Cvikla (Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Conditiva), známa aj ako červená repa, je cenný druh zeleniny z čeľade láskavcovitých. Svojím pôvodom siaha do Stredomoria a severoafrického prostredia, kde bola pestovaná už v starovekých kultúrach. Vďaka svojej jedinečnej chuti, bohatému obsahu vitamínov a minerálov je cvikla cenená ako zdroj výživy aj ako liečivá rastlina.
Botanická klasifikácia a názvy
Cvikla je taxón (obyčajne hodnotený ako skupina, varieta či poddruh) z druhu repa obyčajná (Beta vulgaris). V minulosti sa občas zaraďoval ako samostatný druh. Slovenské názvy tohto taxónu sú rôznorodé a zahŕňajú cviklu, repu obyčajnú pravú kŕmnu cviklovú, repu obyčajnú pravú cviklovú, repu obyčajnú cviklovú, repu pravú cviklovú, repu cviklovú, červenú repu, repu červenú, červenú šalátovú repu, červenú repu šalátovú, šalátovú repu, repu šalátovú, jedlú repu, repu obyčajnú jedlú a záhradnú repu. Nesprávne, ľudovo alebo zastarano sa používali názvy ako cvikľa či baršč.
História a kultúrny význam
Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Bola známa aj v starom Ríme, kde ju bohato využívali, jednak ako jedlo, ale najmä ako liek. Starovekí Gréci konzumovali najmä listy cvikly, zatiaľ čo Rimania začali využívať aj koreňovú časť, ktorú považovali za posilňujúcu. V starovekom Ríme bola cvikla považovaná za symbol lásky a často sa používala ako dar pre milovaných. Podľa legendy mali jej šťavnaté, krvavočervené korene magické vlastnosti, ktoré zvyšovali vášeň a energiu. Repa bola aj pre našich predkov často hlavným jedlom, pokiaľ neprišli z Ameriky zemiaky.
Pestovanie cvikly
Cvikla patrí medzi zeleninu, ktorá nie je náročná na starostlivosť. Zvládne aj ťažšiu pôdu, dlhšie sucho počas klíčenia a podnebie vo vyšších polohách. Priveľmi kyslé a kamenisté pôdy pre ňu nie sú vhodné. Ak jej chcete dopriať všetko, čo potrebuje, zabezpečte pre ňu dostatok vlahy a živín. Semená repy cviklovej vysievajte do kvalitne pripravenej priepustnej pôdy na otvorenom slnečnom mieste. Sejte ich asi 2 cm hlboko. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť 30 cm. Počas rastu mladú cviklu pravidelne zalievajte, pôdu okolo rastlín kyprite a odburiňujte. Buľvy môžete začať zberať zhruba po 10 týždňoch od výsevu. Ak chcete mať buľvy so sladšou chuťou, zbierajte ich skôr, najlepšie v štádiu, keď majú veľkosť golfovej loptičky. Väčšie buľvy majú sklon k drevnateniu a ich chuť nie je až taká lahodná. Porast denne zavlažujte a nepoľavte v tom hlavne počas slnečných a teplejších dní. Cviklu si môžete aj predpestovať. Osivo vybranej odrody vysejte do výsevného substrátu v plastových zakoreňovačoch, do každého oddielu vysejte niekoľko semien. Jednotlivé rastliny si potom, ako povyrastú a vytvoria si kvalitný koreňový bal, povysádzajte do voľnej pôdy. Ideálne je uprednostniť miesta medzi zeleninou s dlhším vegetačným obdobím. Cviklu zberajte hneď, keď dosiahne požadovanú veľkosť.
Pôda pred siatím by mala byť zbavená burín. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdu môžete prihnojiť kompostom v množstve približne 3 kg na 1 m2. Záhon vyrovnajte a pripravte si riadky vo vzdialenosti 30 cm od seba. Hĺbka siatia by mala byť cca 3 cm. Klbôčka, ktoré obsahujú 4 - 6 semien potom vysejte, prihrňte pôdou a jemne zatlačte. V riadku dodržiavajte hustotu približne 3 cm od seba. Keď rastlinky dorastú do veľkosti aspoň dvoch pravých lístkov, hriadku jednoťte na vzdialenosť 6 - 8 cm pre menšie buľvy a 10 - 15 cm medzi jednotlivými rastlinami, ak chcete dopestovať väčšie buľvy. Po vzídení je tiež vhodné pôdu v prípade potreby jemne prekypriť. Zálievky nebude červená repa potrebovať veľa, postačí ju polievať len v období sucha. Vegetačná doba cvikly je od 60 do 120 dní. Závisí od toho, aké veľké buľvy chcete dopestovať. Malé buľvy vhodné na nakladanie do nálevu, môžete zberať už o dva mesiace. Na veľké si budete musieť počkať o niečo dlhšie. Prvý zber zo skoršieho jarného sadenia môžete naplánovať na koniec júna až júl. Najneskôr je vhodné vysievať cviklu koncom leta so zberom pred príchodom prvých mrazov, na ktoré je citlivá.
Výživa a liečivé účinky
Cvikla obsahuje v hojnom množstve betaín, ktorý bráni rozvoju kôrnatenia tepien a podporuje činnosť pečene. Farbivo cvikly rozširuje koronárne tepny a spevňuje stenu vlásočníc. Z jej priamych liečivých účinkov menujme tiež účinky močopudné, vylučuje soľ z tela, povzbudzuje činnosť žalúdka a tvorbu žlče. Pri ateroskleróze sa odporúča liečivá kúra: surová šťava z cvikly v dávke 50 - 100 ml denne po dobu aspoň desiatich dní. Podporuje rast buniek a opravuje ich jadrá. Aktivuje tvorbu červených krviniek, a tým zásobovanie buniek kyslíkom. Vyvoláva optimistickejšiu náladu. Zbavuje črevá jedovatých látok, odstraňuje zápchu. Dodáva pružnosť a lesk pleti, vlasom a nechtom.
Cvikla v 100 g buľvy obsahuje asi 70 mg sodíka, 380 mg draslíka a 20 mg vápnika, ďalej obsahuje horčík a z mikroprvkov rubídium a cézium. Dôležitý je obsah rastlinných farbív, antokyánov, zabraňujúcich krehnutiu ciev. Betaín je prírodná látka, ktorá patrí do skupiny vitamínov B. Bol izolovaný roku 1866 a uplatňuje sa aj vo farmakológii. Už samotný betaín je liekom chrániacim proti artérioskleróze, dokonca ju čiastočne lieči a má preukázateľne aj protinádorové pôsobenie. Betaín znižuje zvýšené hodnoty homocysteínu v krvi, ktoré môžu viesť k nárastu rizika ochorenia koronárnych tepien, ischemickej mŕtvice a tromboembólie. Šťava z cvikly podporuje krvotvorbu, činnosť žalúdka, čriev a pečene.
Pri liečbe rakovinového bujnenia, rovnako tak aj pri rekonvalescencii po jej liečbe sa odporúča užívanie až 3 menších pohárov šťavy počas dňa. Cviklová šťava obsahuje pomerne veľa šťaveľanov, ktoré môžu zaťažiť obličky, preto pri všetkých uvedených diagnózach je vhodné šťavu riediť v pomere 1:4 s inými šťavami (mrkvovou, jablkovou a pod.) alebo vodou.
Využitie v kuchyni
Surová cvikla sa dobre uplatní v šalátoch. Výborne chutí s cesnakom, chrenom, kapustou, jablkami, pomarančmi a orechmi. Z varenej cvikly pripravujeme šaláty so smotanou, majonézou, marinádou a pod. Oba druhy šalátov sú dobrým doplnkom pečeného mäsa a minútok. Cvikla sa najčastejšie využíva na spracovanie do skladko kyslého nálevu, v ktorom chutí vynikajúco ako príloha k rôznym jedlám. Môžete z nej však pripravovať tiež zeleninové šťavy a smoothies. Niektoré gazdinky ju využívajú dokonca ako farbivo do dezertov. Cviklu môžete ďalej piecť i variť na rôzne spôsoby ako súčasť zeleninových aj mäsitých pokrmov. Mladá cvikla dodá tiež vynikajúcu chuť šalátom.
Pred kuchynskou úpravou cviklu umyjeme, varíme ju v slanej vode. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha. Na varenie vyberáme približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnomernom čase. Dĺžka varenia je od 3/4 hodiny do 2 hodín, podľa veľkosti buliev. Cviklu možno aj piecť. Mladé buľvy sú vhodné tiež na úpravu šalátu v surovom stave.
Cviklová polievka
Olúpanú cviklu nastrúhame a varíme asi 20 minút domäkka. Zahustíme smotanou s lyžicou múky a znova prevaríme.
Cviklový šalát
Surovú cviklu olúpeme a nastrúhame, pridáme podľa chuti chren, pokvapkáme citrónovou šťavou, okoreníme a osolíme.
Posledný šalát v nedeľu: Recept na marocký šalát z repy | Zdravý a chutný!
Odrody cvikly
Známych je viacero odrôd cvikly. Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám. Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná. Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'. Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť. Šalátová repa je iné označenie pre klasickú repu červenú. Oba tieto pojmy teda označujú to isté. Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako vysoko stráviteľné krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov a zároveň nízkym obsahom vlákniny.
| Odroda | Tvar buľvy | Farba | Využitie |
|---|---|---|---|
| Červená okrúhla repa | Guľovitá | Intenzívne fialová | Šaláty, varenie, nakladanie |
| Kahira | Plocho guľovitá | Tmavo červená | Surová, nakladaná |
| Monopoly | Okrúhla | Intenzívne červená | Šaláty, varenie |
| Alexis | Valcovitá | Červená | Šaláty, varenie |
| Kŕmna repa | Rôzny | Rôzny | Krmivo pre hospodárske zvieratá |
V súčasnej dobe sa cvikla často označuje za „superpotravinu“ vďaka vysokému obsahu antioxidantov, vitamínov (A, C, K) a minerálov, ako je železo, draslík a horčík. V strednej a východnej Európe je cvikla tradičnou súčasťou kuchyne a nachádza sa v mnohých národných receptoch. Na Slovensku a v Česku sa cvikla často využíva na prípravu polievok, šalátov, zaváranín a džúsov. V ľudovej medicíne sa cvikla používa na zlepšenie krvného obehu, posilnenie imunity a podporu detoxikácie. Jej šťava je známa pre svoje pozitívne účinky na pečeň a trávenie.