Dvojaká kvalita potravín: Prečo BILLA paradajkový džús na Slovensku a v Rakúsku nie je rovnaký?

Potrpíte si na kvalitu a máte radi bio výrobky? Označenie BIO môžu niesť jedine produkty ekologického poľnohospodárstva. Pri ich pestovaní a spracovaní sa dodržiavajú prísne pravidlá a normy. Aj my sa týchto pravidiel držíme a garantujeme, že u nás nájdete BIO produkty, ktoré boli vyrobené bez použitia pesticídov, či umelých hnojív, alebo umelých (syntetických) farbív, aromatických a konzervačných látok, ochucovadiel a iných prídavných látok. Dodržiavanie uvedených zásad pravidelne kontrolujú aj nezávislé kontrolné organizácie, poverené ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Výrobky pod touto značkou kúpite iba v predajniach BILLA a v sortimente okrem iných nájdete rôzne mliečne výrobky, cereálie, sušienky, strukoviny, ovocie a zeleninu.

Niektoré tovary dodávané na slovenské pulty potravinárskymi firmami nedosahujú rakúsku kvalitu. Za podstatne nižšiu kvalitu totiž niekedy platíme ceny porovnateľné s tými rakúskymi. Ceny v susednom Rakúsku sú síce o čosi vyššie, no často nie až tak, aby vysvetlili zarážajúce rozdiely v zložení. Firmám totiž dlho nahrávala aj ekonomická situácia u nás, keď niektorí ľudia v honbe za čo najnižšou cenou boli ochotní spustiť z kvality.

Ministerstvo pôdohospodárstva naposledy otestovalo 33 podobne zabalených výrobkov z Rakúska a zo Slovenska a polovicu z nich tvorili dvojaké potraviny v neprospech Slovákov. Hľadáme spôsob, ako odlišnosti v zložení výrobku komunikovať na obale ešte zreteľnejšie, než je to v súčasnosti.

Čo hovoria výrobcovia na zloženie výrobkov?

Čo hovoria výrobcovia na to, že na Slovensku majú menej štipľavé korenie, nižší obsah syru a mäsa, arómu namiesto cesnaku, paradajkový pretlak namiesto rajčín, fruktózovo-glukózový sirup namiesto cukru či cereálnu múku namiesto čokolády? Väčšina sa obhajovala rozdielnymi šaržami či už teraz mierne iným obalom. Časť výrobcov síce uznala, že nie pre každý trh vyrábajú podľa rovnakej receptúry, no zjednotiť zloženie sa nechystá ani jeden.

Rozdiely si uvedomuje aj jeden z top svetových výrobcov firma Nestlé. A to napríklad v prípade cereálií predávaných na Slovensku a v Rakúsku, ktoré sa objavili v testoch slovenského ministerstva. Zmeny v receptúre však nechystá. Testy totiž ukázali rozdiel v zložení cereálnych guľôčok pre deti Nesquik duo. Guľôčky určené pre náš trh obsahujú viac ako 67 percent cereálnej múky a len necelé štyri percentá kakaového prášku. V tých z rakúskych predajní je len niečo vyše 43 percent cereálnej múky a vyše 13 percent čokoládového prášku. Je za tým odlišná technológia výroby v závodoch v poľskej Toruni a Itancourte vo Francúzsku. Výrobky majú aj odlišné nutričné hodnoty. „Výrobok distribuovaný na náš trh je menej kalorický a má tiež menej tuku a viac proteínov,“ hovorí Kičina.

Rozdielmi v obale argumentuje aj Dr. Oetker. V teste slovenského ministerstva pôdohospodárstva totiž neobstála jeho mozarellová pizza. Na Slovensku sa podľa zistení ministerstva predáva len s piatimi kolieskami syra, paradajkovým koncentrátom a arómou. „Pizza Ristorante predávaná v Rakúsku nie je identická s Pizzou Ristorante Edizione Speciale predávanou na Slovensku. Odlišuje sa názvom, receptúrou aj cenou,“ hovorí marketingový riaditeľ Dr. Oetker Zdeněk Kvinta.

Napríklad za rozdielmi, ktoré ukázali testy pri pomarančovom nápoji Fanta od spoločnosti Coca-Cola, je matematika. Receptúra sirupu a podiel pomarančovej šťavy sú totiž podľa hovorcu spoločnosti Mariana Pavelku absolútne rovnaké pre slovenský aj rakúsky trh. „Rozdiel v uvádzaných hodnotách je spôsobený len zaokrúhlením hodnoty, pričom v prípade slovenskej etikety došlo k zaokrúhleniu smerom dolu a v prípade rakúskej etikety k zaokrúhleniu nedošlo,“ hovorí. Hlavný rozdiel je však podľa testov v použitom sladidle. Slovenský nápoj je sladený fruktózovo-glukózovým sirupom a obsahuje len stopy cukru. V tom rakúskom však vedie cukor. Faktom však podľa odborníkov je, že repný cukor je dlhodobo drahší ako fruktózovo-glukózový sirup vyrábaný z kukurice. Niektorí spotrebitelia tvrdia, že kola s cukrom chutí lepšie ako so sirupom.

O päť percent mäsa menej namerali ministerské testy aj po druhýkrát v slovenských rybích tyčinkách Iglo oproti rakúskym. Za značkou stojí spoločnosť Nomad Foods Europe, ktorá dodáva mrazené výrobky do 17 krajín. Rybie prsty uviedla firma na trh pred šesťdesiatimi rokmi. Z ten čas nebol obsah rybieho mäsa v rybích prstoch podľa Libermanna nikdy pevne daný určitým percentom.

Výrobca testovaného čierneho korenia spoločnosť Kotányi zase tvrdí, že pre obe krajiny dodáva rovnakú kvalitu. Ministerské testy vyčítali čiernemu koreniu dodávanému pre slovenský test, že obsahuje menej piperínu. „Spomínané rozdiely vo výsledkoch testov môžu nastať vzhľadom na skutočnosť, že čierne korenie je prírodný produkt: existujú malé rozdiely od šarže k šarži,“ hovorí za spoločnosť Kotányi Andrea Kollárová. Výrobky sú vyrábané hromadne, vysvetľuje, pre všetky krajiny sa tak používa rovnaká kvalita suroviny. Porovnávané by podľa Kollárovej mali byť len produkty s rovnakým dátumom minimálnej trvanlivosti či rovnakej výrobnej šarže. „V opačnom prípade bude vždy existovať mierna odchýlka, keďže čierne korenie je prírodný produkt, ktorý nikdy nebude 100-percentne homogénny,“ hovorí.

To, že výrobky pre rakúsky a slovenský trh sú identické, tvrdí aj rakúska spoločnosť Berger Schinken. „Berger Schinken dodáva na všetky trhy rovnakú kvalitu, založenú na jednom recepte,“ povedala manažérka firmy Martina Macho. Podľa testov ministerstva nezodpovedalo množstvo mäsa na obale ani v jednom prípade.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva neobstála ani mrazená zeleninová zmes privátnej značky reťazca Lidl. Testy ukázali, že na Slovensku má vyšší obsah mrkvy a karfiolu a menej hrášku a cukrovej kukurice. V Rakúsku je podiel hrášku a cukrovej kukurice výrazne vyšší ako u nás. „V teste potravín je vo viacerých prípadoch kladený vysoký dôraz na senzorické hodnotenie. Pri porovnaní treba brať do úvahy odchýlky medzi rôznymi šaržami a dátumami spotreby toho istého produktu od toho istého dodávateľa, dodáva. Lidl podľa neho garantuje identickú kvalitu produktov privátnych značiek, ktoré majú rovnaký obal, pochádzajú od rovnakého dodávateľa a majú rovnaký EAN kód.

Testy ukázali rozdiely aj pri syre Gouda a jedlých slávkach privátnej značky Billa. „Produkty privátnych značiek, ktoré sa vyrábajú u jednotného dodávateľa a predávajú na viacerých trhoch pod rovnakým európskym číslom tovaru, ponúkajú na každom z týchto trhov rovnakú kvalitu,“ vysvetľuje spoločnosť Billa. Odlišnosti však môžu vzniknúť pri rôznych šaržiach toho istého výrobku, dodáva.

Snahy o zjednotenie kvality potravín

Slovensko sa snaží, aby si tému potravín Brusel osvojil podobne ako dane. Európska komisia už zatočila s technologickými gigantmi ako Google či Amazon, ktoré núti, aby podobne ako domáce firmy platili dane tam, kde predajú produkt, a neprelievali zisky do daňových rajov.

Diskutovať o dvojakej kvalite potravín budú ministri visegrádskej štvorky a Chorvátska, Slovinska, Bulharska, Rumunska a Litvy. Tá sa zasadzuje za skončenie praktík výrobcov, ktoré umožňujú predávať ten istý výrobok s rozdielnym zložením v rôznych krajinách. „Prezentovanie dvoch rozličných výrobkov v obale s tým istým označením je neférové a zavádza spotrebiteľa,“ hovorí Jourová. Komisia tiež chystá novú metodiku, ktorá by mala zlepšiť porovnávanie kvality potravín cez testy. Na jej vytvorenie dala jeden milión eur, ďalší milión dostanú členské štáty na financovanie štúdií a opatrení ohľadne boja s dvojakou kvalitou potravín.

Dvojaké potraviny môžu byť pre výrobcov zlatá baňa. Napríklad do cereálií dajú viac lacnej múky, menej drahej čokolády a kakaa a predávajú ich na východe. V tej istej EÚ, ale na bohatšom západe je už podobne zabalený výrobok čokoládovejší a o niečo drahší. Brusel aj po tlaku Slovenska nesúhlasí s tým, že ide o prispôsobovanie sa kúpnej sile obyvateľstva, ale hovorí o zavádzaní spotrebiteľa a žiada receptúru zjednotiť. Jednotné usmernenie má byť prijaté na bratislavskom potravinovom summite.

Príklady rozdielov v zložení potravín

Nasledujúca tabuľka uvádza príklady rozdielov v zložení potravín, ktoré boli zistené pri porovnávaní výrobkov predávaných na Slovensku a v Rakúsku:

Paradajková šťava z čerstvých paradajok obsahuje všetky dôležité živiny, ktoré vaše telo potrebuje, aby správne fungovalo. Denný pohár paradajkovej šťavy znižuje primárny znak zápalu u človeka takmer o tretinu. Voľné radikály spôsobujú nadbytočnú produkciu oxidačného stresu v systéme, čo vyvoláva zápal. Tento zápal je spojený s radom chronických ochorení, vrátane rakoviny, osteoporózy a kardiovaskulárnych ochorení. Paradajková šťava obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá štiepi LDL cholesterol v tele. Lykopén a iné ochranné fytonutrienty v paradajkách podporujú zdravie prostaty. Paradajky vám nezabránia fajčiť, ale môžu zníži škody, ktoré robí dym vášmu telu. Vitamín A, prítomný v paradajkách, pomáha pri zlepšovaní zraku, rovnako ako v prevencii nočnej slepoty a makulárnej degenerácie. Vitamín A je silný antioxidant, ktorý môže byť vytvorený z prebytku beta-karoténu v tele. Paradajková šťava znižuje výskyt infekcií močových ciest, rovnako ako rakoviny močového mechúra. Je to preto, že paradajky majú vysoký obsah vody, ktorý môže stimulovať močenie, takže paradajky sú určitým spôsobom diuretikum.

tags: #billa #paradajkovy #dzus