Divadelná hra Mastný hrniec od Júliusa Barča-Ivana patrí medzi najvýznamnejšie slovenské veselohry, ktoré s humorom a satirou odhaľujú nemenné ľudské vlastnosti ako pokrytectvo, pretvárku a pätolizačstvo.
Obsah a témy hry
V centre diania Mastného hrnca sa nachádza „vyberaná smotánka“, ktorá sa usiluje ukradnúť a „primastiť“ si čo najviac pre seba.
Veselohra sa zameriava na spoločnosť, pričom nikto nezostáva bez viny.
Dej sa odohráva v meste Ťuťotín, ktorý je modernou verziou Kocúrkova.
Zápletka vzniká zámenou osôb a úloh, keď rozhlas ohlási, že stredoškolský profesor biológie sa má stať ministrom.
Obyvatelia mesta sa začnú podlizovať a poklonkovať, aby ťažili z tejto situácie.
Keď sa omyl objasní, všetci sa od profesora odvrátia.
Dej komédie sa točí okolo rodiny profesora Babíka. Žena profesora Babíka, Mahuliena, je posadnutá peniazmi, spoločenským postavením a mocou.
Keď jedného dňa dôjde k omylu a Svetozára vyhlásia za ministra financií, je konečne šťastná.
Netuší, že došlo k zámene mien.
Ministrom financií sa v skutočnosti stal Svetozárov brat Miloš z Tvrdošína.
Mahuliena sa začne hrať na veľkú dámu, vyberá Svetozárovi šaty a diktuje príhovory.
Vierka prehovára otca, aby sa vzdal svojej funkcie a vrátil sa k svojmu povolaniu.
Nemusí ho však veľmi prehovárať, pretože sám Svetozár nechce byť ministrom.
Po príhovore na stanici vyjde pravda najavo.
Svetozár sa lúči s Vierkou a Mahulienou a vtom príde Vrbický.
Povie Svetozárovi, že došlo k omylu a že bude zase profesorom.
Svetozárovi padne kameň zo srdca a Vierke tiež.
Mahuliena je touto správou šokovaná.
Okolo "ministra" Babíka sa začnú rojať falošní ctitelia a pochlebovači, ktorí sa snažia získať jeho priazeň a niečo si uchmatnúť z "mastného hrnca".
Autor majstrovsky odhaľuje pokrytectvo, pretvárku a pätolizačstvo, ktoré sú prítomné v spoločnosti.
Analýza postáv
- Mahuliena: Ambiciózna a majetnícka manželka, pre ktorú je spoločenské postavenie a moc dôležitejšie ako čokoľvek iné.
- Svetozár: Dobrácky a neambiciózny profesor, ktorý sa nechce stať ministrom, ale prijme túto funkciu, aby mal pokoj od manželky.
- Vierka: Racionálna dcéra, ktorá stojí nohami pevne na zemi a prehovára otca, aby sa vzdal funkcie.
Július Barč-Ivan a jeho tvorba
Július Barč-Ivan bol slovenský dramatik a prozaik, ktorý sa vo svojej tvorbe venoval rôznym spoločenským a filozofickým témam.
Mastný hrniec je jeho jediná veselohra.
Medzi jeho ďalšie diela patria:
- Tritisíc ľudí - hra spracúvajúca sociálnu tematiku.
- Diktátor - hra zobrazujúca dvojníctvo medzi údajným a skutočným diktátorom, rieši vzťah medzi jednotlivcom a spoločenskými silami. Autor vyjadruje presvedčenie, že túžbu po mierovom živote nemožno zničiť bez vedomia ľudí.
- Na koniec cesty - hra kompozične blízka predchádzajúcej, zobrazuje život robotníkov poznačený zrušením fabriky.
Kontext vzniku a inscenovanie
Július Barč-Ivan napísal Mastný hrniec ako svoju jedinú veselohru.
Premiéru mala v Slovenskom národnom divadle (SND) 9. marca 1940 počas éry Slovenského štátu v réžii Ferdinanda Hoffmanna.
Inscenácia bola pre jej údernosť a ostrú satiru po premiére okamžite stiahnutá z repertoáru SND a bolo zakázané uvádzať ju na profesionálnych scénach po celom Slovensku.
Hoffmann bol v skutočnosti divadelný samouk.
Napriek tomu, že nemal profesionálne divadelné vzdelanie, vďaka svojej aktívnej činnosti na divadelnom poli dostal v roku 1938 ponuku stať sa riaditeľom a umeleckým šéfom Východoslovenského národného divadla v Košiciach.
Jedna z prvých inscenácií, v ktorej dal voľný prechod kritike novej slovenskej spoločnosti, bola hra Júliusa Barča-Ivana Mastný hrniec (9. 3. 1940).
Komédia so spoločensko-kritickým pôdorysom je založená na omyle, resp. zámene.
Jedného dňa z rádia zaznie informácia, že Svetozár Babík, učiteľ botaniky, sa stane novým ministrom financií.
Miestni obyvatelia sa snažia využiť budúceho ministra ešte skôr, ako je vôbec menovaný, každý si chce vybaviť čo najlepšiu protekciu.
Scénickú výpravu k inscenácii vytvoril Teodor Gabula.
Navrhol scénu, ktorá pôsobí ako z papiera - čo vyvoláva dojem lacného interiéru malomestskej domácnosti.
V jednom z výstupov sa slúžka Hanka postarala o komickú situáciu, keď odniesla Svetozárovi všetky nohavice, a tak sa musel skrývať pred návštevou.
Zákaz hry
Dôvodom stiahnutia hry z repertoáru nebola jej umelecká kvalita, ale urazené ego vtedajšieho ministra školstva a národnej osvety Jozefa Siváka, ktorý sa v postave učiteľa Babíka spoznal.
Kritika a ohlasy
Inscenácia Mastného hrnca v réžii Ferdinanda Hoffmanna nemala ani jedinú reprízu.
Premiéra sa stala zároveň derniérou.
Kritika mastnohrnčiarstva, slovenských malomestských pomerov sa ukázala byť pre politickú vrchnosť pálčivým problémom.
Najtvrdším kritikom inscenácie bol Andrej Mráz, ktorý vyčítal režisérovi štýlovú nejednotnosť a zmiešavanie žánrov, najmä vo vedení hercov.
Dokonca ani Jozef Felix, ktorý neskôr sám vo funkcii dramaturga SND musel zápasiť s cenzúrou, nenašiel na hre ani inscenácii pozitíva.
Inscenácie či skôr Barčovho textu sa v časopise Nástup zastal Jozef Ambruš pod pseudonymom Dr. Ľ. Babčin.
Ponúka paralelu s Gogoľovým Revízorom, ktorého videl údajne sám ruský cár a inscenácia sa ho hlboko dotkla.
Po kritike, ktorá sa zniesla na inscenáciu a na dramatické schopnosti Barča-Ivana, publikovanie pôvodného rukopisu bolo do istej miery autorovou rehabilitáciou.
V roku 1941 ho z divadla prepustili, stal sa vedúcim kultúrneho oddelenia Úradu propagandy a v roku 1945 emigroval s rodinou do Argentíny.
Adaptácie a súčasnosť
Mastný hrniec bol niekoľkokrát adaptovaný pre televíziu.
Dielo je stále aktuálne a poukazuje na nemenlivé ľudské vlastnosti, ako sú pokrytectvo, pretvárka a pätolizačstvo.
Mestské divadlo Trenčín uviedlo drámu Matka (premiéra 2011), ktorá zaznamenala mimoriadny úspech u publika aj odbornej kritiky.
Mastný hrniec od Júliusa Barča-Ivana je klasická slovenská komédia, ktorá prostredníctvom humoru odhaľuje vážne problémy spoločnosti, ako sú ctibažnosť, karierizmus a morálny úpadok.