Niektoré jedlá a látky sú známe svojou extrémnou vôňou, ktorá môže byť pre mnohých ľudí odpudivá. Veda a kultúra nám ponúkajú zaujímavé pohľady na to, prečo niektoré veci tak strašne smrdia a ako sa s tým ľudia vyrovnávajú.
Surströmming: Švédska delikatesa s intenzívnym zápachom
Surströmming patrí medzi jedlá, ktoré sa stali internetovou senzáciou. Ľudia ho poznajú hlavne z videí, kde odvážlivci otvárajú plechovky a okamžite bojujú s dáviacim reflexom. Názov surströmming v preklade znamená „kyslý sleď“. Ide o tradičné švédske jedlo pripravené z baltského sleďa, ktorý sa necháva fermentovať celé mesiace. Rybári lovia slede na jar v Baltskom mori, odstránia im hlavy, ponechajú ikry a potom ich naložia do veľkých sudov so slaným nálevom. Koncentrácia soli je nižšia než pri bežnom konzervovaní, len okolo 17 percent, čo umožní baktériám rozbehnúť fermentačný proces. Ryby kvasia pri teplote približne 15 až 18 stupňov Celzia aj dvanásť týždňov. Počas tejto doby vznikajú plyny, ktoré musia sudy pravidelne „grgať“, inak by mohli vybuchnúť. Neskôr sa slede prekladajú do plechoviek, kde proces pokračuje pokojne aj ďalší rok. Výsledkom je šumivá, dočervena sfarbená rybacia hmota v zakalenej tekutine, ktorá pri otvorení uvoľní nezameniteľný zápach.
Čo cíti človek pri otvorení plechovky? V momente, keď niekto prepichne plechovku surströmmingu, ozve sa syčanie a vzduchom sa šíri prenikavý zápach. Opisy sa rôznia, no najčastejšie sa hovorí o kombinácii zhnitých vajec, výrazného syra, čpavku, spotených podpazuší a skazených rýb. Chuť je o niečo znesiteľnejšia, než by naznačoval pach. Ľudia ju opisujú ako kyslastú, výrazne intenzívnu a komplexnú. Problém je, že čuch a chuť sú úzko prepojené, takže mnohí sa cez odpudivý zápach jednoducho nedokážu preniesť.
Veda za smradom: Výskumníci z talianskej Università Politecnica delle Marche v roku 2020 detailne skúmali mikróby a chemické zlúčeniny, ktoré tvoria charakter surströmmingu. Zistili, že slabý soľný roztok dokáže zničiť nebezpečné baktérie ako Salmonella či Listéria. Darí sa v ňom však iným mikroorganizmom, napríklad druhu Halanaerobium praevalens, ktoré vytvárajú kyseliny mliečnu, propiónovú či maslovú. Práve tie dodávajú rybe kyslú príchuť a zároveň udržujú nízke pH, čím zabraňujú množeniu patogénov. Okrem kyselín vzniká aj sulfan zodpovedný za typický zápach zhnitých vajec. Kombinácia týchto látok robí z každého otvorenia plechovky malý chemický experiment.
Ako sa jedáva a odkiaľ pochádza? Podľa jednej verzie sa tento spôsob prípravy objavil už v 16. storočí počas povstania kráľa Gustáva Vasu, keď v krajine chýbala soľ. Ľudia si preto museli vystačiť s menším množstvom, a tak vznikol recept na rybu, ktorá sa nechala kvasiť. Údajne prvý sud predali Fínom a tí si ju obľúbili, takže tradícia pretrvala. Dnes Švédi radia otvárať plechovku zásadne pod vodou alebo vonku, inak zápach ostane v dome celé dni. Rybu treba opláchnuť, vypitvať a zabaliť do sladkastého plochého chleba tunnbröd spolu so zemiakmi a cibuľou.
Durian: Kráľ ovocia s vôňou, ktorá naháňa hrôzu
Durian je asi jediné ovocie na svete, ktoré má svoju vlastnú zákazovú tabuľku podobne ako cigareta, zmrzlina či korčule. Prečiarknutý piktogram durianu možno bežne nájsť v Juhovýchodnej Ázii na dverách hotelov, dopravných prostriedkov i letísk. Tento „pichľavý ježko“ totiž neuveriteľne smrdí, ale lahodne chutí. Aj preto ho nazývajú kráľom ovocia! Jeho arómu mnohí prirovnávajú k nahnitej cibuli, terpentínu, syru s modrou plesňou, smradľavým ponožkám. V jednom z kontroverzných dielov známej britskej reality šou Brainiac si dobrovoľník strčil hlavu do sklenenej nádoby, v ktorej bola prepotená teniska s kusom psieho exkrementu na podrážke, pokazené vajcia a vzorka natráveného obsahu žalúdka. Zápach naakumulovaný v tomto akváriu vydržal dýchať 22 sekúnd. Následne (nie je jasné, po akej dlhej prestávke na zotavenie) zopakoval tento pokus v nádobe s rozkrojeným durianom. „Durian smrdí, smrdí, smrdí! Jedno slovo je naozaj málo a ani tri nie sú dosť,“ napísal vo svojej knihe Tam-tam Boris Filan. „Smrdí ako skazené vajcia so slivovicovou šabľou a s mačacími výkalmi,“ dodal. Ázijčania si svoju kuchyňu bez durianu nedokážu ani predstaviť, na miestnych trhoviskách je tento plod vyhľadávanou lahôdkou. Samozrejme, jeho "vôňa“ závisí od štádia zrelosti. Nie vždy je to neznesiteľné. V roku 2007 sa výskumníkom podarilo vypestovať odrodu durianu bez jeho typického zápachu. Nestretla sa však so záujmom.
Toto ovocie smrdí tak nepríjemne, že nedávno dokonca zapríčinilo evakuáciu školy. Aby ste si dokázali predstaviť zápach tejto rastliny, skombinujte zápach hnijúcej mŕtvoly, rybaciny a smradľavých ponožiek. Rastlina sa vyskytuje najmä v ázijskych krajinách a okrem toho, že strašne smrdí, ide o najväčšiu kvetinu na svete. Kvitne len 4 až 5 dní a cieľom zápachu je prilákať čo najviac hmyzu a zvýšiť tak šance na opelenie.
Rafflesia: Najväčší kvet s pachom rozkladu
3. Kvet tejto chránenej tropickej rastliny má v priemere jeden meter a je to najväčší kvet v rastlinnej ríši. Ide o národný kvet Indonézie. Prečo raflézia tak strašne smrdí? Aby bola zaujímavá pre potenciálnych opeľovačov, ktorých musí jej odor prilákať. Muchy bzučivky sú vábené pachom pripomínajúcim hnijúce mäso a vzhľadom kvetov. Opelenie sú schopné zabezpečiť len veľké muchy. Jedným z dôvodov vzácnosti týchto rastlín v prírode je aj nízka šanca na úspešné opelenie, pretože blízko seba musí rozkvitnúť samčí aj samičí kvet. Na rozdiel od ostatným parazitických rastlín má rod raflézia aj ekonomický význam.
Syry s intenzívnou arómou
Nepasterizovaný syr vyrobený z kravského mlieka je známy najmä v okolí francúzskeho mesta Boulogne. Prvýkrát ho vyrobili v roku 1982. Je známy svojim ostrým pachom, ktorý je pre mnohých neznesiteľný. V roku 2004 vedci z univerzity v Cranfielde zaradili tento syr medzi 15 najsmradľavejších francúzskych a britských syrov, ktoré testovali. Tá istá inštitúcia vyhlásila tento syr s použitím senzorov tzv. Silný štipľavý zápach tohto syra je jednoducho neznesiteľný. Syr vonia ako navlhnuté huby, zhnitá pôda a lístie. Jeho konzumácia je dokonca vo Francúzsku na niektorých verejných priestranstvách zakázaná.
V našich končinách sú ako najsmradľavejší syr známe olomoucké syrčeky (tvarôžky, kvargle) vyrobené z tvarohu. Tie sa vyrábajú v moravských Lošticiach a ich výrazný pach je závislý od stupňa prezretia.
Skunk: Majster obrany s chemickou zbraňou
Skunk pruhovaný, nazývaný aj skunk smradľavý, je šelma, ktorá má vo svojich pachových žľazách doslova chemickú zbraň. Je to jediné zviera, pred ktorým ujde dokonca aj medveď grizly. V pachových žľazách neďaleko ritného otvoru má tento neveľký cicavec skunkové pižmo, ktoré pozostáva zmesi chemikálií, predovšetkým zlúčenín síry (tzv. thioly, pridávajú sa dokonca do zemného plynu, aby sme ho lepšie cítili v prípade úniku). Rovnako ako mnoho iných cicavcov skunky pomocou výlučkov svojich pachových žliaz označujú svoje teritórium. V prípade nebezpečenstva sa skunk otočí votrelcovi chrbtom a odporne zapáchajúci sekrét je schopný vystreknúť až do vzdialenosti 3,5 metra. Slovo skunk v severoamerickom indiánskom jazyku znamená „močiaca líška“. Koncentrácia thiolov, akú majú vo svojich pachových žľazách skunky, môže spôsobiť až pocit na vracanie, citlivejší ľudia môžu omdlieť a ak by došlo k zasiahnutiu očí, človek môže dočasne oslepnúť. Pozor na to, skunky sú nečakane dobrými strelcami! Ministerstvo životného prostredia v Kanade napríklad odporúča nikdy skunky nekŕmiť. Zatiaľ čo skunk žije v Severnej Amerike, v našich končinách máme tchora.
Veda za zápachom: Prečo nám niektoré veci smrdia?
Nech je zápach akokoľvek nepríjemný, nič nezastaví vedcov v snahe zistiť, ktorý zápach je najviac odporný. Okrem toho, zaujímavé je aj zistenie, prečo sú pre nás niektoré zápachy natoľko neznesiteľné. V roku 2007 bola vykonaná štúdia, ktorá skúmala vzťah medzi usporiadaním molekúl v látkach a odpudivosťou ich zápachu. Ukázalo sa, že významnú rolu zohráva nielen štruktúra molekúl, ale napríklad aj molekulová hmotnosť a elektrónová hustota. Ťažšie molekuly zaberajúce viac priestoru, sú považované za páchnuce a tie ľahké, nám zas voňajú príjemne. Okrem toho, vedci tvrdia, že istú rolu zohráva aj evolúcia. Najviac odpudivé sú pre nás zápachy takých látok, ktoré by nás mohli ohroziť na živote.
Je plynná dráždivá látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou. Veľmi dobre sa rozpúšťa vo vode, z ktorej sa ľahko uvoľňuje. Mimochodom, nedávno sa zistilo, že je hojne prítomný v atmosfére Uránu. Na planéte Urán to teda musí riadne smrdieť! Ešteže my žijeme na Zemi… Mrak páchnuceho sírovodíka sa vznáša okolo planéty Urán ako nasýtená para a je ťažko pozorovateľný. „Bolo náročné zachytiť tento jav, ale vďaka funkciám teleskopu Gemini sme boli úspešní,“ skonštatovala vedkyňa Leigh Fletcherová z univerzity v Leicesteri.
Ostatné pachy, ktoré vyvolávajú averziu
Hnijúce mäso, pokazené vajíčka, zvratky, plesnivé syry, výlučky tchora, počas terajších letných horúčav asi aj pach potu vo verejnej doprave... Každému smrdí niečo iné.
Aj keď vyzerá toto zvieratko na pohľad rozkošne, priblížiť by ste sa k nemu, nechceli. Aj keď sa hovorí, že najsmradľavejším živočíchom je tchor, Tamandua je až sedemkrát smradľavejší.
Ak by ste boli zvedaví, výkaly zapáchajú aj po 700 rokoch a to mimoriadne nepríjemne.
Čo nemusím jesť?
Pri otázke, čo nemusím jesť sa názory rôznia, ale často sa opakujú určité jedlá a chute, ktoré sú pre niekoho ťažko stráviteľné. Často ide o jedlá, ktoré sú silne aromatické, majú zvláštnu textúru alebo sú spojené s nepríjemnými spomienkami.
Niektorí ľudia neznášajú špenát, kým iní majú averziu voči vnútornostiam alebo morským plodom. Mnohí sa zhodujú na tom, že nemajú radi olivy, nivu, pečeň, držkovú polievku, tlačenku, jaternice, huspeninu a rôzne iné hnusnosti - ble mliečka hrachová polievka - asi nejaká averzia z detstva, nechutí zle ale odpudzuje ma jej vona a vyzor a ďalej nemusím varené a vyprážané zeleniny... keď si dam zeleninu tak surovu a z varených max. hrášok, kukuricu a mrkvu, ale kadejaké baklažány a cukiny a karfioly - ee, radšej surové, keď to príjemne chrumká a osvieži, a nie takéto mŕtve. Niektorí ľudia majú problém s jedlami, ktoré im pripomínajú nepríjemné zážitky z detstva, ako napríklad mliečna polievka s písmenkami. Iní zas nemajú radi jedlá, ktoré obsahujú určité ingrediencie, ako napríklad cibuľu, rascu alebo kôpor.
Medzi ďalšie jedlá, ktoré ľudia často neznášajú, patria: treska v majonéze, kvasené uhorky, špagety s kečupom a syrom, pečené kura, zajac na smotane, šližky, noky, pečená svina, zabíjačkové veci, hmyz, ovčí syr, kaviár, býčie gule, slimáky, chobotnice, francúzske zemiaky, udenáče, tuhý alkohol, mrkva (surová), cvikla, sladké chobotiny (buchty, šišky, osie hniezda, palacinky, dukátové buchticky, ryžový nákyp, mliečna ryža), halászlé, vianočka s hrozienkami, makovo jablková štrúdľa, jedlá so surovou cibuľou, křenová omáčka, tarhoňa, ryby, mlieko, med, špenát, brokolica, olivy, niva a údené syry, pečenka, držková polievka, tlačenka, jaternice, huspenina, mliečka hrachová polievka, varená a vyprážaná zelenina, plnená paprika, ryba, perkelt, orechy vlašské, šampióny a všeobecne hriby, ananás (kompót), tekvicový prívarok, mak, torty, mliečna polievka s ryžou, veľkonočný koláč, krvavnicka a teraz uz aj obycajna jaternica, krem do kolacov, vlazske orechy, palacinky z lekvarom a masove jedla. Je dôležité rešpektovať preferencie a chute iných ľudí a neodsudzovať ich za to, čo im nechutí.
Problémy so zápachom z reštaurácií
Dobrý deň, chcem sa poradiť ohľadom problému, ktorý už dlhšie riešim. V našej ulici sa šíri počas dňa nepríjemný zápach z blízkej reštaurácie ktorý zhoršuje kvalitu života v okolí. Písala som už viackrát na mesto aj priamo majiteľovi reštaurácie, avšak zatiaľ bez odozvy či zlepšenia situácie. Chápem, že reštaurácia musí vypúšťať výpary, avšak zápach je oveľa intenzívnejší ako u iných podobných prevádzok v okolí. Som presvedčená, že existujú aj iné spôsoby ako riešiť odvetrávanie tak, aby to nebolo pre obyvateľov také nepríjemné. Prosím o radu alebo informácie, ako postupovať ďalej, prípadne kam sa obrátiť, keď základné kroky nevedú k zlepšeniu. Budem rada za každú radu.
Hygienické riziká v domácnosti
Toaleta je najviac kontaminovanou oblasťou s najväčšou bakteriálnou záťažou. Kuchynské špongie a utierky. Môže sa v nich nazhromaždiť toľko mikroorganizmov ako na toalete a len 20 % domácností vie, ako ich správne dezinfikovať. Sú veľkými prenášačmi mikroorganizmov na ďalšie povrchy, ktoré sú už čisté. Na druhej strane, môže drez obsahovať až 100 000-krát viac baktérií, vírusov a plesní než toaletná misa, a pritom je v neustálom kontakte s našimi potravinami. Na kohútikoch, vaniach a gumách práčok sa objavuje tzv. biofilm, ktorý vzniká z rôznych nahromadených baktérií a má silný kontaminačný účinok. Nedajte si ujsť náš post venovaný čisteniu vaní v dvoch krokoch. Viete, že na zubných kefkách a téglikoch sa usadzuje neskutočné množstvo baktérií, vírusov a plesní? Ich dezinfekcia je maximálne dôležitá, pretože ich vkladáme priamo do úst. Mikroorganizmy na zubných kefkách sú príčinou zubných kazov a oparov. Kuchynské dosky na krájanie a nože môžu byť príčinou krížovej kontaminácie, ktorá môže zasiahnuť potraviny a náš organizmus. Ak napríklad používate kuchynskú dosku na krájanie kurčaťa a potom na krájanie šalátu, kontaminujete šalát patogénmi obsiahnutými v surovom mäse. Časté používanie technologických prístrojov ktoré nás obklopujú, ako sú počítače, je príčinou toho, že sú kontaminované aj viac než 450 baktériami na každom klávese. Jesť v blízkosti počítača napríklad spôsobuje šírenie mikroorganizmov. Nábytok a kľučky významne prispievajú k prenosu chrípky a ďalších respiračných vírusov. Aj detské hračky a príslušenstvo môžu byť kontaminované. Pre všetky tieto prípady je dôležité, aby ste mali poruke dezinfekčné prípravky Sanytol pre domácnosť.