Ak žijete v byte a nevlastníte ani hriadku v komunitných záhradách, môže sa vám zdať, že ste odkázaný na ovocie a zeleninu len zo supermarketov. Máme pre vás dobrú správu - vypestovať si vlastnú úrodu môžete aj na svojom balkóne! Sladké jahody či paradajky, pažítka či chilli papričky - vyrastú aj u vás doma.
Vypestovať si vlastné čerstvé ovocie a zeleninu môže byť náročné, ak žijete v byte alebo bytovom dome, ale nie je to nemožné. S trochou kreativity a šikovnosti to pôjde hravo aj na balkóne. Tieto druhy si nevyžadujú žiadne špeciálne podmienky, obratnú záhradnícku zručnosť ani pestovateľské skúsenosti.
Predstava, že vlastnú úrodu si doprajú len majitelia záhrad, už dávno neplatí. Šľachtenie kompaktných odrôd a mini ovocných stromov umožnilo pestovanie aj na malom balkóne. Balkónová záhradka má aj praktické výhody. Rastliny možno podľa potreby presúvať za slnkom alebo chrániť pred vetrom, pestovateľ má lepšiu kontrolu nad kvalitou substrátu a v nádobách sa zvyčajne menej šíria pôdne choroby a niektorí škodcovia.
Na balkóne rozhoduje najmä výber dostatočne veľkých nádob a kvalitného substrátu. Dôležitá je aj správna poloha. Väčšina úžitkových rastlín vyžaduje slnečné stanovište, ideálne orientované na juh alebo západ. Balkónová výsadba zároveň potrebuje pravidelnú zálievku, keďže substrát v nádobách presychá rýchlejšie než pôda v záhrade. Pri pestovaní v nádobách rozhoduje najmä priestor pre korene.
Vysiať balkónovú zeleninu alebo kúpiť priesady? Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien. Pre tých, ktorí si nie sú istí, či im semienka dobre vyklíčia a ujmú sa, alebo s výsadbou začínajú s menším oneskorením, je omnoho jednoduchšie vysádzať priamo sadenice. Uprednostnite kúpu sadeníc na mieste, kde sa predávajú v dobrej kondícii a optimálne zaliate. Najlepšie v oddeleniach záhrad v špecializovaných projektových marketoch, kde je záruka kvality.
Najľahšie pestovateľné rastliny na balkóne
V článku nájdete 7 najľahšie pestovateľných rastlín na balkóne: bylinky, reďkovky, chilli papričky, pažítka, hrášok, paradajky a jahody.
Bylinky
Čerstvé bylinky z obchodov sú skutočne drahé v pomere ku gramáži, ktorú dostanete. Omnoho viac sa vám oplatí si ich vypestovať u seba na balkóne. V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Na nadmernej vlhkosti v kvetináčoch pohorí väčšina začínajúcich pestovateľov. Myslite na to, že bylinky rastú v uzavretom kvetináči, voda nemá kam odtekať. Sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré sa dajú pestovať v nádobách a nevyžadujú veľa priestoru. Balkónové hrantíky a menšie kvetináče poskytujú miesto na balkóne čerstvým bylinkám. Malé kvetináče ale aj rýchlejšie vyschnú. Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín. Vypestujete v nich pažítku, bazalku, tymián, šalviu, oregáno, mätu, medovku aj majoránku či rozmarín. Pre siatie byliniek je ideálna jar a začiatok leta. Bylinky pestované doma vyžadujú síce častejšiu zálievku, ale nesmú sa prelievať. Zalievanie byliniek je najvhodnejšie ku koreňom a oberať by sa mali tesne pred použitím. Zostrihávajte vždy celé výhonky, nielen samotné listy. Rastliny tak zostanú pekné dlhšiu dobu.
Reďkovky
Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde. Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny. Tieto červené guličky uprednostňujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna. Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu. Odporúčame: V Kondela nás prekvapila efektivita pestovania v inteligentom kvetináči BIOR. Disponuje samozavlažovacím systémom a LED osvetlením s časovačom a nastaviteľnou výškou. Vhodné sú bylinky, šaláty a reďkovky. Ak rozstrihnete nápojový kartón na boku, vznikne kvetináč pre reďkovku alebo listový šalát.
Chilli papričky
Pestovanie chilli papričiek výrazne narástlo na popularite za posledné roky. Pokiaľ chcete aj vy patriť do komunity pestovateľov chilli papričiek, tak máme pre vás skvelú správu - vôbec to nie je náročné! Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Chilli papričky pochádzajú z Južnej Ameriky, sú to teplomilné rastliny. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l.
Pažítka
Pažítka je skvelou rastlinou pre začiatočníkov. Táto aromatická bylina sa dá ľahko pestovať a dodáva jedinečnú chuť do všetkých pokrmov. Zasadiť ju môžete do okrúhleho kvetináča s priemerom aspoň 20 cm. Ako substrát použite piesčitú pôdu, do ktorej pridáte kompost. Pažítka má rada vlahu, no s polievaním to nepreháňajte - je citlivá na kyslú a mokrú pôdu. Opatrný buďte aj s umiestnením kvetináča a vyhnite sa priamemu slnku. Pažítku môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.
Hrášok
Hrášok je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Hrášok zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšie pôdy. Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť. Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore, napríklad k oblúkom GILDO alebo tyči HOMS. Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby. Uhorky, cukety a hrach navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Preto ich pestujte pred špalierom alebo zastrčte do substrátu mriežku pre popínavé rastliny, aby sa výhonky rastlín na nich uchytili.
Paradajky
Paradajky sú obľúbenou zeleninou a skvelou voľbou pre balkónové záhradkovanie. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, musíte si vybrať druh paradajky, ktorý sa hodí na pestovanie v kvetináči. Dobre sa osvedčili druhy ako Cherry Tomatoes alebo Patio Tomatoes. V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok. Takáto zemina má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Balkónové paradajky hnojte približne každé 2 až 3 týždne. Keď paradajky začnú rásť, podväzujte ich k opore, aby sa nepolámali. Náš tip: Uľahčite si starostlivosť o popínavé rastliny s našou sadou na výsadbu rastlín GARDO. Na balkóne sa dá pestovať táto zelenina. Mnoho balkónov je orientovaných smerom na juh alebo západ a preto poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, slnečné miesto. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta. Paradajkám alebo paprikám sa na slnečných balkónoch a lodžiách darí veľmi dobre. Pre pestovanie zeleniny a paradajky ponúka značka Floraself priamo substrát. Pre väčší pestovateľský úspech je najlepšie umiestniť kvetináče s ovocnými drevinami na slnečné miesto, pravidelne ho zalievať, hnojiť a prerezávať. Rajčina, balkón, Tumblig Tom Red, Previsnuto rastúca odroda čerešňovej rajčiny ‘Tumblig Tom Red’ je určená na pestovanie v závesných kvetináčoch alebo v balkónových debničkách. Pravidelným prihnojovaním organickým hnojivom zvýšite násadu plodov. Na slnečnom balkóne sa výborne darí aj plodovej zelenine.
Jahody
Väčšina druhov jahôd potrebuje dostatok slnečného svetla, preto by ste mali nájsť priestor na balkóne, ktorý je najviac exponovaný k slnku. Pôda pre jahody by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny, v záhradkárskych potrebách kúpite aj špeciálny substrát určený na pestovanie jahôd. Jahody polievajte pravidelne, každý druhý deň, počas horúcich dní aj každý deň. Majú radi vlhkú pôdu, nie však premočenú. Jahody patria medzi obľúbené ovocie, ale ich cena vie nepríjemne prekvapiť. Dobrá správa je, že pestovanie jahôd zvládnete bez väčších problémov. V tomto prípade bude potrebná aj istá dávka trpezlivosti. Od výsadby do prvých plodov to totiž bude trvať zhruba 2-3 roky. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám.
Výber vhodných nádob a príslušenstva
Vhodné kvetináče a príslušenstvo na balkón: Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Uhorky, cukety a hrach navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Preto ich pestujte pred špalierom alebo zastrčte do substrátu mriežku pre popínavé rastliny, aby sa výhonky rastlín na nich uchytili. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.
Kvetináče
Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l, paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta. Veľkosť kvetináčov vždy ale závisí aj od veľkosti a odrody príslušnej rastliny. Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Na pestovanie zemiakov sú dostupné kvetináče s vyberateľnou vnútornou časťou, ktorá vám uľahčí zber hľúz.
Balkónové hrantíky
Na pestovanie zeleniny môžete použiť aj balkónové hrantíky. Zvoľte ale druhy zeleniny, ktoré nerastú veľmi do šírky, ani sa príliš hlboko nezakoreňujú. Vzhľadom na šírku sa ale môžu pestovať vedľa seba iné druhy zeleniny. Vhodné sú bylinky, šaláty a reďkovky. Ďalšia výhoda: Hrantíky majú vo väčšine prípadov už integrované odtokové otvory.
Pestovateľské vrecia a tašky
Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Výhoda: Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.
Balkónový vyvýšený záhon
Aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. S takýmito hybridmi vyvýšeného záhona a vegetačného stola rovnako nezaťažujete chrbát pri práci ako pri skutočnom vyvýšenom záhone, avšak pre chýbajúcu hĺbku kvetináča odpadajú typické vrstvy vyvýšeného záhona. Okrem toho majú nižšiu hmotnosť a poskytujú ešte dodatočný odkladací priestor na uloženie vášho záhradného náradia alebo ďalších kvetináčov. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo sami postaviť. Okrem klasických nádob sa na pestovanie zeleniny úspešne využívajú aj vyvýšené záhony, ktoré šetria priestor a umožňujú optimálne využitie pôdy.
Upcyklovanie obalov z odpadu: Vlastnoručná výroba kvetináčov
Ak rozstrihnete nápojový kartón na boku, vznikne kvetináč pre reďkovku alebo listový šalát. Prázdne nápojové kartóny môžete premeniť aj na závesný kvetináč. Vyrežte dno a vyvŕtajte 1 cm od okraja vždy jeden otvor do stredu bočnej steny. Navlečte šnúru na zavesenie cez otvory. Teraz obal naplňte substrátom a nasaďte rastlinu. Upcyklovaný závesný kvetináč je hotový.
Výber ovocných drevín na balkón
Ovocie na balkón je skvelou voľbou pre tých, ktorí chcú pestovať chutné plody aj na menšom priestore. V našej ponuke nájdete napríklad maliník 'Baby Dwarf', kompaktnú odrodu ideálnu pre pestovanie v kvetináčoch, alebo ostružin beztrnný 'Black Diamond', ktorý prinesie sladké plody bez nepríjemných tŕňov. Pestovanie ovocia na balkóne je jednoduché a zvládnu ho aj začiatočníci. Stačí vybrať vhodnú nádobu, zaistiť drenáž a pravidelne zalievať. Na vlastnú úrodu už netreba záhradu ani veľký pozemok. Stačí slnečný balkón, niekoľko vhodných nádob a správne zvolené rastliny.
Veľkým trendom posledných rokov sú zakrpatené ovocné stromy a stĺpovité odrody. Kompaktné jablone, hrušky či čerešne bývajú naštepené na slabo rastúcich podpníkoch, vďaka čomu vytvárajú menšie koruny a vyžadujú len mierny rez. Na úzkych balkónoch sa osvedčuje aj tvarovanie ovocia do plochého špaliera. Stromček sa vedie po opore alebo drôte pri zábradlí, čím využije zvislý priestor a nezaberá miesto na podlahe. Balkón je ideálny aj pre drobné ovocie. Kompaktné čučoriedky a mini maliny zaberú málo miesta a pri správnom substráte dokážu prinášať pravidelnú úrodu.
Pri ovocných druhoch si vždy treba overiť, či sú samoopelivé alebo potrebujú druhú rastlinu na opelenie.
Ovocné dreviny vhodné pre mestské pestovanie
Dostupný výber ovocných drevín vhodných pre mestské pestovanie dnes umožňuje rozlúčiť sa s kupovaným ovocím, ktoré býva často vystavené silným dávkam chemikálií. Keď sa rozhodnete pre vlastnú záhradku, je dôležité vybrať správne nádoby na pestovanie, substráty a prísady. Pre balkónové záhradkárčenie sú najvhodnejšie ľahšie nádoby. Pre bylinky a zeleninu sú vhodné plastové kvetináče alebo prútené s igelitovou vrstvou vnútri. Ovocným drevinám sa dobre darí v terakotových a keramických truhliciach. Pre pestovanie trpasličieho ovocia odporúčam výrobky Floraself Nature a bylinky je možne vsádzať do substrátu Floraself Nature pre bylinky,“ radí Daniel Brychta z oddelenia záhrad projektových marketov Hornbach. Z ovocia je pre pestovanie na balkónoch a terasách ideálna napríklad odroda marhule Aprigold s plodmi bežnej veľkosti, beztŕňová černica Triple Crown, malina Glen Ample, beztŕňový krík egreša Captivator alebo zakrpatená slivka.
„Pre väčší pestovateľský úspech je najlepšie umiestniť kvetináče s ovocnými drevinami na slnečné miesto, pravidelne ho zalievať, hnojiť a prerezávať. Hlavné rezy by sa mali robiť na jeseň, pri bobuľovinách ihneď po zbere, pri kôstkovinách na začiatku leta a pri jadierkovom ovocí je najvhodnejšie zrezať výhonky pre podporu rastu ešte v septembri,“ upozorňuje D.
Zakrpatené ovocné stromy a stĺpovité odrody
Klasické ovocné dreviny s väčšími korunami i veľkoobjemovou koreňovou sústavou nie sú vhodné na dlhodobé pestovanie v nádobách. Museli by sme ich silno obmedzovať rezom či škrtením. To by však negatívne ovplyvnilo ich plodnosť aj životnosť a navyše by to bolo veľmi prácne. Šľachtitelia už vyšľachtili dostatok vhodných odrôd z bežných ovocných drevín, ktoré spĺňajú požiadavky na pestovanie v nádobách, takže dnes si už máme z čoho vybrať. Ich rast je väčšinou stĺpovitý, s minimalizovaným obrastaním do šírky, preto na udržanie ich stĺpovitého tvaru netreba žiadny alebo len minimálny rez.
Jablone zvané baleríny vytvárajú len minimum bočných výhonov okolo osi stromčeka a dorastajú do výšky 3 m. Sú väčšinou samoopelivé a odolné, v máji sú vďaka svojim kvetom veľmi dekoratívne a obyčajne už v 2. roku urodia prvé šťavnaté a chutné plody. Prebierkou plodov po odkvete ich množstvo zredukujeme na 2, maximálne 3 kusy, aby sme stromček v jeho mladom rozvoji neobmedzili. Postupne však ponecháme viac a viac plodov.
Hrušky sú delikatesným ovocím a väčšina z uvedených odrôd je vhodná nielen na priamy konzum, ale aj na uskladnenie. Sú väčšinou samoopelivé, no prítomnosť ďalších opeľovačov zvyšuje ich úrodu. V našich podmienkach sú dostatočne odolné a len zriedka potrebujú skrátiť niektoré do boku vystrelené výhonky. Dorastajú do výšky 2,5 m.
Broskyne sú vďaka kvetom aj veľmi dekoratívne. Dorastajú do výšky 2,5 m, sú samoopelivé a zrejú od polovice augusta.
Marhule by nemali chýbať v teplejších polohách na žiadnej terase či balkóne. Uvedené odrody sú odolné a samoopelivé.
Čerešne na stĺpovitých stromčekoch sú krásne počas jarného bohatého kvitnutia, ale aj v lete vďaka výrazne farebným plodom. Väčšinou sú samoopelivé, ale zmes odrôd predsa len lepšie plodí. Júlové odrody sú vhodné aj na zaváranie.
Slivky vynikajú svojou modročiernou farbou, žltou a šťavnatou dužinou, sú samoopelivé a ako všetko ovocie, aj ony lepšie rodia v zmesi odrôd.
Drobné ovocie
Kto si chce odskúšať takéto pestovanie zjednodušene a s menšou investíciou do výsadbového materiálu, nech začne so sortimentom drobného ovocia. Tu si môžeme rezkovaním (ríbezle, egreše) alebo delením (maliny) jednoducho a prakticky zadarmo namnožiť dostatok skúšobného výsadbového materiálu. Tak si v praxi overíme zloženie a rozvrstvenie substrátu v nádobe, ako aj spôsob prihnojovania, závlahy a prezimovania.
Drobné ovocie - aj keď sú niektoré špeciálne vyšľachtené stĺpovité odrody vhodnejšie na „nádobové“ pestovanie, väčšinu bežných odrôd môžeme tvarovať tak, aby v nádobách nielen dobre rodili, ale i pekne vyzerali (akoby stĺpovito rástli). Drobné dreviny, či už sú to ríbezle, egreše, maliny, černice…, však rodia väčšinou na najmladšom dreve a ich kostrové, krík tvoriace konáre rýchlejšie starnú, ako je to pri veľkom ovocí; preto ich z roka na rok (maliny a černice) alebo aspoň raz za 4 roky musíme vymeniť za mladé, teda nahradiť novými výmladkami. A práve toto špecifikum musíme pri pestovaní drobného ovocia zohľadniť. To nám však zároveň umožňuje nielen získať veľmi skoro dobrú úrodu, ale aj využiť na nádobové pestovanie prakticky i všetky tradičné, plodonosmi dobre obrastajúce odrody.
Moje triky: Pestovanie mrkvy na balkóne 🥕 | Ako pestovať mrkvu v kvetináči – Návod a tipy
Černicový krík
Černicový krík vám prinesie množstvo sladkých plodov počas celého leta. Je to nenáročná a dlhoveká rastlina. Ak sa o ňu správne postaráte, vydrží 15-40 rokov.
Malinové kríky
Malinové kríky sú na pestovanie vďačné. Po založení porastu budú mať plody každý rok. Hodia sa do záhrady, no s trochou trpezlivosti ich môžete pestovať aj v kvetináči na balkóne. Kto by ich nemiloval? Bohužiaľ, ich cena v obchode býva často prehnaná. Ak si ich však vysadíte doma (ideálne na jar), o pár sezón sa vám odvďačia bohatou úrodou.
Banány a ananásy
Veru áno, aj banány sa dajú pestovať doma. Jediné, čo na to budete potrebovať je teplé a vlhké prostredie, alebo zimnú záhradu či skleník s dostatkom svetla. Ak tieto podmienky splníte o 15 až 18 mesiacov sa môžete tešiť z vlastných plodov. Ananás si ľahko dopestujete z jeho listovej ružice, ktorú odrežete a necháte zakoreniť. Rastline sa darí v kyslejšej pôde a pravidelné hnojenie prispeje k tvorbe plodu. Tých sa dočkáte približne po 3-5 rokoch.
Správna starostlivosť o balkónové rastliny
Ako často musíte zeleninu zalievať závisí okrem poveternostných podmienok najmä od potrieb príslušnej rastliny a veľkosti kvetináča. Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie.
Bežná záhradná pôda nemôže nahradiť kvalitný substrát v nádobe. Môžeme tak síce ušetriť, ale riskujeme nielen prosperitu, ale často i život vysadených drevín. Kvalitný substrát obsahuje asi 60 % organických látok, najmä dobre vyzretého kompostu, a 40 % minerálnych látok, ako je ílový granulát, hlinitý podiel, hrubšia lávová zmes alebo piesok, prípadne bentonit či zeolit, ale i nadľahčujúci a prevzdušňujúci perlit. Kyslosť substrátu, teda jeho hodnota pH, je dôležitou vlastnosťou, ktorá vo veľkej miere závisí najmä od obsahu vápnika, ale aj horčíka, prípadne i draslíka a sodíka. Hodnota pH substrátu však ovplyvňuje prístupnosť pôdnych živín, čo teda priamo vplýva na rast pestovaných rastlín, na ich odolnosť proti chorobám, úrodnosť a životnosť.
Často sa do nádob ako podsadba prisadia jahody, bylinky či kvety. Keďže počas pestovania dreviny pravidelne zavlažujeme aj prihnojujeme, kyslosť substrátu sa podľa kvality hnojív i tvrdosti vody obyčajne mení, niekedy až tak, že sa stane pre pestované rastliny nevhodnou. Preto by sme mali pH substrátu v 3- až 5-mesačnej perióde otestovať a podľa potreby ho buď upraviť, alebo drevinu v najbližšom možnom čase presadiť. Vysádzame i presádzame zásadne v predjarí, najmä vtedy, ak hrubšie (například rezom) zasiahneme do koreňovej sústavy alebo úplne z koreňov vytrasieme všetok substrát. Po presadení sa rany na koreňoch musia najprv dobre zahojiť, a to sa deje najlepšie v stále sa otepľujúcej pôde na jar. Až potom vyrastú nové korienky, ktoré sú podmienkou dobrého zakorenenia a, samozrejme, aj prezimovania. Po opadaní listov na jeseň je to naopak. Substrát v nádobách rýchlo prechladne a začínajúce mrazy poškodia kambium koreňového pletiva presadeného stromčeka natoľko, že nezačne vytvárať hojivý zával, z ktorého by potom vyrastali korienky, ale po namrznutí začne hniť.
Nutnosť periodického presádzania je daná malým objemom substrátu v pestovateľskej nádobe, vyčerpaním substrátu a jeho zahltením odpadovými látkami, ktoré vylučujú korene rastlín. Tie pri vyššej koncentrácii negatívne ovplyvňujú rast, odolnosť aj plodnosť. Podobne substrát zaplavujú aj balastné zvyšky z použitých hnojív - nebezpečne ho zasoľujú. Bezbalastné hnojivá do určitej miery predĺžia interval presádzania. Spočiatku treba dreviny pestované v nádobách presádzať každé 2 až 4 roky, neskôr sa môže interval predĺžiť - závisí od pestovateľskej starostlivosti.
Po viacročnom pestovaní v nádobe sa môže stať, že niektoré stromčeky veľmi prerastú. Rastliny sú najcitlivejšie na výšku koncentrácie solí sodíka a chlóru. O zasolenosti substrátu nám mnoho povie napríklad orientačná pestovateľská skúška: využijeme citlivosť šalátu a reďkovky - prosperita týchto rastlín v substráte nám dá odpoveď. Nutnosť presádzania rastlín môžeme oddialiť i tým, že z vysadenej nádoby odoberieme vrchnú vrstvu vyžitého substrátu až do úrovne korienkov a nahradíme ju substrátom bohatým na organické zložky.
Náš TIP: Biele výkvety na hlinených alebo terakotových nádobách odstránite tak, že ich na 24 hodín ponoríte do vody s rozmiešanou kyslou rašelinou.
O tom, či si môžeme na visutom balkóne či terase dovoliť pestovať rastliny v nádobách a v akom rozsahu, jednoznačne rozhoduje ich únosnosť. To by sme si mali najprv zistiť. Väčšiu únosnosť majú zväčša vstavané lodžie alebo podpivničené terasy.
