Krehké vianočné oblátky sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočného stolovania na Slovensku. Potreté medom či cesnakom, symbolizujú dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu, a sú dlhoročnou súčasťou vianočných tradícií. Tento článok vám priblíži históriu, recepty a tipy na výrobu týchto krehkých a voňavých dobrôt, aby ste si mohli aj vy prevoňať domov vianočnou atmosférou.
Vianočné oblátky sú na Slovensku tradičným vianočným pečivom, ktoré sa konzumuje ako vianočný predkrm s medom a cesnakom. Vianočné oblátky sú najdôležitejšou súčasťou vianočného stola a už po generácie nesmú chýbať v žiadnej rodine.
Súčasťou tradičnej Štedrej večere sú oblátky, med a cesnak. Ako pre TASR povedala vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Katarína Popelková, symbolizujú "najdôležitejšie hodnoty", dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu.
Oblátky s medom a cesnakom, čo je zvyk udržiavaný aj dnes v mnohých domácnostiach, v minulosti znamenali symbol zdravia.
Vianočné oblátky ste už určite ako deti ochutnali. Predstavujú neoddeliteľnú súčasť pravých tradičných slovenských Vianoc. Deti aj dospelí ich zbožňujú pre ich krehkosť, chrumkavosť a možnosť výberu všakovakých príchutí.
História a tradícia vianočných oblátok
Ich história siaha ešte do minulého storočia. Kedysi ich piekli mnísi alebo učitelia pre celú dedinu. Žiaci boli pýtať u gazdov múku, ženičky z dediny zas poslali mlieko a vajcia. Oplátky sa vtedy vyrábali pomocou špeciálnych klieští, do ktorých sa nalialo cesto a na 12 - 15 sekúnd sa vložili do otvoreného ohňa domácej pece.
V medzivojnovom období ich piekli ženy na dvore fary v otvorenom ohnisku. Obyvatelia obce si ich chodili potom kupovať len toľko, koľko bolo členov domácnosti. Dochucovali sa medom a orechami a potierali cesnakom. Pre ľudí boli posvätné, odkladali si z nich ako ochranu pred zlým, posilnenie v chorobe alebo ako požehnanie pred siatím úrody.
Oplátky sa vyrábali aj pre poľnohospodárske zvieratá, tie sa však pripravovali z menej kvalitnej múky a niekedy sa do nich pridávala aj petržlenová vňať. Majú rozličné tvary - okrúhly, oválny, alebo sa zavinú do trubičky. Výnimočné sú tým, že ich zdobí vianočný kresťanský motív a zastávajú funkciu hostie - posvätného chleba.
Pre veriacich ľudí oblátka pripomína „Telo Kristovo“, teda hostiu alebo sväté prijímanie. Ide o posvätný chlieb, ktorý vianočné oblátky symbolizujú.
Oblátky majú náboženský základ. Pre veriacich ľudí oblátka pripomína „Telo Kristovo“, teda hostiu alebo sväté prijímanie. Ide o posvätný chlieb, ktorý vianočné oblátky symbolizujú. Tomuto pokrmu sa niekedy pripisovali aj čarovné účinky.
Keďže boli s medom spájané i liečiteľské a magické vlastnosti, v čase Vianoc mal i svoju rituálnu funkciu. Fungoval ako prostriedok, ktorým sa pri štedrovečernom stole rodina vítala. "V niektorých oblastiach Slovenska to bol muž, gazda, v niektorých oblastiach žena, robili ostatným členom rodiny krížik na čele prstom namočeným v mede. Z tohto medového krížika sa potom robili všelijaké veštby. Inde si členovia rodiny navzájom robili krížiky s tým, aby naďalej zostávali spolu a boli medzi nimi dobré vzťahy," priblížila Popelková.
Po ukončení vianočnej večere sa med, ktorý bol na štedrovečernom stole, nikdy nepoužíval ako bežný med.
Vianočné oblátky kedysi piekli a následne roznášali po domoch kňazi a mnísi. V cirkevných školách sa pečeniu oblátok venovali učitelia. S pečením sa začínalo pár dní po sviatku svätej Lucie, teda po 13. decembri.
Často prípravy na pečenie vyzerali tak, že žiaci chodili s koledou po rodinách a vyberali suroviny, najmä obilie, na výrobu oblátok. Z týchto surovín potom učitelia piekli oblátky. Roznášanie oblátok bolo často veľmi dôležitou úlohou, na ktorú učiteľ svojich žiakov svedomito pripravoval.
V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v niektorých častiach Slovenska tradíciou, že oblátky piekli ženy na otvorenom ohnisku na farskom dvore. Piekli sa nielen pre ľudí, ale aj pre dobytok (napríklad s pridanou petržlenovou vňaťou či podrvenými šípkami).
V minulosti sa na pečenie oblátok používali klasické oblátnice (známe aj pod rôznymi hovorovými názvami, ako napr. železá, platne, formy či kliešte na oblátky), práca s ktorými bola pomerne náročná. V polovici 20. storočia výroba ako aj používanie oblátnic v klasickej podobe zanikla. Avšak vzhľadom na nadobudnutú významnú pozíciu oblátok najmä v rámci vianočného obdobia, sa staré oblátnice pomerne rýchlo nahradili modernejšími nástrojmi. Začali sa vyrábať tzv. Dnešné oblátky sa už vyrábajú iným, modernejším spôsobom, podľa iného receptu a s rôznymi príchuťami vanilky, škorice, orechov či maku.
Chrumkavé a voňavé domáce oblátky a trubičky sú neodmysliteľným symbolom slovenských Vianoc. Dnes už nie je problém dostať kúpiť v obchode oblátky či trubičky rozličných tvarov a chutí, no nikdy sa nevyrovnajú tým domácim, ktoré sú nielen chutnejšie, ale i kvalitnejšie. Samy rozhodujete o tom, aké suroviny použijete. Kvalitné mlieko, vajcia a maslo sú základ. Vyskúšať môžete takisto rôzne druhy múk (špaldovú, mandľovú, bezlepkovú atď.), či dokonca viaceré alternatívy mliek (ryžové, sójové, kozie atď.). Popustite uzdu svojej fantázii a do cesta skúste pridať napríklad oriešky, mak, rôzne semienka, či sušené ovocie.
S vianočným obdobím sa nám spája aj mnoho rituálov a tradícií. Vianočné oblátky ste už určite ako deti ochutnali. Predstavujú neoddeliteľnú súčasť pravých tradičných slovenských Vianoc. Deti aj dospelí ich zbožňujú pre ich krehkosť, chrumkavosť a možnosť výberu všakovakých príchutí.
Vianočné oblátky sa pripravujú z nekvaseného cesta a majú rozličné tvary - okrúhly, oválny, alebo sa zavinú do trubičky. Zvyčajne bývajú zdobené náboženskými motívmi.
Liečivé účinky medu
Liečivých účinkov medu, ktoré mohli pozorovať už naši predkovia, je podľa toxikológa a apiterapeuta Libora Marka hneď niekoľko. Med, zvlášť takzvaný medicínsky, je známy svojou schopnosťou napomáhať procesu hojenia rán vrátane popálenín či dekubitov, svojou silnou antioxidačnou schopnosťou, dezinfekčnými účinkami a vďaka vysokému obsahu vitamínov v ňom tiež poskytuje úľavu pri respiračných ochoreniach či zmiernenie bolestí pri problémoch s trávením.
Príprava vianočných oblátok
V minulosti bola ich príprava výsadou vážených ľudí, akými boli napríklad učitelia, dnes si ich však môže doma pripraviť každý. Ak by ste si chceli doma pripraviť vianočné oblátky, určite to zvládnete.
Základnými surovinami sú hladká múka, mlieko, cukor, vanilkový cukor, žĺtka a maslo. Pre vôňu a lepšiu chuť sa môžu pridávať rôzne koreniny, obľúbená je najmä škorica.
Oblátky sa kedysi piekli pomocou tradičných ťažkých nástrojov v podobe kovových klieští. Cesto sa vložilo do klieští a následne na niekoľko sekúnd do pece na priamy oheň. Cesto sa roztečie zvyčajne aj mimo okraje klieští, preto ho treba následne obstrihnúť.
Dnes majú vianočné oblátky, samozrejme, trochu inú podobu a najmä chuť a aj prístroj na ich pečenie dostal novú modernejšiu podobu. Vďaka týmto ľahko dostupným prístrojom si dnes môžete vianočné oblátky napiecť aj vy v pohodlí domova.
Výber správneho stroja na oblátky
Kľúčom k úspešnej príprave rovných a krásnych oblátok je kvalitný stroj na oblátky. Na trhu existuje množstvo rôznych modelov, preto je dôležité zvážiť niekoľko faktorov pred kúpou:
- Typ stroja: Rozlišujeme stroje elektrické a stroje na ohrev na sporáku. Elektrické stroje sú zvyčajne jednoduchšie na používanie a majú reguláciu teploty. Stroje na sporák vyžadujú viac pozornosti a skúseností.
- Materiál platní: Platne by mali byť vyrobené z kvalitného materiálu s nepriľnavým povrchom, aby sa cesto neprilepilo a oblátky sa dali ľahko vybrať.
- Regulácia teploty: Regulácia teploty je dôležitá pre dosiahnutie rovnomerného prepečenia oblátok.
- Jednoduchosť čistenia: Stroj by mal byť jednoduchý na čistenie, ideálne s odnímateľnými platňami.
Pred prvým použitím stroja si pozorne prečítajte návod na obsluhu a postupujte podľa pokynov výrobcu.
Existujú domáce elektrické pekáče oblátok (DEPO) s nastaviteľnou a plynule udržiavanou teplotou, určené na domáce použitie. Sú vhodné na pečenie vianočných oblátok v domácnosti v menšom rozsahu. Stroje na výrobu oblátok pre profesionálne použitie v trvalej prevádzke, ale i ako súčasť vysoko produktívnych pracovísk s poloautomatickou prevádzkou. Životnosť termostatu oproti DEPO formám je trojnásobná.
Pre eliptické formy je na dosiahnutie presného tvaru potrebné oblátku orezať, čo sa na našich strojoch vykonáva priamo na platni po upečení oblátky, pomocou drevenej paličky. Ku každému stroju dostanete podrobný návod na obsluhu s praktickými radami pri pečení oblátok a zadarmo receptár sladkých aj slaných oblátok a trubičiek.
Elektrická forma na oblátky sa skladá z pevnej spodnej a hornej výklopnej plochy, vyrobených zo zdravotne nezávadnej kovovej zliatiny. Obidve plochy sú vyhrievané a reguláciu teploty spolu s jej automatickým udržiavaním zabezpečuje vstavaný termostat.
Cena elektrických oplátkovačov začína na prijateľných 25 eur a končí aj na 300 eur. Lacnejšie oblátkovače sú spoľahlivé, pevné, spratné. Nemajú možnosť meniť vzor na oblátky (teda platňu)a ani nie je možné nastaviť stupeň pečenia.
Ak si chcete vyskúšať pečenie oblátok tak, ako to robili vaše prababičky alebo babky, vyskúšajte hliníkové oplátkovače, ktoré je však možné použiť len na otvorenom ohni (napr. v piecke). V obchodoch ich nájdete za cca 30 eur. Sú ľahko umývateľné, avšak ich použitie je limitované.
Recepty na vianočné oblátky
Existuje mnoho receptov na vianočné oblátky, líšia sa v ingredienciách a spôsobe prípravy. Tu je niekoľko tradičných receptov, ktoré si môžete vyskúšať:
Základný recept na rovné oblátky
Tento recept je základom pre prípravu tradičných rovných oblátok. Je jednoduchý a výsledkom sú chutné, chrumkavé oblátky, ktoré si môžete prispôsobiť podľa vlastnej chuti.
Ingrediencie:
- 500 g plnotučné mlieko
- 500 g hladká múka
- 330 g voda
- 85 g kryštálový cukor
- 1 žĺtok
- 2 PL maslo
- 1 ČL / ½ bal. mletá vanilka / vanilkový cukor
- Voda na dodatočné riedenie
Postup:
- Vlažné mlieko, vodu, rozpustené maslo, vanilku a kryštálový cukor premiešame, aby sa cukor rozpustil.
- Pridáme žĺtok a opäť premiešame.
- Postupne pridávame múku a vypracujeme hladké cesto.
- Cesto necháme odležať niekoľko hodín, príp. do druhého dňa.
- Po odležaní si zapneme stroj na pečenie oplátok (oplátkovač) a pripravíme si hlboký tanier alebo misku, do ktorej si časť cesta odlejeme.
- Nezabudneme cesto pred odliatím dobre premiešať. V prípade, že je cesto husté, riedime podľa potreby vodou.
- Keď máme oplátkovač zohriaty, môžeme začať piecť. Pečieme postupne oblátky na celú plochu platní.
- Cesto lejeme podľa tvaru platní buď stredom pozdĺž platne (oválne platne), alebo do stredu platne (okrúhle platne). V prípade oválnych platní získame pekné okraje tak, že oblátku obstrihneme alebo počas pečenia necháme cesto pretiecť cez platne a obrežeme napríklad nožom.
- Cesto by malo mať konzistenciu podobnú palacinkovému cestu.
Ďalšie recepty
Recept s vlažným mliekom a rozpusteným maslom: Do vlažného mlieka pridáme kryštálový cukor, cukor sa musí pustiť. Pridáme rozpustené maslo. Do druhej nádoby si pripravíme múku so žĺtkami a opatrne prilievame vlažné mlieko. Môžeme šľahať ručným el. šľahačom pri nízkych otáčkach. Cesto necháme cez noc odpočívať. Ráno si pripravíme formu na pečenie oblátok, cesto ešte premiešame, ako vidieť, cesto sa podobá palacinkovému cestu. Keď je forma dostatočne vyhriata, skúsime prvú oblátku. Polievkovou lyžicou kladieme cesto na formu. Pritlačíme vrchnou časťou, chvíľku podržíme a oblátka je hotová. Hotové oblátky kladieme na rovný podnos, necháme ich vychladnúť a až studené môžeme baliť do mikroténových sáčkov. Takto prichutené medom a cesnakom nemôžu chýbať na našom vianočnom stole.
Recept s rascou a soľou: V miske zmiešame mlieko, olej, 0,5 litra vody, žĺtok, rascu a soľ. Do hladkej zmesi za stáleho miešania vsypeme múku. Hotové cesto potom necháme odstáť v chladničke, ideálne 24 hodín.
Recept s vaječnými žĺtkami: Mlieko zohrejte na vlažnú teplotu, pridajte cukor, maslo, vanilkový cukor a počkajte chvíľku, kým sa maslo roztopí. Potom pridajte vaječné žĺtky a dobre premiešajte. Nakoniec postupne pridávajte múku a cesto vyšľahajte dohladka. Ak je konzistencia cesta hustá, pridajte 150-200 ml vlažnej vody a zamiešajte. Cesto nechajte chvíľu odstáť, prípadne ho môžete odložiť na noc do chladničky.
Recept so soľou a rascou: Mlieko si zohrejte na vlažnú teplotu, pridajte maslo, vaječné žĺtka, soľ a rascu. Nakoniec postupne pridávajte múku a šľahajte do hladka. Ak je cesto husté, pridajte 150-200 ml vlažnej vody.
Pečenie oblátok: Krok za krokom
Príprava formy: Pri každom pečení oblátok je vhodné dať pod stroj drevenú dosku, aby sa forma nešmýkala a stôl nezašpinil a nezničil. Skôr, než si pôjdeme pripraviť cesto, dáme rozhorúčiť formu. Trvá to približne 10 - 15 minút. Ak je forma znečistená, vyčistíme ju drôtenou kefou, ktorá je súčasťou balenia stroja.
Príprava cesta: Pripravíme si cesto podľa jedného z vyššie uvedených receptov. Do misky dáme všetky ingrediencie na cesto a ponorným mixérom ich rozmixujeme, aby v ceste nezostali hrudky. Cesto má byť o trošku hustejšie ako palacinkové.
Pečenie: Keď je forma už rozhorúčená, potrieme platne tuhým včelím voskom a jemne pretrieme kuchynskou utierkou alebo servítkou. Na jednu oblátku použijeme 1 PL cesta. Cesto vylejeme do strednej časti formy pozdĺž celej platne a pomaly ju zatvárame a pritláčame vrchnou platňou formy, aby sa cesto pekne rozlialo do všetkých strán. Trvá to asi 10 sekúnd. Formu zacvakneme a počkáme ďalších 10 sekúnd. Ak nám dookola formy vybehlo cesto, odstránime ho príborovým nožíkom, a to tak, že nim prejdeme po celom vonkajšom obvode formy, aby sme odstránili neupečené cesto. Formu otvoríme a tým istým príborovým nožíkom oblátku nadvihneme a odložíme z formy nabok, kde ju zaťažíme napríklad drevenou podložkou, aby zostala pekne rovná. Cesto musí byť jemne zlatavé a prepečené. Ak zostane „žuvačkové“, treba ho nechať zapekať o pár sekúnd dlhšie. Takto pokračujeme, až kým neminieme celé cesto.
Pečenie s včelím voskom: Stroj na pečenie rozohrejeme a potrieme včelím voskom. Cesto nalejeme do stroja, zavrieme ho a pečieme približne 30-35 sekúnd. Upečenú oblátku vyberieme na tanier a tento postup opakujeme so zvyšným cestom.
Prvé dve-tri oblátky sa zvyčajne vyhadzujú, pretože slúžia na nastavenie teploty stroja a odstránenie prípadných nečistôt. Ak chcete, môžete ešte mäkké oblátky ostrihať nožnicami, aby ste odstránili nerovnosti na okrajoch.
Tipy a triky pre dokonalé oblátky
- Používajte kvalitné suroviny: Kvalitné suroviny sú základom chutných oblátok. Používajte čerstvé mlieko...
- Konzistencia cesta: Ak je cesto príliš husté, pridajte 150-200 ml vlažnej vody a zamiešajte. Cesto by malo byť tekuté, ale nie príliš riedke.
- Príchute: Do cesta môžete pridať rôzne príchute, ako vanilkový cukor, škoricu, ci...
Dom rozvoňali medovníky. V rádiu hrajú koledy a v telke už bežia vianočné filmy. Mnohí ľudia sa naháňajú za nákupom darčekov. Vonku prituhlo a niekde dokonca poletuje sneh. Obdobie pokoja, radosti v kruhu našich najbližších. Jedinečný Štedrý deň sa však nezaobíde bez tradícií. Symbol hostie, tela Kristovho a pre niektorých znak slnka, informuje magazín Teraz. Spája sa predovšetkým s kresťanskou podstatou Vianoc. Na západe a východe ich jedia s medom a cesnakom. Hovorí sa, že cesnak chráni pred zlými silami a med dodáva ľuďom dobrotu. Stred našej krajiny má tiež oblátky s medom. No namiesto cesnaku ich konzumuje s ovocím z jednej šupky. Podľa informácií z portálu goslovakia mnohé rodiny na východe Slovenska jedia štedrú večeru len pri svetle sviečky. Pri stole sedia čo najdlhšie a užívajú si výnimočnú atmosféru. Striktným pravidlom, ktoré tu platí, je, že počas večera sa od stola nesmie odísť. Prináša to vraj nešťastie. Prestiera sa tam miesto naviac. Prvým chodom sú oplátky s medom a cesnakom. Tradičnou vianočnou polievkou je kapustnica a so všetkým, čo k tomu patrí - kyslá kapusta, huby a nesmie chýbať ani klobása. Zajedá sa to zemplínskym bielym koláčom. Pod majestátnymi Tatrami v malebnej obci Švábovce sa namiesto kapustnice a iných polievok varí papcun. Ide o miestny pokrm, a preto si získali prezývku papcuňari. Čo ten papcun vlastne je? Do veľkej miery sa podobá kapustnici. Po oplátke a polievke sa podávajú na niektorých miestach plnené pirohy so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Kapor, filé a zemiakový šalát je klasika, ktorá nechýba na žiadnom štedrovečernom stole. Po hlavnom chode nasledujú lokše s makom a v niektorých častiach východu opekance či bobaľky. Na Zemplíne je vianočným zvykom priviazanie nohy o stôl aspoň jednému členovi rodiny. Symbolizuje to súdržnosť rodiny. Severovýchod krajiny je ešte o niečo jedinečnejší. Rusíni oslavujú Vianoce na troch kráľov, čiže 6. januára. Mnohí ľudia na východe dodržujú adventný pôst a mládenci, muži chodia vinšovať pokojné sviatky k svojim blízkym. U niektorých rodín platí zvyk, že všetci členovia od najstaršieho až po najmladšieho sa umývajú vo vode, v ktorej nájdete hodené mince. O vianočných zvykoch na strede našej krajiny sa hovorí ako o rozmanitých, informuje portál dnes24. Aj tu, sa začína modlitbou a oblátkami. Nevšednosťou je ešte dávanie si medového krížika na čelo. Značí to ochranu a zdravie. Tak, ako aj na východe, aj v mnohých regiónoch na strede je kapustnica. Hlavný chod je všade rôzny, niekde sú rezne, v okolí Martina je zas pečená hus so zemiakovým šalátom. Okrem klasík, ako skrývanie peňazí pod obrus či rozkrájania jablka, si na Orave sadajú bosí za stôl. Fúkanie sviečky je tiež netradičným zvykom. Ak dym stúpa nahor signalizuje, že daná osoba, ktorú sviečku sfúkla, bude zdravá po celý rok. Na východe sa vo vode s mincami umývajú. Na strednom Slovensku napustia vodu do umývadla a na spod dajú mince. Bohatstvo na Orave symbolizuje tanier so zeleninou, klobásou, šunkou, syrom a peniazmi. Západniari sú klasici. Aj keď svojimi polievkami celkom vynikajú. Na každom stole je iná. Niekde kapustnica na viacero spôsobov, obľubujú aj strukové polievky. Okolie hlavného mesta, Levíc a Nitry si pochutnáva na halászlé. Čaro Vianoc dotvárajú na západe tradičné zvyky - šupina či peniaze pod obrusom, rozkrájanie jablka pre šťastie. Jedným sú ale výnimoční. Mnohí nechávajú na stole omrvinky do druhého dňa. Tie sú určené pre neznámych pocestných. Vianoce sú plné tradícií a každá domácnosť si určuje vlastné pravidlá. No nikde na stole nechýbajú vianočné perníčky a najtradičnejším dezertom je štedrák. Každý kút krajiny má iné zvyky. Niekde večerajú po tme, inde len pri zapálenej sviečke. V mnohých rodinách nechýba tanier pre pocestného. Iné rodiny jednému členovi priviažu nohy pod stôl, iní zas večerajú bosí. Zvyky sú rôzne. Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 24. BRATISLAVA - Vianočné dni našich predkov v minulosti sprevádzali rozmanité tradície a obyčaje. Zavčas ráno gazda na vidieku obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. V maštali vložil dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ho obchádzali choroby. Gazdiná zasa prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci odriekali otčenáš. Štedrý večer - najkrajší sviatok kresťanov v roku - sa podľa ľudových zvykov začínal pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Štedrá večera bola výlučne rodinnou záležitosťou. Skutočnú večeru otvorili prípitkom, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové koláče, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Vianočný stromček v dnešnej podobe na vidieku nemávali. Tie prenikli najskôr do mestských domácností z nemecky hovoriacich krajín. Sviatočnú atmosféru počas vianočného cyklu, ktorý trval od 24. decembra do 6. januára, dotvárali vianočné hry v podaní ľudových divadiel. Vychádzali z biblickej predlohy o narodení Krista a historickým impulzom k ich vzniku boli tzv. ludi Nativitatis - hry o narodení Krista pôvodne ešte z 11. Motívy hier zľudoveli a navrstvili sa na obrady zimného slnovratu založené na koledovaní, vinšovaní a obdarúvaní. Vianočné hry mali rozvinutý dej, väčšinou veršovaný text a dotvárali ich komické improvizácie. Neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere v slovenskej tradícii bez ohľadu na región sú oblátky, med a cesnak. Ako pre TASR povedala vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Katarína Popelková, symbolizujú "najdôležitejšie hodnoty", dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu. Med, ktorého sa v slovanských oblastiach Európy dorábalo na začiatku nášho letopočtu oveľa viac ako v iných jej častiach, bol podľa Popelkovej slov nielen veľmi žiadanou potravinou, keďže slúžil ako sladidlo, ale i oceňovanou obchodnou komoditou. Keďže boli s medom spájané i liečiteľské a magické vlastnosti, v čase Vianoc mal i svoju rituálnu funkciu. Fungoval ako prostriedok, ktorým sa pri štedrovečernom stole rodina vítala. "V niektorých oblastiach Slovenska to bol muž, gazda, v niektorých oblastiach žena, robili ostatným členom rodiny krížik na čele prstom namočeným v mede. Z tohto medového krížika sa potom robili všelijaké veštby. Inde si členovia rodiny navzájom robili krížiky s tým, aby naďalej zostávali spolu a boli medzi nimi dobré vzťahy," priblížila Popelková. Po ukončení vianočnej večere sa med, ktorý bol na štedrovečernom stole, nikdy nepoužíval ako bežný med. Liečivých účinkov medu, ktoré mohli pozorovať už naši predkovia, je podľa toxikológa a apiterapeuta Libora Marka hneď niekoľko. "Med, zvlášť takzvaný medicínsky, je známy svojou schopnosťou napomáhať procesu hojenia rán vrátane popálenín či dekubitov, svojou silnou antioxidačnou schopnosťou, dezinfekčnými účinkami a vďaka vysokému obsahu vitamínov v ňom tiež poskytuje úľavu pri respiračných ochoreniach či zmiernenie bolestí pri problémoch s trávením. 🌲 Keď jedlo rozpráva - symbolika vianočného stolaNa Štedrý večer si sadáme k stolu s úctou. Všetko má svoje miesto - od bieleho obrusu až po poslednú omrvinku. A hoci dnes máme moderné jedlá, niektoré symboly pretrvávajú celé generácie. Nie preto, že „sa to patrí“, ale preto, že v sebe nesú hlbší význam.Každý kúsok, ktorý položíš na stôl, niečo predstavuje - zdravie, šťastie, pokoj či súdržnosť. A práve v tom tkvie pravé čaro slovenských Vianoc.🍯 Med - sladkosť života a láskavosťMed je jedným z najstarších symbolov Štedrého dňa. Keď sa na začiatku večere podávajú oblátky s medom, symbolizuje to prianie, aby bol celý nasledujúci rok sladký a pokojný.Deti si často na tvár dostali kvapku medu „aby boli celý rok dobré“ - krásny zvyk, ktorý stojí za oživenie.Okrem toho med spájal rodinu - každému sa ušlo trochu z tej istej misky, ako pripomienka, že „zdieľaním sa sladkosť znásobuje“. 🍯✨🧄 Cesnak - ochrana a silaCesnak má v našej kultúre špeciálne miesto. Na Štedrý večer sa často podával s medom, alebo sa ním robil krížik na čelo každému členovi rodiny - ako symbol ochrany a zdravia.Bol znakom sily, čistoty a odvahy - mal odháňať všetko zlé, nielen choroby, ale aj zlé myšlienky.Dnes by sme povedali, že bol „prírodnou pozitívnou energiou“ - a v kombinácii s medom vytváral rovnováhu medzi ochranou a dobrotou. 🌿🍪 Oblátky - súdržnosť a pokoraTenké, krehké a jednoduché. Presne ako chvíle, ktoré tvoria Vianoce.Oblátky predstavujú pokoru, jednotu a spojenie s tradíciou. Kedysi ich piekli susedia a rozdávali po dedine - ako gesto priateľstva.Keď si ich dnes lámeš s rodinou, možno ani nevieš, že opakuješ gesto, ktoré robili naši prastarí rodičia pred stovkami rokov.Každé sústo symbolizuje pokoj v dome - a to je viac než len dezert. 🕯️🌰 Orechy - zdravie, múdrosť a budúcnosťNa stole sa objavovali celé, nelúpané orechy - symbol pevného zdravia a rodinnej súdržnosti.Niektorí ich hádzali do rohov miestnosti, aby v dome zostalo šťastie, iní ich lámali, aby „zistili“, čo prinesie budúci rok. Ak bol orech zdravý, znamenalo to úspech a zdravie.Mimochodom, v dnešnej dobe sa oriešky vracajú aj ako krásna eko ozdoba na stromček - stačí pár šnúrok a vytvoríš prírodnú výzdobu, ktorá spája tradíciu s estetikou. 🌰🎄🌟 Vianočný stôl ako srdce domovaKaždá rodina má svoj rituál, ale jedno je spoločné - keď si spolu sadneme, odložíme telefóny, odhrnieme stres a len sme.Tieto symboly nám to pripomínajú. Učia nás byť vďační, vnímať prítomnosť a vážiť si jednoduché veci.A keď sa rozsvieti stromček - či už živý alebo moderný 3D - všetko to spojí do jedného obrazu pokoja a lásky. Pretože Vianoce nie sú len o tom, čo je na stole, ale o tom, kto pri ňom sedí. ❤️Páčil sa vám článok? Máme tu najkrajšie sviatky roka, sviatky pokoja, radosti, hojnosti, oslavujeme narodenie Ježiša Krista. Z detstva si pamätám nejaké zvyky, ktoré dodržiavame dodnes, krájanie jablka, nesmeli sme vstať od stola, peniaze pod obrusom, motlitba pri stromčeku. Trošku som googlila a hľadala aké zvyky a tradície sa ešte k vianociam viažu...tak som to spísala aj pre vás...ak sa u vás dodržiava niečo iné, budem rada ak to pripíšete pod článok a dozviem sa niečo nové. 🙂ŠTEDROVEČERNÁ VEČERAŠtedrovečrná večera by sa mala niesť v duchu štedrosti a hojnosti. V minulosti sa pod biely obrus dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko čo sa bude jesť bolo vyložené na štedrovečernom stole. Jedlo prináša na stôl len jedna osoba - zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektorí túto tradíciu dodržujú aj dnes. Zo všetkých jedál, ktoré sa podávajú má každý člen rodiny aspoň ochutnať, aby rodina pokojne a usporiadane spolunažívala. V minulosti sa jedlá po večeri neodkladali zo stola, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho rána.Štedrovečerná hostina sa vždy začína prípitkom, ktorým je víno alebo pálenka. V niektorých rodinách si pripíjajú aj vlastnoručne vyrobeným likérom, rascovým alebo vajcovým. V minulosti po prípitku podával chlieb alebo vianočka s cesnakom. Ľudia verili, že konzumácia cesnaku počas Vianoc im prinesie zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti sa namiesto chleba a vianočky podávajú oplátky s medom a cesnakom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, pre kresťanov majú symbolický význam - telo Kristovo na úvod večere, cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Ďalším chodom sú opekance (bobaľky, pupáky) s makom a medom. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, zalejú sa vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli a posypú sa makom a ochutia medom. Sú najstarším vianočným jedlom. Po predjedle prichádza na rad kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. V niektorých regiónoch sa jedáva aj rybacia polievka. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor, najčastejšie vyprážaný. Niektorí ľudia ho nahrádzajú lososom alebo inou rybou, podáva sa so zemiakovým šalátom.ĎALŠIE ZVYKY A TRADÍCIEZLATÉ PRASIATKO - v minulosti, ale aj dnes ľudia verili, že ak celý deň dodržiavať prísny pôst, nebudú nič jesť, alebo jesť len veľmi málo uvidia zlaté prasiatko (zatiaľ som ho nevidela J)PRESTIERANIE NAVYŠE - symbol milosrdenstva. V niektorých rodinách sa doteraz prestiera pre jedného navyše, aby sa mohol pohostiť pocestný.VEŠTENIE Z JABLKA - ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to šťastie a zdravie. Ak sa objaví krížik chorobu a smrť. Jablko sa potom rozkrája podľa počtu členov rodiny a spapá sa, čo symbolizuje ucelenosť rodiny.MOTLITBA - aspoň raz v roku by sme sa mali poďakovať za jedlo, ktoré máme a spoločne sa pomodliť.ORECHY V KÚTOCH - po večeri ich do každého kúta miestnosti rozhádže najstrarší člen rodiny, aby bola v dome hojnosť počas celého roka.ŠUPINY Z KAPRA - symbol bohatstva. Šupiny vložené do peňaženky majú zabezpečiť, aby sme netrpeli počas nasledujúceho roka núdzou a aby sa peniažky len tak sypali.PENIAZE POD OBRUSOM - majú zabezpečiť, aby sa nasledujúci rok peniaze v rodine rozmnožili a pribudlo ich.KRÍŽIK MEDOM NA ČELO - urobí ho hlava rodiny každému členovi rodiny, aby ho po celý rok ochraňovali anjeli.NEZABÚDAJME NA TO, ŽE VIANOCE SÚ SVIATKOM LÁSKY A POKOJA, SVIATKOM RODINY. Nie je dôležité kto má koľko napečené, aký stromček a čo je pod ním. Dôležité je, že sa trochu zastavíme, stretneme sa s rodinou a spoločne sa zasmejeme. Slovensko je krajina bohatá na zvyky a tradície. Každý kraj a dokonca aj každá obec mala svoje vlastné zvyky, ktoré si každoročne pripomínali. Zvyky a tradície tvoria duchovné kultúrne dedičstvo po našich predkoch. Aby sa dedičstvo zachovalo aj ďalšie generácie, je potreba o týchto zvykoch hovoriť a aj v našich moderných domácnostiach ich zachovávať. Pre deti môže byť až magické sledovať rozkrojenie jabĺčka a rozprávanie príbehu. Zvedavé otázky, rozžiarené oči a detský záujem. 1. Krájanie jabĺčkaNa Štedrý večer sa vybralo jedno jabĺčko, ktoré sa prekrojilo priečne. Ak v jabĺčku bolo vidieť kvet z jadierok, čakal rodinu rok plný zdravia a šťastia. Ak sa však v jabĺčku z jadierok zobrazil kríž, čakali rodinu v najbližšom roku choroby, nešťastie alebo smrť. Potom sa jabĺčko rozkrojili na toľko kúskov, koľko členov mala rodina. 2. Šupina z kapraĽudia vkladali pri štedrej večeri pod obrus šupinu z kapra. 3. Med, cesnak a oblátkaNa stole počas štedrej večere nesmel chýbať med, cesnak a oplátka.Cesnak ako symbol zdravia a jeden z najsilnejších prírodných liekov. Mal zabezpečiť pevné zdravie celej rodiny počas nasledujúceho roka. Niekde sa cesnakom ponoreným do medu pomazávalo čelo, aby bol človek počas celého roka zdravý. Inde sa pred večerou zjedol kúsok cesnaku. Med, predstaviteľ sladkej chuti, mal zabezpečiť dobrotu, hojnosť a príjemnosť. Vďaka nemu by sme mali byť celý rok zhovievavý a milý. Oblátky sa piekli počas celého adventu a potom sa vzali posvätiť. Je to štedrovečerné obradové jedlo. Predstavuje takzvanú hostiu, teda posvätný chlieb. 4. Sviečka v škrupinke od orechaDo lavórika alebo nádoby s vodou sa vložili malé sviečky z polovičných orechových škrupiniek. Zapálené sa nechali plávať. Každý člen rodiny zapálil jednu. Ak sviečka plávala na hladine, znamenalo to zdravie a šťastie. Vianočné vinšeNa záver Vám prinášame zopár vianočných vinšov, ktoré isto poznáte. Nikdy nezmeškajte ponuku. Sú neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere: Viete, čo symbolizujú oblátky, med a cesnak?24. 12. 2020, 8:02 (aktualizované: 24. 12. 2020, 8:03)Neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere v slovenskej tradícii bez ohľadu na región sú oblátky, med a cesnak.Uviedla to vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Katarína Popelková, symbolizujú "najdôležitejšie hodnoty", dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu. Med pobytom na štedrovečernom stole zároveň nadobudol "významné rituálne hodnoty".Med, ktorého sa v slovanských oblastiach Európy dorábalo na začiatku nášho letopočtu oveľa viac ako v iných jej častiach, bol podľa Popelkovej slov nielen veľmi žiadanou potravinou, keďže slúžil ako sladidlo, ale i oceňovanou obchodnou komoditou."V tradičnej roľníckej, predindustriálnej kultúre na Slovensku si med zachoval svoj význam, pretože sa mu pripisovala veľká hodnota, a hoci to bola bežná potravina, bežné sladidlo, vo chvíli, keď sa dostal do nejakých obradových súvislostí, napríklad na štedrovečerný stôl, jeho hodnota stúpala," vysvetlila s tým, že z rovnakého dôvodu sa na štedrovečerných stoloch našich predkov objavovala slama, ktorá mala symbolizovať bohatstvo nasledujúceho roka, či mak, aby bola v rodine všetkého hojnosť.Keďže boli s medom spájané i liečiteľské a magické vlastnosti, v čase Vianoc mal i svoju rituálnu funkciu. Fungoval ako prostriedok, ktorým sa pri štedrovečernom stole rodina vítala."V niektorých oblastiach Slovenska to bol muž, gazda, v niektorých oblastiach žena, robili ostatným členom rodiny krížik na čele prstom namočeným v mede. Z tohto medového krížika sa potom robili všelijaké veštby. Inde si členovia rodiny navzájom robili krížiky s tým, aby naďalej zostávali spolu a boli medzi nimi dobré vzťahy," priblížila Popelková.Rýchlo uschnutý či roztečený medový krížik mal napríklad symbolizovať skorú smrť svojho nositeľa.Po ukončení vianočnej večere sa med, ktorý bol na štedrovečernom stole, nikdy nepoužíval ako bežný med. "Tým, že sa jeho hodnota znásobila použitím na stole, stal sa veľmi významným liečivom," dodala Popelková.Liečivých účinkov medu, ktoré mohli pozorovať už naši predkovia, je podľa toxikológa a apiterapeuta Libora Marka hneď niekoľko."Med, zvlášť takzvaný medicínsky, je známy svojou schopnosťou napomáhať procesu hojenia rán vrátane popálenín či dekubitov, svojou silnou antioxidačnou schopnosťou, dezinfekčnými účinkami a vďaka vysokému obsahu vitamínov v ňom tiež poskytuje úľavu pri respiračných ochoreniach či zmiernenie bolestí pri problémoch s trávením.