Kukurica siata (Zea mays), známa aj ako kukuričný klas, je vysoká statná tráva, ktorá produkuje obilné zrno. Je to jednoročná rastlina z čeľade lipnicovitých. Kukurica je veľmi stará rastlina a spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu, skupiny amerických tráv z rodu Zea. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000 - 3000 pred Kr. v údolí rieky Balsas.
Pôvodne sa k nám do Európy dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. Kukurica siata je kultúrna plodina. Je domestikovaná indiánmi na území dnešného Mexika. Kolískou kukurice je Amerika - s najväčšou pravdepodobnosťou Mexiko -, skadiaľ sa rozšírila aj do iných krajín. Európania sa oboznámili s kukuricou v roku 1492, keď sa moreplavec Krištof Kolumbus dostal do oblasti Karibiku. V súčasnosti je kukurica po pšenici druhou najrozšírenejšou obilninou na svete. Na treťom mieste je ryža.
Botanické vlastnosti a rast
Kukurica je jednoročná rastlina. Dorastá do výšky 1 až 3 metrov. Jej steblo je plné a striedavo z neho vyrastajú dlhé listy v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8 - 12 listov, neskoré 24 a viac. Kukurica je rastlina jednodomá a jednopohlavná. Samičie súkvetie sa nachádza v pazuche listu a je chránené viacerými obalovými lístkami. Samčie súkvetie (metlina na špici rastliny) produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn.
Kukurica má plné steblo. Vyrastajú z neho dlhé listy striedavo, v dvoch zvislých radoch. Kukurica siata je kultúrna plodina. Dorastá do výšky 1 až 2,5 metrov, u nás až 3 m. Jej steblo je plné a striedavo z neho vyrastajú dlhé listy v dvoch zvislých radoch. Poznáme viacero druhov kukurice - niektoré odrody dorastajú do výšky až 7 metrov, no väčšina druhov nepresahuje výšku dva až tri metre. Spoznáte ju podľa vzpriamených pevných stoniek a veľkých úzkych listov so zvlnenými okrajmi, ktoré sú striedavo rozmiestnené na opačných stranách stonky.
Rozmnožovanie a opeľovanie
Peľ sa prenáša najmä vetrom, včely a iný hmyz síce peľ zbierajú ale ich význam pre opeľovanie je malý, pretože nemajú dôvod navštevovať takisto samičie kvety. Peľové zrná sú relatívne ťažké a veľmi rýchlo vysychajú, udáva sa životnosť 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje zhruba počas doby 14 dní. Semená nie sú jednotlivo chránené, celý klas je obalený pretvorenými listami. Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo sa považuje za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. V prírodných podmienkach sa kukurica rozmnožuje iba semenom. Zhruba 95% semien je oplodnených cudzím opelením, 5% samoopelením. Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci človeka. Kukurica sa nerozmnožuje vegetatívne.
Najlepším pomocníkom pri opeľovaní kukurice je vietor. Aby ste zlepšili šance na opelenie, pestujte kukuricu skôr v blokoch ako v radoch. Kukurica má pomerne plytké korene a počas vegetačného obdobia potrebuje pravidelnú zálievku. Vysoké stonky a plytké korene znamenajú, že kukurica sa môže vo vetre ľahko prevrátiť. Keď sa k tomu pridajú ťažké klasy, je to ešte pravdepodobnejšie. Ak chcete mať istotu plných klasov, podporte opelenie kukurice ručne. A to špeciálne v okrajových radoch. Nie je to zložité. Zozbierajte peľ zo samčích kvetov a pokropte ním samičie. Samčí kvet je metlina na vrcholci rastliny, produkuje veľké množstvo peľových zŕn. Samičie súkvetie sa tvorí v pazuche listu. Najskôr vyzerá ako malý valec chránený puzdrom z 5 - 15 lístkov, z ktorého vyčnievajú blizny. Neskôr sa z neho vyvinú plody - zrná.
Typy kukurice a ich využitie
Existuje obrovské množstvo odrôd a tak si môžete vybrať tú správnu odrodu pre vašu lokalitu a zodpovedajúce podmienky zberu. Dozrievanie rôznych odrôd je uvedené v tzv. Kukurica na zrno sa používa ako kŕmna kukurica alebo ako škrobová kukurica. V odvetví zameranom na spracovanie škrobu je dopyt aj po špeciálnej voskovej kukurici. Kukurica na zrno sa navyše používa ako priemyselná surovina pri výrobe kyseliny citrónovej.
Kukurica siata (Zea mays subsp. mays) je z uvedených taxónov jediný kultúrny taxón, ostatné vyššie uvedené taxóny sú lokálne stredoamerické divé rastliny (teosinty). V minulosti (cca. do roku 1980) sa všetky uvedené divé poddruhy spolu s s dnešným druhom Zea luxurians zaraďovali ako súčasť samostatného druhu Zea mexicana v širšom zmysle (alebo Euchlaena mexicana v širšom zmysle), preto bol (ako je vyznačené aj hore) druh kukurica siata (Zea mays) v minulosti (t.j. kukurica siata v najužšom zmysle) identický s tým, čo sa dnes označuje ako poddruh kukurica siata pravá (Zea mays subsp. mays).
Kukurica je modelová rastlina v genetike. V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok či už vo forme zrna alebo siláže a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, napriek tomu rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny. V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu. V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a v Afrike je kukurica prevažne spotrebúvaná ako hlavný zdroj kalórií pre dedinské obyvateľstvo. V rozvojových krajinách Ázie je zhruba vyrovnané jej použitie ako potraviny aj ako krmiva. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje zhruba 21 %.
Kukurica je surovina vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemysel a umenie. Pri kukurici pestovanej na zrno je dôležitou charakteristikou zloženie endospermu.
Typy kukurice podľa zloženia endospermu:
- Pukancová (reventador, pop corn) - pôvodná domestikovaný variant. Má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní sa voda uzatvorená v jadre premení v paru a tá plášť nakoniec roztrhne.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint) - podobná Pop kukurici ale s väčšou veľkosťou zrna. Táto kukurica sa pestuje najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmeny.
- Škrobnatá (blando) - kukurica na múku. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používa sa na prípravu tortíl a podobne. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu.
- Konský zub (dentado) - jadro je tvorené mäkším škrobovým endospermom ktorý je čiastočne zakrytý trochu tvrdšou šupkou. Tá však nepokrýva celé jadro, to preto pri schnutí vytvorí charakteristickú výduť. Najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie.
- Cukrová - endosperm sa skladá prevažne z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu.
Pestovanie kukurice
Manažment pestovania kukurice je relatívne jednoduchý. Po kultivácii cca. 7 až 10 semien na m2 pri jednozrnnom výseve sa použije herbicíd na kukuricu a to buď pred vzídením, alebo po vzdídení až do štádia 6 listov. V neskoršom období rastu sa fungicídy alebo insekticídy používajú len vo výnimočných prípadoch. Hubové ochorenia sa ľahko prenášajú na kukuricu z predchádzajúcej plodiny. Tieto infekcie sa zisťujú po zbere, a to zistením hodnôt mykotoxínov v plodine. Tento problém možno vyriešiť zaoraním slamy z obilia a výberom vhodnej odrody.
Kukurica na zrno uprednostňuje hlboké a dobre zásobené pôdy. V dôsledku rýchleho zohriatia pôdy a dobrého rastu koreňov sú výhodné dobre prevzdušnené pôdy. Kukurica nemá hlavný koreň a preto profituje z rastlín prekyprujúcich pôdu, ktoré tam boli vysadené pred pestovaním kukurice. Keďže kukurica je C4 rastlina, má relatívne malé požiadavky na vodu v súvislosti s úrodou, no pre vysoké výnosy úrody potrebuje veľa tepla a živín.
Kukurica vyžaduje bohatú úrodnú pôdu, pretože má vysoké nároky na dusík. Už pred výsadbou ošetrite pôdu aspoň centimetrom kompostu. Po výsadbe, keď sa objavia prvé listy, kukuricu prihnojte rybou emulziou a potom pravidelne raz týždenne. Kukurici sa najlepšie darí na plnom slnku. Kukurica sa neteší presádzaniu. Semiačka zasejte priamo do záhrady, do hĺbky 2,5 centimetra. Mali by byť od seba vzdialené približne 20 centimetrov.
Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa priamo do pôdy. Kukurica sa neteší presádzaniu. Semiačka zasejte priamo do záhrady, do hĺbky 2,5 centimetra. Mali by byť od seba vzdialené približne 20 centimetrov. Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Keď budete semená vysádzať naďalej každé 2 týždne, zabezpečíte si plynulú úrodu.
Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Tento údaj však vždy nájdete uvedený na zadnej strane obalu od semienok. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kukuricu má v láske mnoho škodcov. Najlepšou ochranou je prevencia. Vysádzajte odrody odolné voči chorobám, pritiahnite do záhrady prospešný hmyz a každý rok striedajte miesta, kde pestujete kukuricu. Taktiež sa oplatí už niekoľko týždňov pred výsadbou zalievať pôdu parazitickými hlísticami.
Sneť kukuričná napáda všetky časti kukurice. Tie môžu mať od niekoľkých milimetrov až po priemer i viac ako 15 cm. Tvoria sa vždy v mieste infekcie, ktorá vstupuje do rastlín cez poškodené pletivá. Infekcia môže nastať počas vegetácie už spomínanými spórami z pôdy, ale aj prenosom z pozberových zvyškov. Najhoršie však je, že ani pri zdravej pôde nemáte istotu - kontaminované totiž môže byť aj osivo. V prípade, že na kukurici uvidíte tvoriace sa nádory sneti, na nič nečakajte a okamžite rastlinu vytrhnite. Odstrániť poškodené časti nestačí. Spravte to skôr, než spóry v hálkach dozrú, nádorové útvary prasknú a patogén sa rozptýli do prostredia. Napadnuté rastliny nikdy nedávajte do kompostu.
Zo živočíšnych škodcov môže spôsobiť škody molica kukuričná (v júni až júli). Pri jej výskyte používame postrek s povolenými insekticídmi.
Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) je moľa z čeľade Crambidae a škodca obilia, najmä kukurice. Jej húsenice poškodzujú kukuricu prehrýzaním tunelov cez mnohé časti rastliny, čo vedie k zníženiu poľnohospodárskej úrody. Kombinácia viacerých kontrolných opatrení sa ukázala ako najúčinnejší spôsob regulácie vijačky kukuričnej. Použite feromónové návnady na prilákanie samcov vijačky a zabránenie párenia skôr, ako k nemu dôjde.
Kukurica v strave a jej benefity
Kukurica má dôležité miesto aj v diétnej strave - je vhodná pre celiatikov, keďže neobsahuje lepok. Kukuričné zrno vo fyziologickej zrelosti obsahuje 71 percent škrobu, 3 percentá cukru, 12 percent bielkovín a 1,7 percenta vlákniny.
Kukurica znižuje riziko vzniku hemoroidov a kolorektálneho karcinómu. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá sa stará o naše trávenie. Obsahuje tiamín, ktorý je nevyhnutný pre udržanie zdravia nervov a kognitívnych funkcií. Kukurica obsahuje minerály, ktoré nášmu telu prospievajú v mnohých smeroch. Fosfor, horčík, mangán, zinok, železo a meď sa nachádzajú vo všetkých odrodách kukurice.
Pre vysoký podiel vlákniny je účinná proti zápche, pri pravidelnej konzumácii upravuje trávenie a pomáha predchádzať vzniku rakoviny hrubého čreva. Vysoký obsah karotenoidov v žltej kukurici (najmä luteín a zeaxantín) má priaznivé účinky na zrak.
Konzumnou časťou cukrovej kukurice sú vyspelé, ale nedozreté klasy vo voskovo-mliečnej zrelosti. Zrná obsahujú bielkoviny, sacharidy, vlákninu, draslík, horčík, fosfor, vápnik, sodík a niektoré vitamíny. Kukuricu cukrovú môžeme konzumovať surovú, varenú, dusenú, pečenú, vo forme šalátov alebo konzervovanú rozličným spôsobom.
Kontroverzie okolo geneticky modifikovanej kukurice
Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov medzi ktorých patrí britský kráľ Charles III, environmentálne organizácie ako napríklad Greenpeace a niektoré združenia bio-poľnohospodárov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku.
V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) alebo kukuričiaru koreňovému (Diabrotica virgifera). Produktom tohto génu je proteín, ktorý je najskôr aktivovaný tráviacimi enzýmami cieľového hmyzu a potom sa špecificky viaže na receptory v jeho črevách, kde vytvára póry. Rovnaký proteín používajú na kontrolu hmyzu ekologickí poľnohospodári od prvej polovice 20. storočia.
Námietky odporcov sú väčšinou namierené proti použitiu génového inžinierstva ako takého. Medzi najčastejšie námietky patrí možnosť vzniku alergických reakcií u spotrebiteľov, nechcený negatívny efekt na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnou kukuricou či s divokými príbuznými. Najmä v Mexiku má táto obava racionálny základ. Je potrebné chrániť bohatstvo lokálnych stredoamerických odrôd kukurice, pretože predstavujú zdroj biodiverzity pre ďalšie jej šľachtenie. Preto by sa malo zabrániť ich kríženiu s modernými odrodami (nezávisle od toho či ide o GM-odrody).
Oproti tomu zástancovia použitia transgénnych odrôd tvrdia, že GM-kukurica znižuje množstvo toxických chemikálií potrebných k ochrane úrody pred škodcami. GM odrody tiež môžu mať priaznivý vplyv na biodiverzitu, pretože Bt toxín pôsobí iba na húsenice okusujúce kukuricu, zatiaľ čo chemická ochrana nešpecificky zabíja všetok hmyz. Bolo tiež preukázané, že GM kukurica znižuje riziko vývojových deformácií u hispánskej populácie, pre ktorú je kukurica podstatnou zložkou diéty. Ak je kukuričné zrno nahryznuté od hmyzu, ľahšie sa na ňom uchytí pleseň fusarium produkujúci vysoko nebezpečný toxín fumonisin.
Na Slovensku je možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 od roku 2006. Umožnilo to rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré nadobudlo účinnosť 12. apríla 2006.