Šišky sú fascinujúce prírodné objekty, ktoré reagujú na zmeny vlhkosti. Ako presne sa im darí otvárať a zatvárať, aby uvoľnili semená v správnom momente, keď neobsahujú svaly ani nervy a sú tvorené odumretými bunkami?
Trik spočíva v tom, ako sú jednotlivé šupiny na šiške vytvárané. Každá šupina je totiž tvorená z dvoch odlišných vrstiev, ktoré sa od seba líšia schopnosťou absorbovať vodu. Jedna vrstva šupiny absorbuje vodu ľahšie, a tým viac napučí. Naopak druhá vrstva napučí oveľa menej. Tieto vrstvy sú spolu pevne spojené.
Keď je šiška mokrá, jej šupiny sú ohnuté smerom k jej špičke, čím sa štrbiny za semienkami uzavrú. Naopak, keď šiška vysychá, jej šupiny sa postupne narovnávajú a šiška tak otvára svoje štrbiny so semienkami. Semienka sú tak vo vnútri šišky chránené až do suchého dňa, kedy je najvýhodnejšie, aby zo šišky začali vylietavať.
Pri daždi tak dochádza k tomu, že tá viac nasiakavá vrstva šupiny sa viac predlžuje, a tým ohýba tú druhú vrstvu. Po vysušení napätie medzi nimi zmizne a šiška sa otvorí.
Možnosti využitia v inžinierstve
Rovnaký princíp zmeny tvaru podľa meniacich sa podmienok prostredia je možné využiť napr. pri páske z dvoch vrstiev kovov s rôznou tepelnou rozťažnosťou. Tzv. bimetalová páska sa ohýba podľa meniacej sa teploty. Na tomto princípe môže fungovať napríklad bimetalový vlhkomer či indikátor termostatu.
Namiesto zložitých senzorov a neustáleho prísunu energie, dizajn borovicovej šišky interaguje s prostredím, aby urobil všetko, čo potrebuje. To by mohlo byť skvelou inšpiráciou pre inžinierov pri navrhovaní mechanizmov, ktoré sa môžu pohybovať a/alebo meniť tvar bez potreby vstupu energie. Takéto inovácie môžu vďaka svojej efektívnosti a jednoduchosti ušetriť energiu alebo iné zdroje, čo môže byť veľkou úľavou pre životné prostredie.
Predstavte si nové stavebné materiály, ktoré môžu reagovať na meniacu sa vlhkosť. V suchom a teplom poludňajšom vzduchu sa môžu napríklad samonastavovacie žalúzie ohnúť, aby vytvorili tieň a udržali chlad v domoch. V noci a cez vlhké skoré rána by sa uvoľnili a znova sa otvorili.
Ďalšie možné využitie je v solárnych paneloch, ktoré sledujú slnko pomocou bimetalických pásikov.
Ďalšou vynikajúcou aplikáciou, ktorá sa už používa, je oblečenie, ktoré mení svoju priepustnosť pre prúdenie vzduchu v závislosti od vlhkosti. Za mokra sa priepustnosť látky zvyšuje a po vysušení sa zase uzatvára.
Šišky ako hnojivo a mulč
Šišky sa dajú využiť aj v záhrade. Hnojivo z borovicových šišiek obsahuje mnoho cenných živín, ako je zinok, draslík a fosfor, a tiež alkaloidy. Tieto živiny nielen zlepšia rast rastlín, ale tiež ich urobia odolnejšími voči chorobám. Okrem toho zlepší kvitnutie a plodnosť.
Ako vyrobiť hnojivo zo šišiek?
- Naplňte 5 litrový pohár šiškami.
- Zalejte ich vodou.
- Šišky vložte do hrnca a varte asi 20 minút.
- Po vychladnutí preceďte vodu späť do pohára.
- Pripravený základ skladujte na tmavom a chladnom mieste.
Keď chcete zeleninu zalievať, nezabudnite zriediť 50 ml odvaru zo šišiek litrom vody. Hnojivo môže byť aplikované raz za dva týždne.
Šišky sa hodia aj na mulčovanie pôdy. Stačí ich rozsypať po záhonoch.
Zber šišiek v lese a legislatíva
Pri zbere šišiek v lese je dôležité poznať pravidlá. Zatiaľ čo huby, borůvky a maliny si z lesa smiete odnést „pro vlastní potřebu“, mech a šišky už patří mezi přírodniny, které jsou chráněné zákonem, predovšetkým vo zvlášť chránených územiach.
V prírodných rezerváciách sa podľa § 66 Zákona o ochraně přírody a krajiny (č. 114/1992 Sb.) nesmú odnášať žiadne časti rastlín, mechov, vetvičky ani šišky bez povolenia.
Čo smiete a čo nesmiete zbierať v lese?
- Čo smiete zbierať: huby, plody a byliny pre osobnú spotrebu.
- Čo nesmiete: mech, lišajníky, kôru, vetvičky, kamene, šišky a akékoľvek časti rastlín, ak nie sú určené na zber.
- Kde nesmiete vôbec nič: v národných parkoch, prírodných rezerváciách a chránených krajinných oblastiach.
Na bežnom lesnom pozemku (mimo chránené územie) by vám pár šišiek nikto nevyčítal. Ale mech? Ten je v očiach zákona chránený skoro ako orchidej.
Preto, ak máte chuť na podzimní tvoření, overte si, odkiaľ materiál beriete. V lese platí jednoduché pravidlo: čo tam vyroste, to tam väčšinou má i zostať.
Pestovanie stromu zo šišky
November je ideálnym obdobím na zber a sadenie šišiek. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť, ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli.
Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú.
Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich naštartuje a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné.
Šišky ale môžete oklamať a to tak, že prejdú takzvanou stratifikáciou. Najlepším časom na výsev semien ihličnanov je február. Ale nie každý, hlavne experimentov chtivý, chce obrovský strom. Použite miesto semien rovno celú šišku.
Po stratifikácii ju navlhčite rozprašovačom na vodu. Šišku zasaďte aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej umiestnite mach. Ten bude udržiavať ideálnu vlhkosť.
Pozor na premokrenie, pretože šiška veľmi ľahko zahnije. Pred klíčením môžete celý črepník umiestniť do igelitového vrecka, vďaka ktorému podporíte klíčenie. Črepník umiestnite pri okno, aby mali semená dostatok svetla. Ideálna teplota je okolo 20 °C. Nie je isté, či vám semienka v šiške vyklíčka, preto si pre zvýšenie šance na úspech vysaďte rovno viac kusov. Ale ak sa vám to podarí, zo šišky v črepníku sa môže stať veľmi krásna dekorácia.
