Chov husí je dobrá príležitosť aj pre začínajúcich chovateľov. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na odchov, chovateľské prostredie i na zloženie kŕmnej dávky. Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Túto ochranu majú dokonca zabezpečenú až prostredníctvom troch bariér. Húsky majú oveľa rýchlejšie operenie ako kuriatka, čo ich dokonale chráni pred nepriazňou počasia. Druhou pozitívnou bariérou je veľký počet tukových buniek hneď po vyliahnutí, pod bruchom a v oblasti pŕs. Treťou ochrannou bariérou je termoregulácia - fyziologická schopnosť vyrovnať teplotu okolitého prostredia s teplotou telesnou. Pri hrabavej hydine sa termoregulácia končí vo veku 8 týždňov, ale pri húsatách už vo veku 3 týždňov.
Teplota a vetranie
Dôležité je, aby mal chovateľ po vyliahnutí húsat v letnom období k dispozícii priestory, kde by mohol regulovať vonkajšiu teplotu počas prvých troch týždňov. Pri liahnutí húsat v zimnom období sa požiadavka na tepelnú reguláciu prostredia predlžuje o týždeň. V ostatnom období odchovu chránime húsky len pred nepriaznivými vplyvmi prostredia, akými sú lúče priame slnečné lúče, dážď, krúpy. Ak sme sa rozhodli chovať húsatá v uzavretom priestore, jedinou požiadavkou je vetranie. Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 ºC, pričom každé 2 až 3 dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo 8 až 15 ºC.
Výkrm
Na Slovensku poznáme tri spôsoby výkrmu husí. Prvým je brojlerový výkrm, kedy sa zvieratá kŕmia do hmotnosti okolo 4 kg. Táto hmotnosť korešponduje aj s obdobím prvej zrelosti peria, ktoré je vlastne určujúcim medzníkom pri výkrme vodnej hydiny. Husi pri brojlerovom výkrme kŕmime do veku 10 týždňov, potom sa začne obdobie výmeny peria. Tento spôsob výkrmu však na Slovensku veľmi zaužívaný nie je. Slováci skôr uprednostňujú husi aj kačice mastnejšie, preto sa častejšie stretávame s výkrmom tzv. mäsovej jatkovej husi. Tieto chováme do veku druhej zrelosti peria, čo predstavuje obdobie výkrmu 110 až 115 dní. V 10. týždni sa husi raz podšklbú a potom ich ekonomicky čo najefektívnejšie chováme až do druhej zrelosti peria. Pri tomto spôsobe počítame s konečnou hmotnosťou okolo 5 kg. V tomto období by zvieratá mali mať aj súvislú vrstvu podkožného tuku.
Na tučnú pečeň
Labužníci nedajú dopustiť na pečeň - tá patrí k vyhľadávaným delikatesám. Zabezpečuje ju pečienkový výkrm husí. Výkrm husí na tieto účely sa od čias našich starých mám trocha zmenil. V minulosti sa na výkrm využívali husi rôznych vekových kategórií. Bežne sa štopali husi dvoj- aj trojročné. A na každom gazdovskom dvore bolo tejto hydiny dostatok. V súčasnosti je trend vykrmovať husi mladé, čo je dané aj ich úbytkom vidieka. Húsky chováme do veku 7 týždňov intenzívnym spôsobom, pričom na 8. týždeň sa im začína podávať množstvo zeleného krmiva. Počíta sa 200 - 700 gramov zelenej hmoty počas jedného dňa, a to preto, aby si hus zväčšila tráviacu sústavu. To znamená, že na nútený výkrm musíme húsky aj vopred pripraviť - aby následne vo výkrme vedeli prijať obrovské kvantum potravy. Pri nútenom výkrme hus skonzumuje toľko potravy ako baník. Denne by mala prijať 12- až 13-tisíc kilojoulov. Základom výkrmu na tučnú pečeň je umelé vyvolanie chorobného stavu, takzvanej steatózy pečene. Ide o pretučnenie pečene, kedy sa tuk z kŕmnej dávky neukladá do brušnej dutiny, ale zostane v tukových bunkách pečene. Tá sa potom zväčšuje. Ešte pred výkrmom má husacia pečeň hmotnosť okolo 75 až 100 gramov a cieľom výkrmu je zväčšiť jej hmotnosť na 450 a viac gramov.
Ustajnenie a potrava
Husi v chove na produkciu tučnej pečienky majú aj odlišný spôsob chovu. Počas výkrmu sa im obmedzí pohyb, čím sa docieli efektívnejšie využitie kŕmnej dávky. Po prvom podšklbaní sa husi nahusto umiestnia do voliér, v ktorých ostávajú až do posledného dňa výkrmu. V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. Zrno kukurice na 12 hodín namočíme do vody, do ktorej ešte pridáme pol percenta soli a trocha bravčového tuku. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit. Húsky, ktoré si chovateľ vyberie do núteného výkrmu, by mali mať počiatočnú hmotnosť aspoň 4 kg a mali by byť odčervené. Počas celého dokrmu, ktorý trvá približne 21 dní, by mali o 80 až 100 percent zväčšiť svoju hmotnosť, teda na konci výkrmu by mali vážiť okolo 7 až 8 kg. Husi by sme mali kŕmiť minimálne dvakrát denne. Intenzita kŕmenia závisí od plemena husi. Predpokladá sa, že na každý kilogram prírastku živej hmotnosti by mala hus skonzumovať okolo 6,5 až 7 kilogramov kukurice, čo v prepočte na celé obdobie výkrmu predstavuje okolo 30 kg krmiva.
Vodný výbeh
Husi sú vodné vtáky, preto jednou z najdôležitejších podmienok chovu husí je dostupnosť vodného výbehu. Nestačí však malé jazierko. Tieto vtáky potrebujú viac vody, kde sa môžu nielen čľapkať, ale najmä očistiť si kožu, perie, ale tiež páperie.
Plemená husí
Domáce husi boli selektívne chované na veľkosť, čo ovplyvňuje ich telesnú štruktúru. Zatiaľ čo divé husi majú horizontálny postoj a štíhly zadný koniec tela, domestikované husi ukladajú veľké tukové zásoby smerom ku koncu chvosta, čím vytvárajú “tučný chrbát” a nútia vtáka do vzpriamenejšej polohy. Keďže väčšina domácich husí vykazuje malý sexuálny dimorfizmus, určenie pohlavia je založené predovšetkým na fyzických vlastnostiach a správaní. Samce sú zvyčajne vyššie a väčšie ako samice a majú dlhšie a hrubšie krky. Husi boli selektované, aby stratili tmavohnedé tóny divého vtáka. Výsledkom je zviera úplne pokryté bielym perím.
Existuje niekoľko spôsobov, ako chovať husi, pričom rozhodujúce je, či chceme chovať husi intenzívnym spôsobom (rýchly výkrm do jatočnej hmotnosti s použitím jadrových krmív a kompletných kŕmnych zmesí) alebo extenzívnym spôsobom (odchov do cca 8 týždňov s následným využitím paše a minimálnym použitím jadra alebo kŕmnych zmesí). Pre intenzívny chov sú vhodné vyšľachtené hybridy, zatiaľ čo extenzívny chov vyžaduje väčšie výbehové plochy a možnosť kvalitnej paše.
Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť, či si želáme plemená so zachovaným pudom kvokavosti (napr. Slovenská hus, Česká hus) alebo plemená, ktoré tento pud nemajú (napr. Landeská, Tulúzska). Husi sú dlhoveké zvieratá, dožívajú sa až 15 rokov, pričom najlepšiu znášku majú medzi 2. a 5. rokom života.
Príklady plemien:
- Talianska hus: Stredne ťažké plemeno v bielej, sivohnedej a strakatej farbe. Hmotnosť gunára je 6 kg, husi 5 kg, znáška je 30 - 40 vajec.
- Nemecká nosná hus: Biely veľkochovný typ vhodný na produkciu mäsa, pečienky i peria. Dosahuje hmotnosť 4,5 - 5 kg, po nútenom dokrme až 7 - 7,5 kg.
- Landeská hus: Menšie tradičné plemeno bielej farby. Hmotnosť gunára je 5,5 - 6,5 kg, hus 3,5 - 5 kg, znáša len 10 - 18 vajec. Je prispôsobená na mráz, chlad, vlhko a nenáročná na krmivo.
- Česká hus: Má zachované dve znášky.
- Slovenská hus: Jedno z dvoch národných plemien so zachovaným pudom kvokavosti.
Hniezdenie a znáška
Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a mláčatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom. Husi sa pária vo vode väčšinou hneď ráno. Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím. Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky. Keď hus odchádza z hniezda, aby sa vyšpinila, vykúpala a nakŕmila, gunár zatiaľ stráži hniezdo a je pri tom dosť agresívny a nebezpečný najmä pre deti. Ak chceme získať viac vajec z jednej znášky, tak pri kladení ich postupne ráno odoberáme - až na jedno. Uskladníme ich pri teplote 8 - 15 °C a vlhkosti vzduchu 70 % naležato. Každé označíme dátumom a čiarkou, podľa ktorej sa orientujeme pri ich každodennom otáčaní o 180°. Podkladáme ich pod hus, keď začne púšťať perie. Pri niektorých plemenách je potlačená tzv. kvovkavosť - u emdenských, labutích, landeských, nemeckých nosných a u tulúzskych a pomoranských husí, ktoré nesedia na vajíčkach. Vajcia netokavých plemien liahneme v umelých liahňach alebo pod slepačou či morčacou kvočkou.
Z vajíčka na hus za 6 minút (TIMOSLEPIE)
Starostlivosť o húsatá
Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu, prípadne ich nakrátko pustí i do vody. Húsatá majú spočiatku perie premastené od matky. Mali by sa najmä pásť na pasienku. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých travín s podsevom ďatelín, obľúbený je najmä nátržník husí. Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc. Prvé dni malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 - 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C, pričom teplota odchovne by mala byť 20 °C. Po 3 týždňoch je dostatočná teplota 18 °C. Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku, ktorá je buď z piesku, alebo rezanej slamy. Seno je nevhodné, lebo sa rýchlo znečistí a zvlhne. V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka.
Kŕmenie a výživa
Dôležitý je predchádzajúci výkrm na pastvine (aspoň 200 m2 na hus) s dobrou výživovou kvalitou a večerným dodatkom zrnín či okopanín. Štyri - päť týždňov pred porážkou začneme husi kŕmiť zmesou obilnín s prevahou ovsa a výkrm zavŕšime proteínovým koncentrátom. Pri pitvaní nesmieme na jej orgánoch nájsť žiadne nežiaduce znaky a prejavy, opuchy, nádory ani zavodnenie telesných dutín. Zabitú a ošklbanú hus necháme najprv dobre schladiť a potom, ak ju budeme spracovávať až na druhý deň, ju uložíme pri teplote okolo 12 °C. Niekoľko dní môže byť uložená aj v chladničke v polyetylénovom obale pod mraziacim zariadením. Na dlhšie hus ukladáme do mrazničky a 3 - 4 dni pred plánovaným použitím ju preložíme do chladničky, aby sa postupne rozmrazila.
Využitie husí
Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako “prírodný alarm” na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí. Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc. Niektorí ju využijú ako prírodnú kosačku, stihne spásať dvojárový pozemok. Známe je husacie perie. Patrí medzi najstaršie ťažké plemená vôbec.
V mnohých rodinách stále pretrváva tradícia a záujem o chov husí. Či už je to pre spestrenie jedálnička, pečenou husacinou, husacím tukom, lahodnou pečeňou alebo, ako káže tradícia i pre zabezpečenie "výbavy" pre potomkov v podobe perín. I keď chov husí v súčasnosti akoby stagnoval, stále sa v niektorých častiach teší veľkej obľube. Z tohto hľadiska sa dajú plemená husí rozdeliť na 2 kategórie: plemená husí so zachovaným pudom kvokavosti a plemená, ktoré nemajú zachovaný pud kvokavosti.
Hus je zvieraťom veľmi skromným a otužilým. Hus si aj zachovala svoj prirodzený pud sedenia na vajciach. V našej ponuke nájdete chovné husi hneď v dvoch typoch. Hus bielu brojlerovú a ďalej hus landeskú. Pretože husi sú dlhoveké (dožívajú sa až 15 rokov), ponechávajú sa v chove čo najdlhšie. Rozhodujúca pre ich ďalší odchov je ich úžitkovosť. Chovný kmeň tvoria húser a dve tri husi. Najlepšie je zostaviť rodinu na jeseň, najneskôr v novembri, aby si na seba zvieratá zvykli.
