má dostatok, potom aj vďaka jeho konzumácii ochutnávajú náš svet aj jeho prostredníctvom. Aj doň sa totiž prenášajú mnohé chute z jedál, čo má v prípade dobrej životosprávy dojčiacej matky mimoriadny význam pre budúce chuťové preferencie jej potomkov. Ak vaše dieťa ohŕňa nos nad mrkvovými kašičkami a kúpenými ovocnými pretlakmi, spomeňte si, čo ste jedli počas tehotenstva a dojčenia a nenúťte svoje dieťatko do niečoho, čo ste nejedli - veď ony to vedia - boli pri tom.
Rodina a jej vplyv na stravovacie návyky
Materské mlieko je ideálna potrava a hoci ktoréhosi zbojníka dojčili až do osemnástky, normálne dojčatá musia po istom čase prejsť na pevnú stravu. Ukázalo sa, že je ideálne, aby k tomu začalo dochádzať už vo štvrtom až šiestom mesiaci, aby si ich formujúci sa imunitný systém postupne privykal na jednotlivé zložky jedla a bol ich schopný po celý život tolerovať a nereagovať na ne alergicky. K rodinnému stolu nám takto pribudne malý stravník, ktorý neurčuje len chod domácnosti, ale začne výraznou mierou zasahovať aj do nášho rodinného jedálnička.
O vzťahu k jedlu rozhoduje od počiatku celkové nastavenie, s ktorým sa narodíme - buď nám jedlo (a v dospelosti aj pitie) učarovalo a prináša nám neustále potešenie, alebo jeme (a pijeme) len preto, aby sme neumreli. Buď sa narodíte ako gurmán, gurmet alebo ako „suchár“ - prepáčte mi, viem, že ste v tom nevinne, pretože naša genetika predurčuje aj citlivosť a schopnosť vnímať jednotlivé chute a vône. Niekto sa odmalička samostatne naláduje takmer čímkoľvek, kým v opačnom prípade musíte malého nešťastníka naháňať s lyžicou po celom byte.
Váha jednotlivých vplyvov na stravovanie sa mení s vekom. Kým v útlom a detskom veku je to hlavne rodina a spoločné stravovanie, v puberte prevládajú kamaráti a reklama. Kolektív býva vtedy rozhodujúcim faktorom, ktorý určuje, čo je „in“ a čo je „out“, alebo čo je už „oldskúlové“ a bolo dobré pre nás - ich rodičov. Vaše dieťa si určite nevytiahne rožok so salámou, ak sa s kamošmi práve nachádza paralyzované vôňou hranolčekov a „hambáčov“ v miestnom fast foode. Vplyv kolektívu má obrovskú silu a ak rovesníci niekoho spomedzi seba vylúčia, napríklad pre jeho obezitu, odvrhnuté dieťa rieši svoju traumu ďalším prežieraním sa. Jedlom však neriešia stres iba naše deti, ale často aj my dospelí, napriek tomu, že si uvedomujeme dôsledky svojho konania. Kritickými chvíľami vyžadujúcimi si pevnú vôľu a skúsenosti sú all inclusive dovolenky a spoločenské akcie s plnými stolmi. Vtedy „veľké oči“ a dav napchávajúcich sa ľudí strhne so sebou nielen dospelých, ale aj deti, čo sa neskončí vždy najlepšie. V (dobrej) spoločnosti chutí lepšie - to vedeli aj starí gazdovia a väčšinou kupovali dve svine - aby lepšie žrali a pekne priberali.
Ako sa dohodnúť so svokrou na varení?
Konflikty so svokrou ohľadom varenia sú bežné, ale dajú sa riešiť s taktom a rešpektom. Tu je niekoľko tipov:
- Komunikujte otvorene a s úctou: Vysvetlite svokre svoje názory na zdravú výživu a stravovacie návyky vašich detí. Zdôraznite, že si vážite jej skúsenosti, ale máte vlastné predstavy o tom, ako by malo vyzerať stravovanie vašej rodiny.
- Nájdite kompromisy: Skúste nájsť jedlá, ktoré vyhovujú všetkým generáciám. Klasické recepty od starej mamy môžu byť obohatené o zdravšie ingrediencie alebo upravené tak, aby boli vhodné pre deti.
- Zapojte svokru do varenia: Ak má svokra záujem variť, dajte jej priestor, ale zároveň ju jemne navigujte k zdravším alternatívam. Môžete ju požiadať o pomoc pri príprave špeciálnych jedál alebo pri varení pre deti.
- Stanovte si hranice: Ak svokra nerešpektuje vaše rozhodnutia a neustále vás kritizuje, je dôležité stanoviť si hranice. Vysvetlite jej, že si ceníte jej názory, ale konečné rozhodnutie o stravovaní vašej rodiny je na vás.
- Podporte partnera: Je dôležité, aby vás partner podporoval a bol na vašej strane. Spoločne so svokrou komunikujte a vysvetlite jej vaše predstavy o stravovaní.
- Oceňte snahu: Aj keď sa svokra niekedy mýli, vždy oceňte jej snahu a záujem o blaho vašej rodiny. Poďakujte jej za pomoc a ukážte jej, že si vážite jej prítomnosť.
AKO RIEŠIŤ KONFLIKTY, AK NEMÁTE RADI HÁDKY?
Praktické tipy pre zdravé stravovanie detí
- Ponúkajte pestrú stravu: Zabezpečte, aby vaše deti jedli dostatok ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, bielkovín a zdravých tukov.
- Obmedzte cukor, soľ a kofeín: Nadmerná konzumácia týchto látok môže mať negatívny vplyv na zdravie detí.
- Varte spolu s deťmi: Zapojte deti do prípravy jedál. Pomôže im to vytvoriť si pozitívny vzťah k jedlu a naučiť sa zdravým stravovacím návykom.
- Buďte príkladom: Deti sa učia od svojich rodičov. Ak chcete, aby jedli zdravo, musíte im ísť príkladom.
- Netrestajte ani neodmeňujte jedlom: Jedlo by nemalo byť prostriedkom na trestanie alebo odmeňovanie detí.
- Rešpektujte chute detí: Nenúťte deti jesť jedlá, ktoré im nechutia. Ponúknite im iné alternatívy.
- Dbajte na pravidelný režim: Zabezpečte, aby deti jedli pravidelne a v pokojnom prostredí.
- Obmedzte sledovanie televízie a používanie elektronických zariadení počas jedla: Tieto aktivity odvádzajú pozornosť od jedla a môžu viesť k prejedaniu.
- Pripravujte "finger food": Deťom vždy ulahodíte akýmkoľvek „finger food“, keď sú šťastné, že nemusia šermovať príborom, ale môžu jesť rukami.
Recepty, ktoré potešia deti aj dospelých
Tu je niekoľko tipov na zdravé a chutné jedlá, ktoré si zamiluje celá rodina:
- Ovocné knedle: Jedlo, ktoré sa tvári sladko, ale v podstate je veľmi zdravé. Na cesto potrebujete vychladnuté, popučené, v šupke uvarené zemiaky, polohrubú múku, vajce a soľ. Do cesta schováte ľubovoľné ovocie. Ak chcete jahody, je lepšie použiť zamrazené. Podávajte s nasucho opraženou strúhankou zmiešanou s práškovým cukrom.
- Omeletka ‚á la‘ pizza: Keď vám deti stále obžúvajú uši s pizzou a nie je na ňu čas (a ani peniaze), vyriešte to jednoduchou a zdravou náhradou. Na rozšľahané osolené vajcia naukladajte to, čo na ich pizzu patrí - šunku, paradajky, mozzarelu, kukuricu… Dochuťte oreganom a pomaly upražte na troške oleja prikryté na panvici.
- Mäso s rúčkou: Deti od malička milujú jedlo, ktoré môžu schmatnúť a najlepšie s ním ešte aj lietať po byte. Rozhodne nepotrebujú príbor. Upečte im kuracie stehná. Pred pečením odstráňte nadbytočnú kožu, a mäso so šľachami orežte od kosti. Osoľte a okoreňte podľa toho, čo chutí vašim deťom, pridajte trochu masla a pečte pomaly.
- Zapekaná špargľa so syrom: Špargľa je delikátna zelenina, ale musí byť mladá, aby nebola horká a zdrevnatená. Odkrojte 2 cm z konca, ošúpte spodnú tretinu, do dvoch tretín ponorte na pár minút do jemne vriacej vody so soľou, cukrom, citrónovou šťavou a maslom. Zapečte v dvoch vrstvách s údeným a neúdeným eidamom a kvalitnou šunkou.
- Safalátky so špagetami: Občas majú naše ratolesti problém dostať do seba čokoľvek a aj taká osvedčená kombinácia ako špagety s kečupom môže zlyhať. Pri podávaní môžete zaujať aj formou. Do slovenskej točenej napichajte na polovicu prelomené špagety a varte v osolenej vode. Vlajočky môžete použiť ako nenápadnú edukáciu.
Ako ulahodiť detským chutiam a zároveň dbať na zdravie
Varenie deťom je často poriadna fuška, lebo zvyčajne musíme robiť kompromis medzi ich chuťami a naším presvedčením o tom, čo je pre ne v danom veku zdravé. Navyše deti mávajú svoje aktuálne obľúbené jedlo a to by jedli aj trikrát denne, až kým sa im nepreje. Je zbytočné im ho zakazovať alebo zhnusovať, treba im ho postupne modifikovať pridávaním ďalších zložiek, najmä zeleniny, ktorú by sme v nich radi videli.
Hoci je každé dieťa iné, jedinečné porovnávacie štúdie veľkých skupín detí ukázali, že dojčené deti sú menej prieberčivé a sú ochotnejšie skúšať nové jedlá a nové chute ako deti nedojčené. K novým chutiam pristupujte opatrne, aby ste v deťoch nevyvolali zbytočnú averziu - ak varíte niečo s novými, dovtedy nepoužitými koreninami, odoberte z jedla pre deti pred jeho dokončením a potom jedlo dochuťte pre seba. Podobne pikantné prísady si dospelí môžu pridať až do taniera, aby celá rodina mohla jesť to isté jedlo. Ak sa stále dožadujú svojho obľúbeného jedla z reštaurácie, vyskúšajte urobiť jeho obdobu doma. S prekvapením možno zistíte, že na celom jedle im najviac „chutila“ priložená hračka, ktorú ste zabudli naservírovať. Deti majú rady sladké jedlá, do nich sa však dá vpašovať mnoho ovocia a dojem sladkosti vytvoriť pocukrovaním jedla, ktoré nie je v podstate až také sladké. Keďže väčšina detí miluje kečup, ak nemáte svoj vlastný domáci, kúpte im taký, kde sa aspoň obtrela paradajka, a ktorý nie je plný stabilizátorov a inej chémie.
Spoločné stravovanie v rodine
Uprednostňovanie niektorých chutí v rodine, spôsob prípravy, ako aj frekvencia najobľúbenejších jedál sa prenášajú aj do dospelosti. Nejedna manželka by vedela rozprávať, čo sa natrápila, kým sa jej podarilo zreprodukovať obľúbené jedlo svojho manžela. Spoločné jedlo, nech je to večera alebo raňajky, či nedeľný obed, má nielen nutričný, ale najmä sociálny význam. Ak bývajú spoločným jedlom raňajky, dajú sa počas nich prebrať plány a úlohy celého dňa, dohodnúť sa, kto sa postará o psa, čo budú obedovať a kde sa budú po škole túlať.
Spoločné stravovanie je dôležité aj z hľadiska kontroly príjmu potravy. Keďže sa už nejedáva drevenými lyžicami z jednej misy, každý má svoju porciu a na rozdiel od jedenia pred telkou alebo pri počítači má nielen dieťa, ale aj rodič kontrolu nad skonzumovaným množstvom. Zistilo sa, že v rodinách, kde sa deti častejšie stravujú doma, je nižší výskyt obezity a deti zjedia viac ovocia a zeleniny, ako keď sa stravujú samy alebo keď sa živia na ulici.
Deti nie sú malí dospelí
Deťom nemôžeme servírovať čokoľvek, a preto sa varenie a stravovanie celej rodiny musí prispôsobiť tým najmenším. Je úspech, ak sa nájdu jedlá, ktoré vyhovujú deťom i rodičom alebo, nebodaj, všetkým trom generáciám a zvyčajne ide o nejakú klasiku, čo navarí stará mama. Kým pre deti je mlieko ideálnym zdrojom bielkovín a vápnika, je prirodzené, že s vekom postupne strácame aktivitu enzýmu štiepiaceho mliečny cukor (laktázy) a mlieko môžeme piť už iba spolu s probiotikami alebo v skvasenej forme. Kým nám dospelým nezaškodí občas aj celozrnné pečivo, pre deti je nadmerný príjem nestráviteľnej vlákniny nežiaduci.
Vzťahy v rodine, najmä tie so svokrou, môžu byť občas zložité. Jednou z citlivých oblastí býva aj varenie a celkovo starostlivosť o domácnosť. Čo robiť, keď svokra preberá iniciatívu až príliš a vy sa cítite, akoby ste strácali kontrolu nad vlastnou kuchyňou?
Ako na to, keď svokra preberá iniciatívu?
Čo robiť, keď svokra preberá kontrolu nad varením a starostlivosťou o domácnosť až príliš? Tu je niekoľko tipov:
- Komunikácia je kľúčová: Otvorene a úprimne sa porozprávajte so svokrou o svojich pocitoch. Vysvetlite jej, že si vážite jej pomoc a záujem, ale zároveň potrebujete mať priestor na vlastné varenie a rozhodovanie.
- Stanovte si hranice: Je dôležité, aby ste si so svokrou stanovili jasné hranice. Dohodnite sa, ako často bude u vás variť alebo pomáhať v domácnosti.
- Zapojte ju do varenia: Ak chcete svokre vyhovieť, môžete ju zapojiť do varenia. Požiadajte ju o pomoc s prípravou jedného jedla alebo ju poproste o radu pri varení tradičných rodinných receptov.
- Udržujte si vlastný štýl: Aj napriek svokrinej pomoci sa snažte udržať si vlastný štýl v kuchyni. Varte jedlá, ktoré máte radi a ktoré vyhovujú vašej rodine.
Potrebovala by som poradiť ako na moju svokru. Pred pár mesiacmi sme sa pochytili. Kvôli takej banalite ako jedlo. Dbám o to, aby sa moje dieťa stravovalo zdravo, ale nie som fanatik. Bohužiaľ svokra považuje jedlo za najväčší prejav náklonnosti a súčasne je veľmi vzťahovačná. V praxi to vyzerá u nás tak, že navarí a napečie doaleluja. Vie, že doma varím rovnaké jedlo pre všetkých - nakrájam rovnaké veci, opečiem rovnaké veci... a potom malú časť odoberiem a varím bez soli a korenín pre ročného syna. Ona dáva prednosť tomu, aby pre vnuka navarila osobitné úplne iné jedlo. Samozrejme na tom netrvám a opakovane jej vravím, aby si s tým nerobila starosti, stačí to robiť rovnako ako ja doma. Ibaže pri obede nastane problém. Syn je dobrý jedák, spapá svoju porciu rýchlo a potom sedí pri stole, snaží sa s nami komunikovať, ľudia na neho robia grimasy atď. To, že sa syn teší našej pozornosti si svokra vysvetľuje tak, že je chudák hladný a pozerá na nás... a my mu nedáme to naše jedlo. Tak sa jednoducho zdvihne a naberie mu, nech ochutná aj z našeho, bez ohľadu na to, že sú tam napr. koreniny po ktorých sa syn vyhádže. Príde na radu dezert. Ako vravím, stravujeme sa zdravo ale proti zákusku po nedeľnom obede nič nemám, ale s mierou. Svokra sa spýta, či naloží aj synovi. Poviem, že áno, ale len jeden kúsok a nie ten koláč, kde sú jahody. O chvíľu mu nesie tanier - tri obrovské kusy koláča, z toho jeden jahodový. Svokra vie, že syn má problémy s nejakými potravinami a snažíme sa zistiť, čo konkrétne je bezproblémové a ktoré jedlo mu spôsobuje ťažkosti, preto tie jahody... Svokre som povedala, že som spomínala len jeden kúsok a tak som dva kusy vzala na druhý tanier a položila pred manžela. A to si vzala strašne osobne. Po hádke som jej povedala, že viac sa podobná situácia nebude opakovať a že mi má zavolať, až mi bude chcieť povedať, že pochopila prečo mi to prekáža a že svoje správanie v buducnosti napraví... To som ale nepočítala s tým, že je to žena, ktorá nikdy nedokáže priznať svoju chybu - a už vôbec nie pred takým sopliakom ako som ja (skoro 30 rokov). Pravidelne sa na niečom naťahuje aj so zbytkom rodiny, ale za 10 rokov to bol prvý spor so mnou (najčastejšie, aki sú všetci nevdační za to, že im všetkým vyvára a vypeká) a keď ju to po pár dňoch prejde, zjaví sa akoby sa nič nestalo. Už niekoľko mesiacov s ňou nie som v kontakte. Manžel je na mojej strane, dohováral jej. Občas k nej aj so synom na chvíľu zájde, donesie nákup, opraví niečo v domácnosti. Ale nezdržiavajú sa tak dlho ako predtým. Ja ich kontaktu nijako nebránim, ale svokra si samozrejme to, že je muž na ňu naštvaný vysvetľuje ako moje huckanie a muža citovo vydiera tým, ako už na neho nemyslí, aký bol kedysi iný a škoda ako sa strašne zmenil... on je kvôli tomu ešte rozladenejší, čo je zasa môj zlý vplyv a takto dookola. Ako toto vyriešiť? Viem, že keby sme zavolali, že prídeme, návšteva by prebehla ako vždy. Svokra by sa tvárila, že sa nič nestalo, akoby žiadna hádka nikdy nebola a všetko je ako má byť. Ibaže by to zahŕňalo zasa to, že sa pro forma opýta na niečo ohľadne môjho syna a potom si spraví to, čo sama uzná za vhodné.