Usporiadanie komína v dome si vyžaduje vážny prístup k výberu materiálu, z ktorého bude postavený. Od tohto faktora bude závisieť nielen trvanlivosť normálneho fungovania ohrievača, ale aj bezpečnosť obyvateľov domu. Dymovody sa stavajú z tehál, kovu a niekedy aj z azbestového betónu.
V minulosti boli azbestové rúry inštalované veľmi často, pretože boli cenovo dostupné a pomocou nich bolo možné rýchlo dokončiť stavbu pece. Okrem toho sa tento stavebný materiál vyrábal podľa istých noriem a pre výrobu podliehal prísnej technickej kontrole. Avšak v našej dobe, v mnohých domácnostiach, môžete vidieť azbestové rúry týčiace sa nad strechami. Treba však poznamenať, že vo väčšine prípadov títo obyvatelia nežijú celoročne v daných nehnuteľnostiach, čo znamená, že nezohrievajú pece v silných mrazoch a potrubie nie je vystavené každodenným extrémnym skúškam pod vplyvom výrazných teplotných zmien. To umožňuje, aby materiál vydržal pomerne dlho.
Napriek tomu, usporiadanie komína z azbestocementového potrubia prestalo byť populárne, pretože sa objavili modernejšie a spoľahlivejšie materiály, ktoré sa mnohonásobne ľahšie a jednoduchšie inštalujú a obsluhujú! Je dôležité pochopiť, aké sú nevýhody takéhoto riešenia a prečo je lepšie odmietnuť azbestocementové rúry pri usporiadaní komínov.
Nevýhody a riziká používania azbestocementových rúr
Pravidlá požiarnej bezpečnosti uvádzajú, že azbestocementové komíny je možné inštalovať len pri použití vykurovacích spotrebičov, ktorých teplota pri horení nepresahuje 280 - 300 stupňov, alebo v tých častiach komína, ktoré tiež nezohrievajú nad tieto teploty. Môžu to byť plynové ohrievače s nízkym výkonom alebo horné úseky komínových kanálov, do ktorých vstupujú spaliny v ochladenom stave.
Pri použití azbestocementovej rúry v spodných častiach komína, kde teplota dosahuje maximum, môže rýchlo zhorieť a prasknúť. V takom prípade je nutné vykonať rekonštrukciu celého komínového žľabu, preto na to treba myslieť vopred pri stavbe alebo montáži ohrievača.
Kategoricky je zakázané usporiadať komíny z azbestocementového materiálu pre vykurovacie zariadenia využívajúce tuhé palivo - uhlie alebo drevo, keďže teplo z nich je oveľa vyššie ako teplota produktov spaľovania zemného plynu. V tehlových peciach je tiež zakázané inštalovať rúry z azbestobetónu.
Tento materiál má poréznu štruktúru a dobre absorbuje výsledný kondenzát, čo prispieva k rýchlemu zničeniu potrubia v mieste jeho prechodu cez strechu. To vytvára nebezpečenstvo požiaru, pretože základňa strechy je najčastejšie vyrobená z drevených trámov a stĺpikov, ktoré sa môžu ľahko vznietiť.
Keďže azbest má poréznu štruktúru, vnútorný povrch komínového potrubia sa veľmi rýchlo zanesie nánosmi sadzí. A keď sa do sadzí pridá kondenzát, ktorý vzniká pri zmenách teploty, v kombinácii s nečistotami, tieto javy majú škodlivý vplyv na azbestocement a vedú k jeho rýchlemu zničeniu.
Existuje technologická nemožnosť usporiadať šachty v potrubí na kontrolu stavu potrubia. Tento materiál je prakticky nemožné vyčistiť od usadenín sadzí kvôli jeho pórovitosti.
Azbestobetónový komín dáva schopnosť vytvoriť dostatočne vysoký ťah v dôsledku nedostatku tepelnej kapacity tenkostenného materiálu.
Všetky tieto uvedené nedostatky môžu viesť k požiaru alebo otrave oxidom uhoľnatým, ku ktorému by mohlo dôjsť, aj keby komín nebol pripojený k ohrievaču.
Alternatívy a moderné riešenia
Vložkovanie komínov je rýchly a jednoduchý stavebný proces, ktorý predĺži životnosť komína na ďalšie desaťročia. Vložkovanie je pracovný úkon, ktorý sa realizuje v priebehu jedného dňa a pred samotným osadením nerezovej vložky je nutné komín takmer vždy vyfrézovať. Toto pravidlo neplatí, ak má komín dostatočne veľký prieduch, do ktorého je možné bez frézovania aplikovať vložku s priemerom 180 alebo 200 mm.
Frézovanie je premena štvorcového komína na kruhový, tak aby bolo možné komínovú vložku spustiť do komína s patričnou dilatáciou. Vložka musí byť v komíne osadená voľne, nie natestno a bez eliminácie bočných tlakov komínovej steny. Nerezové komínové systémy pri zahriatí pracujú a ich napätie sa mení teplotou.
Vložkovanie komínov je zároveň majetkové zhodnotenie každej nehnuteľnosti. Investícia sa vždy vyplatí. Je preukázané, že pri vyvložkovanom komíne dochádza k lepšiemu spaľovaniu. Komín pre jeho dobrý ťah vykazuje kotlu ideálne horenie a nižšiu spotrebu paliva.
Ak máte v komíne azbestocementovú vložku vyplnenú cementovým mliekom, ako to kedysi robili naši predkovia, je možné tento komín vyvložkovať. Komín musí ale spĺňať podmienky, aby bol dostatočne čistý, bez väčšieho nánosu dechtu. V prípade, že je komín zanesený dechtom, je potrebné dôkladné prečistenie, aby nerezová komínová vložka s priemerom 150 - 160 - 180 mm ľahko zapadla do pôvodnej azbestovej rúry. Montáž je rýchla a účinná okamžite.
Na ochranu komína pred tvorbou škodlivého kondenzátu sa uchýli k izolačným postupom. Tepelne odolné ohrievače sa umiestnia zvonka. Rúry môžu byť tiež vystužené murivom - tým sa výrazne zvýši účinnosť tepelného izolantu.
Ďalšou možnosťou je opláštenie vyrobené z kovu, na ktoré sa nasadí azbestová rúrka, izolovaná minerálnou vlnou. Takto sa získa sendvič, ktorý dobre ochráni potrubie pred náhlymi zmenami teploty. Aby tepelná izolácia plne zohrala svoju úlohu, musí byť usporiadaná po celej výške azbestocementovej časti komína.
Na azbestovú rúrku sa položí kovový dáždnik, ktorý neumožní prienik vlhkosti zvonku. Hlava potrubia bude doplnená dáždnikom proti zrážkam.
Existuje ešte jedna možnosť izolácie - pomocou špecializovaných škvárových blokov, ktoré sú upevnené okolo azbestocementovej rúry vo forme krabice. Vzdialenosť medzi týmito prefabrikovanými prvkami a potrubím môže byť až 10 centimetrov alebo viac, v závislosti od klimatických podmienok regiónu, kde je komín inštalovaný. Tieto vytvorené dutiny sú vyplnené expandovanou hlinkou, minerálnou vlnou alebo troskou.
Pri klasickom vyvložkovaní by mal byť prieduch kolmý, rovný alebo s maximálnym sklonom ohybu 15 až 30 stupňov. Nesmie mať premenlivý prierez, aj keď do určitej miery je možné prierez zväčšiť frézovaním. Pri vyvložkovaní keramickými komínovými vložkami, vložkami z hliníkového plechu, plastovými vložkami alebo vložkami z kompozitných materiálov či nehrdzavejúcej ocele sa postupuje zo strechy, cez komínovú hlavu.
Na výber sú pevné vložky určené do priamych a pravidelných komínových prieduchov alebo ohybné komínové vložky pre zložitejšie prierezy a tvary komínového telesa.
Pri vykurovaní plynom alebo olejom bol vyvinutý materiál z umelej živice, zosilnený sklenenými vláknami (Furanflex). Tento materiál vplyvom tepla tuhne, spevnie a proti korózii je odolnejší ako antikoro. Dlhodobo odoláva pri odvádzaní spalín do 350 °C, kratšie pri vyšších teplotách.
V prípade, že sú aj vyvložkované, tak ešte azbestocementovými vložkami, ktoré sú nielen zdravotne nevyhovujúce, ale aj popraskané alebo rozpadnuté. Takéto komíny nemôžu odolávať vysokým teplotám a kondenzátu zo spalín.
Pri neodborných pokusoch o obnovu funkcie starých komínov, žiaľ, každoročne zaznamenávame niekoľko smrteľných prípadov. V prvom rade je v záujme bezpečnosti nutné komín vyvložkovať proti vnútornej korózii. Najpoužívanejšia technológia je osadenie rúr do jestvujúcich komínov. V prípade hrubostenných rúr (0,6 - 1 mm) z nehrdzavejúcej ocele s viac ako pätnásťročnou garanciou môže byť obtiažne dostať rúry do poškodeného a nerovného komína bez obnaženia komínového prieduchu vyrezávaním alebo frézovaním. Iným riešením sú prispôsobivé (flexibilné) tenkostenné (0,3 mm) nehrdzavejúce oceľové rúry, ktoré vyškolení remeselníci s osvedčením môžu vtiahnuť do komínov aj so šikmým prieduchom, avšak odolnosť takýchto rúr proti koróziám je o poznanie horšia.
V každom prípade treba pamätať na to, že prierez kovovej vložky je vždy menší ako prierez komínového prieduchu, a tak pri uvedených technológiách oprava komína by mala zvýšiť jeho bezpečnosť, avšak komínový ťah sa zmenší. Ak by sme chceli zachovať ťah v komíne napríklad pri štvorhrannom priereze 200 × 300 mm, tak vložka s kruhovým prierezom by musela mať priemer 275 mm. Bez frézovania prieduchu to nie je možné.
Frézovanie je možné v prípade murovaných komínov; obyčajne majú nedostatočný priemer prieduchu pre nové vyvložkovanie (160, 180, 200, 225 mm). Ide o ekonomický a efektívny spôsob rekonštrukcie. Skôr, ako sa začne s frézovaním, zakryjeme a utesníme všetky otvory v komíne. Výhodou je, že celá rekonštrukcia trvá jeden až tri dni. Do prieduchu stojaceho komína sa spustí frézovacia hlava. Frézuje sa zdola nahor. Rotujúca frézovacia hlava pomocou reťazí drví zbytočné murivo na požadovaný priemer. Odfrézovať môžeme najviac tretinu steny komína. Veľmi záleží na druhu muriva a stave prieduchu. Nie každý materiál sa dá frézovať (železobetón, kovové vložky…). V prípade starých azbestových sa postupuje mimoriadne opatrne. Iný ako priamy prieduch: iný tvar komína nie je prekážkou - fréza si poradí aj s 15° vybočením komína. Od zákazníka požadujeme prístupnosť po celej dĺžke komína.
Pri vyvložkovaní komína treba požiadať osobu s odbornou spôsobilosťou (kominár - revízny technik) o vystavenie potvrdenia o preskúšaní komína, bez ktorého nie je možné schváliť pripojenie akéhokoľvek spotrebiča do komína.
Frézovanie a vložkovanie komínov vykonávame po celom Slovensku, ale hlavne v regiónoch Žilina, Martin, Ružomberok, Poprad, Liptovský Mikuláš, Zvolen, Banská Bystrica. Pre viac informácií nás kontaktujte.
V minulosti ľudia kúrili iba drevom a uhlím. Nemali také problémy s komínmi. Teplota odpadových spalín klasických palív presahuje 150 °C. Komín opúšťajú vo forme pary alebo plynov. Keď v 20. storočí objavili hospodárnejšie vykurovanie plynom alebo olejom, teplota spalín v komínoch klesla pod 100 °C. Pre pôvodné komíny to bola tragická udalosť. Za takýchto podmienok sa z odpadových spalín vyzráža kyslý kondenzát, ktorý zničí omietku, betón a niekedy aj nehrdzavejúcu oceľ (v závislosti od kvality). Pôsobením korózie môže do interiéru vniknúť oxid uhoľnatý, ktorý viaže na seba kyslík nielen z ovzdušia, ale aj z krvného obehu živých bytostí.
Mnohé domy v Bratislave majú ešte stále azbestové kanalizačné potrubia v stúpačkách. Je pritom dokázané, že azbest je mimoriadne nebezpečný materiál. Azbest, kedysi veľmi populárny materiál, predstavuje v súčasnej dobe vysoké riziko. Pri manipulácii s azbestom vzniká riziko rakoviny pľúc. Nebezpečná je nielen manipulácia s azbestovými rúrami. Najmä na rúru v spodných poschodiach je vyvíjaný vyšší tlak, ktorý môže nakoniec spôsobiť vážne komplikácie v dome. Vplyvom vlhkosti dochádza k zmäkčeniu stien potrubia, ktoré následne postupne prejde do hnilobných procesov. Havária kanalizačného potrubia je v takom prípade iba otázkou času. Čo je však nepríjemnejšie, nesie so sebou mnohé následky, a to nielen výmenu samotného potrubia, ale tiež trvalé poškodenie majetku obyvateľov domu. Je preto namieste takto poškodené potrubie vymeniť.
V minulosti sa komíny budovali ako súčasť nosných stien alebo po statickej stránke tvorili samonosnú konštrukciu. Vekom sa však budova a jej základy pohybujú. Obyčajne sa vplyvom zmien v susednej zástavbe a doprave zmenia aj základové pomery. To všetko sa podpíše aj na stabilite komínového telesa. Pri betónovaní hlavy vystužíme jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 až 6 mm, ktoré znemožnia alebo obmedzia jej praskanie.
Samotné rúry sa používajú aj na iné potreby, kde sa celkom preukazujú z pozitívnejšej stránky ako ako komín. Napríklad tvoria dobré vetracie a kanalizačné systémy a používajú sa aj pri stavbe základov.