Ako zlepšiť kvalitu materského mlieka a podporiť laktáciu

Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko. Preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov. Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“.

Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení. Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú.

Prečo je dôležité dojčiť

Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme.

Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia.

V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.

Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.

Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.

Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini: „Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek," hovorí doktorka Ottolini.

Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.

Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.

Odporúčame prečítať: Ako dlho a často kojiť novorodenca: Kompletný prehľad.

Výhody dojčenia pre matky

Hneď v úvode je potrebné si upraviť túto myšlienku a interpretovať informácie správnym spôsobom. Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu.

V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia.

Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení.

Začiatky dojčenia však často komplikuje prehliadanie dôležitosti prvých dní po pôrode. Tie bývajú považované za dni, kedy „ešte matky nemajú mlieko“ alebo „dojčia len na skúšku“. Pri objavení problémov s dojčením počas prvých dní v nemocnici existuje predstava, že tieto problémy začnú riešiť až po príchode z pôrodnice, keď budú mať svoj pokoj a domáce prostredie.

Ako funguje tvorba materského mlieka

Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum.

V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).

Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:

• bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
• možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
• dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
• časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.

V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.

Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie

Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne.

Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.

Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.

V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.

Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.

Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.

Kedy sa obavy o nedostatok mlieka môžu zdať zbytočné

Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.

Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer.

Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.

Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.

Možné príčiny nedostatočnej tvorby materského mlieka

Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia, a potom nasledujú nesprávne techniky dojčenia či nedostatočná stimulácia prsníkov.

Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka:

• Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to.
• Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované).
• Bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
• Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
• Bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odťahuje sa.
• Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
• Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
• Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
• Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
• Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
• Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.

Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.

Ako zlepšiť príjem materského mlieka

Na otázku, či máte dostatok mlieka, najspoľahlivejšie odpovedá pozorovanie dojčenia, sledovanie pitia bábätka. Pitie svojho bábätka môžete porovnať s inštruktážnymi videami. Vyhodnotiť to, či bábätko pije dostatok mlieka vám pomôže poradkyňa pri dojčení.

Čo je dôležité urobiť pre zlepšenie dojčenia:

• Kontakt koža na kožu - čo najviac času využívajte na to, aby ste trávili čas s bábätkom vyzlečeným do plienky na vašej odkrytej hrudi. Kontakt koža na kožu podporuje záujem bábätka o dojčenie, ochotu prisávať sa na prsník ako aj samotnú tvorbu mlieka a množstvo mlieka, ktoré bábätko z prsníka vypije. Dojčeniu a pitiu mlieka pomáha, ak bábätko vyberiete zo zavinovačky a vyzlečiete ho. Nosenie bábätka v nosiči alebo v šatke môže zjednodušiť využívanie kontaktu koža na kožu a tiež zjednodušiť a zlepšiť dojčenie.
• Správne prisatie a správna vzájomná poloha matky a bábätka pri dojčení. Mnoho bábätiek nezískava dostatok mlieka len preto, že nie sú prisaté správne. Správne prisatie je rozhodujúce pre dostatočný príjem mlieka. Pri správnom prisatí je bábätko prisaté asymetricky - brada je zaborená do prsníka a medzi nosom a prsníkom je medzera. Ak ste unavená, ľahnite si s bábätkom, dojčite ho v posteli poležiačky (a naučte sa, ako vyzerá správna poloha a správne prisatie v polohe poležiačky) a môžete spoločne s bábätkom zaspať. Spoločné spanie môže pomôcť zvýšiť príjem materského mlieka.
• Stláčanie prsníka počas dojčenia. Podporuje pitie dieťatka, pretože mu mliečko tečie ľahšie, a to aj v situácii, kedy by inak iba „dudlovalo“ a salo naprázdno. Pomáha to najmä novorodencom. A rozhodne sa nebojte, neučíte dieťatko zlozvyku! Keď sa mlieko a dojčenie rozbehne, bude piť aj bez takejto pomoci. Dôležité pravidlo je, aby ste prsník držali čo najďalej od dvorca. Rukou prsník obopnite (ruka vytvára písmeno C), nech palec tlačí proti ostatným prstom. Stlačenie nesmie bolieť! Nemusíte robiť rukou žiadne pohyby (pumpovanie, vytláčanie, a pod.). Keď bábo pije a prehĺta (pauza v brade), prsník uvoľnite a nestláčajte. Keď bábätko začne opäť sať, stlačte a držte prsník stlačený. Ak dieťatko vôbec nesaje a odpočíva, prsník uvoľnite. Znovu ho stlačte, keď dieťatko začne opäť sať. Stláčanie prsníka pomôže bábätku získať viac mlieka priamo z prsníka.
• Striedanie prsníkov. Keď bábätko ani pri stláčaní prsníka nepije, vymeňte prsník a nechajte bábätko piť z druhého prsníka. Prsníky môžete v priebehu dojčenia vystriedať toľko krát, koľko má bábätko záujem. Umožnite bábätku, aby sa dojčilo, kedykoľvek má o dojčenie záujem. Neobmedzujte čas, ktorý bábätko strávi na prsníku. Medzi dojčeniami nie je potrebné vytvárať prestávku na to, aby sa mlieko "stihlo" dotvoriť. Striedanie prsníkov pri dojčení, viacnásobné vystriedanie prsníkov pri jednom dojčení, pomáha zvyšovaniu tvorby mlieka a vypitiu väčšieho množstva mlieka.
• Stretnutie s laktačnou poradkyňou. Naučíte sa vyhodnotiť príjem mlieka z prsníka. Preskúmate spolu aj rozličné dôvody, pre ktoré bábätká môžu byť nespokojné alebo môžu plakať. Naučíte sa, ako bábätko upokojiť a ako ho uspať.
• Ďalšie kroky. Odvíjajú sa od vyhodnotenia príjmu mlieka z prsníka po úpravách prisatia a po zlepšení dojčenia. Ak je príjem mlieka bábätka nedostatočný, pomôže zvýšenie tvorby mlieka.
• Dokrmovanie laktačnou pomôckou. Ak príjem materského mlieka nie je dostatočný a je potrebné bábätko dokrmovať, používajte na dokrmovanie laktačnú pomôcku. Laktačná pomôcka pomáha okrem iného stimulovať tvorbu mlieka a vytvára príležitosť, aby bábätko zároveň pilo aj mlieko z prsníka.

Výživa matky počas dojčenia

Tvorbu a kvalitu materského mlieka ovplyvňuje predovšetkým vaša strava. Keď ste dobre vyživovaná vy, je dobre vyživované aj vaše dieťa. Vyvážená strava počas dojčenia je nevyhnutná nielen pre tvorbu kvalitného mlieka, ale aj pre zdravie matky.

Dojčiace matky by mali zvážiť doplnky obsahujúce esenciálne živiny, ako sú omega-3 mastné kyseliny, ktoré podporujú tvorbu mlieka a prispievajú k celkovému zdraviu.

Prostredníctvom materského mlieka žena stráca určité množstvo energie a bielkovín, ktoré je treba nahradiť. Odporúča sa zvýšiť denný energetický príjem o 380 - 500 kcal a prísun bielkovín o 20 gramov. Je tiež dôležité nezabúdať na potrebu niektorých vitamínov, kyseliny listovej, vápnika a železa. Lepšie je jesť dostatok zeleniny a ovocia, najlepšie v surovom stave.

Materské mlieko je z najväčšej časti tvorené vodou, a preto pri dojčení dochádza aj ku značnej strate tekutín. Toto je tiež dôležité vyrovnať. Nezabúdajte na pitný režim (zhruba 3 l denne vrátane vody v potravinách). Ten pomáha pri tvorbe mlieka. Ideálna je nesýtená voda s nízkym obsahom minerálov alebo lahodné BIO čaje pre dojčiace matky s bylinkami, ako je aníz, fenikel alebo kmín, ktoré povzbudzujú tvorbu mlieka.

Čomu sa vyhnúť počas dojčenia:

• Ryby: Vhodné sú druhy rýb s nižším obsahom ortuti, ako je losos, tilapia alebo pstruh.
• Pikantné jedlá: u niektorých detí sa po matkinom príjme pikantných jedál môže vyskytnúť plynatosť, koliky alebo dokonca hnačky.
• Mäta pieporná, petržlen a šalvia: konzumácia veľkého množstva petržlenu, mäty alebo šalvie môže obmedziť laktáciu.
• Mlieko: aj keď jeho príjem spôsobuje problémy u bábätiek iba výnimočne, obmedzte príjem mlieka a mliečnych výrobkov, pokiaľ spozorujete prejavy kožných exantémov, problémov s dýchaním po dojčení alebo iných nezvyčajných symptómov.
• Čaj: niektoré čaje, ako napríklad zelené alebo čierne, obsahujú kofeín.
• Vajcia, arašidy a orechy: znížením príjmu týchto potravín z vašej stravy môžete znížiť pravdepodobnosť vzniku ekzému u vášho dieťaťa.
• Sladené nápoje: dojčenie spôsobuje zvýšený smäd. Najvhodnejšia je čistá voda.
• Jedlá spôsobujúce plynatosť: ako napríklad fazuľa, brokolica, kapusta a ružičkový kel.
• Čokoláda a káva: obe obsahujú kofeín.

Podpora tvorby materského mlieka

Existujú rôzne bylinky a doplnky, ktoré môžu pomôcť pri podpore tvorby materského mlieka.

• Bylinné zmesi: Namiešané zmesy byliniek podporujúce laktáciu sú zložené z rasce, fenyklu, anízu, zároveň majú aj priaznivý vplyv na tráviaci trakt, pôsobia proti plynatosti a tým pomáhajú dieťatku pri kŕčovitých bolestiach bruška.
• Jastrabina lekárska: Zvyšuje tvorbu mlieka a napomáha pri upchatých mliekovodoch.
• Homeopatická podpora: Ricinus communis 5CH (účinná látka ricin obyčajný). Odporúča sa užívať len po dobu, kým sa mlieko nezačne tvoriť vo zvýšenej miere. Dôležité je neumývať si zuby pri užívaní tohto prípravku zubnou pastou s obsahom mentolu, nepiť kofeínovú kávu a nejesť 30 minút pred a po užití homeopatického lieku.
• Výživové doplnky: V lekárni sú dostupné aj výživové doplnky v tabletách obsahujúce účinné látky zo senovky gréckej a benediktu lekárskeho. Súčasné užívanie podporuje a zvyšuje ich účinok.

Je dôležité si uvedomiť, že strava má skôr vplyv na zloženie materského mlieka ako na jeho množstvo. Pokiaľ máte obavy o dostatočnú tvorbu mlieka, je najlepšie sa obrátiť na laktačnú poradkyňu, ktorá vám pomôže identifikovať príčinu a navrhne riešenie.

V prípade, že by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu bez problémov s tvorbou mlieka.

tags: #ako #zlepsit #kvalitu #materskeho #mlieka