Slobodný prístup k vzdelaniu patrí medzi základné ľudské práva modernej spoločnosti. Skutočný význam slovného spojenia „bezplatné školstvo“ však zistíte ešte predtým, ako vôbec začnete študovať. Zaplatiť treba za prihlášku, niekedy aj za dve, tri či viac. To je len začiatok. Nechceme vás však v žiadnom prípade strašiť. Výdavky na štúdium na vysokej škole má potenciálny študent ešte predtým, ako ho vôbec prijmú. Platí sa totiž aj za prihlášku.
Koľko stojí prihláška na vysokú školu?
To je individuálne a závisí to od konkrétnej vysokej školy, odboru, aj od toho, ako prihlášku podáte. Niektorým školám viac vyhovujú papierové prihlášky, a preto ich majú i lacnejšie, iné uprednostňujú elektronické a cenovo zvýhodnia tie. A vôbec to nie je lacná záležitosť. Hoci sú aj výnimky, kde je prihlásenie bezplatné, väčšinou sa cena prihlášky pohybuje v desiatkach eur. Začína od 20 EUR, no výnimočná nie je ani suma 60, 80 či dokonca 100 EUR. K tomu si ešte nezabudnite pripočítať náklady na potvrdenie o spôsobilosti študovať na vysokej škole, ktoré vystavujú lekári.
Formy štúdia a poplatky
Na vysokej škole môžete študovať v dennej alebo externej forme štúdia, pričom si môžete vybrať, či absolvujete študijný program prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou. Akademický rok sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného alebo úplného stredného odborného vzdelania. Osoby s udeleným azylom, poskytnutou doplnkovou ochranou alebo dočasným útočiskom môžu preukázať splnenie získania úplného stredoškolského vzdelania čestným vyhlásením a absolvovaním testu všeobecných študijných predpokladov. Základnými podmienkami prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa je vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa. Vysoká škola môže stanoviť ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi.
Denné štúdium na verejných a štátnych VŠ
Na verejných a štátnych vysokých školách v slovenskom jazyku je štúdium bezplatné počas štandardnej dĺžky štúdia. Štúdium v cudzom jazyku môže vysoká škola spoplatniť. V študijných programoch uskutočňovaných v cudzom jazyku je určenie výšky školného plne v kompetencii vysokej školy a jeho výška nie je regulovaná. V prípade študijného programu v jazyku národnostnej menšiny sa rozlišuje, či je poslaním vysokej školy alebo fakulty výchova odborníkov s vysokoškolským vzdelaním patriacich k príslušnej národnostnej menšine. V dennej forme štúdia sa na štátnych a verejných vysokých školách platí školné len v určitých prípadoch. Z pohľadu celkového času trvania štúdia študent v dennej forme štúdia neplatí školné, ak neprekročil štandardnú dĺžku študijného programu. Každý študijný program má samostatne určenú štandardnú dĺžku štúdia, takže sa nezohľadňuje, že bakalárske štúdium má štandardnú dĺžku štúdia tri alebo štyri akademické roky, ale to, či je štandardná dĺžka konkrétneho študijného programu tri akademické roky alebo štyri. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj predchádzajúce štúdium na vysokej škole (napr. jeden rok štúdia iného študijného programu na inej vysokej škole v SR), ak toto nebolo spoplatnené (napr. štúdium na súkromnej vysokej škole alebo štúdium externou formou). Celková doba štúdia sa osobitne zohľadňuje pre jednotlivé stupne štúdia. Rovnako sa školné neplatí ani v prípade, ak študent prekročí štandardnú dĺžku štúdia a v poslednom roku štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia mu bolo poskytované sociálne štipendium. Celková doba štúdia nie je rozhodujúca, ak študent študuje dennou formou na verejných vysokých školách viac programov dennou formou (súbežné štúdium). V takom prípade si študent musí vybrať, v ktorom študijnom programe chce študovať bezplatne (ak má na takéto štúdium ešte nárok) a toto oznámi danej vysokej škole na začiatku akademického roka. Toto platí len v prípade bezplatne uskutočňovaných študijných programoch.
Na verejných a štátnych VŠ, bez ohľadu na vek, máš nárok študovať bezplatne jeden krát každý stupeň VŠ štúdia v rámci denného štúdia. Čiže využil bezplatné štúdium Bc. stupňa a nič viac. Máš nárok na využitie Mgr. alebo doktorského štúdia (jedno alebo druhé) a následne aj doktorandského, ak pôjde o denné štúdiá.
Zosumarizované pravidlá pre bezplatné denné štúdium na verejných a štátnych VŠ:
- Bakalár (Bc.): 3 roky (pri vybraných odboroch 4 roky)
- Magister (Mgr.) alebo Inžinier (Ing.): 2 roky (resp. 3 pri vybraných odboroch)
- Doktorand (PhD.): 3-4 roky (podľa odboru)
Na verejných a štátnych VŠ je denné štúdium bezplatné bez ohľadu na vek, čiže aj 50 ročný človek, ak ešte nikdy nevyužil možnosť bezplatne VŠ študovať, ju bude v dennej forme študovať bezplatne.
Externé štúdium a súkromné VŠ
V externej forme štúdia sa spravidla uhrádza školné. Jeho výška je vopred určená na štandardnú dĺžku štúdia. Súkromné vysoké školy sú oprávnené požadovať školné a poplatky spojené so štúdiom od svojich študentov. Výška školného a poplatkov spojených so štúdiom nie je zákonom obmedzená. Rovnako zákon neurčuje podmienky na úhradu školného. Jedinou povinnosťou súkromnej vysokej školy je zverejnenie školného a poplatkov spojených na štúdium na nasledujúci akademický rok najmenej dva mesiace pred termínom na podávanie prihlášok na štúdium. Nič také ako bezplatné externé štúdium na vysokej škole neexistuje. Externé štúdium je spoplatnené na súkromných aj štátnych a verejných vysokých školách.
Ďalšie náklady spojené so štúdiom
Okrem školného je potrebné počítať aj s ďalšími výdavkami, ktoré môžu výrazne ovplyvniť mesačný rozpočet študenta.
Ubytovanie
Výdavky na ubytovanie často zhltnú veľkú časť mesačného rozpočtu študenta, no môžu byť aj úplne zanedbateľné. Nie všetci však takúto možnosť majú. Niektorí, hoci stále bývajú v detskej izbe, na výdavky na ubytovanie či domácnosť prispievajú, lebo to vyžaduje sociálna situácia rodiny alebo rozhodnutie rodičov. Mnohí sú zase kvôli vzdialenosti nútení bývať mimo domova. Vtedy sa mesačné náklady každého študenta líšia v závislosti od mesta, kde študuje. Bývanie v internáte sa vo všeobecnosti považuje za cenovo dostupnejšiu možnosť. Či už ide o takéto ubytovanie v Bratislave, Banskej Bystrici či Košiciach, v štátnom internáte nájdete izbu už od 50 EUR mesačne. To je však najspodnejšia cena. Koľko v skutočnosti za internát zaplatíte, bude závisieť od toho, akú mieru súkromia a komfortu vyžadujete. Jednolôžkové izby sú drahšie ako tie, o ktoré sa podelíte s ďalšími spolubývajúcimi. Zároveň je to ale stále výrazne menej než v súkromných internátoch, kde sa cena 1-lôžkovej izby v pohode vyšplhá až k 400 eurám. Je však nutné dodať, že za to dostanete aj služby, ktoré sa nedajú porovnať s tými v skromnejších štátnych internátoch. Sociálny kontakt so spolužiakmi. Riešite so spolužiakom spoločný projekt? Pravidlá určujú aj to, čo si môžete do internátu doniesť. Nevýhodou ubytovania v internátoch je ich kapacita. Počet lôžok, ktoré sú k dispozícii, býva stále výrazne nižší ako počet hlásiacich sa študentov. Jednotlivé univerzity majú na svoje ubytovacie zariadenia poradovník, ktorý zostavujú podľa najrôznejších kritérií. Do úvahy sa berie nielen vzdialenosť, ale aj sociálne pomery či zdravotný stav. Často zaváži i fakulta, prospech a predchádzajúce porušenia pravidiel. Môže sa tak stať, že v Bratislave nedostane internát napríklad študent z 200 kilometrov vzdialenej Žiliny. V prípade, že ste v prvom kole prideľovania lôžok neuspeli, nemusíte hneď zúfať. Nie všetci zaplatia poplatky za internát včas, napríklad preto, že sa rozhodli do školy nenastúpiť, a miesta po nich sa budú prideľovať dodatočne. Lôžko v internáte sa niekedy uvoľní aj počas semestra. Býva to napríklad v zime, keď náročným sitom prvých skúšok neprejde veľa prvákov. Ak internát nedostanete ani v ďalšom kole, pouvažujte o dochádzaní. Pri rozhodovaní by ste mali zvážiť nielen vzdialenosť, ale i to, koľko cesta reálne trvá. Nevoľte si dochádzanie, aby ste ušetrili na úkor toho, že nebudete poriadne spávať a skončíte kompletne vyčerpaný. Zaváži takisto, koľko dní v týždni máte školu a či máte v meste štúdia aj iné aktivity, napríklad brigádu.
Priemerná cena nájomných bytov v Bratislave je 896 EUR, v Banskej Bystrici 672 EUR. Znížiť náklady na bývanie v byte môžete, ak budete mať viacerých spolubývajúcich. Avšak, čím viac vás v byte bude, tým nižší komfort bývania a menej osobného priestoru ostane každému z vás. Výsledná cena podnájmu závisí aj od stavu bytu a jeho vybavenia. Staršie a jednoduchšie byty sú často lacnejšie, no opäť to môže byť na úkor pohodlia. Napríklad sa tam môže stále niečo kaziť alebo zariadenie bude, v extrémnych prípadoch, také jednoduché, že si nebudete mať kde odložiť veci či uvariť čaj. Takýmto prekvapeniam sa vyhnete, ak sa ešte pred podpisom zmluvy uistíte, čo všetko je v byte k dispozícii.
Strava
Zanedbateľnou položkou nie je ani strava. Výslednú sumu pritom dosť ovplyvní, kde a ako sa študent stravuje. Na jedlo môžu študenti minúť aj okolo 210 EUR mesačne, aj keď obedujú v školskej jedálni. Nie je prekvapením, že najviac na jedlo miniete, ak sa budete spoliehať na donášku alebo sa stravovať v reštauráciách. Ušetriť, naopak, môžete, ak si jedlo zvládnete pripraviť sami. Aj so spolubývajúcimi sa môžete dohodnúť na spoločných nákupoch a varení.
Doprava
Bez ohľadu na to, či bývate na priváte alebo internáte, musíte sa nejakým spôsobom do školy dostať. Ak budete často využívať mestskú dopravu, oplatí sa vám kúpiť si mesačný lístok, ktorý stojí v Bratislave približne 20 EUR a v Košiciach 15 EUR. V prípade, že neštudujete v meste bydliska, rátajte aj s výdavkami na cestu domov. Študenti do 26 rokov pritom môžu využiť nárok na bezplatné vlaky. Keďže nie všetci pochádzajú z miesta štúdia, využívajú aj vlakovú dopravu, ktorá je pre študentov zadarmo. No nie vždy. Ak je kontingent vyčerpaný, platí sa polovičný lístok, ktorý môže stáť mesačne približne 30 EUR.
Ostatné výdavky
Okrem základných potrieb míňajú študenti značnú časť peňazí, samozrejme, na zábavu, niečo „zhltnú“ školské potreby či oblečenie. Napríklad za mobilný paušál platia približne 10 EUR mesačne a ďalších 100 EUR môžu minúť na zábavu, kozmetiku a oblečenie, ktoré nakupujú prevažne v second handoch kvôli ekológii, ale aj preto, lebo oblečenie odtiaľ je originálne a dlhšie vydrží. Niekoľkokrát do mesiaca môžu ísť na jogu, čo ich stojí okolo 20 EUR. Na športe sa dá dosť ušetriť, keďže sa zapájajú do aktivít, ktoré organizuje univerzita.
Financovanie štúdia
So sporením študentov je to podľa viacerých prieskumov 50 na 50. Niektorí vôbec nemajú o svojich mesačných výdavkoch prehľad a to, čo zarobia, minú. Iní už teraz myslia na budúce bývanie a dokonca aj na dôchodok a radšej sa trochu uskromnia, aby si niečo ušetrili. Brigádujú a zo zarobených peňazí si dokážu odložiť približne 50 EUR mesačne.
Priemerný mesačný výdavok študenta, ktorý býva v internáte a študuje denne, sa pohybuje okolo 450 EUR mesačne. Celkovo študenti vysokej školy míňajú 200 až 700 EUR mesačne.
Duál v praxi "Študenti pre študentov"
Možnosti financovania
- Bankové účty: Slováci majú v bankách uložené desiatky miliárd eur, z toho približne 60 % na bežných účtoch. Táto predstava je však spojená s rizikom inflácie. Peniaze na bežnom účte sú jej v podstate vydané na milosť, nijako „nepracujú“ a nezhodnocujú sa. Ich reálna hodnota vplyvom inflácie, naopak, klesá.
- Úvery a pôžičky: Najflexibilnejším a najrýchlejším spôsobom financovania prakticky čohokoľvek je vziať si úver. Alternatívou pre študentov je pôžička od Fondu na podporu vzdelávania (FNPV). Klasický spotrebný úver od banky je totiž zaťažený pomerne vysokým úrokom, začínajúcim spravidla na úrovni 5 % p.a. Ani študentská pôžička od FNPV nie je bez dodatočných poplatkov - k čerpaniu je potrebné poistenie, ktoré predstavuje paušálny náklad. Nepotešia tiež rôzne administratívne poplatky, ktoré sú s ostatnými výdavkami na čerpanie zastrešené pod takzvanou ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN).
- Štipendiá: Jedným z najčastejšie využívaných na Slovensku je sociálne štipendium. Pri posudzovaní nároku naň sa berie do úvahy príjem rodinných príslušníkov študenta, ako aj to, či študuje viac ako 30 kilometrov od trvalého bydliska. Vysoké školy tiež poskytujú motivačné a prospechové štipendiá z vlastných zdrojov. Tie sú však určené iba pre zopár najlepších študentov.
- Sporenie: Zriadenie sporenia má oproti bežným účtom miernu výhodu v tom, že prostriedky na nich sú úročené. Úročenie je zvyčajne podmienené pravidelnými vkladmi. Je tiež dôležité dôkladne si preštudovať podmienky vedenia účtu a výberu prostriedkov. Tento spôsob je vhodný skôr z krátkodobého hľadiska, niektoré produkty sú dokonca ohraničené vekom študenta (napríklad od 15 do 26 rokov).
- Investovanie: Investovanie je najvýhodnejším spôsobom financovania vysokej školy z dlhodobého hľadiska. Jeho najväčšou devízou je skutočnosť, že s ním možno začať už pri narodení dieťaťa. Kým dovŕši 18 rokov, môžu rodičia prostredníctvom pravidelného investovania do ETF fondov nazbierať dostatočnú sumu na pokrytie nákladov spojených so štúdiom. Z hľadiska investovania sú dlhodobo najspoľahlivejšie a najprístupnejšie bežnému investorovi takzvané ETF, teda Exchange Traded Funds - fondy obchodované na burze. Čím skôr začnú rodičia svojmu dieťaťu sporiť peniaze prostredníctvom ETF, tým menšia záťaž čaká neskôr rodinný rozpočet. Platí však, že pri ETF, rovnako ako pri akomkoľvek type investovania, je potrebné rátať aj s rizikom finančnej straty.
Štúdium na vysokej škole po 25. roku života môže znamenať, že už nebudete mať nárok na študentské zľavy, ale so spoplatnením štúdia to nemá priamy vplyv. Študenti, ktorí začnú štúdium po dovŕšení 25. roku života, môžu byť zaradení do špecifickej kategórie a ich štúdium už nemusí byť automaticky financované štátom.
Porovnanie so zahraničím
Slovenský študent si pravdepodobne ani len neuvedomí, že poplatky za štúdium na slovenských univerzitách, ktoré predstavujú len určité poplatky spojené s prihláškami a neskôr s ubytovaním či cestovným, predstavujú vlastne štúdium „zadarmo“ v porovnaní so zahraničím, kde okrem bežných výdavkov musia v určitých krajinách študenti platiť školné ako poplatok vzdelávacím inštitúciám za výučbu či iné služby. S poplatkami a školným je tomu u niektorých našich susedov obdobne. V Česku či Rakúsku sa rovnako neplatí školné, len poplatky spojené so štúdiom. V Poľsku sa však už školné platí pre zahraničných študentov vo výške niekoľko stoviek eur, domáci majú určité úľavy, no je len obmedzený počet finančne dotovaných miest, a tak sa plateniu školného mnohí nevyhnú. Viacej na Sever, v krajinách Pobaltia, je tomu podobne a na vysokých školách je určitý počet miest dotovaní štipendiami na základe študijných výsledkov, čo samozrejme ženie študentov dosiahnuť čo najlepšie výsledky, aby im bolo pridelené štipendium a mohli študovať zadarmo.
Idúc opačným smerom na Západ, v Británii sa poplatky pohybujú rôzne, okolo niekoľko tisíc libier. Pre študentov zo zahraničia platí, že si môžu požiadať o pôžičku so splatnosťou až v období, keď budú pracovať. Školné v USA sa na naše pomery môže zdať vysoké, pohybuje sa nad rámec niekoľko desiatok tisíc amerických dolárov. Netreba sa však preľaknúť, v krajinách s povinnosťou uhradenia školného sa vyskytujú možnosti od úľavy z platenia.
Slováci majú možnosť študovať denné vysokoškolské štúdium v Česku bezplatne. Priemerné spotrebiteľské ceny potravín a životné náklady v Česku nie sú dramaticky vyššie od slovenských. O výrazne vyšších sumách sa hovorí pri štúdiu v západnej Európe či USA.
