Spracovanie ovocia doma môže byť zábavný a obohacujúci zážitok. Či už ide o zaváranie, výrobu štiav, sirupov, vína alebo muštu, správne vybavenie vám môže výrazne uľahčiť prácu a zvýšiť kvalitu výsledného produktu. V tomto článku sa zameriame na výrobu mlynčeka na ovocie, ktorý je kľúčový pre získanie kvalitnej šťavy a prípravu na ďalšie spracovanie.
Význam drvenia ovocia
Drvenie ovocia je dôležitý krok pri výrobe štiav, muštov a vína. Celé jablká majú veľkú odolnosť proti pôsobeniu tlaku, preto je potrebné ich rozdrviť na menšie časti. Drvenie umožňuje lepšie uvoľnenie šťavy počas lisovania a zvyšuje celkovú výťažnosť. Najlepšie je ovocie podrviť na čo najmenšie kúsky, ale nie na kašu, aby sa šťava ľahšie uvoľňovala.

Typy drvičov ovocia
Na trhu existuje niekoľko typov drvičov ovocia, ktoré sa líšia svojou konštrukciou, výkonom a cenou. Medzi najbežnejšie patria:
- Ručné mlynčeky: Vhodné na spracovanie malého množstva surovín. Drvenie je však pracné a pomalé, a ovocie je dlhšie vystavené vzduchu, čo môže viesť k oxidácii a naocteniu muštu.
- Mechanické drviče: Oveľa výhodnejšie a rýchlejšie ako ručné mlynčeky. Používajú sa rôzne mechanické a strojové drviče a mlynčeky.
- Strojové drviče: Používajú sa na spracovanie väčšieho množstva surovín. Ovocie nie je dlhodobo vystavené kontaktu so vzduchom. Nevýhodou je vyššia cena, hmotnosť a nutnosť uskladnenia.
Ručné drviče sú vhodné na menšie množstvo ovocia. Na mäkké bezkôstkové ovocie postačí aj obyčajný mlynček na mäso. Po podrvení je nutné ovocie vylisovať. Táto činnosť odpadá, ak použijeme odšťavovací mlynček. Na väčšie množstvo a tvrdšie ovocie sa viac hodí mechanický drvič s násypkou a drviacimi valcami.
Strojové drviče ovocia sú vhodné na spracovanie veľkého množstva ovocia. Existuje veľa rôznych drvičov.

Ako si vyrobiť drvič ovocia doma
Ak ste zručný kutil a máte poruke potrebné vybavenie, môžete si drvič vyrobiť aj sami. Jednou z možností je využitie súčiastok zo starej automatickej práčky.
Drvič ovocia z automatickej práčky
Pri výrobe drviča použijeme celú časť pracieho bubna z automatickej práčky. Do hornej časti statora zabudujeme násypník. V otočnom bubne po obvode zaskrutkujeme v pôvodných dierkach skrutky, ktoré pôšobia ako tŕne. V spodnej časti statora urobíme otvor na vypadávanie rozdrveného ovocia do pripravenej nádoby. Všetky časti drviča prichádzajúce do kontaktu s drvenou hmotou, sú nehrdzavejúce.
V tomto drviči dokážeme spracovať jablká, hrušky, hrozno i ríbezle.

Alternatívne možnosti
Ďalšou možnosťou je výroba drviča z vedra a vŕtačky. Táto metóda je jednoduchšia a vyžaduje menej zručnosti.
Ako drviť kôstkové ovocie
Kôstkové ovocie (čerešne, višne, trnky…) nedrvíme klasickými mlynčekmi, lebo by mohlo dôjsť k poškodeniu kôstky (obsahujú škodlivé látky). Existujú síce odkôstkovače a drviče pre kôstkové ovocie, sú to však drahé zariadenia. Ako príklad môžem uviesť ručný drvič z plastu či dreva, ručný drvič na zemiaky, drvič na ručnú vŕtačku. Ovocie sa bude ľahšie drviť a lisovať, ak ho krátko povaríme alebo aspoň sparíme horúcou vodou a necháme chvíľu postáť.
Lisovanie ovocia
Po rozdrvení ovocia nasleduje lisovanie, ktoré je nevyhnutné na získanie šťavy. Existujú rôzne typy lisov, ktoré sa líšia svojou konštrukciou a výkonom.
Balíkovací lis na ovocie
Tradičné balíkovacie lisy na ovocie sa používajú na spracovanie nadrvených jabĺk. Nastrúhané jablká sú striedavo ukladané v sieťkach medzi viacero na sebe uložených platní, a po priložení vrchnej platne sú zhora stlačené piestom. Týmto sa vyvinie dostatočný tlak a šťava steká cez medzery v sieťke kaskádovo na základnú dosku lisu a vyteká vypúšťacím otvorom do zbernej nádoby alebo priamo do džbánku. Mechanizmus je navrhnutý tak, aby zabránil úniku jadierok a pevných častí. Odporúčame použiť pre výrobu muštov práve tento typ balíkovacieho lisu nakoľko umožní dosiahnuť väčšiu výťažnosť. Pre objemnejšiu výrobu sa používajú lisy s vodným tlakom alebo pásové lisy.
Akonáhle sú výlisky dostatočne stlačené, povolí sa tlak piestu, výlisky odstránime, a medzi platne ukladáme ďalšie vrstvy jabĺk. Lisované výlisky možno kompostovať alebo použiť na kŕmenie zvierat. V praxi by sme mali byť schopní urobiť tri alebo viac výliskov za hodinu. Takto vylisovaná jablková šťava bude prirodzene zakalená, vďaka obsahu veľmi drobných častíc, ktoré veľkou mierou vplývajú na chuť a textúru šťavy, šťava sa v žiadnom prípade nemusí filtrovať.
Ručný lis na ovocie
Je ideálny na lisovanie rozdrvených jabĺk, hrozna a iného ovocia.

Výroba domáceho vína a burčiaku
Ak vás láka výroba domáceho vína alebo obľúbeného burčiaku, správne vybavenie, vrátane mlynčeka a lisu na ovocie, vám celý proces výrazne uľahčí.
Výroba burčiaku
Burčiak je sezónny nápoj, ktorý sa objavuje na pultoch zvyčajne medzi augustom a októbrom. Jeho výroba je pomerne jednoduchá, no vyžaduje si presnosť a hygienu.
Základné suroviny a postup
Ingrediencie:
- 10 kg zrelého hrozna (biele alebo modré podľa preferencie)
- Cukor (podľa potreby)
- Voda (ak lisované hrozno obsahuje málo šťavy)
- Kvasinky (prírodné z hrozna alebo enologické)
Postup:
- Zber a umytie hrozna: Hrozno musí byť zdravé, bez plesní či hniloby. Opatrne ho umyte, aby ste odstránili nečistoty, ale nie všetky kvasinky z jeho povrchu, ktoré pomáhajú pri kvasení.
- Lisovanie: Hrozno roztlačte alebo použite lis na ovocie. Výslednú šťavu - mušt - preceďte od zvyškov šupiek a jadier.
- Meranie cukornatosti: Pomocou hustomeru odmerajte obsah cukru. Ideálne je dosiahnuť 19 - 22°NM (normalizovaný muštomer). Ak je cukornatosť nízka, môžete pridať 1 kg cukru na každých 10 litrov muštu, aby ste podporili fermentáciu.
- Kvasenie: Mušt nalejte do sklenenej nádoby (demižóna, fľaša), pričom nechajte priestor na penu a oxid uhličitý. Zakryte gázou alebo kvasnou zátkou a uložte do teplejšieho priestoru (18 - 24 °C). Po 1-2 dňoch začne aktívne kvasenie - práve vtedy vzniká burčiak.
- Sledovanie procesu: Po 2-4 dňoch máte hotový burčiak. Je dôležité ho spotrebovať čo najskôr - rýchlo sa mení na mladé víno.
Domácí burčák
Výroba domáceho vína
Ak vás láka výroba domáceho vína, máme pre vás niekoľko tipov, ako to zvládnuť čo najlepšie. Základom prípravy domáceho vína je hygiena. Výroba vína je mikrobiologický kvasný proces, pri ktorom je hygiena jedným z najdôležitejších kritérií úspechu. Preto je potrebné snažiť sa zabrániť kontaminácii vína, ale aj prostredia, v ktorom kvasný proces prebieha.
Čo potrebujeme na prípravu domáceho vína:
- Vhodné ovocie (najčastejšie hrozno, ríbezle)
- Vínne kvasinky
- Cukor (podľa potreby)
- Mlynček na ovocie
- Lis na ovocie
- Fermentačná nádoba (sklenená, plastová alebo nerezová so vzduchotesným uzáverom a kvasnou trubicou)
- Hadica na stáćanie vína
- Fľaše na uloženie hotového vína
Ako pripraviť domáce víno:
- Pripravíme si ovocie, odstránime všetky poškodené plody. Ak treba, ovocie umyjeme a necháme vyschnúť.
- Rozdrvíme plody buď ručne alebo pomocou lisu, aby sme získali čo najviac šťavy.
- Zmes rozdrveného ovocia vlejeme do čistej fermentačnej nádoby.
- Podľa sladkosti ovocia môžeme pridať aj cukor. V tom prípade sa odporúča rozpustiť ho v šťave a takto pridať k zmesi. Množstvo cukru ovplyvní aj výslednú sladkosť a silu vína.
- Pridáme kvasinky podľa návodu a nádobu dobre uzatvoríme uzáverom s kvasnou trubicou, aby mohli unikať plyny vznikajúce počas kvasenia.
- Zabezpečíme v miestnosti vhodnú teplotu, okolo 19-23°C a denne jemne premiešame obsah nádoby. Proces fermentácie sa zvyčajne naštartuje do troch dní.
- Keď kvasenie začne naplno, čo sa prejaví neustálym bublaním v kvasnej trubici, odporúča sa fermentačnú nádobu umiestniť do chladnejšej miestnosti, kde zostane až do konca fermentačného procesu (cca po 3-4 týždňoch).
- Po ukončení primárneho kvasenia precedíme šťavu cez sitko alebo plátno a takúto čistú šťavu nalejeme späť do fermentačnej nádoby, uzavrieme a necháme kvasiť ešte ďalšie 4-8 týždňov. Počas tohto obdobia víno zreje a stáva sa čírym.
- Následne prichádza na rad stáčanie vína.

Ako si vybrať správny lis na ovocie?
Pred kúpou lisu sa zamerajte na druh ovocia, ktorý chcete lisovať, veľkosť nádoby, použité materiály či princíp spracovania ovocia. Pri výbere môžete prihliadať aj na cenu výrobku či značku a dostupnosť produktu.
Typy lisov na ovocie
Lisy na ovocie sa delia podľa toho, akým spôsobom dochádza k odšťavovaniu, resp. lisovaniu. Každý lis má svoje výhody i nevýhody a je na vás, aby ste zistili, čo vám viac vyhovuje.
- Rámový lis na ovocie (košový lis): Drevený kôš s výlevkou má oceľovú konštrukciu, ktorá je doplnená rámom. Práve pomocou rámu sa vytvára na ovocie vyšší tlak.
- Hydraulický lis na ovocie: Môže byť celý kovový alebo kombináciou dreva a kovu. Je vybavený hydraulickým piestom (takzvanou bábikou).
- Elektrický lis na ovocie: Tieto lisy sú súčasťou kuchynských robotov.
- Balíkovací lis na ovocie: Tradičné balíkovacie lisy na ovocie sa používajú na spracovanie nadrvených jabĺk.
Veľkosť lisu
Pri výbere vhodnej veľkosti lisu prihliadajte na druh ovocia, ktorý chcete spracovávať a na množstvo šťavy, ktoré chcete vyrobiť.
| Objem nádoby | Použitie |
|---|---|
| 3 litre | Stolný lis, vhodný na bobuľovité ovocie k okamžitej spotrebe. |
| 6 - 12 litrov | Malý lis, spracuje približne jednu prepravku ovocia, na prípravu skladovateľnej šťavy. |
| 12 - 20 litrov | Rámové lisy, spracujú celé plody a väčšie množstvá ovocia, prípadne aj zeleniny. |
| 20 - 70 litrov | Hydraulické lisy, na spracovanie veľkého objemu plodov, výrobu vína, muštu i džúsu. |
