Najkrajšie Vianoce sú tie na tradičný spôsob - s perníkmi, kapustnicou a oplátkami. A keďže sú to sviatky hojnosti, náš stôl by mal byť štedrý. Jeho zloženie sa líši podľa jednotlivých regiónov i v závislosti od konkrétneho sviatku (Traja králi, Silvester atď.). Advent sa začína symbolicky, pečením a zdobením perníkov.
Každý rok pred Vianocami pečieme spolu so Sidi (niekedy sa pridajú aj iné kamarátky) všetky koláčiky naraz a celý deň. Ráno si spravíme plán, čo to tento rok bude, potom spolu nakúpime a už to fičí. Ja zamiesim všetky cestá a Sidi vykrajuje, vaľká, šľahá a je neuveriteľne rýchla. Pečieme desať až pätnásť druhov, popíjame varené vínko, rehoceme sa a do večera sú plné misy. Keď nás je viac, je ešte veselšie a viac koláčikov. Na záver sa robia bomby a tam sa pomrvia všetky polámané koláčiky a aj okraje z nich.
Na Štedrý deň niekto varí kapustnicu, iný šošovicovú či hubovú polievku, inšpirovať sa môžete aj receptami na prípravu rôznych druhov rýb, šalátov a tort či štrúdlí.
Rodinné recepty a ich história
Aj vy máte doma starý rozpadávajúci sa zošit s receptami, podľa ktorých varila a piekla vaša mama či ešte stará mama? Ktorý si chránite ako rodinné striebro a opatrne ho skladáte z poličky, keď sa chystáte na veľkú rodinnú oslavu, ktorá po dlhom čase opäť zvedie celú rodinu dokopy a usadí za veľký sviatočne prestretý stôl?
História rodinnej kuchárky: Od mojej maminky aj starej mamy
Od mojej maminky aj starej mamy mám niekoľko kuchárskych kníh, ale pre mňa najvzácnejšia je Nová kuchárska kniha z roku 1925, ktorú zostavila Terézia Vansová. Zdedila som ju od starej mamy. Prečo? Mala som necelých osem rokov, keď som si po prvýkrát všimla, že stará mama pred Vianocami doniesla do kuchyne knihu, podľa ktorej spolu s mojou maminkou začali piecť sladké dobroty. Hneď som chcela piecť aj ja. Tak som dostala kúsok cesta, ktoré som 20 minút žmolila v rukách a nakoniec som z neho vymodelovala slniečko, prasiatko a niekoľko slimáčikov, ktoré mi stará mama upiekla v rúre. Potom sme spolu začali listovať v kuchárskej knihe, pričom ma najviac zaujímala časť o tom, ako sa má prestierať na raňajky, na olovrant, ako sa hostia majú správať pri stole, čím sa jedia rôzne druhy jedál. Podľa mňa bola kniha taká stará, že sa v nej malo písať aj o tom, ako a čo jedávali princezné a kráľovné (smiech). Nič také v nej síce nebolo, ale zato sa tam objavili rôzne zvláštne názvy ako meriton, melange, famkoch… Pretože moja stará mama bola učiteľka a podľa nej sa do žiadnej knihy nesmelo písať, tak každý nový recept, ktorý najprv odskúšala, napísala úhľadným písmom na papierik a vložila ho do knihy.
Svedectvo dávnych čias
Je to zvláštne, no vždy, keď túto kuchársku knihu chytím do rúk, a robím to tak často, že som ju musela dať nanovo zviazať, tak vidím našu veľkú kuchyňu s bielym nábytkom, starú mamu v šatovej zásterke a počujem príhody, ktoré mi tak rada rozprávala. Jej spomienky na dedinu, v ktorej bol jej otecko učiteľom, na úsmevné príhody o dedinskej gazdinej, ktorá si trúfla aj na krémeše, o tom ako môj prastarý otec doniesol svojim deťom na Vianoce dva pomaranče a dedinčania ich chodili obzerať, ako sa oslavovali jeho narodeniny, kedy musela byť na stole štvoraká štrúdľa a torta s moruľkovým lekvárikom.
Stará mama - aká bola
Drobnej postavy, ale mala veľkú a krásnu dušu, s ktorou dokázala objať každého, kto potreboval pomoc. Bola síce na dôchodku, ale povolaním učiteľka, to znamená, že nás, tri vnúčatá, neustále vychovávala, učila, dávala rôzne rady a príklady do života. Na druhej strane, pretože bola milá, láskavá, vzdelaná a hlboko veriaca, robila to nenútene a s láskou, formou rôznych hier či domácej školy, ktorú pre nás každý deň vytvorila v kuchyni, kde varila obed, pretože sme nechodili do škôlky. Nikdy na nás nezvýšila hlas a ak sme boli neposlušní, tak nám napísala do špeciálneho zošitka dvojku z „mravov“. Keď mala voľno, čítala knihy, najradšej o archeologických vykopávkach, histórii a kultúre, ovládala cudzie jazyky, nadchýnali ju obrazy starých majstrov, maľovala, hrala na klavíri, spievala v spevokole.
V tradícii pokračujem
Ku knihe mám príliš osobný vzťah. Akoby bola plná niečoho pozitívneho, akoby v sebe niesla jemný úsmev starej mamy a atmosféru minulých čias; navyše, má vôňu starého papiera a pomarančov s klinčekmi. Je mojou inšpiráciou, spomienkou na ženy nášho rodu, ktoré už nie sú medzi nami. Pre mňa v sebe nesie dokonca osudy tých žien, ktoré svoje rady a recepty posielali ešte Terézii Vansovej. Podľa vzoru mojej starej mamy do nej nič nevpisujem, na to mám veľký hrubý zelený zošit a kartotéku, ktorú neustále dopĺňam. Ale moju prvú kuchársku knihu som si vytvorila vlastnoručne.
Babičkine recepty a moja kuchyňa v praxi
Kniha receptov z roku 1925 sa zásadne odlišuje od dnešných kuchárskych kníh, ktorých je až priveľa. Je v nej viacero receptov, ktoré som si aj sama pretvorila; problémom však je zohnať domáce produkty, ktoré boli kedysi samozrejmé - vtedy stačilo zájsť do záhrady či z komory vytiahnuť bohaté zásoby. Moja maminka podľa nej piekla na každé sviatky žĺtkovo-orechové rezy s úžasným krémom, no mne sa dodnes nepodarilo pripraviť taký krém; zato môjmu vianočnému kompótu zo sušeného ovocia nič nechýba. Pre mňa osobne bola táto kuchárska kniha jedinečným zdrojom inšpirácií v roku 2007, keď som sa rozhodla začať prostredníctvom kníh rozprávať o živote našich starých a prastarých rodičov. Aj vďaka tomu som napísala knihu Z turčianskej kuchyne, Veľká kniha slovenských Vianoc, Všetko okolo stola I, Všetko okolo stola II alebo sladké zbrane žien, Pečieme na Vianoce i ďalšie. A recept na vianočný kompót? Nie je zložitý, zato úžasne vonia. Potrebujeme naň hrsť sušených hrušiek, dve hrste sušených jabĺčok, dve hrste sušených sliviek, vodu, trochu cukru, škoricu, voňavé klinčeky.
Ďalšie inšpirácie z rodinných kuchárok
História rodinnej kuchárky: Kuchárska kniha výborných a vyskúšaných receptov
Kuchárska kniha výborných a vyskúšaných receptov - ako na predsádku veľkého čierneho zošita napísala mamina mama, teda moja babička Valéria, je pre mňa najmä milou pamiatkou. Dokonca mi doň kedysi dávno vpísala venovanie, pod ktorým je však dôvetok od mojej mamy. Keďže kniha sa istý čas vyskytovala u nej, nelenila a s iróniou pod babkino venovanie dopísala, že „vnučka nemá žiaden vzťah k vareniu“. Nie je to však úplná pravda, lebo variť ako-tak viem, horšie je to s pečením, zákusky, torty a koláče skrátka nie sú moja špecializácia.
Svedectvo dávnych čias
Mnoho receptov babka poznala iste už naspamäť, ale tie vianočné piekla len raz do roka, a tak mám túto knihu spojenú práve s predvianočnou atmosférou. V okamihu vidím Valiku - sedí za kuchynským stolom v bledomodrom svetri na gombíky, na očiach okuliare a zo svojej kuchárskej knihy číta dedkovi, čo všetko jej má podať zo špajzy. Som tam s nimi a moje detské bytie je vďaka nim nasýtené nielen koláčmi, ale aj láskou.
Babička - aká bola
Moja babička bola domáca. Neznamená to iba fakt, že nikdy nebola zamestnaná, ale že bola zosobnením, esenciou svojej domácnosti. Nestala sa však domácou otrokyňou, ani slúžkou svojho okolia, ba ani tetkou, ktorú by zaujímali iba tie recepty. Vždy som ju vnímala ako ženu emancipovanú, sčítanú a zaujímavú (na tomto mieste nemôžem nespomenúť jej poéziu, ktorá pod pseudonymom Ria Valé a názvom „Môj sen o láske“ práve vyšla v reedícii), navyše so zmyslom pre humor, ktorý má aj moja mama. Občas je to humor britký a nešetrný, ale jedine tento druh humoru oslobodzuje. Babička ma obdarila mnohorakými darmi ženstva a jeden - nie nepodstatný - je aj pocit slobody.
V tradícii pokračujem
Keď som chodila do ôsmej triedy, mali sme predmet, ktorého presný názov si neviem vybaviť, ale učili sme sa na ňom variť. Chlapci mali v tom čase dielenské práce a my sme zatiaľ vyrábali napríklad bryndzové halušky. Tie sa v našej rodine nerobili, tak som si recept starostlivo zapísala a čoskoro som si na takéto akože vlastné recepty založila špeciálny krúžkový blok (karisblok). Mám ho dodnes, i keď v súčasnosti si doň skôr zakladám výstrižky s receptami na dobré polievky. Tie sú mojou doménou.
Babičkine recepty a moja kuchyňa v praxi
Ak sa dá za praktický význam považovať, že si v knihe babičkiných receptov niekedy listujem a spomínam, tak určite áno, jej receptár má pre mňa aj praktický význam. Dokonca raz som odfotila jednu stránku, na ktorej bol recept na tvarohové šišky od babičkinej švagrinej Elzy (na inom mieste je zasa čosi od švagrinej Kláry alebo babkiných kamarátok Milky, Ireny či Manci) a poslala som ho prasesternici ako veľmi dojímavú spomienku na naše babky. Takisto chcem nejako doručiť recept na „Pagáčiky Irena“ potomkom babičkinej najlepšej kamarátky Ireny… A toto je možno dobrá príležitosť: 1 Smetol, 1 šľahačka sladká, 30 dkg hladkej múky špeciál, soľ podľa chuti. Cesto prekladať trikrát. Vykrajovať kolieska a potrieť rozšľahaným žĺtkom.
História rodinnej kuchárky: Zbierka receptov od mojej tety
Zbierka receptov pochádza od mojej tety. Ani to vlastne nie je kniha, či usporiadaný zošit, ale množstvo husto popísaných papierikov, výstrižkov, zošitkov, dokonca listov; niektoré papieriky sú už zažltnuté, priesvitné, sotva čitateľné. To všetko som našla v jej pozostalosti minulý rok. Odhadujem to na viac ako dve stovky receptov písaných v štyroch jazykoch, ako sa na slušnú slovenskú rodinu patrilo: slovenčine, češtine, maďarčine a nemčine. Mnohé recepty pochádzajú ešte z predchádzajúcich generácií rodinných kuchárok a pekárok, časť zbierky sú recepty od tetinej starej mamy, čiže z konca 19. storočia.
Svedectvo dávnych čias
Z tej zbierky vanie vôňa detstva a najmä Vianoc, lebo to bol vždy vrchol gastronomického majstrovstva mojej babičky a neskôr mojej tety, ale aj rodinnej pohody. Je zmesou vôní ihličia, vanilky, orechov, sviečok a najmä bezpečia, spolupatričnosti, lásky, vzájomnosti.
Moja teta - aká bola
Vzácny človek. Nemala vlastné deti, ale ja, jej neter, môj brat, naše deti a naše vnúčatá sme boli pre ňu najbližšími príbuznými. Pre nás s láskou a obrovským nasadením vyvárala, vypekala, starala sa. Ale nielen to, moja teta sa starala aj o iných, ktorí potrebovali pomoc - o bezdomovcov, slabších, chorých, starých. Za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu dostala (ako 80-ročná) v roku 2011 ocenenie Bratislavská dobrovoľníčka roka. Pre mňa osobne bola formujúcou ženou našej rodiny aj moja babička, tetina mama, ktorá sa vyznačovala obrovskou empatiou a vrúcnosťou, zároveň bola veľmi moderne zmýšľajúca osoba. Aj v 90-tke vedela fandiť modernej hudbe svojho pravnuka alebo dať krátku, ale výstižnú, múdru glosu na margo politického diania bez toho, aby mala naštudované desiatky učených kníh.
V tradícii pokračujem
Papieriky, výstrižky, všetko to mám vložené v jednom veľkom obale. Myslím, že moja dcéra, ktorá už má vlastnú rodinu, si k tejto stránke rodinného dedičstva našla cestu už v mladom veku a vníma to podobne ako ja. Iste, dnes je jednoduché kúpiť si, objednať, dať urobiť všetko, dokonca v kvalite „home made“. A vôbec si nemyslím, že by to bola nejaká zrada tradícií. Avšak 2 - 3 kúsky tradičného „rodinného striebra“ na tácke s vianočným pečivom všetci ocenia. Zároveň sa tým drží akási rodinná kontinuita.
Tetine recepty a moja kuchyňa v praxi
Niektoré rodinné recepty využívam. Napríklad Vianoce sa mi vždy spájali s jedným drobným nepečeným koláčikom, ktorý sme volali „úliky“. Keď som ich pred pár rokmi robila prvýkrát, išlo ma uchytiť, lebo je to neskutočne piplavá práca. Podchvíľou som mala pocit, že všetky tie formičky a ingrediencie poletia cez zavreté okno a v duchu som si hovorila - prečo práve tento zákusok musí byť tou najväčšou rodinnou tradíciou?! Neskôr som pokorne pochopila, že je to aj spôsob, ako zvládnuť alebo presmerovať predvianočný stres. Ak si ho chcete vyskúšať, tu je: 280 g mletých orechov, 280 g práškového cukru, 1 bielok sa spracuje na cesto a pomocou úlikovej formičky sa vyrobia úliky s jamkami, ktoré plníme krémom. Na krém treba 170 g masla, 3 lyžice kávy a 170 g medu. Naplnené úliky zospodu „uzavrieme“ okrúhlou piškótou a na vrchu prizdobíme roztopenou čokoládou. Moja teta ich pred Vianocami zvykla vyrobiť niekoľko tuctov a väčšinu vo vkusných krabičkách „distribuovala“ spolu s perníkmi a inými dobrotami nielen rodine, ale ja širokému okruhu známych a do mnohých charitatívnych zariadení.
Ako pripraviť najlepšie vianočné oblátky 🎄 | Tradičný recept krok za krokom
História rodinnej kuchárky: Staročeská klasika "Sandtnerka"
Našou rodinnou knihou vzácnych receptov je staručké vydanie knihy „Sandtnerka“, čo bola klasická kuchárska kniha od populárnej českej autorky Marie Janků-Sandtnerovej, pôvodným povolaním učiteľky. Kniha pochádza z 20. rokov minulého storočia a zdedili sme ju po prababičke, ktorá z nej varievala. Pamätám si, aká veľká a hrubá bola, už vtedy sa miestami rozpadávala a na niektorých stránkach bolo vidieť odtlačky prstov od rôznych ingrediencií. Viem, že sa z nej varilo a pieklo podľa starých poctivých receptov, napríklad naša rodinná torta, voláme ju „Veľmi dobrá torta“, neobsahuje vôbec múku, ide do nej veľa orechov, 10 vajec, trochu kávy, cukor, strúhaná horká čokoláda, kvapka rumu, orechovo-maslový krém a môj ocko má rád aj jemnú vrstvu lekváru...
Keď som bola malá, vždy som sa tešila na svoje narodeniny, prirodzene asi ako každé dieťa, najmä kvôli darčekom. S pribúdajúcim vekom však moje nadšenie z blížiacich sa narodenín opadlo a keď zasvietil v kalendári ten “magický” dátum, nebola to už taká radosť ako kedysi. Odkedy mám deti, tak sa na narodeniny opäť teším. Ale najkrajší darček dostávam nie na tie svoje, ale na tie ich. A keďže som tvor tvorivý a teším sa z toho, keď niečo môžem vytvoriť vlastnými rukami, narodeninové tortičky rada robím sama. Teším sa na to, ako dva krát za rok zoberiem do rúk marcipán a vdýchnem mu podobu rozprávkovej postavičky. Nie som vyučená cukrárka a stále sa učím, takže nie sú dokonalé. Ale sú robené s láskou. A keď vidím ako sa deti z mojich výtvorov tešia, baví ma to o to viac Pripájam fotky mojich doterajších výtvorov a tiež recepty, podľa ktorých som tortičky robila. Možno sa Vám zídu Dôkazom o tom, že takúto tortičku zvládnete aj vy a na prvý krát je aj autíčková tortička, ktorú robila moja sestra Ivika podľa mojich inštrukcií.
Recept na tortu "Veľmi dobrá torta" (podľa Sandtnerky)
Korpus: 4 žĺtky + 200g kryš. cukru vyšľaháme do peny, pridáme 8 PL horúcej vody. Na plechu pečieme pri 200°C, vo forme 45 min. začíname pri 180°C 15 min. Po upečení je korpus nadýchaný a jemný.
Plnka: 2 šľahačky vyšľaháme do tuha, pridáme 2 lyžice práškového cukru (podľa chuti), vanilkový cukor, dve balenia nízkotučného tvarohu a dva pudingy za studena Creme Olé od Dr. Oetkera.
Na druhý deň si tortu potriem džemom (ale musí byť hladký bez kúskov ovocia), alebo môžete dať aj pudingovo-maslový krém v pomere 1:1, ako základ pod poťahovú hmotu, teda v mojom prípade marcipán. Marcipán kupujem pravý.
tags: #detske #torty #s #pernickami